Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200023.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eva Slávikovej a členov senátu

Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského č. 50, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu
Humenné, katastrálny odbor, so sídlom Štefánikova č. 18, Humenné, o preskúmanie zákonnosti postupu
aopatreniažalovanéhoč.Z-XXXX/XXzodňa01.decembra2016nazákladevšeobecnejsprávnejžaloby
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e opatrenie Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, Humenné č. Z-XXXX/XX zo dňa
01. decembra 2016.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že dňa 03.10.2016
žalobca doručil žalovanému žiadosť o zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností
písomným podaním č. XXXXX/XXXX/Pap zo dňa 03.10.2016, ktorým žiadal zapísať zákonné vecné
bremeno v jeho prospech ako vlastníka a prevádzkovateľa verejného vodovodu na pozemku č. KN-E

XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie I., ktorý sa nachádza v zastávanom území obce. Verejný vodovod je postavený v
rámci stavby pod názvom „I. IBV G. - rozšírenie vodovodu“. Stavba je povolená na základe stavebného
povolenia. Rozsah vecného bremena je zakreslený geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným pod
č. M Konštatoval, že vecné bremeno vzniklo dňom právoplatnosti stavebného povolenia na základe
ustanovenia§20ods.1zákonač.442/2002Z.z.overejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciách.Ako
prílohu predložil rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odboru starostlivosti o životné prostredie, č.

F.-F./XXXX/XXXXXX-XXX-TU zo dňa 25.09.2015, ktorým Okresný úrad Humenné, odbor starostlivosti o
životnéprostredie,akovecneamiestnepríslušnýorgánštátnejsprávypovolilžalobcoviakostavebníkovi
zriadenie vodnej stavby „Rozšírenie vodovodu I. - časť IBV G.“, na pozemku parcelné číslo KN C XXX/
X, KN E XXXX/X v k.ú. obce I.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2015.

2. Žalovaný opatrením - listom zn. Z-XXXX/XX zo dňa 01.12.2016 žalobcovi oznámil, že mu vracia listinu
zapísanú na Okresnom úrade v Humennom, katastrálny odbor, v registri „Z“ pod č.k.: XXXX/XXXX zo

dňa 03.10.2016 a to z dôvodu, že je toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o zákonné vecné
bremeno.

II.3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného
č. Z-XXXX/XX zo dňa 01.12.2016, v ktorej konštatoval, že dňa 03.10.2016 písomne požiadal žalovaného

o zápis zákonného vecného bremena záznamom vzťahujúceho sa k parcele č. KN-E XXXX/X,
v extraviláne obce, nachádzajúceho sa v k.ú. obce I., zastavanej verejnou kanalizáciou podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX. Záznam bol evidovaný pod č.k.: Z-XXXX/XX. K žiadosti priložil aj
stavebné povolenie a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2016 sp. zn.: 4S/15/2012-97.
Žiadosť odôvodnil právnym názorom, že k uvedenej parcele vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech

žalobcu ako vlastníka a správcu verejnej kanalizácie a to na základe § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zároveň pripomenul, že v skutkovo totožnej právnej
veci rozhodol aj Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn.: 1S/49/2011-80, v ktorom žalovaný opätovne
neúspešne vystupoval v postavení žalovaného.

4. Ďalej uviedol, že dňa 05.12.2016 mu bola od žalovaného doručená listina pod názvom „Vrátenie

listiny“, na základe ktorej zápis zákonného vecného bremena žalovaný odmietol vykonať so stručným
odôvodnením, že v danom prípade sa nejedná o zákonné vecné bremeno.

5. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného z dôvodu, že neuviedol, na základe akých právnych úvah
dospel k názoru, že v danom prípade nevzniklo vecné bremeno. Preto opatrenie žalovaného považuje

za bezdôvodné, nepreskúmateľné a nezákonné.

