Uznesenie – Záložné právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203417
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316203417.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobkyne: C. D., dátum nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpenej
JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie: Malacky, Záhorácka 11/A,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48,

o výmaz záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k.
7C/43/2016-62, zo dňa 09.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/43/2016-62 zo dňa 09.05.2018
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, č.k. 7C/43/2016-62, zo dňa 09.05.2018 konanie vo veci

zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobou podanou dňa 12.02.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o výmaze
záložného práva. Podaním žaloby vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50
€, podľa ust. § 5 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 6 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá a položky 1,
písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov. Poplatok bol splatný podaním žaloby
v zmysle § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

3. Súd výzvou zo dňa 27.02.2017 vyzval žalobkyňu, aby zaplatila súdny poplatok v sume 99,50 € na
účet súdu z dôvodu, že súdny poplatok nebol zaplatený pri podaní žaloby podľa § 8 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku právnej zástupkyni žalobkyne

bola doručená dňa 07.03.2017, ale súdny poplatok v určenej lehote žalobkyňa nezaplatila.

4. Okresný súd vo veci rozhodol podľa § 10 ods. 1, 2, 3 a § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov a v odôvodnení uznesenia
uviedol,ževzhľadomktomu,žesúdnypoplatokzažalobuvsume99,50€nebolžalobkyňouvstanovenej
lehote zaplatený ani na výzvu súdu a žalobkyňa bola o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku

poučená, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 cit. zákona a konanie zastavil. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 256 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
konanie bolo zastavené.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa sťažnosť dňa 15.08.2018, v ktorej uviedla, že v
zmysle zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., podľa § 14 ods. 4 zákona, v konaní podľa tohto

zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sťažnostivyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí odôvodňovať. V predmetnej sťažnosti týmto namieta
žalobkyňa postup súdu, pretože uznesenie nevydal vyšší súdny úradník, ale sudca, čo v zmysle
uvedeného ustanovenia zákona nie správny postup súdu, a tento je potrebné konvalidovať, nakoľko

pri tomto postupe je žalobkyni odňaté právo na podanie odvolania, kedy voči uzneseniu sudcu nie je
možné podať opravný prostriedok - odvolanie, tak ako tomu je pri rozhodovaní a uznesení vyššieho
súdneho úradníka. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie a uložil okresnému súdu vydať
uznesenie v intenciách zákona tak, aby žalobkyni nebolo odňaté ústavné právo možnosť podať sťažnosť
proti uzneseniu.

6. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s poukazom na

ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku a vrátiť vec na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Podľa§10ods.1prvejvetyzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo

kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla
v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

8. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prvoinštančný súd zruší uznesenie
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca
lehotynapodanieodvolania.Prvoinštančnýsúdzrušíuznesenie ozastaveníkonaniaprenezaplatenie
súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom
pokračuje namiesto poplatníka.

9. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať
poplatkový úkon.

10. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

11. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane
rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať
odôvodnenie.

12. Novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov s
účinnosťou od 01.07.2017 podľa § 14 ods. 4 tohto zákona, v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch
konaná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania, pričom sudca koná
a rozhoduje len o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. V zmysle uvedeného
podľa o zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátané rozhodovania o

zastavení konania. Sudca vstupuje do konania rozhodnutia len v prípade, že bola podaná sťažnosť proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Medzi zákonom o súdnych poplatkoch a civilným sporovým
poriadkom je vzťah subsidiarity. Civilný sporový poriadok ako všeobecný predpis sa použije podporne,
ak zákon o súdnych poplatkoch ako špeciálny predpis neobsahuje potrebnú úpravu. Tento vzťah je
zakotvený v § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktoré by popreli zmysel a podstatuprávanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy

riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
strane sporu znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej zákon priznáva za účelom ochrany
jej práv a právom chránených záujmov.

15. O takúto vadu konania, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné
práva, ktoré jej právny poriadok priznáva.

16.Vdanomprípadeneboldodržanýpostup,ktorýupravuje§14ods.4zákonač.71/1992Zb.osúdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v konaní
podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.
Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Preto
postup okresného súdu v tomto prípade nebol správny, keď uznesenie vydal sudca a nie vyšší súdny
úradník.

17. Odvolateľka preto dôvodne namietala, ,že súd nesprávnym procesným postupom tým, že nesprávne
postupoval podľa zákona o súdnych poplatkoch při zastavení konania ( § 14 ods. 4 ), znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p)

18. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
podľa tohto ustanovenia, je existencia vady konania, ktorá a prejavila v takom nesprávnom procesnom
postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého základný rámec je obsiahnutý v článku 6
ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v článku 46 ods.
1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné
vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodovania, právo na rozhodnutie v

primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci.

19. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné
práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento
nedostatok napraviť v odvolacom konaní. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane

jepotrebnézdôrazniť,ženepreskúmateľnosť,čiarbitrárnosť(tiežoznačovanáakozmätočnosť)súdneho
rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia)
súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie
princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku,

ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho
zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu)
rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

20. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).