Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214255
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117214255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Y. I., W.. XX.XX.XXXX, F.

T. - L., L. Č.. XXXXX/XX, I. L. v konaní zast. : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Prešov, Konštantínova č. 3 p r o t i žalovanému: R. T., W.. XX.XX.XXXX, C..Č.. XXXXXX/
XXXX, F. XXX XX T., N. Č.. XX, občan SR v konaní zast.: JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so
sídlom Vajanského č. 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, o zaplatenie 50 000 EUR s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 01.06.2017 v znení jej úpravy doručenej súdu dňa 11.08.2017
sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 50.000 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od
11.08.2017 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že písomnou dohodou zo dňa 13.12.2016 sa žalovaný zaviazal, že v
lehote do 30.04.2017 zabezpečí pre žalobcu výrobu oceľovej konštrukcie vrátane inžinieringu, to všetko
v úhrnnej hodnote 50.000 EUR bez DPH. Táto úhrnná hodnota vo výške 50.000 EUR bola cenou

konečnou a maximálnou. Napriek viacerým výzvam žalobcu, žalovaný odmieta splniť svoj záväzok
podľa dohody. Žalobca poslednýkrát, keďže jeho ústne výzvy nemali žiadny účinok, zaslal žalovanému
písomnú výzvu na splnenie jeho záväzku podľa čl. I. bod 1 dohody zo dňa 13.12.2016.

3. Žalobca poukázal na to, že žalovanému odovzdal kompletnú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej
žalovaný mal vyrobiť oceľovú konštrukciu s prísl. Podľa čl. I. bod 10. dohody zo dňa 13.12.2016,
účastníci si dohodli právny režim podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď žalovaný prisľúbil, že najneskôr

do 31.07.2017 vyhotoví pre žalobcu dohodnutú oceľovú konštrukciu, túto svoju povinnosť nesplnil. Preto
žalobca výzvou zo dňa 01.08.2017 upozornil žalovaného, že namiesto reálneho plnenia bude požadovať
finančnú náhradu vo výške 50.000 EUR, ktorá je zafixovaná i v dohode zo dňa 13.12.2016.

4. Žalobca zmenu žaloby doručil ešte pred jej doručením žalovanému, preto súd postupoval v zmysle
ustanovenia § 141 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v zmysle
ktorého, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez

rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

5. Uvedené ustanovenie umožňuje, resp. prikazuje súdu konať o zmenenej žalobe bez vydania
rozhodnutia. Bude to tak vtedy, ak strana podá zmenenú žalobu ešte predtým, ako súd pôvodnú žalobudoručí žalovanému. Jedinou výnimkou je situácia, ak by bol na konanie o zmenenej žalobe vecne
alebo kauzálne príslušný iný súd. Vtedy súd musí o zmene rozhodnúť vždy, a to tak, že zmenu žaloby
nepripustí.

6. Súd následne vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12 C 15/2015 - 17 zo dňa 03.01.2018, proti ktorému
zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor.

7. Žalovaný v odpore namietal absolútnu neplatnosť hmotnoprávneho úkonu - dohody zo dňa

13.12.2016. Neplatnosť tohto právneho úkonu odvádzal od existencie rozporu medzi vôľou a prejavom
vôle účastníkov dohody, ktorí sú zároveň aj stranami sporu. Žalobca totiž pri opisovaní pre vydanie
súdneho rozhodnutia podstatných a rozhodujúcich skutočností opomenul uviesť dôvod, pre ktorý
bola dohoda skutočne aj vyhotovená, čo sa týmto hmotnoprávnym úkonom sledovalo a prečo tento
úkon trpí vadou absolútnej neplatnosti. Taktiež poukázal nato, že právny úkon predložený žalobcom je
absolútne neplatný aj z dôvodu, že tento trpí neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou. Namietal nedostatok

aktívnej legitimácie. Riadne a včasné splnenie tohto môjho záväzku záviselo resp. bolo podmienené
splnením oznamovacej povinnosti - bližšej špecifikácie vecného plnenia žalobcom, uvedenej v Čl. 1 bod
2 dohody, ktorú tento doposiaľ nesplnil. Uviedol, že je síce pravdou, že žalobca vo svojom podaní zo
dňa 01.06.2017 a opätovne v podaní zo dňa 11.08.2017 uviedol, že mal odovzdať kompletnú projektovú
dokumentáciu, avšak svoje tvrdenie žalovaný poprel, a mal za to, že žalobca uvedené nepreukázal

