Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/245/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213927
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114213927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey

Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcov: 1. G. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S., M. XX/XXX, 2. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, zastúpení Advokátka
kancelária Petruška & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, v mene ktorej koná advokát JUDr.
Svorad Petruška, proti žalovaným: 1. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, zastúpená JUDr.
Anettou
Árvayovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, 2. F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/
XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

25. apríla 2018, č. k. 14C/92/2014-229, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcov v 1./ a 2./ rade proti napadnutej časti výroku o priznaní znalečného o d m i e t a .

III. Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 14C/92/2014-229 zamietol žalobu. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a
ďalším výrokom rozhodol, že znalec G.. Q. W. má nárok na znalečné proti žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 126 ods. 1, § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa písomne podanou žalobou z 07. 05.
2014 domáhali určenia vlastníckeho práva. Žalobu odôvodnili tým, že v zmysle Rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania z 31.01.1968 č. XXX/XXXX, vydaného Okresným národným výborom -
finančný odbor Nitra, im boli nehnuteľnosti, parc. č. EN XXX o výmere XXX m2 pridelené do osobného
užívania. Súčasťou predmetného rozhodnutia z 31. 01.1968 je aj geometrický plán číslo XXX-XXX-X,
zameraný dňa 17. 12. 1967, v ktorom je uvedené, že hranice pozemkov sú označené plotom. Funkciu

oplotenia v tom čase mala okrem plotu aj stena rodinného domu žalovaných. Rodinný dom v takom
stave, v akom sa nachádzal na uvedenej hranici dnes, sa nachádzal už dňom vydania Rozhodnutia
č. XXX/XXXX. Na podklade pôvodného plotu boli označené hranice susediacich pozemkov, parc. č.
EN XXX a parc. č. EN XXX pri vyhotovení geometrického plánu č. XXX-XXX-X, bol žalovanými v 70-tych rokov vybudovaný nový murovaný plot, ktorý tam stojí nepretržite a neboli na ňom vykonané
žiadne zmeny. Následne boli geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 01. 01. 2007, vyhotoveným S. T.
úradne overeným Správou katastra N. P. dňa 15. 01. 2007 pod č. X/XX, z parc. č. EN XXX o výmere

XXX m2 vytvorené nové parcely, a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. S poukazom na uvedené platí, že
žalobcovia vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v súčasnosti parc. č. XXX/X o výmere
XXX m2 a par. č. XXX/X o výmere XX m2, nadobudli v roku XXXX titulom Rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania z 31. 01. 1968. Pokojný stav žalobcov bol narušený v roku 2013, kedy

na nehnuteľnosti žalobcov prac. č. XXX/X neoprávnene vstúpili žalovaní. Zo strany žalovaných došlo k
zásahom do vlastníckeho práva, a to zbúraním časti ohrady pozemku betónového múrika a odpílením
železnej ohrady, čím spôsobili žalobcom majetkovú ujmu. Okrem iného na predmetnej parcele osadili
železné tyče, ktoré majú vyznačovať nové hranice medzi pozemkami.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že Rozhodnutím o

pridelení pozemku do osobného užívania vydaného Okresným národným výborom Nitra, dňa 31. 10.
1968 ( zrejme 31.01.1968-pozn. odvolacieho súdu) boli nehnuteľnosti, parc. č. EN XXX o výmere XXX
m2 pridelené do osobného užívania žalobcov. Súčasťou predmetného rozhodnutia z 31. 01. 1968 je
aj geometrický plán číslo XXX-XXX-X, zameraný dňa 17. 12. 1967, v ktorom je uvedené, že hranice
pozemkov sú označené plotom. Rodinný dom v takom stave, v akom sa nachádzal na uvedenej

hranici dnes, sa nachádzal už dňom vydania Rozhodnutia č. XXX/XXXX. Na podklade pôvodného
plotu boli označené hranice susediacich pozemkov, parc. č. EN XXX a parc. č. EN XXX pri vyhotovení
geometrického plánu č. XXX-XXX-X, žalovaní v XX-tych rokoch vybudovali nový murovaný plot, ktorý
tam stojí nepretržite a neboli na ňom vykonané žiadne zmeny. P. Q. v čestnom prehlásení uviedol,
že pozemok rodiny žalobcov bol od pozemku vtedajšieho majiteľa P. Q. oddelený drôteným plotom

