Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 15, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419206105
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419206105.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: V. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. - K. B., W. XXA, zastúpená PARA advokáti, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gagarinova 10A, proti
odporcovi: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. - K. B., W. XX, zastúpený JUDr. Ivanou Starzykovou,
advokátkou so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. 01. 2020 č. k. 9C/74/2019-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, okrem výroku o poplatkovej povinnosti
navrhovateľky, m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť strpieť vstup navrhovateľky na nehnuteľnosť - stavba súp. č. XXXX, postavená na parc. č.
XXX/X, vedená na Y. úrade N. D., katastrálnom odbore, na LV č. XXXX, kat. úz.: K. B. (výrok I.) a
povinnosť strpieť vstup navrhovateľky na pozemok v kat. úz. K. B., zapísaný na LV č. XXX ako parc. č.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorom stojí rodinný dom zapísaný na LV
číslo XXXX (výrok II.). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh

v sume 33 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.) a priznal jej voči odporcovi nárok na
náhradu trov konania neodkladného opatrenia vo výške 100 % (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navhrovateľka sa podaným návrhom domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť strpieť jej vstup do
označených nehnuteľností. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jej manželstvo

so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. 02.
2018 pod č. k. 11P/297/2014-50 a bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských
práv k ich maloletej dcére. S odporcom sú vlastníkmi rodinného domu, ktorý je postavený na pozemku
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ
vyporiadané nebolo. Spolu s mal. dcérou opustila dom v auguste 2017, po týždni sa chcela vrátiť do
rodinného domu, avšak zistila, že boli vymenené zámky a nemala do neho prístup. Odporcu žiadala

o sprístupnenie rodinného domu, nakoľko sa v ňom nachádzali a aj v súčasnej dobe sa nachádzajú
jej súkromné veci, čo jej neumožnil a to ani za asistencie polície. Tvrdila, že zo stany odporcu jej je
upieraný výkon jej vlastníckych práv, pričom na jej vylúčenie z jej vlastníckych práv k nehnuteľnosti
nateraz neexistuje žiadny relevantný dôvod, ani žiadne právoplatné rozhodnutie súdu.

3. Právne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), §

328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Argumentoval, že základnou podmienkou pre nariadenieneodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav
právnych pomerov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako
aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno

považovať za dôvodné pokiaľ nie je osvedčené ohrozenie vzťahu, ktorý má byť chránený. Mal za to,
že sú dôvodné obavy zo strany navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá podaným
návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi preukázala, že odporca jej bráni v prístupe do rodinného
domu, ktorý majú v spoločnom vlastníctve ako bývalí manželia a na pozemok vo výlučnom vlastníctve
odporcu, tvoriaci prechod k domu. Tým, že odporca bráni navrhovateľke prístup do rodinnému domu,

kde má svoje osobné veci, ktoré patria výlučne iba jej, preukázala navrhovateľka dôvodnú obavu
a podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnú obavu vyplývajúcu z existencie toho,
že nemá prístup k svojim osobným veciam, ktoré nemôže užívať, lebo jej v tom odporca bráni, mal
preukázanú záznamom spísaným na Obvodnom oddelení PZ v M. zo dňa 01. 09. 2019 č. ORPZ-NZ-
OPP5-11-083/2019, podľa ktorého odporca neumožnil vstup navrhovateľke na pozemok, ktorý vedie
k rodinnému domu, pretože brána je uzavretá kovovým zámkom z vnútornej strany a pri rozhovore

hliadky PZ s odporcom a s jeho priateľkou pani V. tento prebiehal medzi zúčastnenými stranami cez
zatvorenú bránu a odporca nebol ochotný navrhovateľku pustiť na pozemok ani do rodinného domu a
ani jej neodovzdal žiadne osobné veci. Dospel tak k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov, pretože existuje bezprostredne hroziaca ujma, ktorá vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
Keďže neodkladným opatrením by sa vec doriešila, nakoľko navrhovateľka by si zobrala z nehnuteľnosti

