Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204099
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118204099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Poštová banka,

a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: E. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o zaplatenie 4.237,69 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.443,04 eura spolu s úrokom z omeškania do
zosplatnenia úveru v sume 17,01 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.443,04
eura od 01.09.2015 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu istiny vo výške 4.237,69 eura, dlžných úrokov z istiny vo
výške 3.295,51 eura, zmluvného úroku vo výške 19,00% ročne zo sumy 4.237,69 eura od 01.05.2018
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.237,69 eura od 01.05.2018 do
zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 eura, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i. Obchodné podmienky
žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov
žalobcu. Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentami oboznámila a
súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume
5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné

plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania
žalovanej s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 31.08.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu z úveru neuhradila, a to ani len z časti. V doplnení
žaloby, doručenom súdu dňa 08.01.2019, žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaná sa zaviazala vrátiť
žalobcovi svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 117,- eur vždy k 19. dňu
v mesiaci. Dátum prvej splátky bol nastavený na 19.01.2013. Žalovaná v období od poskytnutia úveru
vykonala úhrady vo výške 2.556,96 eura, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 9,96 eura, na úroky

(úrok z omeškania a zmluvný úrok) 1.784,69 eura a na istinu 762,31 eura. Z uvedeného vyplýva výpočet
žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000,- eur a započítanými úhradami
na istinu 762,31 eura, t.j. 4.237,69 eura. Žalobca ďalej uviedol spôsob výpočtu zmluvného úroku a úroku
z omeškania, s tým, že rozdiel 0,03 eura vznikol v dôsledku zaokrúhľovania na dve desatinné miesta.3. Ako dôkazy žalobca predložil Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva,
Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov účinný od 1. decembra 2012, Upozornenie -

Výzvunasplateniedlžnejčastiúveruzodňa13.08.2015,fotokópiuobálky,Zmluvuoúveredobrápôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 31.08.2015, fotokópiu
obálky, Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2018.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu,

k tejto sa nevyjadrila.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď na pojednávaní predchádzajúcom
vyhláseniu rozsudku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť

ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorej
bolo predvolanie doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9.ŽalobcaakoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňaXX.XX.XXXX Zmluvuoúveredostupnápôžička

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- eur, s úrokovou
sadzbou vo výške 19,00%, RPMN vo výške 20,74% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 19,37%.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 117,- eur. Prvá splátka bola
splatná dňa 19.01.2013 a posledná splátka dňa 19.12.2018. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 13.08.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a upozornil ju na možnosť

predčasného zosplatnenia úveru. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 31.08.2015 žalobca oznámil
žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 31.08.2015. Žalovaná na predmetný úver zaplatila do zosplatnenia
celkom sumu 2.556,96 eura (Aktuálny stav úveru na č.l. 55, ako aj nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu).

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a § 10 ods. 1.

17. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)

18. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelomvýkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali
má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,

a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej

spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

25. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je v zmluve vôbec
uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať údaj v čl. (2) ods. 1) zmluvy, a síce údaj
„Celková čiastka Úveru“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto

zodpovedá suma 5.000,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, „vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej a správnej sumy, ktorý správny údaj v zmluve
uvedený nie je. V prípade súčtu sumy 5.000,- eur (úver) a v zmluve uvedenej sumy 3.409,53 eura
(náklady) suma 8.409,53 eura nezodpovedá násobku splátky vo výške 117,- eur a počtu splátok 72

(8.424,- eur). Z uvedeného je jednoznačný záver, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať.

26. K náležitosti údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, dáva súd do pozornosti
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/98/2018-135 zo dňa 19.03.2019, kde odvolací súd v

obdobnej veci uviedol, že „v uzavretej úverovej zmluve sú jej podstatné zákonné náležitosti uvedené
v tabuľkovej forme, okrem uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je
iba slovne popísaná ako „celková čiastka úveru“ drobným písmom pod ostatnými náležitosťami tak, že
ide o súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc z tohto slovného vyjadrenia
a údajov v zmluve, keď výška úveru je 2.000 eur a celkové výška nákladov 1.801,64 eur, celková

čiastka (úveru), ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 3.801,64 eur. Vychádzajúc ale aj
z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 splátok po 53 eur, celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 3.816 eur. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom,
nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda tento obligatórny údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentuje. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť,
nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je významný pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť
výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a o jeho možnosť posúdiť celkový objem zaťaženia

splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby si spotrebiteľ vedel jednoducho
vypočítať, či už splatil celý úver alebo nie, a teda aby neprestal uhrádzať splátky predčasne, čím by sa
dostal do omeškania, alebo aby nepokračoval v uhrádzaní splátok aj po termíne konečnej splatnosti,
čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, čo odôvodňuje právny záver, že význam tejto
informácie nemožno bagatelizovať.“

27. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo,
pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený

zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.

28. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvesa uvádza len výška mesačnej splátky 72,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,
aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie

povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných

ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy.

29. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru (a to ako
vyčísleného, tak ani uplatneného po zosplatnení), ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej

sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná z poskytnutého úveru vo výške
5.000,- eur uhradila celkom sumu 2.556,96 eura, ktorú sumu je potrebné započítať na istinu, súd ju
zaviazal vo výroku I. rozsudku zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť istiny vo výške 2.443,04 eura a vo
zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

30. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym

predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

31. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny vo výške 2.443,04 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslený od

19.05.2013 do zosplatnenia úveru dňa 31.08.2015 v doplnení žaloby (č.l. 77) v sume 17,01 eura (587,49
- 570,48), ktorý úrok z omeškania súd žalobcovi priznal, keď žalovaná začiatok omeškania ani sumu
vyčísleného úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnila. Následne došlo
k zosplatneniu úveru ku dňu 31.08.2015, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná. S
poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo

výškeo5percentuálnychbodovviac,akojezákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo výške
5,05%ročne.Ododňanasledujúcehopozosplatneníúverusažalovanádostaladoomeškaniasosumou
2.443,04 eura, keďže mala vrátiť sumu istiny 5.000,- eur, pričom do zosplatnenia podľa Aktuálneho stavu
úveru (č.l. 55) zaplatila celkom sumu 2.556,96 eura (t.j. 5.000,- eur - 2.556,96 eura). S poukazom na

uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy dlžnej istiny 2.443,04
eura po dni zosplatnenia, t.j. odo dňa 01.09.2015 do zaplatenia. Hoci žalobca si v konaní uplatňoval
aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania po zosplatnení úveru vo výške 570,48 eura (č.l. 77), súd mu
takto vyčíslený úrok z omeškania nepriznal, nakoľko bol vypočítaný z nesprávnej sumy (keďže plnenia
žalovanej neboli započítané na istinu).

32.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 2.443,04 eura spolu s vyčísleným úrokom do zosplatnenia v sume 17,01 eura a úrokom zomeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.443,04 eura odo dňa 01.09.2015 do zaplatenia, preto jej
vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

33. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

34. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd

žalovanej na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

39. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 4.237,69 eura priznaná suma 2.443,04
eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 58% a hrubý úspech žalovanej 42%, a

teda konečný čistý úspech žalobcu je 16% (58-42). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu
voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 16% trov konania, o čom
súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pri zamietnutí žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal
ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným

predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktoromodvolacísúduviedol,že„súdprvejinštancie...pochybil
tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania
ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania
tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu

v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).