siahajúcim takmer od stodoly vzadu až po roh rodinného domu P. Q.. Drôtený plot odstránil sám vtedajší
majiteľ a nahradil ho murovaným plotom presne na mieste, kde stojí až doteraz. Za domom súčasných
majiteľov nikdy žiaden plot neexistoval, pretože dom a tento plot tvoril hranicu oboch pozemkov. U. Q. v
čestnom vyhlásení uviedol, že si pamätá na stav pozemku a jeho oplotenia v čase, keď majiteľom neboli
žalobcovia. Na mieste ich súčasného rodinného domu stála poschodová sýpka a dvor slúžil na prechod

do stodoly, ktorá stála vzadu na celú šírku pozemku. Drôtené oplotenie pozemku P. Q. siahalo od rohu
ich rodinného domu takmer až po stodolu, žiaden plot za ich rodinným domom sa nikdy nenachádzal.
Tento pozemok deti z ulice využívali ako ihrisko.

5. Prvoinštančný súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 15. 04. 2014, z ktorej bolo

zrejmé, že predmetom konania je časť nehnuteľnosti medzi rodinným domom žalovaných a miestom,
kde boli osadené pôvodne železné tyče, po ktorých zostali v betóne otvory. Od bránky po rodinný
dom žalovaných sa nachádzal murovaný plot asi do výšky 50 -60 cm, ktorý bol sčasti zlikvidovaný. Za
rodinným domom žalovaných je betónový múr, ktorý bol omietnutý.

6.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.14C/92/2014-53,z09.07.20115pripustilzmenužalobytak,žesúd
určí, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1-iny k novovytvorenej
parcele registra "C" č. XXX/X vedenej ako zastavané plochy o výmere XX m2 v kat. úz. S. vytvorenej
Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 08. 05. 2015 P. Q., autorizačne overeným dňa 08.
05. 2015 G.. Q. H. a úradne overeným Okresným úradom N. P., katastrálny odbor dňa 19. 05. 2015

pod číslom XXX/XXXX.

7. Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX, G.. Q. W. vyplýva, že bola vykonaná ohliadka, pri ktorej znalec
zistil, že v užívaní a vlastníctve žalobcov sú parcely registra "C" č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2 a XXX/X zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo XX vo výmere XX

m2. V užívaní a vlastníctve žalovaných sú parcely registra "C" číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2 a XXX/X zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo XX vo výmere
XX m2. Hranice medzi bývalými parcelami číslo XXX a číslo XXX boli označené plotom a bol vyhotovený
geometrický plán číslo XXX-XXX-X. Na vytýčenie hranice medzi parcelami registra "C" č. XXX/X a XXX/
X bol vyhotovený vytyčovaní náčrt dňa 28. 02. 2014 firmou Geodetická kancelária - P. M. č.XX/XXXX.

Spornú hranicu zameral dňa 23. 09. 2016. Vlastnícka hranica medzi parcelou registra "C" č. XXX/X,
ktorá je vo vlastníctve C. G. a P. C., rod. U., v bezpodielovom spoluvlastníctve a parcelou registra "C"
č. XXX/X vo vlastníctve Q. M. v 1/2-ici a Q. F. v 1/2-ici je vytyčovacím náčrtom č. XX/XXXX vytýčená
správne. Zároveň uviedol, že tento geometrický plán nie je podkladom na vytýčenie vlastníckej hranice,ale vyznačuje priemet strešnej konštrukcie a odkvapu rodinného domu žalovaných na zemský povrch.
Tento priemet je v prírode označený vyvŕtanými malými otvormi do betónu, ktoré sú uvedené v grafickej
prílohe ku znaleckému posudku a je zrejmé, že strešná konštrukcia s odkvapom zasahuje nad pozemok

žalobcov.
8. Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX G.. G. X. vyplýva, že výmera plochy XX m2 označenej ako
nová parcela reg. "C" číslo XXX/X je vo vlastníctve žalovaných a v užívaní žalobcov je určená podľa
geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, tento geometrický plán môže byť v origináli použitý
ako technický podklad k právnej listine.