svoje veci, nebolo potrebné uložiť jej vo výroku uznesenia podať žalobu vo veci samej, keď ostatné
veci vyplývajúce z majetku nadobudnutého počas trvania manželstva (BSM) si strany sporu budú
musieť riešiť buď dohodou alebo žalobou na vyporiadanie BSM. Uzavrel, že navrhovateľka dostatočným
spôsobom preukázala naliehavý právny záujem bezodkladnej úpravy pomerov a stabilizáciu právneho
stavu existujúceho pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto jej návrhu vyhovel. Rozhodnutie o

súdnom poplatku právne oprel o položku 1c Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. a o
trovách konania rozhodol v zmyle ust. § 255 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

d), f), g) a h) CSP. Namietal, že v napadnutom uznesení absentuje výrok, ktorý určuje dobu
trvania nariadeného neodkladného opatrenia a nevyplýva to ani z jeho odôvodnenia. Uviedol, že veľa
skutočností uvedených v návrhu sa nezakladá na pravde, sú vymyslené a nadsadené. Tvrdil, že
navrhovateľka už nemá v spoločnom rodinnom dome osobné veci, viackrát bola v rodinnom dome,
najmä v čase jeho neprítomnosti a zobrala si svoje osobné veci, ako aj veľa spoločných vecí tvoriacich

zariadenie domu, ktoré patrili do BSM. Do rodinného domu chodila bez jeho vedomia a pri poslednom
vstupe do rodinného domu, si dňa 04. 08. 2019 okrem svojich osobných veci zobrala aj ďalšie veci, ktoré
tvorili jej výlučné vlastníctvo a tiež z vecí tvoriacich BSM, o čom vystavila aj vlastnoručne potvrdenie
na naliehanie polície. Dňa 04. 08. 2019 za asistencie polície bolo tak navrhovateľke a jej rodinným
príslušníkom umožnené, aby si z domu zobrala všetko, čo jej patrí a čo chce zo spoločných vecí, a

čo si ešte nezobrala pri svojich predchádzajúcich vstupoch do domu, čo dokladoval potvrdením zo dňa
04. 08. 2019 a fotografiou z tohto dňa s osobnými vecami, ktoré si navrhovateľka zobrala. Zvýraznil,
že ak by mala ešte v dome osobné veci na požiadanie by jej ich určite odovzdal, pričom v konaní
nepreukázala, že by ho na vydanie vecí vyzývala. Naviac navrhovateľka ani nešpecifikovala o aké veci
by malo ísť. Zastal názor, že navrhovateľka mala podať žalobu o vydanie vecí, kde by musela preukázať

existenciu osobných vecí, ktorých vydania sa domáha. Zvýraznil, že navrhovateľka sa zo spoločnej
domácnosti aj s dcérou odsťahovala na základe vlastného rozhodnutia v lete 2017, nemala záujem sa
vrátiť, bránila mu v styku s dcérou a do domu chodila v čase, keď bol v T., iba preto, aby si zobrala
svoje osobné veci a spoločné veci z domácnosti, v ktorej súvislosti poukázal na písomné vyjadrenie
navrhovateľky z rozvodového konania. Podotkol, že navrhovateľka nemá záujem bývať v rodinnom

dome, tento si budú musieť vyporiadať, pričom doposiaľ ani jeden z nich takýto návrh nepodal. Uviedol,
že v dome žije so svojou novou rodinou, uzatvoril manželstvo, domácnosť si zariadili novými vecami,
manželka si do domu vniesla svoje hnuteľné veci, tvoriace jej výlučné vlastníctvo, a tiež osobné veci
a osobné veci jej dcéry. Za danej situácie považoval za neprijateľné, aby navrhovateľka svojvoľne a
bez jeho vedomia vstupovala do rodinného domu a vzhľadom na ich osobné nezhody vyjadril i obavu

z poškodzovania vecí navrhovateľkou. Nariadenie neodkladného opatrenia označil za nedôvodné, bez
existencie osvedčeného nároku. Akcentoval, že navrhovateľka nemá záujem bývať v rodinnom dome a
opodstatnenosť návrhu vyvodzuje len z potreby dostať sa k svojim súkromným veciam. Nestotožnil sa
preto s názorom prvoinštančného súdu o osvedčení naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov, keďsanezaoberalotázkou,ktorýprávnyvzťahsizaexistujúcejsituácievyžadujevyššiuochranuatočiprávo
navrhovateľky vstupovať neobmedzene do domu za účelom vyzdvihnutia osobných vecí, ktoré sa tam
nenachádzajú alebo jeho vlastnícke právo k veciam v dome. Zastal názor, že nariadeným neodkladným