6. Argumentoval, že v ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. zakotvuje opatrenia
prevádzkovateľa verejného vodovodu, resp. verejnej kanalizácie vykonávať istý okruh činností na
cudzích nehnuteľnostiach zastavaných týmito potrubiami. V tomto zákone však chýba výslovné

ustanovenie, ktoré by tieto oprávnenia označoval ako vecné bremená. Táto absencia výslovného
zákonného pomenovania právneho vzťahu potrubí k zastavaným pozemkom už dlhodobo vedie k
nesprávnemu záveru žalovaného, že vecné bremeno nevzniklo. Všeobecná úprava vecných bremien
je obsiahnutá v ustanovení § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že vecné bremená
môžu vzniknúť aj zo zákona. Nijaký právny predpis neustanovuje, že pre vznik právneho vzťahu

(vecného bremena) sa vyžaduje, aby bol konkrétne pomenovaný. Naopak, právny vzťah sa posudzuje
podľa obsahu, nie podľa názvu. Z obsahu ustanovenia § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. je zrejmý
obsah právneho vzťahu spočívajúci v povinnostiach vlastníkov zastavaných nehnuteľností strpieť
isté oprávnenia v prospech prevádzkovateľa. Presne sú identifikovaní povinní z vecného bremena,
aj oprávnený z vecného bremena. Ide o označenie subjektu druhovo. Tento aspekt odlišuje vecné

bremená od verejnoprávnych obmedzení, kde na strane povinných môže byť určený okruh bližšie
neidentifikovateľných subjektov. Absencia pomenovania právneho vzťahu ako vecné bremená, resp.
práva zodpovedajúce vecným bremenám považuje za nedôslednosť zákonodarcu a ako medzeru v
zákone. Rozhodovania činnosť súdu spočíva okrem iného aj v tom, že právnu otázku nemôže ponechať
nevyriešenú a medzeru v zákone môže doplniť svojou rozhodovacou činnosťou. V prípade medzery

v zákone je dovolené použiť aj inštitút analógie legis. V tejto súvislosti na ustanovenia § 20 zákona
č. 442/2002 Z.z. aplikuje ako na obsahovo najbližšie ustanovenie § 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike, ktoré v žalobe aj citoval.

7. Argumentoval, že z vyššie citovaných ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. a § 11 zákona

č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že sú obsahovo totožné oprávnenia v obidvoch zákonoch, ktoré sú jedným
zákonom pomenované ako vecné bremená a v druhom zákone takéto pomenovanie chýba. Povahu
právneho vzťahu ako vecných bremien to však neovplyvňuje. Vhodnosť použitia ustanovení § 11 zákona
č. 251/2012 Z.z. pre účely aplikácie analógie legis potvrdzuje aj systematické zaradenie vodných stavieb
a energetických stavieb v stavebnom zákone. V § 43a ods. 3 stavebného zákona sú vodné stavby (písm.

g/), ako aj energetické stavby (písm. h/ a i/) uvedené hneď vedľa seba. Spoločnými charakteristikami
týchto stavieb je ich stavebnotechnický aspekt - inžinierske stavby zaberajúce veľký počet pozemkov,
ako aj ich spoločenský účel - verejnoprospešné stavby, ktoré hromadné zabezpečujú celej spoločnosti
strategicky dôležité komodity a služby. Navyše aj zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorý predchádzal
dnes účinnému zákonu č. 442/2002 Z.z., v ustanovení §37a zakotvoval existenciu vecných bremien

v prospech vlastníka verejných vodovodov a kanalizácií. Chýbajúce výslovné pomenovanie právneho
vzťahu ako vecné bremená v súčasnej právnej úprave považuje za nedôslednosť zákonodarcu. Uviedol,
že nie je dôvod sa domnievať, že štát zrazu prestal poskytovať zvýšenú právnu ochranu verejnýmvodovodom a verejným kanalizáciám iba pre absenciu pomenovania právneho vzťahu, alebo že druhovo
rovnakým stavbám štát poskytuje odlišný rozsah právnej ochrany vo vzťahu k zastavaným pozemkom.

