Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311202693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1311202693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: C. H., R.. XX.XX.XXXX, D.
C. D., J. X, proti žalovanému: Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Kominárska 6, IČO:
00169633,zast.MVLegals.r.o.,sosídlomvBratislave,Jedenásta16,onárokochzporušovaniazmluvy
o výkone správy a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave
zo dňa 19. apríla 2018 č.k. 6C/31/2011-1634 a odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. septembra 2017 č.k. 6C/31/2011-1433 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19. apríla 2018 č.k. 6C/31/2011-1634 p

o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobkyne proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 26. septembra 2017
č.k. 6C/31/2011-1433 o d m i e t a .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobkyňa žalobou z 21.10.2020 v znení podľa zmeny žalobného petitu pripustenej uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 06.12.2011, č.k. 6C 31/2011-917 žiadala uložiť žalovanému zaplatenie rozdielu
medzi skutočnými nákladmi roku 2002 a zálohovým predpisom od 01.01.2003 do 01.09.2003 v sume
(pôvodný nárok 2800,-Sk po úprave č.l. 911) vo výške 1 875,95- Sk (62,27 euro) a s úrokom omeškania

2,5 promile denne od 01.09.2003 až do zaplatenia (pôvodne uplatnený nárok, neuvedený v následných
uzneseniach o zmene návrhu). Predmetom konania tak okrem vyššie uvedeného bola
a/povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu nezákonne zadržovaného poplatku za hydraulické
vyregulovanie v byte žalobkyne istinu 4,98 € (150,- Sk) a z tejto sumy úroky a titulom príslušenstva
pohľadávky, ktorá pozostávala z mesačných zálohových platieb 50 ,- Sk/mesačne od 01.08.2000 do
31.08.2003 je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni úrok z omeškania
b/povinnosť žalovaného uhradiť žalobkyni preplatok vo výške 44,91 € (1.353,- Sk) s úrokom z omeškania

vo výške 13 % od 20.07.2003 až do zaplatenia
c/povinnosť žalovaného zabezpečiť inštaláciu hlavného merača tepla a teplej vody na päte domu J. Č..
X na ťarchu účtu dodávateľa tepla a TÚV - Dopravoprojetktu, a.s., Kominárska 2,4 Bratislava, do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku
d/povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom nehospodárnosti v rozpore s Vyhl. MF SR č. 1/96 Z.z.
sumu 5,90 € (187,-Sk) s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne od 30.06.1997 do zaplatenia
e/povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom prefakturácie tepla a TÚV v rokoch 1994 až 2001 z

dôvodov zanedbanej kontroly zodpovednými pracovníkmi odporcu pri fakturácií meraných energií od
dodávateľa Dopravoprojektu, a.s., Kominárska 2, Bratislava, úhrnom sumu 457,72 € (13 789,30 Sk) s
úrokom z omeškania 2,5 promile denne od 01.01.1994 až do zaplateniaf/povinnosťžalovanéhozaplatiťžalobkyniistinu31,99€(964,-Sk),ktoránesúvisísposkytovanímslužieb
spojených s bývaním vo vyúčtovaní za rok 1999, spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne od
30.06.2000 až do zaplatenia

g/povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni nezákonne naúčtované pokuty Daňového úradu Bratislava III
za obdobie rokov 1994/96, ktoré mali byť zosobnené pracovníkom žalovaného, ktorí zavinili ich vznik
a boli zaúčtované alikvotnou časťou istiny 29,52 € (889,40 Sk) žalobkyni vo vyúčtovaní za rok 1998.
Istinu 29,52 je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni s úrokom z omeškania vo výške 2,5 promile denne
od 30.06.1999 až do zaplatenia

h/povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku
na základe zmluvy na výkon správy bytu č. XXX na J. B.. Č.. X C. D., pri akcii výmeny vodovodného
a kanalizačného potrubia v dome od 18.06.2001 do 18.08.2001 za nevykonané práce v tejto akcii a
zanedbanú povinnosť investičného dozoru podľa následnej kontroly vlastníka bytu a predsedu výboru
členskej samosprávy domu v 4. kvartáli 2003 istinu vo výške 308,80 € (9 303,- Sk) spolu s poplatkom z
omeškania 2,5 promile denne od 18.08.2001 až do zaplatenia

i/povinnosť žalovaného viesť účtovníctvo správcu pre vlastníkov bytov v súlade s novelou zákona o
vlastníctvebytov,ktorájeúčinnáod01.07.2004,povinnosťotvoriťúčetvTatrabanke,a.s.,nasvojemeno
a viesť oddelene prostriedky získané za plnenie úhrad od vlastníkov bytov a osobitne viesť prostriedky
fondu opráv a údržby od 01.01.2005, povinnosť žalovaného sumu 2 957,04 € (89 084,-Sk) previesť na
účet vytvorený pre fond opráv a údržby pre J. B.. Č.. X C. D., pod sankciou výkonu rozhodnutia v prípade

nesplnenia tejto povinnosti
j/povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom nezákonne zvýšeného poplatku za správu BD III za
obdobie 01.01.2002 - 21.12.2002 sumu 16,59 € (500,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5
% od 01.01.2002 až do zaplatenia.
2/Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 28. októbra 2014 č.k. 6C/31/2011-1262 súd prvej inštancie uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni rozdiel vo vyúčtovaní za rok 2002 v sume 44,91 euro s úrokom
z omeškania vo výške 13 % od 20.07.2003 až do zaplatenia a za rok 2003 v sume 62,27 euro s úrokom
z omeškania vo výške 10 % od 17.06.2004 až do zaplatenia, ďalej sumu 29,50 euro titulom nezákonne
vyúčtovanejpokutyDaňovéhoúraduBratislavaIIIzaroky1994až1996,akoaj sumu308,80eurotitulom
zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinnosti správcu, vo zvyšku žalobu zamietol.

3/Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24. januára 2017 č.k. 5Co/270/2015-1360 (na
odvolanie proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie podané oboma procesnými stranami)
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa povinnosti žalovaného
zabezpečiť inštaláciu merača tepla a teplej vody na päte domu na J. X C. D., ohľadom povinnosti
zaplatiť istinu 31,99 €, ktorá nesúvisí s poskytovaním služieb spojených s bývaním vo vyúčtovaní za

rok 1999 a ohľadom povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom nehospodárnosti v rozpore s vyhl. MF SR
č. 1/96 Z.z. sumu 5,90 € s príslušenstvom potvrdil, vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietol. Odvolací
súd vytkol súdu prvej inštancie, že i keď v danom prípade primerane uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, tak výsledky vykonaného
dokazovania neboli dostatočné pre riadne vyporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatoval, že v tejto časti z doposiaľ vykonaného dokazovania nie
je možné dôvodnosť uplatneného nároku ustáliť, najmä pre neúplné a nedostatočné závery znaleckých
posudkov a v týchto častiach sa javí nevyhnutné opätovné vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle

§ 207 a nasl. CSP, resp. súkromným znaleckým posudkom predloženým stranou konania v zmysle § 209
CSP. Rovnako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil aj v zamietajúcej časti príslušenstva,
týkajúceho sa nárokov pod písm. g/ a h/ petitu žaloby, (v ktorých žalobe vyhovel) pre nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, z dôvodu že súd v tejto časti zamietnutie príslušenstva priznanej pohľadávky žiadnym
spôsobom neodôvodnil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§

