Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118209159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,

so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpená: Roman Kvasnica a partneri s.r.o.,
advokátska kancelária, JUDr. Roman Kvasnica, advokát a konateľ, so sídlom Žilinská cesta 130,
Piešťany, p r o t i žalovaným: 1. W. B., C.. XX.X.XXXX, bytom I., J. XXX/XX, 2. V. B., C.. XX.X.XXXX,
bytom I., J. XXX/XX a 3. M. B., C.. XX.X.XXXX, S. I., J.C. XXX/XX, zastúpený procesným opatrovníkom
žalovanou v 2.rade, všetci zastúpení: JUDr. Katarína Andráš Lešková, advokátka, so sídlom Plzenská
2, Prešov, o zaplatenie 29.573,33 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. až 3.rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.8.2018 sa domáhal, aby žalovaní v 1. až 3.rade boli zaviazaní zaplatiť mu
sumu 29.573,33 Eur, úroky 7.309,25 Eur, úroky z omeškania 4.804,35 Eur a ďalej úroky 5,80% ročne
zo sumy 29.573,33 Eur od 27.7.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne taktiež
zo sumy 29.573,33 Eur od 27.7.2018 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Uvedenú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými
uzavrel XX.X.XXXX zmluvu o úvere, ktorou všetkým žalovaným ako dlžníkom poskytol úver na bývanie

30.000 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 5,89% p.a. na obdobie troch rokov, ktorá po zľave činila 5,39%
p.a., potom od 14.2.2013 bola vo výške 5,89% p.a. a od 22.6.2015 vo výške 5,80% p.a. Žalovaní mali
úver splácať 288 mesačnými splátkami po 193,48 Eur až do 27.6.2036. Platobná disciplína žalovaných
sa zhoršila od septembra 2012. Celkovo zaplatili 14 úhrad v sumách od 5 Eur do 2404 Eur, poslednú
poukázali 22.9.2014 vo výške 600 Eur. Listom zo dňa 4.8.2015 žalobca vyzval žalovaných k úhrade
dlžných splátok v lehote 15 dní s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej
pohľadávky.Listbolžalovanýmdoručenýatoajspoukazomnabod6.3VOP.Keďžekzaplateniudlžných

splátok nedošlo, žalobca v súlade so zmluvou vyhlásil ku dňu 25.8.2015 mimoriadnu splatnosť úveru v
liste zo dňa 26.8.2015, ktorý bol doručený všetkým žalovaným.

2. Napriek tomu, že žalovaným bolo doručené uznesenie tohto súdu č.k. 11Csp/158/2018-111 z
27.8.2018 obsahujúce výzvu na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní ešte 11.9., prípadne 17.9.2018, toto
uznesenie nerešpektovali a vyjadrenie k žalobe predložili súdu až 27.11.2018 a to v čase krátko pred
pojednávaním 5.12.2018. Vzhľadom na to, že vyjadrenie žalovaných obsahovalo zásadné pripomienky

k žalobe, súd upozorňuje, že takýto postup žalovaných považuje za neprijateľný, v rozpore so zásadou
hospodárnosti a zbytočne predlžujúci súdne konanie. Aj žalobcovi totiž musí byť umožnené v zmysle
§ 167 CSP právo reagovať na vyjadrenie žalovaných, súd však dodáva, že v spotrebiteľských sporoch(čo nepochybne je aj tento spor) ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania neplatia, čo vyplýva
z § 296 CSP.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe namietali platnosť úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanému
v 3.rade, ktorý podľa lekárskej správy je B. U. Q. M. Y.. Poukázali na nutnosť aplikácie Občianskeho
zákonníka podľa § 52 ods. 2 a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 12/2014 zo dňa
21.4.2015. Vzniesli tiež námietku premlčania. Žalovaní úver riadne nesplácali už v roku 2012. Poslednú
splátku zaplatili 22.9.2014. Žalobca úver predčasne zosplatnil 25.8.2015, omeškanie v tom čase trvalo

už 434 dní. Prvá nesplnená splátka bola splatná 27.5.2014, trojročná premlčacia doba podľa § 101 a §
103 Občianskeho zákonníka uplynula 27.5.2017. Napokon žalovaní vyslovili názor, že zmluva obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky a to spracovateľský poplatok 399 Eur, poplatok za správu úveru 3,49
Eur mesačne a neadekvátny poplatok za upomienku 25 Eur.