opatrenímsalenprehĺbiakonfliktymedzistranamisporuazasiahnesadovlastníckychvzťahovväčšieho
počtu ľudí. Pokiaľ by navrhovateľka mala v dome ešte nejaké veci k ich prevzatiu navrhovateľkou mohlo
dôjsť pred rodinným domom za jeho prítomnosti a najlepšie aj za asistencie polície, k čomu nie je
potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie a osobné veci vie navrhovateľke odovzdať aj pri preberaní
maloletého dieťaťa. Zotrval však na tom, že v rodinnom dome osobné veci navrhovateľka nemá. Uzavrel,

že neboli tak splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdiť. Zvýraznila, že je stále vlastníčkou rodinného domu, ktorý spadá do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Prezentovala názor, že rozvod manželstva a oddelené
vedenie domácnosti neumožňujú odporcovi akýmkoľvek spôsobom jej brániť vo vstupe do vlastnej

nehnuteľnosti, ktorý jej nebol žiadnym rozhodnutím zamedzený. Mala za to, že zabezpečenie
nehnuteľnosti spôsobom ako to urobil odporca, ktoré jej zamedzilo možnosť vstupu do nehnuteľnosti,
nemá zákonný podklad a je hrubým zásahom do jej vlastníckych práv, na čo v súčasnosti neexistuje
relevantný dôvod. Uviedla, že vstupu do nehnuteľnosti sa domáhala opakovane od roku 2018 a
opakovane pred príslušníkmi PZ uvádzala, že má záujem o vstup do nehnuteľnosti, nakoľko sa v

nej nachádzajú jej osobné veci, ako aj iné hnuteľné veci patriace do BSM, nevyužívané odporcom
(napr. časti zariadenia interiéru). Na fotografiách predložených odporcom sú zachytené situácie, kedy
sa z nehnuteľnosti odnášali veci patriace jej rodinným príslušníkom, a ktoré sa v nej od jej odchodu
nachádzali. Mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa situácia upokojí, pretože odporca
si bude vedomý existencie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nemožnosti jeho zamedzovania

rôznymi účelovými prostriedkami.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a

dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, ako to uviedol už i súd
prvej inštancie, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred
začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a

pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu
postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko

napraviteľná ujma.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.12. V preskúmavanej veci navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi strpieť jej vstup na nehnuteľnosti v kat. úz. K. zapísané na LV

č. XXXX ako parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a do na nej postaveného
rodinného domu súp. č. XXXX. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky dňa 16. 02. 2018
č. k. 11P/297/2014-50, rodinný dom je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, odporca je výlučným
vlastníkom pozemku, na ktorom je tento dom postavený a cez ktorý vedie vstup do domu. Z rodinného

domu odišla spolu s maloletou dcérou v roku 2017, odporca vymenil na dome zámky, takže do domu
prístup nemá, pričom sa v ňom nachádzajú jej súkromné veci a odporca jej odmieta dom sprístupniť,
čím hrubo zasahuje do jej vlastníckych práv. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu majúc za to, že sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vzhliadol v potrebe dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu. Za účel bezodkladnej úpravy pomerov označil stabilizáciu existujúceho právneho

stavu vyplývajúceho z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s tým, že neodkladným opatrením
sa vyrieši situácia a žalobkyňa si bude môcť z rodinného domu odniesť svoje veci.

13. Z hľadiska skutkového stavu nepochybne strany sporu nadobudli za trvania manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom súp. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. K.