389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP).
4/Teraz napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o
zaplatenie istiny 4,98 € (150,- Sk) s príslušenstvom titulom nezákonne zadržovaného poplatku za
hydraulické vyregulovanie v byte žalobkyne uhradených formou preddavku 1,65 euro (50,- Sk) v
mesiacoch jún, júl a august 2003, o zaplatenie istiny 457,72 euro (13.789,30 Sk) s príslušenstvom

titulom prefakturácie tepla a TÚV v rokoch 1994 až 2001 a o zaplatenie istiny 16,59 euro (500,- Sk)
s príslušenstvom titulom nezákonne zvýšeného poplatku za správu BD III za obdobie 01.01.2002 -
21.12.2002, rovnako žalobu zamietol v časti o uloženie povinnosti previesť na účet vlastníkov bytov pre
J.Á.Č..XC.D.sumu89084Sk(2.957,04€)spolusúrokomzomeškaniavovýške17,6%od31.05.2000do zaplatenia, v časti navrhovanej povinnosti viesť účtovníctvo správcu pre vlastníkov bytov v súlade
s novelou zákona o vlastníctve bytov a odo dňa 31.05.2000 nevyčerpané prostriedky fondu opráv a
údržby k dátumu prevodu previesť na účet vlastníkov bytov J. X s účtovným stavom k tomuto dátumu s

úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od vzniku až do zaplatenia. Žalobu zamietol tiež v časti úrokov vo
výške 2,5 promile denne od 30.06.1999 až do zaplatenia z istiny 29,52 € (889,40 Sk), priznanej z titulu
nezákonne naúčtovanej pokuty Daňového úradu Bratislava III za obdobie rokov 1994/96 a poplatku z
omeškania 2,5 promile denne od 18.08.2001 až do zaplatenia z istiny vo výške 308,80 € (9 303,- Sk),
z titulu porušenia povinností zo zmluvy na výkone správy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
5/Súd prvej inštancie, viazaný závermi odvolacieho súdu a uvedeným právnym názorom (§ 391 ods.
2 CSP), v ďalšom konaní o nárokoch v rozsahu po zrušení (nároky uvedené pod písm. a/, e/, i/, j/
podľa ods. 3. rozsudku), vyzval strany na predloženie, príp. označenie dôkazov za účelom ustálenia
dôvodnosti uplatneného nároku, najmä návrhom na opätovné vykonanie alebo doplnenie znaleckého
dokazovania (§ 207 a nasl. CSP), resp. predložením súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP),

na preukázanie svojich tvrdení a dôvodnosti nárokov a doplnenia rozhodných skutočností, tak ako to
naznačil odvolací súd.
6/Žalobkyňa v tomto smere predovšetkým uviedla (písomné podanie z 11.04.2017 z čl. 1373), že všetky
potrebné dôkazy už v konaní predložila aj s komentárom a to do súdneho spisu sp. zn. 6NcC 5/2002,
ktoré podľa žalobkyne súd vylúčil z dokazovania a preskúmania tým, že ako celok vyhotovil nový spis

- falzifikát pôvodného návrhu žalobkyne a dňa 08.03.2011 vytvoril nový spis sp. zn. 6C 31/2011 a
pôvodné listiny vylúčil z konania. Tieto listiny žalobkyňa preto navrhla zahrnúť do dokazovania vrátane
záverečných rečí z 10.10.2014, najmä poukázala na bankový výpis žalovaného z 04.12.2004, ktorý
predložila súdu dňa 03.05.2007. Ďalej žalobkyňa navrhla, aby súd od žalovaného vyžiadal listiny
- účtovný stav fondu opráv a údržby nevyčerpaných prostriedkov k dátumu prevodu bytu č. XXX podľa

zmluvy o prevode bytu článok VII odsek 2 (05.10.1999) a aj ku dňu zápisu vlastníctva v katastri
nehnuteľností dňa 31.05.2000
-účtovnýstavfinančnýchprostriedkovnatermínovanomvkladeodporcuzaroky2001,ktoréhovýnosový
úrok bol na termínovanom vklade, podľa účtovnej závierky za rok 2001 v sume 194.000,- Sk, za rok
2002 v sume 486.947,- Sk a za rok 2003 v sume 325.000,- Sk

- súdny spis sp.zn. 22 Cb 24/05, kde bola žalobkyňa delegátkou za samosprávu a kde žalovaný
predkladal odpredaj nebytových priestorov v podielovom spoluvlastníctve členov družstva za účelom
naplnenia fondov opráv vlastníkom bytov, ktorí opúšťali správcovstvo družstva k iným správcom.
Žalobkyňa žiadala, aby súd vykonal dokazovanie z týchto už predložených listín (zo dňa 03.05.2007,
čl. 103 až 137), pričom na pojednávaní (04.05.2017) predložila prehľad týchto listinných dôkazov vo

veci (čl. 1387-1388) a bankovú kartičku k účtu o vedení účtu v Tatra banke na meno Bytové družstvo
Bratislava III J. X, číslo VS XXXXXXXXXX a číslo účtu XXXXXXXXXX, poukazujúc na to, že na nej nie
je uvedené ani meno žalobkyne ani dátum otvorenia účtu.
K požiadavke doplnenia znaleckého dokazovania súdom alebo predložením súkromného znaleckého
posudku, žalobkyňa výslovne uviedla, že súkromný znalecký posudok nedala vyhotoviť a žiadala, aby

súd žiadne znalecké dokazovanie už nenariadil, pretože ustanovený znalci vo svojich posudkoch, ktoré
boli vypracované v prejednávanej veci uviedli všetky skutočnosti proti tvrdeniam žalobkyne, pričom ich
povinnosťou bolo riadne si naštudovať súdny spis a v ňom založené dôkazy. Tiež poukázala na to, že
znalec X.. N., ktorý mal byť, nevie z akého dôvodu vypočúvaný na Krajskom súde v roku 2010 (?), na
pojednávaní uviedol a aj založil listiny o tom, že všetky dôkazy a účtovné doklady Dopravoprojektu boli

skartované. Tiež žalobkyňa poukázala na výsledok šetrenia správy finančnej kontroly z roku 1998, s
ktorou oboznámila žalobkyňu 26.11.1998, kde konštatovala, čo bolo príčinou prefakturácie.
7/Žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní opätovne navrhovala zmenu žaloby (aj v tých
častiach o ktorých už súd právoplatne rozhodol) a po poučení súdu napokon iba upresnila petit žaloby
pod písm. i/ (nešlo o zmenu žaloby), ktorý sformulovala nasledovne :

„Žalovaný je povinný previesť na účet vlastníkov bytov pre J. Č.. X C. D. sumu 89.084 Sk (2 957,04
euro) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 31.05.2000 do zaplatenia. Žalovaný je povinný
viesť účtovníctvo správcu pre vlastníkov bytov v súlade s novelou zákona o vlastníctve bytov odo dňa
prevodu môjho bytu do osobného vlastníctva, t.j. 31.05.2000 nevyčerpané prostriedky fondu opráv a
údržby k dátumu prevodu previesť na účet vlastníkov bytov J. X s účtovným stavom k tomuto dátumu. Z

tohto stavu, keďže nebol prevedený žiadam príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania vo výške 17,6
% od vzniku až do zaplatenia žalobkyni.“
8/Následnýmipodaniamiz18.05.2017a05.09.2017,žalobkyňaopäťpopísaladoterajšípriebehkonania,
odkázala na v spise založené listiny a zároveň opätovne uviedla všetky žalobné návrhy (pod písm. a/ ažj/), pričom niektoré preformulovala a zmenila. Súd prvej inštancie v záujme ukončenia sporných vzťahov
medzi stranami, ustálenia a sprehľadnenia konania, uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa
26.09.2017 za prítomnosti strán sporu, podľa § 139 a nasl. CSP ďalšiu zmenu žalobných návrhov pod