4. Žalobca reagoval replikou zo dňa 4.12.2018. Spochybnil nedostatok spôsobilosti na právne úkony u

žalovanéhov3.radevčaseuzavretiazmluvy,keďžedisponovalobčianskympreukazomažalobcanemal
žiadnulekárskusprávuojehozdravotnomstave.Keďžežalovanív1.a2.radevedeliozdravotnomstave
svojho syna a napriek tomu umožnili žalobcovi uzavretie úverovej zmluvy aj s ním, mohli sa dopustiť
trestného činu úverového podvodu.

5. V tomto vyjadrení žalobca nesúhlasil ani s aplikáciou Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie
§ 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 1.4.2014, teda dva roky po
uzavretí zmluvy a preto nie je možné ho aplikovať v jej prípade. Iný výklad by bol protizákonný, znamenal
by neprípustnú retroaktivitu. Citoval prechodné ustanovenie k zmenám Občianskeho zákonníka
zavedeným zákonom č. 102/2014 Z.z. (ktorým bol aj doplnený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

o tretiu vetu) - § 879 p, v ktorom sporné ustanovenie uvedené nie je, z čoho možno vyvodiť,
že zákonodarca nemal záujem na retroaktívnom pôsobení novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaní poukázali,
žalobca citoval z článku Prof. JUDr. Ovečkovej v Právnom obzore č. 4, ktorý bol kritický k spomínanému
rozhodnutiu, keďže ak nová právna úprava má byť použitá retroaktívne, musí to zákon výslovne stanoviť.

6. K námietke premlčania žalobca uviedol, že je nedôvodná. Absolútna aplikácia § 565 Občianskeho
zákonníka je vylúčená na základe osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preto
nie je možné aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začala plynúť najskôr od
16.9.2015 a nie 27.5.2014, kedy ešte neboli splnené zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti v zmysle bodu 7.6.1 VOP, bodu 8.1 UP, ale ani zákonné podmienky. K uvedenému dňu mali
žalovaní zaplatiť splátky vo výške 4.450,04 Eur a reálne zaplatili 4.332,02 Eur, takže dlhovali len 118,02
Eur. Žalovaní poslednú úhradu poukázali 22.9.2014. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bolo žalovaným pri dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručené najneskôr
31.8.2015 a keďže v oznámení im bola stanovená 15dňová lehota na plnenie, tá uplynula 15.9.2015 a

preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa stalo účinným až 16.9.2015 a vtedy sa právo mohlo vykonať
prvýkrát s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka a odkedy plynie premlčacia doma. Nie je možné,
aby premlčacia doba začala plynúť skôr ako nastala splatnosť zostatku pohľadávky.

7. V záverečnej časti svojho vyjadrenia žalobca sa zaoberal poplatkami, ktoré žalovaní považujú za

neprijateľné a vysvetlil svoj nesúhlas s takýmto posúdením. Vzhľadom na vyhodnotenie námietky
premlčania však súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa touto problematikou.

8. Žalovaní v duplike zo dňa 7.12.2018 v súvislosti s nespôsobilosťou žalovaného v 3.rade na uzavretie
úverovej zmluvy uviedli, že už pri prvom kontakte s ním mali si pracovníčky banky, ktoré mu predkladali

zmluvu na podpis všimnúť, že žalovaný v 3.rade situácii nerozumie, pretože ich základnou povinnosťou
je, aby svoju činnosť vykonávali odborne. Zotrvali aj na námietke premlčania s poukazom na § 101
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je rozhodujúce pre začiatok plynutia premlčacej doby kedy
právo mohlo byť objektívne vykonané prvýkrát a nie kedy ho veriteľ mohol vykonať. Právo patrí bdelým.
Pri splatnosti úveru na obdobie 24 rokov nemožno akceptovať, aby veriteľ napríklad po 20 rokoch uplatnil

právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplácanie splátok splatných pred 20 rokmi a to
bez toho, aby reflektoval premlčaciu dobu.9. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
XX.X.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu, obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu žalovaných, výzvou zo dňa

4.8.2015, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.8.2015 s doručenkami, lekárskou
správou zo dňa 26.7.2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere medzi veriteľom - žalobcom a
všetkými troma žalovanými ako dlžníkmi pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca ňou poskytol žalovaným úver

na bývanie vo výške 30.000 Eur s úrokovou sadzbou 5,89% p.a. s poskytnutou zľavou v deň uzatvorenia
zmluvy vo výške 5,39% p.a. Dohodnutých bolo 288 splátok po 193,48 Eur. Prvá splátka bola splatná
27.7.2012 a posledná mala byť 27.6.2036.

11. V časti III. zmluvy je obsiahnutý záväzok dlžníka splácať pohľadávku pravidelnými splátkami do
termínu dohodnutého v základných podmienkach. Došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu splatných

nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov z istiny, úrokov a istiny a to v tomto poradí.