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na predmetnom určení
vlastníckeho práva a mal za preukázané, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, pretože ich právne postavenie je neisté, keďže pozitívnym určením vlastníckeho
práva žalobcov by sa ich právne postavenie stalo istým. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia
nadobudli nehnuteľnosť v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. XXX/XXXX

z 17. 12. 1967 (zrejme z 31.01.1968-pozn. odvolacieho súdu), a to nehnuteľnosti parc. č. EN XXX o
výmere XXX m2. V takejto výmere sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Z geometrického plánu
č.XXX-XXX-X vyplýva, že nehnuteľnosti boli zamerané 17. 12. 1967 a že nové hranice sú označené
plotom. Vlastnícke právo k parc. č. XXX záhrada o výmere XXXX m2 k. ú. S. nadobudli žalovaní na
základe uznesenia D XXX/XX-X. Pri rozhodovaní v danej veci prvoinštančný súd prihliadol na znalecký

posudok G.. G. X., ktorý v konaní predložili žalobcovia a z neho vyplýva, že vlastnícka hranica medzi
pôvodne zapísanými parcelami č.XXX a XXX nebola zmenená žiadnymi inými technickými podkladmi
- geometrickými plánmi a výmera plochy XX m2 označenej ako nová parcela reg "C" číslo XXX/X je
vo vlastníctve žalovaných. Znalkyňa uviedla, že vlastnícka hranica bola správne určená v roku 2013
geometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XX/XXXX(vypracovalhogeodetP.M.).Označenáhranicajepodľa

GP XXX-XXX-X a na tejto hranici boli zamerané vytýčené body - vyvŕtané otvory v betóne, vytýčenie
označené na mieste samom. Spornou časťou je časť nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX/X o výmere
XX m2, teda časť medzi vonkajšou obvodovou stenou domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaných a
zameraním vytýčenia označenom na mieste samom vyvŕtanými otvormi. Žalobcovia nepreukázali, že
nehnuteľnosť v časti výmery XX m2 nadobudli v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku, keď ako

vyplýva zo znaleckého náčrtu k znaleckému posudku G.. X. je označená hranica podľa GP XXX-XXX-
X a na tejto hranici boli zamerané vytýčené body - vyvŕtané otvory v betóne. Aj keď v geometrickom
pláne je uvedené, že hranice sú označené plotom a svedok Q. E. potvrdil, že od konca rohu domu až
do záhrady bol plot, a že hraničnú čiaru tvoril múr domu, svedok O. D. uviedol, že ako končil roh domu
nachádzalo sa pletivo, nepreukazuje to, že hranica je určená stenou rodinného domu žalovaných. Je

málo pravdepodobné, že stena rodinného domu by mala byť hranicou a aby rodinný dom bol postavený
presne na hranici dvoch susedných pozemkov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní, resp. ich
právni predchodcovia, dali súhlas na užívanie spornej nehnuteľnosti.

10. Poukazujúc na uvedené dospel súd k záveru, že novovytvorená parc. č. XXX/X o výmere

XX m2 je súčasťou parcely XXX/X (vlastníctvo žalovaných). Samotný fakt, že pozemok bol žalobcami
dlhodobo užívaný a nikto ho v takejto držbe nerušil ešte neznamenalo, že držba bola dobromyseľná,
pretože neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odôvodnene mohli u žalobcov vyvolať presvedčenie,
že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Pre úspech v konaní bolo potrebné
predložiť dôkaz, z ktorého by bolo súdu zrejmé, že pri zachovaní všetkej opatrnosti mohli žalobcovia

považovať svoje vlastnícke právo za existujúce. Žiadna listina alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval
dobrú vieru žalobcov, v konaní predložený nebol. Žalobcovia nepreukázali oprávnenú a dobrovoľnú
držbu, nebol preukázaný výkon práva a vôľa nakladať s vecou ako so svojou, tieto skutočnosti
neboli preukázané ani výsluchom svedkov. Ak žalobcovia nemajú žiaden relevantný titul, od ktorého
by odôvodňovali dobromyseľnosť svojej držby, keďže novovytvorenú nehnuteľnosť nenadobudli titulom

pridelenia pozemku, teda nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia vydržacej doby. Podmienky vydržania sú
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu. Súd preto žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na znalecký posudok G.. Q. W.,

ktorý nevyhotovil geometrický plán tak, ako mu to bolo určené uznesením súdu. Vyhotovil grafickú
prílohu k znaleckému posudku, ktorá nemôže byť podkladom k zápisu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností.12. Vzhľadom na úspech žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Záverom súd prvej inštancie rozhodol o nároku znalca na náhradu výdavkov spojených s vykonaním
znaleckého posudku (§ 260 CSP - znalečné). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti
OSP, rozhodol súd po 01. 07. 2016 podľa výsledku konania podľa § 255 CSP v spojení s § 253 CSP a
§ 470 ods. 2 CSP. Rozhodol, že znalec má nárok na znalečné vo vzťahu k žalobcom s poukazom na

výsledok sporu. O výške náhrady trov konania a o vysporiadaní z preddavku rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

15. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) poukázali na čl. 2 ods. 2 a

3 CSP - princíp právnej istoty, ktorý vyjadruje princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Domnievajú
sa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za prekvapivé rozhodnutie, pretože sa súd
prvejinštanciezásadnýmspôsobomodchýlilodsvojhoprávnehonázoru,ktorýprezentovalpočascelého
konania. V prípade, ak súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali dobromyseľnosť
držby a nepredložili súdu žiaden dôkaz preukazujúci žalobcove vlastnícke právo k spornej parcele, mal

zamietnuť návrh žalovaných na doplnenie dokazovania formou vypracovania ďalších dvoch náročných
znaleckých posudkov, obsahom ktorých malo byť len zameranie nehnuteľnosti vytýčenou hranicou
podľa vytyčovacieho náčrtu a stenou rodinného domu na parc. č. XXX/X. Pokiaľ ide o to, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodnenie zamietnutia
žaloby z dôvodu, že žalobcovia nepredložili žiadnu listinu alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval dobrú

vieru žalobcov neobstojí, pretože podaním z 08. 04. 2015 predložili žalobcovia súdu prvej inštancie
fotodokumentáciu za účelom preukázania skutočnosti, že žalobcovia v súčasnosti spornú hranicu medzi
pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X od doby, kedy ju nadobudli v roku XXXX, užívajú v
nezmenenom stave dodnes. Z fotodokumentácie vyplýva, že hraničnú čiaru medzi pozemkami strán
konania tvorila murovaná stena rodinného domu žalovaných. Uvedené potvrdila aj svedkyňa W..

Zdôraznila, že žalovaní počas konania prezentovali názor, že v čase keď už bol rodinný dom žalobcov
postavený, na spornej parcele sa drevený plot nachádzal. Po predložení fotodokumentácie z obdobia,
kedy rodinný dom žalobcov postavený ešte nebol, zmenili žalovaní svoje stanovisko a tvrdili, že drevený
plotbolvtomčaseužzlikvidovaný.Tvrdeniažalovanýchsamenili,bolizmätočné,nepodloženéžiadnymi
vierohodnými dôkaznými prostriedkami.

16. Žalobcovia navyše spochybnili správnosť tvrdenia súdu prvej inštancie, že je málo pravdepodobné,
že by stena rodinného domu mala byť hranicou pozemku a aby bol rodinný dom postavený presne
na hranici dvoch susedných pozemkov. V tomto smere poukázali na to, že žalovaní postavili v roku
XXXX murovaný plot od steny rodinného domu žalovaných a nie zarovno dreveného plotu, ktorý

tam podľa ich tvrdení mal v tom čase stáť. Poukázali aj na susediace domy, u ktorých z priloženej
fotodokumentácie možno vzhliadnuť, že oplotenie každého rodinného domu nachádzajúceho sa na M.
ulici v S. tvorí stena rodinného domu, a teda rodinný dom je postavený na hranici dvoch susedných
pozemkov. Prvoinštančný súd vychádzal z konštatovania súdnej znalkyne, že nová parcela reg. „C“ o
výmere XX m2 je vo vlastníctve žalovaných. Z uvedeného vychádzali aj žalobcovia, keď za žalovaných

označili žalované osoby a súd uznal žalovaných za pasívne vecne legitimovaných. Súd mal v konaní o
určenie vlastníckeho práva vydržaním rozhodnúť na základe dôkazných prostriedkov vykonaných počas
konania. Domnievajú sa, že súd bol povinný pri posudzovaní pomeru nadobudnutej a skutočne držanej
plochy pozemku vychádzať z celkovej výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, aj keď
nezodpovedá geometrickému či parcelnému stvárneniu podľa príslušného katastrálneho operátu.

17. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že žalobcovia nepreukázali, že nehnuteľnosť
v časti výmery XX m2 nadobudli Rozhodnutím o pridelení pozemku. Žalobcovia sa nestotožňujú s
argumentáciou súdu prvej inštancie, že držba žalobcov nebola dobromyseľná s dovolaním sa na a to,že nepredložili žiaden dôkaz, z ktorého by bolo súdu zrejmé, že žalobcovia sú vlastníci spornej parcely.
Zdôraznili, že práve naopak, dostatočne preukázali naplnenie všetkých troch podmienok vydržania, a
teda aj namietanej dobromyseľnosti, čo potvrdzujú aj výpovede viacerých svedkov. Na podporu svojich

tvrdení poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 236/2012, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Co 386/2000 a sp. zn. 22 Cdo 2004/2004. Z katastrálnej mapy vyplýva, že
výmera, rozloženie a geometrický tvar pozemku potvrdzujú, že žalobcovia nemohli vedieť, že hranicu
oplotenia mohol v tom čase tvrdiť akýsi „drevený plot“ ako tvrdia žalovaní. Všetky susedné pozemky
na ulicu M. v S. majú totiž ako hranicu medzi pozemkami stenu rodinného domu, preto nemožno

pochybovať o tom, že žalobcovia boli dobromyseľní v tom, že k spornej parcele o výmere XX m2 majú
vlastnícke práva, a preto boli po celú dobu jeho užívania oprávnenými držiteľmi. Záverom odvolania
zdôraznili, že zúženie pozemku žalobcov im značne obmedzí prechod do garáže a zadnej časti
záhrady dopravným prostriedkom, naopak ,zúženie pozemku žalobcov žiadnym spôsobom žalovaných
neovplyvní v pokojnom užívaní ich nehnuteľnosti. Právnym následkom zamietnutia žaloby bude, že
žalobcovia by stratili prístup autom k svojej garáži a ku kanalizácii nachádzajúcej sa v zadnej časti

záhrady. Uvedené prinúti žalobcov podať žalobu na zriadenie vecného bremena. Rozhodnutie súdu o
zamietnutí žaloby by teda malo za následok vyvolanie nového súdneho sporu. V tomto smere poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1429/2004 z 14. novembra 2004.

18.Ďalejnamietali,žesúdprirozhodovaníneprihliadolnaznaleckýposudokG..Q.W.,ktorýgeometrický

plán nevyhotovil tak, ako mu to bolo určené uznesením súdu. Zároveň však súd rozhodol, že znalec má
nárok na znalečné vo vzťahu k žalobcom, vychádzajúc pritom z výsledku súdneho sporu. Do pozornosti
odvolacieho súdu dali v nadväznosti na uvedené § 3 ods. 5 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch. Keďže znalec G.. Q. W. si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu súdom,
a to vypracovať geometrický plán v zmysle vydaného uznesenia, uvedené skutočnosti mal súd vziať do

úvahy aj pri rozhodovaní o znalečnom, a teda mu buď znalečné nepriznať alebo mu ho znížiť.

19. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú za vecne správne, preto navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. S
odvolacími dôvodmi nesúhlasia, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie,

vyhovel všetkým návrhom strán sporu a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam a vec následne
správne právne posúdil. Žalovaní zotrvávajú na svojich stanoviskách a prednesoch a tvrdia, že spornú
časť nehnuteľnosti - pozemku nadobudli v roku XXXX. Fotodokumentácia, ktorú predložili žalobcovia,
nedokazuje, že hraničnú čiaru medzi pozemkami tvorila murovaná stena rodinného domu. Rodinné
domy sa stavali v danom období minimálne 50 cm od hranice pozemku, čo zodpovedalo prevyšujúcej

šírke rímsy, t. j. vlastnícka hranica pozemku je až po rímsy rodinného domu. Steny rodinných domov
netvoria hranice pozemkov. Žalobcovia si boli vedomí, že pozemok, ktorí nadobúdajú je úzky, preto sa
dohodlisotcomžalovanýchnajehoužívaní,nienaodpredajipozemkužalovaných.Zuvedenéhodôvodu
nebolo v konaní preukázané, že pri jeho užívaní boli dobromyseľní a pozemok vydržali; žalobcovia boli
a aj naďalej sú si vedomí, že časť pozemku nikdy nebola a nie je ich vlastníctvom.