písm. a/, e/, i/ a j/ (tzn. ktoré sú ešte predmetom sporu), nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej
žalobe, tzn. o nárokoch uvedených pod písm. a/, e/, j/ podľa ods. 3. rozsudku a písm. i/ uvedenom v
znení po úprave v ods. 14 (predtým označených pod bodmi 1/, 5/, 9/ a 10/ petitu žaloby).
9/Žalobkyňa k veci na pojednávaní pred súdom v súvislosti s petitom e/ žaloby/bod 5 (o úhradu sumy
457,72 €/13 789,30 Sk titulom prefakturácie tepla a TUV za roky 1994 až 2001) uviedla, že ona sama

v roku 1997 vykonala kontrolu účtovníctva dodávateľa tepla pre účastníkov výmenníkovej stanice a
zistila, že fakturácia tepla, najskôr teplej vody, ktorá bola vyfakturovaná z výmenníkovej stanice trom
účastníkom bola vyššia o 13.300 m3 vody viac ako boli dodané z vodárni, čo napísala aj do sťažnosti
finančnej kontroly v roku 1997. V roku 1998 bola vykonaná správou finančnej kontroly kontrola, ktorá
potvrdila, že merače tepla na ústredné kúrenie aj teplú vodu namerali väčšie množstvo GJ ako bol
nameraný vo výmenníkovej stanici a zistila, že príčinou vyššej fakturácie vody užívateľom, ako bola

dodanázvodárnibolo,žemerač(vodomer)bolumiestnenýnavýstupevýmenníkovejstanice.Žalobkyňa
poukazovala na zákon ministerstva hospodárstva č. 206/91, ktorý v § 7 ods. 8 žiadal, aby bola inštalácia
meračov tepla a teplej vody vykonaná k 01.09.1994 s tým, že vodomer teplej vody má byť inštalovaný
na vstupe do bytového domu. Ako ďalšiu a hlavnú príčinu vyššej fakturácie vody užívateľom žalobkyňa
uviedla únik pitnej vody z dôvodu, že bola prepílená cirkulárna stúpačka na 6. poschodí domu, preto

nefungovala cirkulácia vody, ktorá z výmenníkovej stanice odtiekla studená, pričom na túto studenú
vodu DOPRAVOPROJEKT ako majiteľ výmenníkovej stanice účtoval teplo na ohrev tejto vody, ale
koeficientom, nie meračom. Tieto tvrdenia žalobkyne má preukazovať Správa finančnej kontroly z
roku 1998. Žalobkyňa v danej súvislosti namietala závery znalca K. N. a všeobecne uviedla, že znalec
si mal vyžiadať výpisy fakturovanej vody na ohrev do výmenníkovej stanice, porovnať s faktúrou

vyfakturovanou 3 odberateľom, pričom bolo zistené, že znalec si vypýtal výpis, ktorý mal iné číslo
vodomeru a ktorý meral spotrebu vody a bol za obdobie od 01.01.1994 do 31.12.2001, avšak počiatočný
stav vodomeru má dátum 05.12.1995 a prvý výpis fakturovanej vody je z 01.12.1995, čiže chýba rok
1994 a takmer celý rok 1995 a preto nie je zrejmé, ako mohol znalec zistiť skutočný stav fakturovanej
vody do výmenníkovej stanice a porovnať ju s fakturovanou vodou 3 účastníkom. Bližšie okolnosti a

dátumy si už po 15 rokoch nepamätá, avšak závery tohto znalca v rámci súdneho konania už namietala
a všetky dôkazy o tom, čo si nárokuje, sú súčasťou súdneho spisu. Z vyjadrenia žalobkyne napokon
vyplynulo, že za závery znalca považuje závery uvedené v rozsudku súdu v danej veci z roku 2009
(„...súdny znalec N. v znaleckom posudku uviedol na strane XX, citujem ZP č. XX z roku 2009, každý
odber v byte má vlastný ciachovaný vodomer ...“), keď tento rozsudok označuje ako znalecký posudok,

pričom namietala, že merače na byt č. XXX nemohli merať spotrebu vody skôr ako boli inštalované,
keď podľa montážneho denníka, spísaného žalobkyňou, boli jej vodomery nainštalované 05.03.2001.
Táto skutočnosť vyplýva aj z predložených vyúčtovaní na byt žalobkyne za roky 1994 až 2001, kde je
napísaná v každom vyúčtovaní nemeraná spotreba teplej i studenej vody a z dohody o výmere plôch
medzi užívateľmi bytov a správcom, lebo správca má sídlo na prízemí domu, má spoločné vodovodné

potrubie a spoločný fakturačný vodomer a preto bolo potrebné rozhodnúť o rozdelení skutočnej ročnej
spotreby vody. V tejto dohode je uvedené, že na rozúčtovanie nákladov sa za nebytové priestory
použije 37 osôb x 12 mesiacov, pričom vlastníci bytov mali spísanú spotrebu vody a počet osôb v byte
a delilo sa na osobomesiace. Žalobkyňa ďalej uviedla, že výpis z vodárne, ktorým bola poskytnutá
fakturovaná spotreba vody mal správne číslo vodomeru vo výmenníkovej stanici XX-XXXX, ktoré bolo

aj na dôkazoch, ktoré žalobkyňa zistila tým, že opísala meranú spotrebu osobnou kontrolou v roku 1997
na linkových dvojhárkoch za rok 1994,1995,1996 (linkové dvojhárky, založené v spise), na ktorých je
za rok 1994 uvedené výrobné číslo vodomeru XXXXXXX, rozdielne oproti výpisu ktorý poskytli vodárne
na čl. XXX spisu zo dňa 29.09.2009. Podľa žalobkyne to preukazuje Správa finančnej kontroly z roku
1997, kópia znaleckého posudku č. X/XXXX X.. D., ktorá vykonala kontrolu výmenníkovej stanice a v

znaleckom posudku v časti X napísala, že napriek tomu, že boli nainštalované merače tepla, ktoré mali
slúžiťnafakturáciudodávateľteplasčítaldosumáruvšetkyinštalovanémeračeavypočítalznichvlastné
percento, ktorým rozdeľoval vyfakturovanú spotrebu vo svoj prospech, čím mala byť porušená vyhláška
206, § 7 ods. 10, ktorá ukladala, že dodávateľ tepla je povinný používať nameranú spotrebu meračmi
tepla a túto využívať na vyúčtovanie, hodnotenie používanej teploty a na všetky účely kde sa meraná

spotreba vyskytovala. Žalobkyňa ešte namietala, že tam ako bola nameraná spotreba meračmi tepla vo
výmenníkovej stanici, kde každý z 3 účastníkov mal svoj merač a X.. D. zistila opisom prevádzkových
denníkov výmenníkovej stanice za teplo, že každý rok minimálne 6 mesiacov bol niektorý z meračov
nefunkčný a meralo sa náhradným spôsobom, vznikla prefakturácia, ktorú uvádza za rok 1994 akorozdiel oproti fakturačnému meraču bolo vyfakturované na viac 3 účastníkmi výmenníkovej stanice na
teploateplúvodu2180,9GJvhodnote505.489,90Skzarok1994.Zarok1995činiltentorozdielnateplo
a teplú vodu 3.019,6 GJ, v hodnote 615.079,10 Sk a v roku 1996 činila táto prefakturácia tepla 1541,24

GJ, v hodnote 319.881,30 Sk. Žalobkyňa uviedla, že dostávala všetky podklady ako predsedníčka do
roku 1999 a správy, ktoré použila pre výpočet tepla po vykonanej kontrole v roku 1997, nahlásila na
kontrolné orgány, pričom k výpočtu dospela tak, že urobila výpočet najprv na celý dom a potom na
svoj byt.
10/Žalobkyňa ďalej v konaní uvádzala, že sa nerealizovalo hydraulické vyregulovanie, pretože to

neschválila členská schôdza vlastníkov, avšak bola vyhotovená projektová dokumentácia, za ktorú
správca zaplatil odmenu zo zadržaných finančných prostriedkov vlastníkov bytov vo výške cca 4.800,-
Sk, ktoré rozpočítal na jednotlivých vlastníkov, pričom v prípade žalobkyne predstavovala táto čiastka
150,- Sk, ktoré žalovaný neoprávnene zadržal. Zároveň uviedla, že 1700,- Sk jej bolo vrátených, o čom
svedčí vyúčtovanie z roku 2003. Namietala, že by mala na zálohových platbách za predchádzajúce
obdobie (do roku 2002) nedoplatky, ktoré žalovaný pri vyúčtovaní zohľadnil a započítal ich z

vyúčtovaného preplatku. Namietala spôsob vyúčtovania a zmenu zálohového predpisu, ku ktorému
došlo až od 01.09.2003 a namietala, že skutočné náklady na rok 2002 boli nižšie a preto mali byť
znížené aj zálohové platby už od 01.01.2003. Práve tým, že zálohový predpis za rok 2003 bol vo výške
1.800,- Sk a od 01.09.2003 bol znížený na 1.450,- Sk, žalobkyni vznikol na preddavkoch rozdiel 350,-
Sk mesačne, ktorý jej žalovaný neoprávnene zadržal.