12. V časti V. zmluvy sa konštatuje, že pohľadávka bude zabezpečená záložným právom.

13. V časti VI. zmluvy je okrem iného aj vyhlásenie dlžníkov, že sa oboznámili sú súčasťami úverovej

zmluvy, ktorými sú VOP, obchodné podmienky pre poskytovanie úverov, sadzobník, súhlasia s nimi a
zaväzujú sa ich dodržiavať.

14. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobcom a žalovanou
v 2.rade za účelom zabezpečenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy a to na konkrétne

nehnuteľnosti špecifikované v zmluve.

15. Podľa VOP žalobcu účinných od 1.8.2002, bodu 7.6.1 ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru.

16. Podľa obchodných podmienok žalobcu účinných od 1.7.2007 bodu 8.4 písm. a/ má banka právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti a to pri akomkoľvek prípade porušenia, ktoré sú vymenované v bode 8.1 a medzi nimi pod
písm. c/ je prípad omeškania dlžníka so splatením pohľadávky banky o viac ako 15 dní.

17. Žalovaní úver riadne nesplácali. Podľa doložených výpisov z úveru riadne zaplatili len prvé dve
splátky v júli a auguste 2012. Potom zaplatili v septembri 2012 len 5 Eur a nasledovala úhrada až v
decembri 2012 vo výške 188,48 Eur. Ďalšie splátky boli nepravidelné a v rôznych sumách, posledná
bola zo dňa 22.9.2014. Celkovo žalovaní zaplatili 4.156,54 Eur.

18. Listom zo dňa 4.8.2015 boli všetci žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných splátok vo výške 2.984,47
Eur, ktoré predstavovali omeškanie až 434 dní. Žalovaní mali dlh vyrovnať do 15 dní od doručenia
výzvy s upozornením, že inak banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tento list
bol doručený všetkým žalovaným dňa 7.8.2015.

19. Keďže žalovaní nereagovali a k žiadnej úhrade nedošlo, listom zo dňa 26.8.2015 žalobca vyhlásil
ku dňu 25.8.2015 mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky, ktorú vyčíslil na sumu 31.900 Eur, ktorú mali
žalovaní uhradiť do 15 dní. Aj tento list bol doručený všetkým žalovaným a to 31.8.2015.

20. Úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu upravenú
v § 52 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Pokiaľ ide o osobitný právny predpis a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (podľa
znenia účinného v čase uzavretia zmluvy t.j. od 1.12.2011 do 31.12.2012) tento nie je možné aplikovať
na daný zmluvný vzťah a to vzhľadom na negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru podľa § 2
ods. 3 písm. b/ citovaného zákona. Podľa neho totiž spotrebiteľský úver nie je úver zabezpečený

záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

28. Ako vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami, hneď v jej bode 1 sa uvádza,
že ide o úver na bývanie a to na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Nepochybné je aj to,

že bol zabezpečený záložnou zmluvou k nehnuteľnosti a preto nejedná sa o spotrebiteľský úver a nie
sú ani splnené predpoklady pre použitie § 24 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého konkrétne
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sa použijú aj pri nie spotrebiteľskom úvere, ale tie by museli
byť poskytnuté tzv. iným veriteľom spotrebiteľovi. Za iného veriteľa sa však nepovažuje banka (čo je
žalobca), čo vyplýva z § 2 písm. c/ citovaného zákona.

29.Žalovaníúverriadnenesplácaliaposlednúúhradupoukázali22.9.2014.Žalobcapostupovalvsúlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Strany totiž mali dohodnutú
možnosť zosplatnenia úveru v VOP, prípade OP žalobcu, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy v prípade
nesplácania úveru. Žalobca najprv všetkých žalovaných listom z 24.8.2015 vyzval na úhradu dlžných

splátokazároveňichupozornilnaoprávnenievyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru.Doručenietohtolistu
je preukázané doručenkami, podobne ako aj neskoršieho listu z 26.8.2015, ktorým vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Pri upozornení na možnosť zosplatnenia úveru dodržal aj zákonnú lehotu uvedenú v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

30. Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s námietkou premlčania. Ako už bolo konštatované
niet pochýb, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa názoru súdu mala aj pred 1.4.2014 (teda
účinnosťou § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka) občianskoprávny charakter, čo je zrejmé aj
zo skutočnosti, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a násl.) boli zaradené do Občianskeho
zákonníka. Súd upozorňuje na to, že súdna prax stále považovala spotrebiteľské zmluvy vzhľadom

na to, že upravovali vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah. Preto súdy konštatovali aj
pred účinnosťou spomínaného ustanovenia § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, že v
prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať pri

spotrebiteľských zmluvách občianskoprávnu úpravu. Konštatoval to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí
5MCdo/20/09 a uvedené akceptoval aj Ústavný súd SR ako to vyplýva z jeho uznesenia I.ÚS
402/2013 zo dňa 19.6.2013. Súd preto vníma už spomínané novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 ako
snahu zákonodarcu odstrániť prípadné nejasnosti v tomto smere, najmä v súvislosti s posudzovanímpremlčania a aj z toho dôvodu súd nepovažuje za správne odmietať právny záver, ktorý vyplynul z
rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V ňom ustálil, že § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou spomínaného

ustanovenia.

31. Súd preto námietku premlčania posúdil podľa Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

36. Ako už súd naznačil v predchádzajúcej časti rozsudku účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia
úveru dohodli v VOP a OP, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy v prípade nesplácania úveru. Dodržaný
bol aj postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže už v čase výziev žalobcu obsahujúcich
upozornenie na možné zosplatnenie úveru, omeškanie žalovaných trvalo viac ako rok (žalobca uviedol
434 dní). Výzva bola zo 4.8.2015 a k zosplatneniu úveru došlo až listom z 26.8.2015, teda v lehote

dlhšej ako 15 dní po upozornení na zosplatnenie úveru, čím bola dodržaná zákonná lehota v zmysle §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. List obsahujúci jednostranný právny úkon veriteľa o zosplatnení bol
doručený všetkým žalovaným. Súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný
a účinný právny úkon.

37. Podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia
dona nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia
ako to prezentoval žalobca, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to
zreteľne uvedené v zákone. Súd zastáva názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola
uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúce v

tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy právo sa mohlo vykonať prvýkrát. Už zo spomínaného listu
žalobcu z 4.8.2015 vyplýva, že žalovaní v tom čase boli v omeškaní so splátkami 434 dní, čo znamená,
že neuhradili splátku ešte za máj 2014. V zmluve bola splatnosť mesačnej splátky dohodnutá na 27.deň
v mesiaci a preto trojročná premlčacia doby by sa mala počítať od 27.5.2014 a uplynula 27.5.2017 tomu
istému záveru je možné sa dopracovať aj vzhľadom na výšku omeškaných splátok, ktoré žalobca uviedol

v liste zo 4.8.2015. Išlo o omeškané splátky vo výške 2.984 Eur, čo predstavuje 15 dlžných splátok,
čo opäť znamená, že prvá omeškaná splátka podľa stavu k 4.8.2015 bola už v máji 2014, pričom je
nesporné, že žalovaní po spomínanom liste žalobcovi nič neuhradili, teda tento stav ostal nezmenený.

38. Pre úplnosť však súd dodáva, že aj keby sa vychádzalo z dátumu 26.8.2015, kedy žalobca listom s

týmto dátumom úver zosplatnil, s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka museli byť žalovaní
v tom čase v omeškaní so splátkami minimálne 3 mesiace, teda od 27.5.2015, takže ak by sa trojročná
premlčacia doba počítala až od tohto dátumu, uplynula by 27.5.2018. Aj v tom prípade by žaloba bola
podaná až po jej uplynutí, keďže na súd bola doručená 14.8.2018.

39. Súd teda nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby.
Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol od kedy plynie premlčacia
doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je,
aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru.Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také
neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení
úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Ide napr. o

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v
Trnave 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Prešove 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018,
Krajského súdu v Trenčíne 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici
16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018.

40. Navyše javí sa, že úverová zmluva je absolútne neplatná vo vzťahu k žalovanému v 3.rade, ktorý
podľa správy klinického psychológa Dr. Garbara z 26.7.2010 je mentálne retardovaný v pásme imbecility
a ide o trvalý stav. V čase uzavretia zmluvy v roku 2012, teda žalovaný v 3.rade trpel trvalou duševnou
poruchou, v dôsledku ktorej podľa názoru súdu nebol spôsobilý na uzavretie úverovej zmluvy. To,
že žalovaní v 1. a 2.rade na to zástupcu žalobcu neupozornili nemá žiadnu právnu relevanciu na
zistené skutočnosti spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou. Za irelevantné súd považuje aj to, že nikto nepodal návrh alebo podnet
na konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony tohto žalovaného.

41. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto žalobu zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní
boli v spore úspešní a preto súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny
dôvod pre aplikáciu § 257 CSP o nepriznaní tohto nároku.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.