žiadnym relevantným spôsobom. Uviedol, že žalobca, tak sám svojím konaním zmaril riadne a včasné
splnenie môjho záväzku zabezpečiť mu zhotovenie oceľovej konštrukcie tým, že tento doposiaľ svoj
záväzok uvedený v ČI. 1 bod 2 Dohody riadne voči jeho osobe nesplnil. Bez riadneho a včasného
splnenia povinnosti žalobcu voči jeho osobe na riadnu špecifikáciu záväzku na plnenie mu nemohla a
ani mi nevznikla povinnosť voči žalobcovi na splnenie tohto záväzku, ktorý som nemohol plniť' žalobcovi

z dôvodu absencie jeho riadneho, určitého vymedzenia, špecifikácie.

8. Žalovaný ďalej namietal, aby z ktoréhokoľvek ustanovenia vyplývalo pre žalobcu právo, od neho
požadovať zaplatenie akejkoľvek peňažnej pohľadávky, nie to ešte sumy 50.000 EUR. Predmetom
dohody bolo za splnenia podmienky uvedenej v ČI. 1 bode 2 dohody záväzok na zabezpečenie

zhotovenia oceľovej konštrukcie, nie zaplatenie žalobcom požadovanej sumy. Poukazujúc na uvádzané
skutočnosti navrhol, aby súd po zrušení platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, č. k.
12C/15/2017-17, zo dňa 03.01.2018 nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dôkazov v sporovými
stranami navrhnutom rozsahu zamietol žalobu v celom rozsahu.

9.Žalovanýnavrholvykonaťvýsluchžalobcuažalovanéhoanavrholvykonaťdokazovaniepredloženými
listinnými dôkazmi už zo strany žalobcu. K odporu žalovaného žalobca uviedol, že dôvody, ktoré
žalovaný uviedol vo svojom odpore sú v celom rozsahu nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že viackrát
vyzýval žalovaného na splnenie si svoje povinnosti podľa dohody zo dňa 13.12.2016, keď žalovanému
predložilipríslušnúprojektovú(výrobnú)dokumentáciunavýstavbuoceľovejkonštrukcie,všakžalovaný

odmietol túto vyrobiť a dodať žalobcovi s tvrdením, že sú tam technické nedostatky, ktoré by on riešil
inak. Na základe toho žalobca mal za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v lehote najneskôr do
30.04.2017, vyrobiť oceľovú konštrukciu, podľa pokynov žalobcu v sume 50 000 EUR a potom žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50 000 EUR s príslušenstvom.

10. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.05.2018 nato reagoval a uviedol, že je ťažké vyjadriť sa k
stanoviskužalobcu,keďžespočívavjednoduchompopretítvrdenížalovanéhoatospôsobom,žetietosú
nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný poukázal na to, že žalobca k svojmu stanovisku nepredložil žiadne
listiny, na ktoré poukazuje vo svojom písomnom stanovisku a, ktoré sú podľa neho spôsobilé preukázať
základ a výšku jeho uplatnenom nároku na súde na zaplatenie sumy 50.000 EUR. Žalovaný uviedol, že

zotrváva na svojich tvrdeniach a na podanom odpore navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

11. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. /Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/: Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia

dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.13. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

14. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

17. Podľa § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom
žalobcu pričom mal zistený tento skutkový stav veci :

21. Žalobca predložil súdu dohodu datovanú 13. decembra 2016, uzatvorenú medzi žalovaným a

žalobcom v zmysle, ktorej sa podľa článku I. s názvom v predmete dohody účastník v l. rade (žalovaný)
zaviazal v lehote do 30.4.2017 zabezpečiť pre účastníka v 2. rade (žalobcu) výrobu oceľovej konštrukcie
vrátane inžinieringu, to všetko v úhrnnej hodnote 50.000 EUR bez DPH. S uvedením, že táto úhrnná
hodnota vo výške 50.000 EUR je cenou konečnou a maximálnou.