B. a odporca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom je tento rodinný dom
postavený, navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v auguste 2017 a ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. 02. 2018 č. k.
11P/297/2014-50. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené
a konfliktné, navrhovateľka po svojom odchode viackrát bola v rodinnom dome, i v neprítomnosti

odporcu, z ktorého si aj odniesla veci, o čom svedčí prehlásenie navrhovateľky zo dňa 04. 08. 2019,
fotodokumentácia predložená odporcom, a priestupkové konania. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové
Zámky o priestupku zo dňa 05. 08. 2019 č. OU-NZ-OVVS-2019/001965 vyplýva, že navrhovateľka bola
uznaná vinnou za spáchanie priestupku proti majetku, ktorého sa dopustila tým, že dňa 15.09.2018 v
čase okolo 12.40 hod. v V. M., časť K. B., na ul. W. č. XX odcudzila volant z traktorčeka zn. B., čím mala

A. S. (matka odporcu) spôsobiť škodu vo výške 125 eur, hoci bol volant vrátený, čím úmyselne spôsobila
škodu na cudzom majetku odcudzením veci. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný dňa 29. 11. 2019
uzatvoril manželstvo s V.. R. V., s ktorou spolu s jej dcérou bývajú v predmetnom rodinnom dome.

14. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených právnych hľadísk, ako i skutkových

zistení, vyplývajúcich z obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané splnenie
všetkých zákonných podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľke nariadením požadovaného
neodkladného opatrenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
zastáva názor, že navrhovateľka v konaní neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov a
situácie, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka

je nepopierateľne bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, umožnenia vstupu do ktorého sa
domáha, ešte sama o sebe nezakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto smere
je významné, že i keď jej prináležia práva vyplývajúce jej z vlastníckeho vzťahu k rodinnému domu,
svoj návrh neopiera o svoj záujem vykonávať oprávnenia ako vlastníka, plynúce jej zo zákona, najmä
rodinný dom užívať a nakladať s ním, ale výlučne z potreby odniesť si z neho svoje osobné veci, ktoré

sa majú v rodinnom dome nachádzať. V konečnom dôsledku to znamená, že navrhovateľka tak svoj
nárok vyvodzuje z vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Naliehavosť požadovanej úpravy pomerov
je tak významne spochybnená, najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka za účelom odnosu
svojich vecí po odchode zo spoločnej domácnosti už viackrát v predmetnom dome preukázateľne bola,
veci z domu odnášala a odporca rozporuje, že by v rodinnom dome sa ďalšie veci, tvoriace výlučné

vlastníctvonavrhovateľky,eštenachádzali.Naviacnavrhovateľkaaninetvrdila,žebyodporcuvyzvalana
vydanie vecí, majúcich tvoriť jej výlučné vlastníctvo, tieto v návrhu ani nešpecifikovala a neoznačila, čo
pri odporcom prezentovanej ochote, v prípade, že by tak učinila, by mohlo viesť k ich vydaniu bez potreby
ďalšej úpravy pomerov účastníkov konania. V opačnom prípade, kedy by k vydaniu požadovaných
vecí navrhovateľke odporcom nedošlo pre ich nezhodu ohľadne charakteru vecí, či tieto tvoria predmet

výlučného vlastníctva niektorého z účastníkov konania alebo spadajú pod režim ich bezpodielového
spoluvlastníctva,navrhovateľkamádostupnéprávneinštitúty,ktorýmisamôžesvojhonárokudomáhaťv
súdnomkonaní(žalobaavydanieveci,návrhnavyporiadanieBSM),kdetátootázkabudeposudzovaná.15. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní
neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V

tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu obzvlášť obtiažna.
Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní, i keď v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia smerujú k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, potrebe primeranosti)

nariadenia neodkladného opatrenia. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, pretože navrhovateľka
neosvedčila, že by jej bezprostredne hrozila ujma, a že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť
okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Súd je pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť
najmä rozsah navrhovaných obmedzení, ich primeranosť a nevyhnutnosť na dosiahnutie legitímneho
cieľa. Majúc na zreteli i tieto atribúty, ako i s prihliadnutím na výrazne narušené vzťahy medzi účastníkmi

dokladované priestupkovými konaniami, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danej veci
neosvedčila skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
spôsobom požadovaným navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, okrem výroku

o poplatkovej povinnosti navrhovateľky, podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešnému odporcovi podľa ust. §

255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).