20. K vyjadreniu žalovaných na odvolanie žalobcov sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli,
že žalovaní počas celého konania nepredložili súdu žiaden dôkaz, ktorým by obhájili svoje tvrdenia
ohľadom toho, že žalobcami predložená fotodokumentácia nepreukazuje, že hraničná čiara medzi
pozemkami bola tvorená murovanou stenou rodinného domu. Skutkové tvrdenia ako prostriedok

procesnej obrany bol jediný dôkaz, ktorý použili žalovaní v predmetnom spore. Žalovaní vo vyjadrení len
tvrdia, že hranicu netvorí stena domu, avšak žiaden dôkaz o tom nepredložili. Opätovne poukázali na
predloženú fotodokumentáciu z roku XXXX a výpoveď svedkyne P. W.. Prvoinštančný súd na predloženú
fotodokumentáciu neprihliadol a ani sa k nej nijako nevyjadril. Žalobcovia majú za preukázané, že
práve fotodokumentácia z čias zameriavania stavby žalobcov je dôkaz, ktorý preukazuje ich právo. V

súvislosti s tvrdením, že v danom období sa rodinné domy stavali minimálne 50 cm od hranice pozemku
a steny rodinných domov netvoria hranice medzi pozemkami konštatovali, že ako prílohu k odvolaniu
predložili fotodokumentáciu domov nachádzajúcich sa oproti domu žalobcov a žalovaných na M. ulici v
S.. Fotografie vyvracajú tvrdenia žalovaných aj súdu prvej inštancie. Z týchto listinných dôkazov možno
vyčítať, že oplotenie každého jedného rodinného domu, nachádzajúceho sa na tejto ulicu tvorí stena

rodinného domu, a teda majetkovoprávna hranica kopíruje stenu rodinného domu. V 60-ich a 70-ich
rokoch 20 storočia sa na uvedenej ulici stavali rodinné domy tak, že majetkovoprávna hranica kopírovala
stenu rodinného domu, a teda nie minimálne 50 cm od hranice pozemku a vlastnícka hranica pozemku
nebola až po rímsy rodinných domov, uvedené je zrejmé z fotografii. Tvrdenie žalovaných teda nie jepravdivé a majetkovoprávnu hranicu medzi dvoma susednými pozemkami tvorili steny rodinných domov,
pretože to bolo ekonomicky výhodnejšie, keďže majitelia uvedených domov nemuseli stavať oplotenie.

21. Záverom konštatovali, že žalovaní len uvádzajú ničím nepodložené tvrdenia, že ich otec uzavrel so
žalobcami akúsi dohodu o užívaní spornej parcely. Ak chceli žalovaní preukázať svoje tvrdenia, mali
predložiť súdu písomný dôkaz o dohode medzi ich otcom a žalobcami. Skutočnosť, že otec žalovaných
je už mŕtvy, neobstojí. Uviedli, že by nikdy nekupovali pozemok, ktorý by nemal riadny prístup ku garáži
a zadnej časti záhrady, kde sa nachádza aj kanalizácia, ku ktorej by bol znemožnený prístup dopravným

prostriedkom. Ak by aj kúpili pozemok, na ktorom by sa nachádzal drevený plot, určite by si postavili buď
užší rodinný dom alebo rodinný dom s inými rozmermi. S poukazom na uvedené trvajú na odvolacom
návrhu.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov v zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
časti výroku o priznanom znalečnom odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP.

23. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Podľa § 126 ods. 1 Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

29. Podľa § 134 ods. 1 Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

30. Podľa § 134 ods. 2 Občiansky zákonník, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

31. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že dňa 07. 05. 2014 podali

žalobcovia na súde prvej inštancie žalobu proti žalovaným, ktorou sa domáhali určenia, žalobcovia 1. a
2. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 ,takto vedenej na LV č. XXX Okresným úradom N. P., katastrálny odbor, pre kat. úz.
S., Obec S., okres N. P., pôvodne zameranej Geometrickým plánom č. XXX-XXX-X a označenej akoparc. č. EN XXX o výmere XXX m2. Uznesením č. k. 14C/92/2014-53 z 9. júla 2015, prvoinštančný súd
pripustil zmenu žaloby s nasledovným petitom: „Súd určuje, že žalobcovia 1. a 2. sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/1-iny k novovytvorenej parcele registra "C" č. XXX/X vedenej ako zastav.

pl. o výmere XX m2 v kat. úz. S. vytvorenej L. plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným dňa 08. 05. 2015
P. Q., autorizačne overeným dňa 08. 05. 2015 Ing. Q. H. a úradne overeným Okresným úradom N.
P., katastrálny odbor dňa 19. 05. 2015 pod číslom XXX/XXXX. Žalovaní 1. a 2. sú povinní uhradiť
žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy konania, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku“. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k právnemu

záveru interpretovanému v napadnutom rozsudku a žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Znalcovi G.. Q.
W. priznal nárok na znalečné proti žalobcom v rozsahu 100 %.

32. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana sporu môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle §
380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

33. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania
sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t.j. petitom odvolania. Odvolací súd teda
pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho

zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy viazaný kvantitatívnou
stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa § 379 CSP), nie je však
viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).

34. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v zamietajúcej časti zistil, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na vec správne aplikoval ustanovenia príslušných
právnych noriem a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru
odôvodňujúcemu zamietnutie žaloby žalobkyne. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru,
preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

35. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

36. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie
§ 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti

ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávnenýmdržiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).

38. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v
omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti

alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.

Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.

39. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania primárne vychádzal zo znaleckého
posudku č. 3/2018 znalkyne G.. V. X., z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie. Úlohou znalkyne G..

V. X. bolo podľa uznesenia súdu prvej inštancie vypracovať znalecký posudok na určenie hranice medzi
nehnuteľnosťami reg. „C“ KN č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 zapísaná na LV č. XXX a
XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 obe zapísané
na LV č. XXX v k. ú. S., okres N. P.. Zároveň mala určiť plochu v prípade rozdielneho vlastníctva a
užívania medzi žalobcami a žalovanými. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že vlastnícke právo k

parcele č. XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, k. ú. S. nadobudli žalobcovia na podklade Dohody
o zriadení práva OSU pozemku H. XXX/XX. Do evidencie nehnuteľností bol zápis vykonaný na LV č.
XXX pod č. zmeny X/XXXX, kde technickým podkladom právnej listiny RII 226/68 bol geometrický plán
č. XXX-XXX-X - príloha č. XX. Pokiaľ ide o vlastnícke právo žalovaných k parcele č. XXX záhrada
o výmere XXXX m2, k. ú. S. nadobudli žalovaní (ich právni predchodcovia) na podklade uznesenia

D XXX/XX-X. Do evidencie katastra nehnuteľností bol zápis vykonaný na LV č. XXX pod č. zmeny
XX/XXXX, kde technickým podkladom právnej listiny D XXX/XX-X bola identifikácia pôvodného stavu
na stav evidencie nehnuteľností a ako posledný technický podklad bol zapísaný geometrický plán č.
XXX-XXX-X - príloha č. XX. Uviedla, že vlastnícka hranica medzi pôvodne zapísanými parcelami č.
XXX a XXX nebola zmenená žiadnymi technickými podkladmi - geometrickými plánmi. Do evidencie

nehnuteľností a do katastra nehnuteľností boli na LV č. XXX, XXX, XXXX zapísané s právnymi listinami
geometrické plány č. XXXXXXXX-XXX/XXXX - číslo zmeny XX/XXXX - príloha č. XX, č. XXX-XXXX-
XXX-XX - číslo zmeny XX/XXXX - príloha č. XX, č. XXX-X-XXXX-XX-XX - číslo zmeny X/XXXX, X/
XXXX - príloha č. XX. Žiadny z uvedených geometrických plánov nepredurčuje vlastnícku hranicu medzi
súčasnými parcelami reg. „C“ č. XXX/X a XXX/X. Poukázala aj geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/

XXXX-prílohač.X,vypracovanýgeodetomP.M.vnovembri2013,vktoromtentogeodet určilvlastnícku
hranicu medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X tak, že táto sa zhoduje s hranicou určenou podľa pôvodného
geometrického plánu č. XXX-XXX-X - príloha XX. Vo februári 2014 vypracoval ďalší a opravil vytyčovací
náčrt č. XXXXXXXX-XX/XXXX - príloha č. X, avšak znalkyňa dospela k záveru, že v tomto vytyčovacom
náčrte nie je vlastnícka hranica určená správne. Vychádzajúc z uvedených skutočností a z merania

na mieste samom znalkyňa jednoznačne konštatovala, že vlastnícka hranica bola správne určená v
roku 2013 geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX - príloha č. X, pričom vlastnícka hranica ňou
zameraná je v rámci odchýlok povolených vyhláškou, a teda ich možno považovať za totožné. Navyše
takto určená vlastnícka hranica sa zhoduje aj so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Uvedené
nasvedčuje jednoznačnému záveru, a to, že sporná plocha vo výmere XX m2, ktorá bola označená ako

nová parcela reg. „C“ č. XXX/X je vo vlastníctve žalovaných, avšak v užívaní žalobcov (parcela určená
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX - príloha č. X.40. Závery súdom ustanovenej znalkyne dávajú jednoznačnú odpoveď na otázky, ktoré sú predmetom
sporu, z ktorých je zrejmé, že od počiatku, teda od kedy žalobcovia a neskôr aj žalovaní nadobudli
vlastnícke právo k susediacim parcelám, bola určená tak, že patrila žalovaným a hranicu pozemku