22. V bode 2. bolo dohodnuté, že bližšia špecifikácia záväzku účastníka v l. rade podľa čl. I., bod 1. tejto
dohody bude zo strany účastníka v 2. rade oznámená účastníkovi v 1. rade bez zbytočného odkladu
po podpise tejto dohody.

23. Podľa bodu 3. zmluvy účastník v 2. rade je oprávnený udeľovať účastníkovi v 1. rade pokyny pre

plnenie záväzku účastníka v 1. rade v primeranom predstihu tak, aby účastník v 1. rade mal objektívne
vytvorené predpoklady pre riadne a včasné splnenie svojho záväzku podľa čl. I., bod 1. tejto dohody.

24. Podľa bodu 5. zmluvy účastník v 1. rade je oprávnený upozorniť účastníka v 2. rade, že pokyny
účastníka v 2. rade pre plnenie záväzku podľa čl. I., bod 1. tejto dohody môžu viesť k prekročeniu úhrnnej

hodnoty záväzky dohodnutej v čl. I, bod 1. tejto dohody. V takomto prípade sa účastníci v 1. a 2. rade
zaväzujú dohodnúť sa na ďalšom postupe plnenia záväzku podľa čl. I., bod 1. tejto dohody.

25. Podľa bodu 6. účastník v 1. rade nemá voči účastníkovi v 2. rade nárok na odplatu za splnenie
záväzku podľa čl. I., bod 1. tejto dohody a tento záväzok je povinný splniť účastníkovi v 2. rade

bezodplatne.

26. Podľa bodu 7. účastník v 1. rade je oprávnený plniť svoj zväzok podľa čl. I., bod 1. tejto dohody aj
prostredníctvom tretích osôb, tzv. subdodávateľov a splniť ho aj pred termínom 30.4.2017.

27. Podľa bodu 10. zmluvy v ostatnom sa práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy riadia príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.28. Súd vo veci vykonal aj dokazovanie podaním zo dňa 01.06.2017, podľa ktorého žalobca vyzval
žalovaného na reálne plnenie, a to v náhradne lehote do 30.06.2017, aby si splnil záväzok podľa bodu
1 zmluvy zo dňa 13.12.2016.

29. Žalobca súdu predložil aj mailovú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným z ktorej malo byť
evidentné, že žalobca ešte dňa 15.03.2017 zaslal žalovanému kompletnú projektovú dokumentáciu k
výstavbe oceľovej konštrukcie (čl.36,37).

30. Súdu boli predložené mailové správy s predmetom výrobná dokumentácia, adresovaná od žalobu
na e.mailovú adresu „T..L.“ zo dňa 15.03.2017 s prílohou s názvom „U. Y. I..A.. a zrejme odpovedná
správa zo dňa 16.03.2017, že správa bola prečítaná dňa 16.03.2017 dňa 12.22 hod.

