Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/400/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201391
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617201391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu R., zastúpeného S. proti žalovanému I., o zaplatenie
2.457,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
29. júna 2016, č.k. 4Csp/12/2017-123, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. z m e ň u j e tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi 2.457,59 eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.912,15 eur
od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie sumy 2.457,59
eur s príslušenstvom. Výrokom II. zamietol návrh na pribratie Občianskeho združenia E. do konania ako
osobitného subjektu na strane žalovaného a výrokom III. nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V

odôvodnení uviedol, že žalobca sa ako právny nástupca spoločnosti D., a.s. podanou žalobou domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 2.457,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 1.912,15 eur od 24.10.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa
§ 497 Obchodného zákonníka; § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
§ 2 písm. b), c) a d), § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že dňa
28.05.2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť
žalovanému peňažné prostriedky až do výšky schváleného úverového limitu a záväzok žalovaného
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Zároveňsúdprvejinštanciepovažovalpredmetnú
zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských

úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o úvere
podľa Obchodného zákonníka (čo je aj daný prípad), je potrebné použiť Obchodný zákonník
ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava
spotrebiteľského úveru, obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava
zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, sa navzájom nevylučujú. Z dokazovania tiež vyplynulo,

že žalovaný neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a splátky nehradil riadne
a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 29.09.2015. Skutkové
tvrdenia, týkajúce sa dodržania postupu pri zosplatnení žalovaný nerozporoval, a preto boli považovanéza nesporné. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 ustanovuje náležitosti, ktoré zmluva o
spotrebiteľskom úvere má obsahovať, pričom absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov
sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úvere sa ročnou percentuálnou mierou nákladov
rozumie sadzba vypočítaná podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z rozsudku Súdneho
dvora EU z 21.04.2016, C-377/14, ECLI: EU:C:2016:283, bod 86 - 87 do celkovej výšky úveru nemožno
zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako

sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom
do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej
výšky úveru. Vzhľadom k nesprávnej výške RPMN z dôvodu, že právny predchodca žalobcu do výpočtu
celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 2.000,- Sk (66,39 eur), súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že RPMN v správnej výške v zmluve uvedená nie je a

zmluva o úvere údaj o správnej výške RPMN z tohto dôvodu neobsahuje. Súd prvej inštancie
preto považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal povinnosť vrátiť žalobcovi
len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré
žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi už vrátil. Právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému úver vo výške 98.000,-Sk (3.253 eur), resp. 100.000,-Sk (3.319,39 eur) a
žalovaný zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi už poskytnuté peňažné prostriedky vrátil.
Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Návrhu občianskeho združenia,
aby ho ako právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
súd pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného, súd rozhodol tak, že ho zamietol. V

zmysle platnej právnej úpravy na pribratie právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, ako osobitného subjektu do konania, sa vyžaduje udelenie súhlasu strany
sporu, na strane ktorej má v konaní vystupovať. K návrhu občianskeho združenia však takýto súhlas
pripojený nebol. Nie je pritom úlohou súdu, ale toho, kto chce ako osobitný subjekt do konania vstúpiť,
aby takýto súhlas strany sporu zabezpečil a súdu predložil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v danej veci
plne úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ak
by si v priebehu konania nárok na náhradu trov konania uplatnil. Na pojednávaní, konanom dňa
29.06.2017, však žalovaný výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
neuplatňuje. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nie je
pravdou, že by postupca pri výpočte RPMN vychádzal pri celkovej výške úveru zo sumy

100.000,- Sk. Postupca z celkovej výšky úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru a pri výpočte
RPMN vychádzal zo sumy 98.000,- Sk (ako zo sumy celkovej výšky úveru). Postupca
teda postupoval presne v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-377/14 z 21.04.2016, na ktoré v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval súd a nie je teda pravdou, že by do celkovej výšky
úveru pri výpočte RPMN zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný

zaviazal zaplatiť spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk). Tento
poplatok bol uhradený z prostriedkov úveru. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať spolu s
dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 49,79 eur (1.500.- Sk) vždy k 10.
dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.06.2007 a s konečnou splatnosťou dňa 10.02.2017. Poukázal na to, že
v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľskými úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Žalobca uviedol vzorec pre výpočet RPMN, ktorý následne aplikoval na parametre príslušnej zmluvy s

výsledkom RPMN 14,38 %, t. j. vo výške uvedenej v Zmluve. Žalobca zastáva názor, že v
prejednávanom prípade nemožno spochybniť, že výška RPMN bola postupcom vypočítaná v súlade
so zákonom o spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy a pri jej výpočte postupca
nezahrnul do výšky úveru sumu poplatku za poskytnutie úveru, ako nesprávne uviedol súd. Súd pretona základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak uzavrel, že RPMN bola
postupcom v Zmluve uvedená v nesprávnej výške. V súdenom prípade tak nebol daný zákonný dôvod
na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov, keďže právny predchodca žalobcu postupoval v

plnom súlade so zákonnými ustanoveniami platnými a účinnými ku dňu uzavretia Zmluvy. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil
tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku
I. a III. podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1,
keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem,
v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

vo výroku I. a vo výroku III. je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.05.2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu (D., a.s.)
a žalovaným k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„predmetná zmluva“) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok

právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky až do výšky schváleného
úverového limitu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť v 117 splátkach vo výške splátky 1.500,- Sk (49,79 eur) s dohodnutým poplatkom
za poskytnutie úveru 2.000,- Sk (66,39 eur) a zaplatiť úroky. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške
14,38 %.

6. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (t.
j. dňa 28.05.2007). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na daný vzťah aplikoval príslušné

právne normy spotrebiteľského práva.

7. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel k záveru, že v predmetnej zmluve je
nesprávne uvedená RPMN z dôvodu, že právny predchodca do výpočtu RPMN v údaji o
celkovej výške úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur), a preto

mal za to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.04.2016, C-377/14, podľa ktorého do celkovej
výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté
z dôvodu predmetného úveru.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

9. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných
súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,
administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera

nákladov je tak dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska
ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je
jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru

a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN
vzmluvesíceuvedená,alevnesprávnejvýške.NesprávneuvedenieRPMNmárovnakýnásledokakojej
neuvedenie,atedamásazato,žezmluvaročnúpercentuálnumierunákladovneobsahuje.Ibauvedenie
správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.10. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie o tom, že do celkovej výšky úveru
nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu

predmetného úveru. V opačnom prípade by vypočítaná suma RPMN neobsahovala objektívny údaj vo
vzťahu ku skutočným nákladom úveru pre spotrebiteľa. Uvedené vyplýva nielen z rozsudku Súdneho
dvora EÚ z 21.04.2016, C-377/14, na ktorý poukazuje súd prvej inštancie, ale aj z článku 3 písm. i) a
článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a
výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje

sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z uvedeného tak vyplýva, že na účely výpočtu RPMN je
ako údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru (označený vo vzorci na výpočet RPMN ako AK - výška
spotrebiteľského úveru), relevantný údaj o výške úveru, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi. V
predmetnom prípade tak odvolací súd ustálil ako relevantný údaj pre výpočet RPMN výšku
úveru 98.000,- SK (3.253 eur).

11. Je zrejmé, že predmetná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, bola menená a doplnená dodatkom zo dňa 26.08.2010 a dodatkom zo dňa 05.11.2013.
Podľa dodatku predmetnej zmluvy zo dňa 05.11.2013 sa zmenila výška splátky a doba splatnosti
splátky a konečná splatnosť istiny. Nie je však zrejmé, či sa zmenil aj počet splátok. V zmysle poznámky

v prílohe č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z., v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere, obsahujúcich
klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej
miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera
nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné
a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného teda vyplýva, že RPMN

treba počítať na základe pôvodných parametrov úveru uvedených v zmluve. V predmetnej zmluve bol
ako počet splátok uvedený počet 117 splátok. Žalobca v odvolaní pri výpočte RPMN a
dosadzovaní údajov do uvedeného vzorca uvádza počet splátok 119. Skutočne však výpočet žalobcu
vychádza z počtu splátok 117 (t. j. ako je uvedené v zmluve) a splátky úrokov a poplatkov vyčíslených v
zmysle čl. 1 bodu 3 Zmluvy vo výške 190,60 Sk (6,33 eur). To znamená, že žalobca dosadil

do vzorca správny počet splátok a úrokov podľa predmetnej zmluvy.

12. Samotný výpočet RPMN sa uskutočňuje dosadením relevantných údajov o výške spotrebiteľského
úveru (3.253 eur), výške splátok (49,79 eur), počte (117) a splatnosti splátok spotrebiteľského úveru,
dobe splácania spotrebiteľského úveru do vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Po dosadení vyššie
uvedených údajov z predmetnej zmluvy do vzorca podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. odvolací
súd zistil, že RPMN predmetného úveru je vo výške 14,38 %, čo je aj údaj uvedený žalobcom v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Čiže žalobca vypočítal RPMN správne z celkovej výšky úveru 98.000,- SK
(3.253 eur) a nie z výšky 10.000,- Sk (3.319,40 eur), ako uvádza súd prvej inštancie.

13. Nakoľko v predmetnej zmluve bola výška RPMN uvedená správne v súlade so
zákonom 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, predmetný
spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu
úhrad splátok, predložených žalobcom, vyplýva, že dlžná čiastka je 1.912,15 eur z neuhradenej istiny,

riadneho úroku vo výške 404,97 eur, úroku z omeškania 44,66 eur, zákonného úroku z omeškania vo
výške 20,81 eur a poplatkov vo výške 75 Eur, t. j. v celkovej dlžnej sume 2.457,59
eur a úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.912,15 eur od 24.10.2015 do zaplatenia.
14. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo
výroku I. a súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

15. O trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).