11/Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach
predovšetkým namietal, že žalobkyňa vo svojich obsiahlych vyjadreniach opakovane uvádza tie isté
známe výroky a predkladá už predložené listiny (napr. 3 krát materiál pre zhromaždení delegátov BD
Bratislava III zo dňa 28.09.2002, niektoré výstupy z auditu, výpisy z účtov a pod.), pričom ďalšie listiny
a rozsiahle vyjadrenie žalobkyne, sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. Namietal, že petit

žaloby ostal naďalej nezrozumiteľný, neurčitý, zmätočný a nevykonateľný, pričom nezrozumiteľnosťou
trpí nielen petit žaloby ale aj odôvodnenie žalobkyňou uplatňovaných nárokov a takéto podania by
nemali vôbec byť súčasťou spisu. Žalovaná opakovane nastoľuje už raz vysvetlené skutočnosti, ktoré
boli predmetom výpovedi svedkov a minimálne dvoch znaleckých posudkov, ktoré však nepotvrdili
opodstatnenosť žalovaných nárokov. Žalobkyňa síce tieto znalecké posudky spochybňuje, avšak

sama nechce vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania, napr. znaleckým ústavom a
nepredložila ani súkromný znalecký posudok alebo odborný posudok, o ktorý svoje nároky zamýšľa
oprieť. Okrem zbytočného a opakovaného predkladania takmer totožných vyjadrení a listín, žalobkyňa
nepredložila žiaden relevantný listinný dôkaz, ani nenavrhla za účelom vypočutia svedka a riadne
nespresnila a nepodložila uplatňované návrhy relevantnými dôvodmi a dôkazmi. Napokon právny

zástupca žalovaného ohľadom ďalších prípadných návrhov na dokazovanie namietal, že navrhnuté
dôkazy by už ani nemali byť v konaní pripustené z dôvodu, že v tomto štádiu konania žalobkyňa nemôže
navrhovať ďalšie dôkazy, keď ich nenavrhla pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. K veci samej sa
právny zástupca žalovaného vyjadril ústne a písomne (najmä podanie z 27.10.2017 z čl. ) len k tým
častiam petitu žaloby, ktoré sú v danom štádiu konania aj naďalej predmetom sporu a o ktorých doposiaľ

nebolo právoplatne rozhodnuté a to nasledovne:
-k bodu e/ petitu (bod 5/) žaloby žalovaný vzhľadom na časové okolnosti vzniku nároku, ktorý mal
vzniknúťzaroky1994až2001opätovnevznášaresp.trvánanámietkepremlčaniaakýchkoľveknárokov.
Navyše žalovaný namietal, že žalobkyňa si predmetný nárok uplatňuje z dôvodu zanedbanej kontroly
zodpovednými pracovníkmi žalovaného pri fakturácii energií, avšak svoje tvrdenia žalobkyňa ničím

nepreukázala a doposiaľ nie je jednoznačné, kto a akú kontrolu konkrétne zanedbal a najmä, akú
konkrétnu povinnosť mal porušiť. Tzn., že nie je zrejmé, či je vôbec daný nejaký zodpovednostný
vzťah žalovaného k žalobkyni, nie je zrejmé či sa žalobkyňa domáha náhrady škody a pokiaľ áno,
nie sú splnené podmienky na jej uplatňovanie (vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť,
príp. zavinenie) a poukázala v tejto súvislosti na skutkové okolnosti, ktoré objasnil svedok N. vo svojej

výpovedi dňa 28.09.2007.
-k bodu i/ petitu (bod 9) žaloby žalovaný namietal nesprávnosť nároku na prípadný úrok z omeškania,
nakoľko žalobkyňa by ani v prípade existencie hypotetického práva (koho?) na prevod zostatku fondu
opráv, nemala nárok na úroky z omeškania a to z dôvodu nedostatku jej vecnej legitimácie v spore, keď
uplatnenietakéhotonárokubypatrilovšetkýmvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome

ažalobkyňasitakýtoprípadnýspoločnýnárokuplatňujeakosvojvlastný.Zároveňsižalobkyňauplatňuje
právo na prevod údajného zostatku na fonde opráv vo výške 2.957,40 euro na spoločný účet vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, pričom rovnako tým uplatňuje nárok nie vo vlastnom mene ale v mene
všetkých vlastníkov, avšak nešpecifikuje za koho vlastne koná (za ktorých vlastníkov) a na základeakého poverenia. Ďalej uviedol, že sa pokúšal získať aj ďalšie doklady prípadne tieto zrekonštruovať v
spolupráci s vlastníkmi a funkcionármi aktívnymi v relevantnom období a zdokumentovať všetky pohyby
na účte, no nakoľko ide o dokumentáciu starú takmer 13 rokov a mnohí z vtedajších zamestnancov

žalovaného už u neho nepracujú, preto bezvýsledne. Preto žalovaný namietal, že žalobkyňa nie je
oprávnená uplatňovať takýto nárok všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
sama vo svojom mene a zároveň nemá poverenie za ostatných vlastníkov a preto nemá vecnú aktívnu
legitimáciu na uplatňovanie uvedeného nároku.
-k bodu j/ petitu (bod 10) žaloby žalovaný zdôraznil, že zvýšenie poplatku za správu za obdobie

namietané žalobkyňou (rok 2002), bolo dodatočne schválené schôdzu vlastníkov a aj záväzné pre
všetkých vlastníkov v bytovom dome, vrátane žalobkyne. Ohľadom námietok žalobkyne, ktoré uviedla v
podaní zo dňa 04.05.2017 (strana 10 dole), kde žalobkyňa poukazuje na ustanovenie zmluvy o výkone
správy, podľa ktorej správca zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone správy v rozpore so zmluvou,
žalovaný namietal, že žalobkyňa vôbec neuvádza, v čom má spočívať tvrdené porušenie zmluvy, tzn.
aká konkrétna povinnosť zo strany žalovaného mala byť porušená a žalobkyňa ani neuvádza, aká škoda

mala vzniknúť a ani nešpecifikuje príčinu súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou.
V danom prípade ide iba o bežné zvýšenie poplatku za správu, ktoré bolo následne odobrené aj na
schôdzi vlastníkov a žiadna škoda žalobkyni z toho titulu nemohla vzniknúť.
Právny zástupca žalovaného v svojom vyjadrení ďalej potvrdil, že žalobkyňa bola niekoľko rokov
predsedníčka Výboru členskej samosprávy. K nároku na zaplatenie istiny 457,72 euro (13.789,30 Sk)