31. Vo veci bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že bol spoločníkom spoločnosti V.-T., s.r.o., a
vlastnil 50%-ný obchodný podiel, rozhodol svoj obchodný podiel odstúpiť zostávajúcemu spoločníkovi

žalovanému a súhlasil s vyplatením hodnoty za obchodný podiel v sume 450.000 EUR, chcel však
som 500.000 EUR. Následne odznela dohoda, že 50.000 EUR dostane ako cenu, výrobou oceľovej
konštrukcie žalovaným. Dal si vypracovať projekt stavby pod menom novej spoločnosti E. Z. L..C..I..,
L. XX, T. a následne poslal projekt tejto oceľovej konštrukcie nie priamo žalovanému, ale spoločnosti.
Uviedol, že po zaslaní projektovej dokumentácie bola mu zaslaná cenová ponuka, ale v oveľa vyššej

cene, ako bola predmetom dohody, teda vo vyššej cene ako 50.000 EUR, s ktorou nesúhlasil. Potom
súhlasil s tým, že by nebola vyhotovená celá oceľová konštrukcia, ale tri štvrtiny, v hodnote 50.000 EUR.

32. Nepomenovaná, teda inominátna zmluva je taká zmluva, ktorá nie je upravená ako osobitný zmluvný
typ v zákone. Ide teda o atypickú zmluvu.

33. Zákon pripúšťa, aby účastníci uzavreli i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom
zákonníku (§ 51 OZ). Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len OZ) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

35. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

36. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť
a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

37. Podľa § 559 ods.1 OZ s plnením dlh zanikne.

38. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh muší byť splnený riadne a včas.

39. V minulosti najvýznamnejšie nepomenované kontrakty boli: Výmena (permutatio) veci za vec (do ut
des). Dohoda sa posudzovala podľa predpisov kúpnej zmluvy bolo si potrebné uvedomiť, že výmena

sa celkom nekryla s kúpou. Rozdiel nebol len v tom, že pri výmene neprichádzala do úvahy peňažná
protihodnota, ale aj v tom, že pri výmene každá strana mala previesť vlastníctvo veci (nielen pokojnú
držbu a užívanie) na druhú stranu, že výmena mala reálny, a nie konsenzuálny charakter. Postupne sa
z výmeny priznávalo pre odovzdávateľa oprávnenie žiadať od príjemcu plnenia alebo vrátenie prijatého,
alebo plnenie dohovoreného protiplnenia.

40. Zmluva je tvorená dvomi spôsobmi a to predovšetkým na základe dohody účastníkov, ale niekedy je
tvorená aj zákonom avšak OZ používa pre zmluvu dva pojmy, ktorými sú zmluva a dohoda: a) zmluva
zakladá právny vzťah (napríklad nájomca a prenajímateľ) a v takom prípade prichádza do úvahy to, že
vznikajú práva a povinnosti dané zo zákona; b) dohoda je resp. znamená taký vzťah, ktorého obsahom

je len to, čo účastníci medzi sebou dohodli (to čo je obsahom zmluvy). Dohoda sú to v podstate
také práva a povinnosti, s ktorými strany súhlasili výslovne (L., 2010, s. 48). Občianske právo preferuje
dohodu a tá ma aj prednosť pred tým, čo zákon ustanovuje (http://www.epi.sk/, 13.02.2014).41. Blackov právnický slovník ponúka právnu definíciu, podľa ktorej je zmluva „Dohoda medzi dvomi
alebo viacerými osobami, ktorá zakladá povinnosť niečo konať alebo nekonať“ (Black, 1993, s. 305).

42. Právo veriteľa požadovať od dlžníka plnenie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu sa
označuje ako pohľadávka, povinnosť dlžníka plniť ako dlh alebo záväzok.

43. OZ vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§2.ods.3), čo znamená, že sa ponecháva na zváženie
samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, a aká bude jej forma a

aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolia. Vďaka zmluvnej slobode je možné uzavrieť i zmluvu,
ktorá nie je v zákone výslovne upravená, teda nepatrí medi zmluvné typy. Takáto zmluva však nesmie
odporovať obsahu či účelu zákona a nazýva sa zmluva nepomenovaná (Fekete, 2007, s..188).

44. Táto zásada znamená povinnosť kontrahentov plniť a dodržiavať nepomenovaný záväzok. Pokiaľ
by tomu tak nebolo, mohlo by ísť o podvodný či nejasný právny úkon (Marek, 2006, s..404).

45. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že predmetná dohoda súvisela s kauzou predaja obchodného
podielu žalobcu žalovanému, preto bolo dojednanie záväzku žalovaného bezodplatne, uvedené však
skutkových okolnostiach žaloby uvedené nebolo, čím nebol naplnené ustanovenie § 150 ods. 1 CSP.

46. Z výsluch žalobcu vplynulo, že v rámci jednaní o predaji obchodného podielu bola dohodnutá
jeho cena sumou 400.000 EUR, s ktorou žalobca nesúhlasil (napriek tomu zrejme zmluvu o predaji
obchodného podielu uzavrel) a chcel vyššiu cenu za obchodný podiel, preto došlo súčasne k predmetnej
dohode, na základe ktorej uplatnil v tomto konaní žalobca svoj nárok.

47. Predmetnou dohodou, z ktorej žalobca odôvodňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 50.000 EUR
bolo dojednanie, že žalovaný zabezpečí bezodplatne pre žalobcu výrobu oceľovej konštrukcie v hodnote
50.000 EUR a to aj prostredníctvom tretích osôb. Z dohody nevyplýva právo žalobcu na sumu 50.000
EUR, resp. dojednanie o možnosti premeny záväzku žalovaného na peňažný záväzok (hoci reálne
malo ísť o časť kúpenej ceny za obchodný podiel).

48. Je pravdou, že v tomto prípade analógia zákona sa vzťahuje nielen na normy OZ, ale aj na
všetky normy občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom
(analogia legis). Prednosť má však dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností a atypickú zmluvu
môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov, súčasne

určujúc aj aplikáciu ustanovení OZ, prípadne iných občianskoprávnych noriem (Vojčík, 2010, s..185).
V tomto prípade ide o hybridnú zmluvu zmluvy o dielo a zmluvy o prevode obchodného podielu, čo však
žalobca v skutkových okolnostiach pri podaní žalobca zamlčal.

49. Pri inominátoch je dôležité to, aby si strany z hľadiska právnej istoty správne a dôsledne sformulovali

ich vzájomné práva ako aj povinnosti (Zoufalý, 2007 s..11). Je potrebné dbať nato, aby obsah zmluvy,
ako aj zmluva samotná, bol určitý, jasný a zrozumiteľný, t.j. aby bolo zrejmé kto komu, čo, kedy, a za
akých podmienok má plniť, za každej okolnosti a v každom prípade.

50. Keďže peňažné plnenie žalovaného zo zmluvy ako záväzok resp. jeho premena na peňažný záväzok

nevyplynula, súd žalobu formulovanú na zaplatenie sumy 50.000 EUR zamietol.

51. Navyše žalobca nepreukázal doručenie výrobnej dokumentácie žalovanému ako fyzickej osobe.

52. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP, pretože

skutkový stav, ktorý navrhovanými dôkazmi žalobca chcel preukázať mu bol od začiatku známy, ale v
žalobe neuvedený a jeho preukazovanie by si vyžiadalo nariadenia ďalšieho pojednávania.

53. Koncentrácia konania vyžaduje aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej
fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné, na tieto súd nemusí prihliadnuť. Ide o diskrečnú

právomoc súdu, na základe ktorej súd podľa okolností konkrétneho prípadu nie je povinný prihliadnuť
na procesné úkony, ktoré neboli uplatnené včas. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Základnou procesnou povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu sporu
totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi), ktoré súpredpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in re (v skutočnosti). V sporovom konaní

je súd totiž limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá
v zásade tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu
netvrdila. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia

zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno tvrdenia je v
korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové
tvrdenia pravdivo a úplne, to znamená, že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Právnym
následkom porušenia povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne je prehra sporu.

54. Podľa § 262 ods. 1 , 2 CSP : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je stranou v tomto konaní
v celom rozsahu úspešnou žalovaný, ktorému súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plný nárok na náhradu
trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa §
262 ods. 1 , 2 CSP
.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.