8. Ďalej uviedol, že Krajský súd v Prešove v už skorších citovaných rozsudkoch vyslovil právny názor,
že v § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. ide o zákonné vecné bremená, na ktorých zápis má oprávnený z
vecného bremena právo na zápis do katastra nehnuteľností. Tento zápis navyše slúži k ochrane ďalších
oprávnených záujmov, aj všetkých vlastníkov a potencionálnych budúcich nadobúdateľov pozemkov.
Potrubie je už totiž fakticky uložené (vždy na základe povolených stavieb) v zemi a v zmysle §19 zákona

č. 442/2002 Z.z. je zakázané vykonávať niektoré činnosti v mieste uloženia potrubia, prípadne jeho
ochranného pásma. Je vhodné, aby každý vedel, ktorá časť pozemku je reálne obmedzená a v akom
rozsahu. Imanentnou súčasťou týchto práv je aj právo na zápis tohto vecného bremena do katastra
nehnuteľností, pretože vecné bremeno vzniklo zo zákona, zápis v katastri nehnuteľností sa má vykonať
formou záznamu. Žalovaný preto nezákonným opatrením bezdôvodne odmietol vykonať zápis vecného
bremena do katastra nehnuteľností. Navrhol opatrenie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie.

III.

9. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.02.2017, v ktorom uviedol, že dňa

03.10.2016požiadalžalobcaozápiszákonnéhovecnéhobremenazáznamomdokatastranehnuteľností
vzťahujúceho sa k parcele č. KN E XXXX/X v katastrálnom území I., evidovaného pod č. Z-XXXX/
XX. Prílohou tejto žiadosti bolo stavebné povolenie a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn.: 4S/15/2012. Žiadosť odôvodnil ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj citovaným rozsudkom, kde Krajský súd v Prešove vyslovil

právny názor, že aj keď v ustanovení § 20 ods. 1 zákona o vodovodoch ani v ďalších ustanoveniach nie
je výslovne uvedené, že ide o vecné bremeno tak, ako je upravené v energetickom a telekomunikačnom
zákone, ide aj v tomto prípade o zákonné vecné bremeno a je vo verejnom záujme, aby bolo
zapísané aj na liste vlastníctva v záujme prehľadu o zákonnom obmedzení vlastníka nehnuteľností a
transparentnostiprávnychvzťahov.Ztohtodôvodupodľanázorusúduprávnapredchodkyňažalovaného

nesprávne vec posúdila, ak vyhovela protestu prokurátora a zrušila záznam, ktorým bolo zapísané
zákonné vecné bremeno. V ďalšom konaní súd uložil povinnosť žalovanej opätovne posúdiť protest
a vo veci rozhodnúť. Keďže v čase podaného návrhu na záznam nebolo v novom konaní o proteste
prokurátora rozhodnuté, vrátil žalobcovi žiadosť o zápis zákonného vecného bremena s odôvodnením,
že priložený rozsudok Krajského súdu v Prešove nie je v danej veci záväzný.

10. Ďalej uviedol, že dňa 08.02.2017 Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, v konaní o
protesteprokurátoravzhľadomktomu,žepodľaprávnehonázorusúdunebolapreukázanánezákonnosť
vykonania záznamu, ktorým bol vykonaný zápis zákonného vecného bremena v prospech žalobcu,
rozhodol tak, že protestu okresného prokurátora nevyhovel.

11. Poukázal na ustanovenie § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Preto v prípade, že Krajský súd v Prešove zruší opatrenie žalovaného vydaného
v konaní Y. a vec vráti na ďalšie konanie, bude toto stanovisko žalovaný rešpektovať.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním č. XXXXX/XXXX/Z. zo dňa
14.03.2017, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

IV.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p. opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

18. Predmetom preskúmania v tomto konaní je opatrenie žalovaného - vrátenie listiny - záznamu do
katastra nehnuteľností žalobcovi č. Z-XXXX/XX zo dňa 01.12.2016 vo veci zápisu zákonného vecného
bremena, ktoré žalovaný nevykonal.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“)
kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje
o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o
predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku

štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k
pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

20. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,

vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom

na ich uspokojenie.

21. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

22. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu a ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

23. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané
vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto
prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Tento postup
správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom
dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú

jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie
požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a
vynutiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni
súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr.
princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie,

objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo
zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé
rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.24. Žalovaný napadnutým opatrením zo dňa 01.12.2016 tento princíp transparentnosti neaplikoval a
nedodržal, ak vrátil žalobcovi listiny so žiadosťou o zápis zákonného vecného bremena s uvedením
dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o zákonné vecné bremeno. Svoj právny názor ani

skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k takémuto záveru, však neuviedol. Opatrenie je preto
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

25. Vzhľadom na doteraz vydané rozhodnutia správneho súdu v totožných veciach týkajúcich sa
záznamu vecného bremena na základe žiadosti žalobcu (rozsudok KS PO sp. zn.: 1S 49/2011 a

4S 15/2012) správny súd k skutkovému a právnemu posúdeniu veci uvádza, že vecné bremená zo
zákona predstavujú určité obmedzenie vlastníckych práv väčšinou vo verejnom záujme. Majú špecifický
režim, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov a vznikajú jednak okamžikom účinnosti
právnej normy, ktorou boli zriadené, prípadne právna norma pripúšťa vznik vecného bremena pri strete
nehnuteľnostisostavbouverejnoprávnehocharakteru.Vtomtoprípadekvznikuvecnéhobremenadôjde
na základe ďalších skutočností ako je právoplatné stavebné povolenie k stavbe spojenej s konkrétnou

nehnuteľnosťou.

26. Žalobca v konaní pred správnym orgánom sa preukázal právoplatným stavebným povolením č. F.-
F./XXXX/XXXXXX-XXX-J. zo dňa 25.09.2015 na zriadenie vodnej stavby „Rozšírenie vodovodu I. - časť
IBV G.“ na pozemku p.č. KNC XXX/X, a KNE XXXX/X v k.ú. I. a Geometrickým plánom č. XX/XXXX,

ktorým bolo vyznačené vecné bremeno na pozemku p.č. KN XXXX/X.

27. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
prevádzkovateľ je oprávnený
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,

rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a
spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných

a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil
vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,
c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

28. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že právny vzťah je potrebné posudzovať podľa

obsahu, nie je podľa jeho názvu. Definícia vecného bremena je upravená v §151n ods. 1 občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. V danom
prípade vyjadrenie oprávnení prevádzkovateľa verejných vodovodov a verejných kanalizácii upravené v

ustanovení § 20 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nesporne zodpovedá
definícii zákonného vecného bremena.

29. Z obsahu vyššie citovaného ustanovenia vyplýva verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníkanehnuteľností.Totoobmedzenievlastníckychprávjevýrazomprevahyverejnéhozáujmu,ktorý

sa vzťahuje k určitému zariadeniu nad záujmom jednotlivca a to bez toho, aby k takémuto obmedzeniu
bol potrebný súhlas vlastníka.

30. Správny súd je toho názoru, že aj keď v ustanovení § 20 ods. 1 zákona o vodovodoch a verejných
kanalizáciách ani v ďalších ustanoveniach nie je výslovne uvedené, že ide o vecné bremeno tak, ako

je napr. upravené v energetickom a telekomunikačnom zákone, ide aj v tomto prípade o zákonné
vecné bremeno. Je vo verejnom záujme, aby bolo zapísané aj na liste vlastníctva z dôvodu prehľadu o
zákonnom obmedzení vlastníka nehnuteľností a transparentnosti právnych vzťahov. Pri zápise takéhoto
vecného bremena je zrejme zaťaženie oprávnenia žalobcu a zamedzenie problémov vyplývajúcim z
oprávnení žalobcu, vyplývajúcich mu z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o vodovodoch a verejných

kanalizáciách.

31. Úmysel zákonodarcu pri definovaní oprávnení prevádzkovateľa je zrejmý aj z dôvodovej správy k
§ 20 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v ktorej sa uvádza: „Vzhľadom na to,že verejné vodovody a verejné kanalizácie sú stavby, ktoré sú umiestnené na zemi, nie je vo väčšine
prípadov potrebné pozemky vyvlastniť. Je preto oveľa vhodnejšie zabezpečiť umiestnenie verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie prostredníctvom vecného bremena (§ 151n až 151p Občianskeho

zákonníka). Vzhľadom na to, že ide o zákonné vecné bremeno, jeho účinky pôsobia priamo zo zákona
a v súvislosti s jeho zriadením nie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, ale iba záznam, ktorý
nemá konštitutívny charakter (§5 ods. 1 a § 34 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych vzťahov a iných práv k nehnuteľnostiam).

32. Z uvedených dôvodov správny súd opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p. zrušil.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 S.s.p. v spojení s §167 ods. 1 S.s.p..
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.