s príslušenstvom titulom prefakturácie tepla a TÚV v rokoch 1994 až 2001 (bod 5 petitu), namietal,
že nejde o žiaden zákonný titul, na základe ktorého je možné uplatňovať nároky, neexistuje tu žiadny
právny základ a ak si uplatňuje žalobkyňa náhradu škody, nepreukázala jej zákonné predpoklady. Najmä
žalovaný namietol premlčanie akýchkoľvek nárokov z obdobia rokov 1994 až 2001. Uviedol, že nie je
pravdou, že by nebola žalobkyňa informovaná o fakturáciách, ktoré sa jej týkali a to vzhľadom aj na jej

funkciu. Preto pokiaľ by došlo k nejakým nezrovnalostiam, mohla v tom čase ihneď reagovať. Navyše
ako dôvod svojho nároku uviedla zanedbanie kontroly príslušnými zodpovednými pracovníkmi, avšak
iba všeobecne, bez bližšej špecifikácie akej konkrétnej, na základe akého právneho predpisu a kto by
mal byť konkrétne, tým zodpovedným pracovníkom. Poukázal v tejto súvislosti aj na závery znalca,
ktorý konštatoval, že so žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť kontroly prefakturácie a tiež na výpoveď

svedka N., vypočutého dňa 28.09.2007.
Napokon sa žalovaný vyjadril aj k opakovanej námietke žalobkyne o manipulácii so súdnym spisom
zo strany súdu, tvrdeniam o vylúčení časti spisu z konania, účelových zmenách, vyrobení falzifikátu,
a k ďalším tvrdeniam žalobkyne o tom, ako súd poškodil žalobkyňu, ktoré návrhy žalobkyne považuje
žalovaný za zmätočné, prelínajú sa v nich návrhy s vyjadreniami, hodnoteniami a námietkami, ktoré nie

sú kryté dôkazmi alebo predkladané dôkazy sú vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti irelevantné.
Rovnako ani žalovaný ďalšie znalecké dokazovanie nenavrhoval, poukazujúc na doterajšie znalecké
závery, výpovede svedkov a predložené listiny, považujúc ho za nadbytočné aj vzhľadom na ďalšie
vznesené námietky (premlčanie, zjavná nedôvodnosť nárokov, ...).
12/Súd prvej inštancie vzhľadom na vyjadrenia oboch strán a rešpektujúc dispozičnú zásadu a

kontradiktórnosť civilného sporového konania (Čl. 7, 8 základných princípov v nadväznosti na
ustanovenia § 185 a nasl. CSP) v danom prípade nevykonal znalecké dokazovanie v zmysle záverov
odvolacieho súdu, keď ani jedna zo strán takýto návrh nepredložila, práve naopak, žalobkyňa výslovne
odmietala znalecké dokazovanie prostredníctvom súdu, resp. preložením súkromnoznaleckého
posudku s tým, že doposiaľ znalci, ktorí v konaní predložili posudky, v svojich záveroch nepodporili

tvrdenia žalobkyne a preto ich aj namietala, pričom všetky dôkazy o ktoré opiera žalované nároky už
súdu opakovane predložila.
13/Na základe takto vykonaného a doplneného dokazovania mal súd skutkový stav rozhodný pre
posúdenie sporných nárokov, o ktorých ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, za dostatočne ustálený s
tým, že pokiaľ dôvodnosť uplatneného nároku nemožno jednoznačne vyvodiť pre nedostatočné závery

znaleckých posudkov, túto okolnosť mohol súd vyhodnotiť len ako dôkaznú núdzu, resp. neunesenie
dôkazného bremena na preukázanie sporných nárokov tej zo strán, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. V tomto
smere súd poukázal aj na ďalšie závery uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu z 24.01.2017, č.k.
5Co/270/2015-1360.

14/Súd prvej inštancie konštatoval, že v zákone č. 182/1993 Z.z. o a vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je upravená správa bytového domu
dvomi spôsobmi, a to ad a/ zriadením spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
alebo ad b/ uzavretím osobitnej Zmluvy o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou,ktorá zakladá a upravuje vzťah vlastníkov bytov v dome a správcu. V danom prípade, zákon v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o výkone správy (05.10.1999), ukladal povinnosť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov pokiaľ si nezriadili spoločenstvo, zmluvne zabezpečiť správu domu a práve

na základe takto individuálne uzatvorených zmlúv o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, sa žalovaný stal správcom domu na J. B. Č.. X C. D. - R. K., v ktorom sa nachádza aj byt
č. XXX na X. N., vo vlastníctve žalobkyne. Citovaný zákon vymedzil podstatu správy domu až v znení
účinnom od 01.07.2007 (§ 6 ods. 2), tiež vymedzil základné práva a povinnosti správcu (§ 8 a nasl.),
pričom uvedený zákon bol viackrát novelizovaný aj ohľadom úpravy práv a povinností vlastníkov bytov

a nebytových priestorov týkajúcich sa tvorby, účtovania a použitia mesačných preddavkov hradených
do fondu prevádzky, údržby a opráv a evidencie, vrátane vedenia na samostatných účtoch. O výške
preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome tak, že si ju určia spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané
náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu. Rovnako spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu

prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v Zmluve o výkone
správy (zásadná zmena podľa zák. č. 367/2004, s účinnosťou od 01.07.2004). Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia (§ 10), výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určujú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred a úhrady do fondu vykonávajú podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Z fondu sa financujú výdavky spojené s nákladmi
na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení domu atď. a prostriedky fondu možno
prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. Správca
vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia za súčasného zachovania

účelu použitia týchto prostriedkov. S účinnosťou od 01.07.2007 prišlo k ďalšej zmene a nová právna
úprava okrem iného vymedzovala postavenie správcu, informačnú povinnosť a povinnosť správcu viesť
samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje a prostriedky získané z úhrad za
plnenia od vlastníkov a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv viesť oddelene od účtov správcu v
banke, osobitne pre každý spravovaný dom s tým, že za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia

alebo nedostatočného plnenia svojich povinností zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy, je daná
zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v spravovanom dome.
15/Pri uplatňovaní práva prostredníctvom civilného sporového poriadku je okrem skúmania podmienok
konania (procesné podmienky) potrebné skúmať tzv. vecnú legitimáciu, tzn. kto je vecne legitimovaný
v spore, čo vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z

hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného
oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom
hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie
vyplýva až zo samotného konania. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-

právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá
žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide
o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch ide o okruh účastníkov konania (strany
sporu) a či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli)
žalovať, príp. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej

alebo pasívnej legitimácie (porovnaj aj Uznesenie ÚS Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS
517/2011-9).
16/Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom ako
právnickou osobou zapísanou do osobitného registra, so samostatnou právnou subjektivitou, upravujú
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových bytových priestorov v znení

neskorších zmien a dodatkov a podľa tohto zákona uzatvorená Zmluva o výkone správy. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie hospodárenia správcu s úhradami vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a fondom
prevádzky, údržby a opráv, tvoreného z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ktorý je v zákonnom rozsahu tiež oprávnený aj uzatvárať zmluvy, najmä o dodávke plnení, rozhodovať

samostatne o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, pokiaľ
to nevylučuje osobitný predpis, resp. rozhodnutie vlastníkov na schôdzi vlastníkov podľa § 14 cit.
zákona, tzn. v rozsahu stanovenom zákonom. Napokon správca vykonáva správu samostatne a vovlastnom mene na účet vlastníkov, vrátane vymáhania plnení povinností vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome podľa uvedeného zákona (§8b). Z uvedeného potom na jednej strane vyplýva pasívna
legitimácia správcu ako subjektu zodpovedného za prípadnú spôsobenú škodu, napr. aj nesprávnym