netvorila stena rodinného domu žalovaných. Skutočnosť, že na základe ústneho usporiadania vzťahov
medzi jednotlivými vlastníkmi nehnuteľností boli pozemky užívané tak, že časť pozemku žalovaných
nachádzajúca sa za bránkou žalobcov bola žalobcami reálne užívaná za účelom pešieho prechodu
a príjazdu motorovým vozidlom k zadnej časti pozemku a ku garáži ešte neznamená, že to odráža
skutočné vlastnícke vzťahy evidované v katastri nehnuteľností. V tejto veci možno jednoznačne

konštatovať, že skutkový a právny stav sa nezhoduje, čo bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním
realizovaným v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o oplotenie, ktoré by malo tvoriť hranicu
pozemku a následne pokračovať stenou domu, tieto tvrdenia boli vykonaným dokazovaním vyvrátené.
Hoci v odvolaní na túto skutočnosť žalobcovia opätovne poukázali, nepredložili žiaden dôkaz, z
ktorého by bolo možné dospieť k záveru o tom, že hranice susedných pozemkov sú tvorené jednou
stenou rodinných domov. Z predloženej fotodokumentácie odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť tejto

námietky, pretože nepreukazuje tvrdenia žalobcov o určení vlastníckej hranice pozemkov, a to práve aj s
ohľadom na skutočnosť, že užívanie pozemkov nemusí súvisieť s právnym stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností, čo z predložených fotografii možno len s ťažkosťou určiť.

41. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené nadobudnutie spornej parcely vydržaním, odvolací súd rovnako ako

súd prvej inštancie nezistil splnenie zákonných podmienok vydržania, pričom primárne chýba splnenie
podmienkydobromyseľnostižalobcov,keďžeužodpočiatku,odnadobudnutiaparcelyč.XXXnazáklade
Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. XXX/XXXX bolo zrejmé, ako sú vytýčené
vlastnícke hranice tohto pozemku a pozemku susediaceho evidovaného v katastri nehnuteľností ako
parc. č. XXX. V dôsledku uvedeného žalobcovia nemohli naplniť podmienku dobromyseľnosti, hoci

spornú parcelu teraz evidovanú ako parc. č. XXX/X o výmere XX m2 roky užívali bez toho, aby ich
v tomto užívaní rušili vlastníci pozemku. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že
v držbe neboli rušení neznamená, že boli zároveň aj dobromyseľní. Žalobcovia v konaní nepredložili
žiaden dôkaz, v dôsledku ktorého by súd prvej inštancie a neskôr aj odvolací súd mohli konštatovať, že
sa žalobcovia s ohľadom na okolnosti veci aj pri náležitej opatrnosti mohli domnievať, že im sporná časť

parcely patrí. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje v celom rozsahu dospejúc k rovnakému
záveru o nesplnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho páva titulom vydržania, čo nasvedčuje vecnej
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby.

42. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok týkajúci sa znalečného, odvolací súd dospel k záveru, že

proti tomuto výroku napadnutého rozsudku Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa, v dôsledku
čoho odvolanie v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP.

43. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

44. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

45. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení

konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú

vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

46. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutiesúdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší.

47.Odvolacísúdvšakmôžeopodanomodvolanírozhodnúťajbeztoho,abyskúmalobsahnapadnutého
rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou
osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa
§ 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

48. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné,
t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o
zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie
prípustné nebolo.

49. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov,

ktoré smeruje proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/92/2014-229 z 25. apríla 2018 v časti
výroku o priznaní znalečného znalcovi G.. Q. W. v rozsahu 100 %, nie je prípustné, vychádzajúc pri
tom z dikcie zákonného ustanovenia § 357 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 357 Civilného
sporovéhoporiadkupritaxatívnomvýpočteuznesení,protiktorýmzákonodvolaniepripúšťa,neobsahuje
rozhodnutie o priznaní znalečného, z čoho vychádza, že proti takému uzneseniu odvolanie nie je

prípustné.

50. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcov
v časti výroku o priznaní znalečného procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že
odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť

podať riadny popravný prostriedok - odvolanie.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSP,zohľadniacpritomprocesnýúspechstránsporuvodvolacomkonaníapriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania procesne úspešným žalovaným 1. a 2. voči žalobcom 1. a 2.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).