Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716215207
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716215207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu : Mesto Košice, so sídlom v Košiciach,
Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135, proti žalovanému : D.. E. A., nar. X.X.XXXX, bytom v E., A.. F. XX,
zastúpený JUDr. Miroslavom Mydlom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom v Michalovciach, Sama
Chalupku 2, v konaní o zaplatenie 68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 29. novembra 2018 č.k. 9C 16/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.11.2018 č.k. 9C 16/2017-78.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 29.11.2018, č.k.
9C 16/2017-78 zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% proti žalobcovi (výrok II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 68 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 10.11.2015 o 10,10 hod. žalovaný
parkoval s osobným motorovým vozidlom S. EČV: E. XXXXCK na ul. Z. v P. na mieste, ktoré bolo
vyhradené pre iné motorové vozidlo. Týmto svojím konaním porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. n/
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávkypodľa§22ods.1písm.k/zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch.Nazákladetohozpoverenia
Mesta Košice, ako majiteľa a správcu cesty, bolo vozidlo žalovaného odtiahnuté pracovníkmi Mestskej
polície Košice v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pri preberaní vozidla
dňa 10.11.2015 o 11,15 hod. žalobca na základe schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej
polície Košice účtoval za odstránenie vozidla sumu 68,- eur. Žalovaný na mieste vyúčtovanú sumu
nezaplatil a preto prevzal šek, ktorý mal byť vyplatený do 15 dní od prevzatia vozidla. Požadovaná suma
nebola vyplatená, preto vodičovi vozidla bola doručená upomienka na vyplatenie uvedenej sumy, ktorú

neprevzal.

2. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. n/, § 43 ods. 1 a 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke spolu s § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/2009 Zb. o priestupkoch. Súd prihliadol
na Záznam o odložení veci č. ORPZ-MI-ODI2-512/2015-P zo dňa 18.12.2015, ktorým bola podľa § 66
ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vec podozrenia zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, odložená. Z predloženej fotodokumentácie z miesta,
parkoviska a jeho dopravného značenia, správny orgán mal za to, že žalovaný neporušil uvedené
ustanovenie zákona o cestnej premávke. K argumentácii žalobcu, že podľa uznesenia NS SR č. k.
3Cdo/140/2008 právo na odstránenie vozidla nemusí byť spojené s priestupkovou zodpovednosťou,súd uviedol, že v zmysle predmetného uznesenia NS SR č. k. 3Cdo/140/2008 zo dňa 17.9.2009 právo
na odstránenie vozidla nemusí byť vždy spojené s priestupkovou zodpovednosťou (iba môže), pričom
uvedené rozhodnutie riešilo iný prípad, keďže žalovaný nespôsobil prekážku ani nezanechal vozidlo

na ceste alebo na chodníku.

3. Súd uzavrel, že v tomto konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný s vozidlom stál na
vyhradenom parkovisku, pričom práve naopak, z fotodokumentácie ktorá je súčasťou spisu Okresného
riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenie BCP a DE Michalovce č. ORPZ-MI-

ODI2-512/2015-P je zrejmé, že žalovaný nestojí na vyhradenom parkovisku, a teda správca cesty
nebol oprávnený odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa tak, ako to predpokladá znenie
ustanovenia § 43 ods. 1 a § 44 ods. 3 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z uvedeného
dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s odťahom motorového vozidla, preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd
mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP (vychádzajúc z obsahu odvolania) a navrhol, aby odvolací súd vyhovel návrhu a

zaviazal žalovaného k úhrade sumy 68 € tak. Opakovane poukázal na skutkové tvrdenia uvádzané v
návrhu, t.j. že žalovaný dňa 10.11.2015 o 10.10 hod. parkoval s osobným motorovým vozidlom Renault
EČV: E. XXXXCK na ulici Z. v P.h na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné motorové vozidlá. Týmto
konaním porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke a dopustil sa priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, na základe

čoho bolo vozidlo odtiahnuté v zmysle oprávnenia uvedeného v § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Za
odťah vozidla bola účtovaná suma 68 €, ktorú nezaplatil. Odvolateľ uviedol, že správca cesty môže
odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka na náklady prevádzkovateľa, ak je
ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Má za to, že v dôsledku toho, že vozidlo
parkovalo na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné motorové vozidlá žalobca mal právo a aj povinnosť

vozidlo odstrániť, preto má právo na náhradu nákladov za vykonaný odťah. K odloženiu priestupkového
konania zdôraznil, že toto nie je právne záväzné, pretože právo na odstránenie vozidla nemusí byť
spojenéspriestupkovouzodpovednosťouaopakovanepoukázalauznesenieNSSRč.3Cdo140/2008.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP vychádzajúc z

obsahu odvolania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1
CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. apríla 2020 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.4.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

11. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

17. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Predmetom konania je nárok na náhradu nákladov za vykonaný odťah, ku ktorému došlo dňa

10.11.2015, keď žalovaný parkoval s osobným motorovým vozidlom EČV: E. XXXXCK na Z. ulici v P..

21. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom ku
dňu 10.11.2015, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na
vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

22. Podľa § 43 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 10.11.2015,
kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný
ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky,
je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na

ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

23. Podľa § 43 ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu
10.11.2015, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho
prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky (a), na vyhradenom parkovisku,

ak také parkovisko nie je preň určené (b).

24. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že právo na odstránenie vozidla nemusí byť
spojené s priestupkovou zodpovednosťou (iba môže). V týchto súvislostiach treba poukázať na potrebuodlišovania výkonu pôsobnosti podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a pôsobnosti podľa
zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. Postup obce pri správe verejných komunikácií (ako správcu
cesty) sa bude riadiť ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom táto činnosť

správcu komunikácie má s činnosťou, obsahom ktorej je posudzovanie naplnenia skutkovej podstaty
priestupku spoločná iba v tom, že spáchanie priestupku môže súčasne znamenať potrebu vykonať
činnosti zodpovedajúce povinnostiam správcu komunikácie - odstrániť vozidlo (tak, ako to aj vyplýva
z uznesenia NS SR sp.zn. 3 Cdo 140/2008, na ktoré žalobca poukazuje a z ktorého vychádzal aj súd
prvej inštancie).

Právo (resp. povinnosť) môže správcovi cesty vzniknúť aj bez toho, aby došlo k naplnenia skutkovej
podstaty priestupku.

25. Je však potrebné zdôrazniť, že právo na odstránenie vozidla vznikne správcovi cesty iba vtedy, ak
sú splnené predpoklady stanovené v § 43 ods.1 (vtedy je správca cesty povinný vozidlo odstrániť) alebo
v § 43 ods. 4 písm. a/ alebo b/ zákona o cestnej premávke (vtedy správca cesty môže odstrániť vozidlo).

26. V zmysle cit. § 43 ods. 1 vznikne správcovi cesty povinnosť a v zmysle § 43 ods. 4 písm. a/ cit. zák.
vznikne správcovi cesty právo (možnosť) odstrániť vozidlo vtedy, ak toto vozidlo tvorí prekážku cestnej
premávky a prevádzkovateľ alebo ten, kto spôsobil prekážku toto vozidlo (prekážku) bezodkladne
neodstráni.

27. Druhým prípadom, kedy správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka v
zmysle cit. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., je situácia, ak vozidlo parkuje na vyhradenom
parkovisku, ak takéto parkovisko nie je preň určené, t.j. prevádzkovateľ vozidla nedisponuje oprávnením
parkovať na takomto vyhradenom parkovisku.

28. S poukazom na uvedené podstatné pre rozhodnutie o dôvodnosti uplatneného nároku bolo
posúdenie, či žalobca bol oprávnený (resp. povinný) predmetné vozidlo odtiahnuť (odstrániť), t.j. či
došlo k splneniu niektorej z vyššie uvedených podmienok, a to bez ohľadu na to, či došlo k spáchaniu
priestupku alebo nie. Dôkazne bremeno tu zaťažovalo žalobcu.

29. V posudzovanom prípade je nesporné, že sa nejedná, o situáciu v zmysle § 43 ods. 1 a § 43 ods.
4 písm. a/ cit. zák, pretože vozidlo netvorilo prekážku cestnej premávky.

30. Žalobca tvrdí, že k odťahu označeného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný,

došlo z dôvodu, že vozidlo nedovolene stálo na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné vozidlo, t.j. malo
sa jednať o situáciu v zmysle cit. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z.

31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli
preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola buď pre nečinnosť
strany sporu v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu (§ 132 ods. 1 CSP) alebo vôbec
(objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré strana v spore musí tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie
dôkazného bremena, t.j. kto je nositeľom dôkazného bremena ohľadne jednotlivých právne významných
skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
sporových strán.

33. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

34. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že odťah vykonal oprávnene, pretože vozidlo

nedovolene stálo na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné vozidlo. Odvolací súd má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tohto svojho tvrdenia.35. V pripojenom spise č. ORPZ-MI-ODI2-512/2015-P sa okrem iného nachádza fotodokumentácia, z
ktorej vyplýva, že vozidlo žalovaného bolo zaparkované vpravo od zvislej dopravnej značky označujúcej
vyhradené parkovanie, pričom vľavo bolo ešte miesto pre zaparkovanie druhého vozidla. Na zvislom

dopravnom značení nie je jednoznačne vyznačené, o ktoré parkovacie miesto sa jedná, teda nie je
dodatkovou tabuľkou upresnené parkovacie miesto vyhradené pre vozidlo P. XXX M.. Takéto miesto nie
je vyznačené ani vodorovným dopravným značením, čo tiež vyplynulo z fotodokumentácie.

36. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, odvolací súd,

rovnako ako súd prvej inštancie, s poukazom na túto fotodokumentáciu dospel k záveru, že v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný stál so svojim vozidlom na vyhradenom parkovisku, ktoré pre neho
nebolo určené (ani netvorilo prekážku cestnej premávky). Žalobca teda nebol oprávnený odtiahnuť
(odstrániť) osobné motorové vozidlo žalovaného, a preto mu nevznikol ani nárok na náhradu nákladov
spojených s odťahom.

37. Zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a tak mu náhrada trov

odvolacieho konania nepatrí. Takéto právo patrí úspešnému žalovanému.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).