rozúčtovaním nákladov vo vzťahu ku konkrétnym vlastníkom bytov. Na druhej strane pokiaľ ide o vecnú
aktívnu legitimáciu, je potrebné rozlišovať, či ide o spoločné práva a povinnosti, týkajúce sa všetkých
vlastníkov v bytovom dome, alebo len individuálne právo konkrétneho vlastníka. Takým prípadom je
aj spor týkajúci sa právneho vzťahu pri realizácii tých práv a povinností, ktoré nemožno delegovať a
ich realizácia spočíva práve v ich osobnom výkone oprávnenými subjektmi (napr. pri hlasovaní na

schôdzi vlastníkov,...) v ktorom prípade aj z právnej normy, upravujúcej tento právny vzťah vyplýva,
že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu a potom musia
byť účastníkmi takéhoto konania, všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, tzn. všetci oprávnení
hlasovať na schôdzi vlastníkov (nerozdielne spoločenstvo), v danom prípade všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov na oboch procesných stranách, tzn. buď na strane žalobcu (vlastník namietajúci
platnosť hlasovania) alebo žalovaného (tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú, resp. ostatní, zúčastnení

vlastníci bytov). Na danom právnom vzťahu správca ako právnická osoba však nie je žiadnym spôsobom
zúčastnený a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možná vyvodiť zo žiadnych ustanovení
zákona, tzn. že nemá vecnú legitimáciu v spore. Takým prípadom je aj nárok niektorého vlastníka, ktorý
nesúhlasí s výškou (zvýšením) poplatku za správu, do fondu opráv a pod.
17/V danom prípade bol súd prvej inštancie toho názoru, že ohľadom nárokov pod písm. i/ (bod 9/)

„o povinnosť žalovaného viesť účtovníctvo správcu pre vlastníkov bytov v súlade s novelou zákona o
vlastníctve bytov, účinnej od 01. 07. 2004, povinnosť otvoriť účet v Tatra banke, a. s., na svoje meno
a viesť oddelene prostriedky získané za plnenie úhrad od vlastníkov bytov a osobitne viesť prostriedky
fondu opráv a údržby od 01. 01. 2005 a o povinnosť žalovaného previesť sumu 2.957,04 euro na
účet vytvorený pre fond opráv a údržby pre J. B.. Č.. X C. D. a pod písm. j/ (bod 10/) „o povinnosť

zaplatiť žalobkyni z titulu nezákonne zvýšeného poplatku za správu BD III za 2002 sumu 16,59 € s
príslušenstvom“, nie je vzhľadom na závery uvedené v odseku 57 až 60 tohto rozsudku, v prvom rade
daná aktívna legitimácia žalobkyne v spore. V danom prípade ide o spor, kde predmetom je vlastníkmi
odhlasovaná výška poplatku za správu za rok 2002, o ktorom rozhodujú na schôdzi jednotliví vlastníci
a tak realizujú svoje práva. Rovnako je takým spor o uloženie povinnosti správcovi viesť účtovníctvo...,

otvoriť účet v Tatra banke, a. s. .... previesť sumu 2.957,04 euro podľa zákona, pri ktorých nemá
žalobkyňa vecnú legitimáciu spore, keďže ide o práva a povinnosti týkajúce sa všetkých dotknutých
vlastníkov ktoré nemožno delegovať a ich realizácia spočíva práve v ich osobnom výkone oprávnenými
subjektmi. Navyše, z predložených listín (výpis z účtu) vyplýva, že žalovaný uvedené zákonné povinnosti
v zmysle § 8a ods. 2 písm. e) z. č. 182/1993 Z.z. splnil.

18/Čo sa týka nárokov pod písm. e/ (bod 5/) „o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom
prefakturácie tepla a TÚV v rokoch 1994 až 2001 z dôvodov zanedbanej kontroly zodpovednými
pracovníkmi žalovaného pri fakturácií meraných energií od dodávateľa Dopravoprojektu, a. s.,
Kominárska2,Bratislava,úhrnomsumu457,72€spríslušenstvom“,zaroky1994až1999,súdprihliadol
na vznesenú námietku žalovaného o premlčaní akýchkoľvek nárokov za uvedené obdobie, ktorú súd

vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobkyňa si uplatnila úhrnnú sumu 457,72 euro s príslušenstvom, ktorá
pozostávala zo sumy za rok 1994 vo výške 964,90 Sk (32,03 €); za rok 1995 vo výške 1.308,10
Sk (43,42 €); za rok 1995 vo výške 1.308,10 Sk (43,42 €); za rok 1996 vo výške 1.315,20 Sk
(43,66 €); za rok 1997 vo výške 1.289,70 Sk (42,81 €); za rok 1998 vo výške 1.292,10 Sk (42,89
€); za rok 1999 vo výške 2.188,90 Sk (72,66 €); za rok 2000 vo výške 2.670,50 Sk (88,64 €) a za

rok 2001 vo výške 2.759,90 Sk (91,62 €). Uvedené nároky si žalobkyňa uplatnila dňa 21.10.2002,
resp. až 02.02.2004 (doplnenie podania), tzn. možnosť uplatnenia nárokov za roky 1994 až 1999
(ako bezdôvodné obohatenie), márne uplynula dňa k 01.06.2002 (vyúčtovanie k 31.05.2000). Ďalším
dôvodom pre zamietnutie uvedených nárokov pod písm. e/ (bod 5/) za celé žalované obdobie (1994
až 2001, tzn. aj roky 2000 až 2001) bolo, že žalobkyňa predmetný nárok dôkazne nepreukázala,

keď z výpovedí svedkov a záverov znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania
nevyplynuli závery o zanedbaní kontroly žalovaného, resp. zanedbaní zákonných povinností pri tzv.
prefakturácii. Žalobkyňou namietané merania boli podľa znaleckých záverov uskutočnené správne
a v súlade so zákonom, neboli zistené žiadne rozdiely, ktoré žalobkyňa namietala, vychádzajúc z
vlastných výpočtov a postupov. Aj keď kontrolné znalecké dokazovanie bolo v porovnaní s pôvodným

posudkom formálne, ani v ňom sa nekonštatovalo žalobkyňou tvrdené porušenie povinností žalovaného.
Postupy pri výpočte namietané žalobkyňou boli opakovane prekontrolované so záverom, že vyúčtovanie
nákladov žalovaným vo vzťahu k bytu žalobkyne bolo správne, vrátane dodržania v danom čase
platných technických noriem a to aj v súvislosti s inštaláciou meračov, keď žalobkyňa žiadnym dôkazomnepreukázala, že by existoval rozdiel v závislosti od toho, kde je merač namontovaný. V tejto súvislosti
súd odkázal na závery znalcov a svedecké výpovede svedka N., svedkyne T. (odseky 35, 37, 38 a 39
napadnutého rozsudku). Napokon súd konštatoval, že žalobkyňou formulovaný nárok nemá ani žiaden

právny základ a vypočítané sumy sú sumami, ku ktorým dospela žalobkyňa iba svojimi súkromnými
výpočtami. Zo skutkových okolností súd nemohol prijať záver o naplnení niektorej zo skutkových
podstát o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 OZ) a rovnako nebolo v konaní preukázané naplnenie
zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu škody podľa § 420 OZ
(škoda, zavinenie a kauzálny nexus). Napokon predmetom sporu v tejto časti (písm. e/ = bod 5)

nebolo nesprávne ročné vyúčtovanie nákladov a účtovaných položiek za jednotlivé roky v súvislosti s
užívaním bytu žalobkyne, za správnosť ktorých zodpovedá práve správca ako samostatný subjekt vo
vzťahu k jednotlivým vlastníkom s oprávnením hospodáriť s úhradami vlastníkov bytov a rozhodovať
o rozúčtovaní nákladov v zmysle citovaných ustanovení v znení platnom a účinnom v rozhodnom
období, čím by v tejto časti mohla byť daná vecná legitimácia žalobkyne (aktívna) aj žalovaného v spore
(pasívna). Predmetom sporu v tejto časti je však tzv. „prefakturácia“ tepla a TÚV v rokoch 1994 až

