Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200086
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200086.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: J. G., ul. K. XXX/X, W. I. Z., IČO: 35091797, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Horváthovou, AK Moldava nad Bodvou, ul. Hlavná 8, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, ul. Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.12.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.02.2020, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach
dňa 11.02.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5359, O-493/2019 zo
dňa 11.12.2019, ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil v celom rozsahu

rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 269/19/O zo dňa 18.10.2019, ktorým bola podľa ust. § 19
ods. 2 písmeno a) bod 1 č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 5 000,- EUR
účastníkovi konania: J. G., K. XXX/X, W. I. Z., IČO: 35091797 za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe. Tento návrh odôvodnil
tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná finančná
škoda.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
žaloby uviedol, že navrhuje, aby súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok. Poukázal na to, že

žalobca existenciu závažnej ujmy žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a neoznačil žiadne
konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu vzniknúť.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre

priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho
spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý
ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP.
Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,

prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného)
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon
však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie
nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu
hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace

následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.
Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná finančná škoda.

10. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby závažnej finančnej škody je podložené len jeho hypotetickou
úvahou o možnom následku v prípade exekúcie avšak žalobca ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval.
Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie
hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako

to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy
spočívajúcej vo finančnej škode ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia
a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú
situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej finančnej škody tak okrem
tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné

tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v
rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).