2001 pri fakturácií meraných energií od dodávateľa Dopravoprojektu, a. s., Kominárska 2, Bratislava
žalovanému, ktorý to z dôvodov zanedbanej kontroly svojich zamestnancov mal nesprávne fakturovať
žalobkyni. Na výpočet použila žalobkyňa vlastné postupy, od ktorých nárok odvodzovala, avšak tieto
nepovažoval za relevantné ani znalec, resp. znalecký ústav. Preto je v tejto časti sporná aj vecná
legitimácia, keď si žalobkyňa svoj nárok odvodzuje od vzťahu správcu a dodávateľa (Dopravoprojektu,

a. s.), pričom sa prípadný nárok rovnako dotýka všetkých vlastníkov bytov, ktorým bola dodávka tepla
a TÚV „prefakturovaná“ spôsobom ako u žalobkyni.
19/Nárok pod písm. a/ (bod 1/) ohľadom „povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu nezákonne
zadržovaného poplatku za hydraulické vyregulovanie v byte žalobkyne istinu 4,98 € s príslušenstvom,
súd vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že pri tejto uplatnenej položke

za hydraulické vyregulovanie žalobkyňa v priebehu konania sama potvrdila, že jej bolo z uvedeného
titulu vrátených 1.700,- Sk, v ktorej časti vzala žalobu späť a konanie bolo v tejto časti právoplatne
zastavené (uznesenie z 06.12.2011, č.k. 6C/31/2011-917). O tom tiež svedčí vyúčtovanie z roku 2003,
ktoré žalobkyňa prevzala dňa 01.06.2004, podľa ktorého mala žalobkyňa preplatok 203,- Sk a zároveň
boli v rámci tohto vyúčtovania opravené položky z vyúčtovania nákladov - konkrétne za hydraulické

vyregulovanie (merač ROU 1.700,- Sk; iné 841,- Sk a ciachovanie 40,- Sk) a táto skutočnosť vyplýva aj
z výpovede svedkyne T., ktorá uviedla, že ju žalobkyňa síce včas u správcu reklamovala, no svedkyňa
nemohla pri vyúčtovaní vrátiť (resp. zrušiť) položku iba v prípade žalobkyne a na jej žiadosť, keď išlo
o náklady týkajúce sa vyúčtovania, ktoré boli odsúhlasené zástupcami vlastníkov bytov na schôdzi
samosprávy. Nakoľko však hydraulické vyregulovanie napokon nebolo zrealizované, boli finančné

prostriedky vrátené všetkým vlastníkom vo vyúčtovaní v roku 2003, pričom u žalobkyne, ktorá mala
na zálohových platbách za predchádzajúce obdobie do roku 2002 vykázaný nedoplatok, žalovaný pri
vyúčtovaní tento zohľadnil a započítal ich z vyúčtovaného preplatku.
20/Ohľadom príslušenstva nárokov žalobkyne podľa písm. g/ a h/ (bod 7/ a 8/ petitu žaloby, ktorým
súd právoplatne vyhovel, konkrétne žalobkyňou uplatnených ako „úrokov vo výške 2,5 promile denne

od 30.06.1999 až do zaplatenia z istiny 29,52 € (889,40 Sk), priznanej z titulu nezákonne naúčtovanej
pokuty Daňového úradu Bratislava III za obdobie rokov 1994/96“ a „poplatku z omeškania 2,5 promile
denne od 18.08.2001 až do zaplatenia z istiny vo výške 308,80 € (9 303,- Sk), z titulu porušenia
povinností zo zmluvy na výkone správy“, súd vychádzajúc z ustanovenia § 517 OZ v nadväznosti
na vykonávacie vládne nariadenie (č. 87/1995 Z.z.), posúdil takto uplatnený nárok na príslušenstvo

pohľadávky ako nedôvodný, nemajúci oporu v zákone, nakoľko bol uplatnený v nezákonnej výške.
Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka) a sa platia popri samotnom
dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte
nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv

veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami a to, že povedľa
trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či
dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Výška sadzby úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch sa
nedá zmluvne dojednať a ani ju nie je možné priznať vo vyššej, než zákonom stanovenej výške, pričom
do 31.12.2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS

(neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS) a od 01.01.2009 k základnej úrokovej sadzbe ECB pripočíta
8 percentuálnych bodov. V zmysle citovaného § 517 ods. 2 OZ zároveň nie je možné požadovať poplatok
z omeškania, ak je možné požadovať úroky z omeškania, ktorých výšku upravuje vykonávací predpis
(nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Poplatok z omeškania je možné požadovať len ak tak výslovneustanovuje zákon (napr. pri omeškaní s platením nájomného § 697) a jeho výšku taktiež ustanovuje
vykonávací predpis. Žalobkyňa si výšku príslušenstva uplatnila v rozpore s uvedenou právnou úpravou
a preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

21/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadnej strane sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, zohľadniac celkový pomer úspechu a
neúspechu v konaní.
22/Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Poukázala na údajnú
manipuláciu so súdnym spisom, keď napriek viacerým špecifikáciám uplatneného nároku a listinným

dôkazom predloženým súdu (spis vedený pod sp. zn. 6NcC/5/2002) súd prvej inštancie dňa 8. marca
2011 vyhotovil nezákonne duplikát žalobného návrhu zo dňa 21. 10. 2002, tento zapísal pod sp. zn. 6C
31/2011 a v tomto konaní pokračoval bez ohľadu na skôr realizované vyjadrenia a žalobkyňou založené
dôkazy, čoho potvrdením má byť i konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní jej nárokov. Táto
nezákonná činnosť súdu prvej inštancie ostala bez prešetrenia napriek podanému podnetu žalobkyne
predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Namietala teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie ignoroval jej
žalobu v časti zaplatenia zadržanej sumy 150 Sk, ktorú žalovaný použil na projektovú dokumentáciu
v súvislosti s hydraulickým vyregulovaním domu, ako aj príslušenstvo pôvodne inkasovanej sumy
(1.700 Sk). V časti nároku týkajúceho sa prefakturácie tepla a TÚV v rokoch 1994 a až 2001 podľa

odvolateľky súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal najpodstatnejším listinným dôkazom a to kúpnou
zmluvou na dodávku tepla a TÚV medzi Dopravoprojektom, a.s. a odberateľom - žalovaným, ktorá
bola uzavretá v rozpore so zákonom - vyhl. č. 206/1991 Z.z. Teplo na prípravu úžitkovej vody nebolo
osobitne merané, merané bolo len množstvo vody, pričom žalovaný vedel o tom, že v bytovom dome
je prepílená cirkulačná stúpačka TÚV, teplá voda v systéme, v čase keď nebola odoberaná, vychladla

a následne prvý odberateľ musel vypustiť celú stúpačku studenej vody, pričom za túto dodávateľ tepla
účtoval teplo na ohrev koeficientom, ktoré nebolo vôbec dodané. Podľa žalobkyne znalecké posudky
dvoch znalcov v tejto súvislosti vypracované nespochybňuje len žalobkyňa, ale aj odvolací súd, ktorý
v poradí prvý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil. Poukázala na konkrétne
pochybenia znalca Ing. Podhradského, ktorý nevychádzal v riadnych podkladov, kontrolné znalecké

dokazovanie bolo formálne. Žalobkyňa tu upozornila na správu finančnej kontroly vykonanej za rok
1996, ktorej záver bol taký, že zistené rozdiely sa majú usporiadať spolu s vyúčtovaním najbližšieho
vykurovacieho obdobia - apríl 1999, ktoré je už žalovaným obdobím a uplatnený nárok teda nie je
premlčaný. Neoprávnene uhradené náklady za teplo a TÚV mal žalovaný vymáhať od zodpovedných
pracovníkov, v každom prípade v zmysle zmluvy o výkone správy škodu spôsobenú správcom pri výkone

správy v plnom rozsahu znáša správca. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal nové dokazovanie
ohľadne tohto nároku, ale použil skoršie dôvody, na pojednávaní konanom dňa 26. 9. 2017 súd prvej
inštancie predložené listinné dôkazy uznesením odmietol, proti tomuto žalobkyňa podala odvolanie,
ktoré bezdôvodne nebolo predložené odvolaciemu súdu. Rovnako postupoval súd prvej inštancie aj
v časti uplatnených úrokov z prostriedkov uložených na termínovanom vklade žalovaného v období

rokov 2001 až 2003. Žalobkyňa tiež namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie ňou uplatnený poplatok
z omeškania vo výške 2,5 promile denne zamietol ako neprípustný, tento nárok vyplýva zo zmluvy o
výkone správy - II. časť ods. 4. V časti nároku týkajúceho sa zanedbania povinnosti stavebného dozoru
a zaplatenia za nevykonané práce pri investičnej akcii - výmene potrubia studenej a teplej úžitkovej
vody súd prvej inštancie rozsudkom v roku 2014 priznal iba istinu, ktorú žalovaný dodnes žalobkyni

nezaplatil. Pokiaľ odvolací súd v časti príslušenstva napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil tomuto na ďalšie konanie, súd prvej inštancie nárok v tejto časti ignoroval a bez dokazovania
tento odmietol. V ďalšom žalobkyňa namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci, keď súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože žalobkyňa v
predchádzajúcom odvolacom konaní rozšírila žalobný nárok o tú časť uplatnených pohľadávok, ktoré

súd prvej inštancie odmietol bez dokazovania. Čo sa týka námietky premlčania uplatnených nárokov,
žalobkyňapoukázalanavysokýpreplatokvovyúčtovanívroku1999,ktorýžalovanýnevyplatil,alepoužil
na úhradu neskorších pohľadávok v rozpore so zákonom a zmluvou o výkone správy. Žalobkyňa ďalej
namietala, že žalovaný nevykonal vzájomné vyrovnanie prostriedkov určených na financovanie údržby a
opráv domu, ktoré boli predmetom prevodu vlastníctva pri prevode bytov, nevyčerpané prostriedky fondu

opráv viacerých domov v správe žalovaného tento vložil na termínované vklady v banke, výnosový úrok
si zaúčtoval žalovaný do svojho hospodárenia, čím poškodil všetkých vlastníkov bytov. Výnos pritom len
za obdobie roku 2001 až 2003 predstavoval vyše jedného milióna Sk. Súdu prvej inštancie odvolateľka
vytýkala aj opakované predkladanie návrhu na opravu chýb a zrejmých nesprávností odvolaciemusúdu, čím dokumentovala a preukazovala zbytočné prieťahy v konaní. Podľa žalobkyne nezákonný
postup žalovaného pri výkone správy a zahmlievanie faktov viedli k potrebe opätovného menenia jej
nárokov resp. výšky týchto, čo však súd prvej inštancie nesprávne nepripustil a neprípustne tým chránil

záujmy protistrany. Nároky žalobkyne táto považovala za jednoznačne dané, spôsobené nezákonným
postupom žalovaného, navrhla preto zrejme napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť.
23/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie, navrhol tento potvrdiť ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.
24/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení v reakcii na vyjadrenie žalovaného namietala jeho stručnosť a
bezobsažnosť, vyjadrila názor, že žalovaný sa zrejme spoliehala na svojho ombudsmana - Okresný
súd Bratislava III, ktorý zneužíva právomoc verejného činiteľa na záštitu odporcu, čo dokazujú tri nálezy
Ústavného súdu SR ohľadom porušenia základných práv žalobkyne.
25/V následnom písomnom vyjadrení žalovaný zaujal názor, že nie dĺžka, ale obsah vyjadrenia je

podstatný,niejepotrebnéopakovaťvšetkyargumentytak,akotoneúčelnerobížalobkyňa,čímzbytočne
zaťažuje súd i žalovaného neustálym opakovaním rovnakých známych skutočností. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
26/V poslednom písomnom vyjadrení žalobkyňa namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa
nej úmyselne a na korupčnom základe zadržiava jej odvolanie a nepredkladá ho odvolaciemu súdu,

čím opakovane vyjadruje podporu protistrane so snahou o oddialenie povinnosti náhrady uplatnených
nárokov v súdnom spore žalobkyni.
27/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že toto dôvodné nie je.
28/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobkyňa v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré
uvádzalaužvkonanípredprvoinštančnýmsúdomaktorétentosúddostatočnezohľadnilprirozhodovaní
o veci samej, jej opakované námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.
29/Pokiaľ ide o údajnú manipuláciu so spisom, táto preukázaná nebola. Žalobný návrh došiel súdu prvej

inštancie dňa 21. októbra 2002, vec bola zapísaná do registra „NcC“ (vadné resp. neúplné podanie)
pod sp. zn. 6NcC/5/2002. Následne súd prvej inštancie postupoval podľa § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (uznesenie zo 4.11.2003 č.k. 6NcC/5/2002-44, uznesenie zo dňa 15.1.2004 č.k.
6NcC/5/2002-89). Žalobkyňa žalobu viacerými podaniami menila či upravovala, súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 12.9.2007 č.k. 6NcC/5/2002-342 zmeny žalobného návrhu nepripustil. Vo veci

bolo nariadené viacero pojednávaní, bolo nariadené znalecké dokazovanie, obe strany predložili súdu
množstvo listinných dôkazov. Až dňa 8.3.2011 bola vec prevedená do registra “C“ a bola jej pridelená
spisová značka 6C/31/2011. K žiadnemu vyhotoveniu duplikátu súdneho spisu nedošlo, všetky listinné
dôkazy,takakobolipredkladanéstranami,sústálesúčasťouspisuresp.sanachádzajúvprílohovejčasti
spisu. Nebolo tak preukázané, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Rovnako tak z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie odmietol
nároky žalobkyne resp. ďalšie ňou predložené dôkazy, keď uznesením zo dňa 26. septembra 2017
nepripustil ďalšiu zmenu žaloby (viď ďalšie body odôvodnenia tohto rozsudku), alebo že by vec zámerne
nepredložil s odvolaním proti tomuto uzneseniu odvolaciemu súdu (k tomu viď Odpoveď na sťažnosť

žalobkyne z 2.3.2018, č.l. 1589 spisu, resp. Odpoveď na žiadosť o prešetrenie sťažnosti z 29.3.2018,
č.l. 1628 spisu).
30/Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca v tejto úprave vychádza

z § 79 OSP. Od pôvodnej úpravy (§ 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého môže súd výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ktoré ustanovenie
je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie
a najbližšie k skutočnosti) sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSPzaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu.
Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže

urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako

tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a
oprávnených záujmov jednej zo strán, a to: spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory. V týchto typoch
sporov bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. Súd v predmetných konaniach aj bez návrhu vykoná
taký dôkaz, ktorý považuje za nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, a zároveň sám tento dôkaz obstará
alebo zabezpečí. Dôvodom pre výnimky zo zásady formálnej pravdy je podľa zákonodarcu ochrana

slabšej strany (zamestnanec, spotrebiteľ). Na základe vyšetrovacieho princípu tak súd vykoná aj vlastné
šetrenie, avšak pri dodržaní zásady hospodárnosti konania.
31/Ako už bolo uvedené, súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. To znamená, že súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov/strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou

účastníkovi/strane konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť
dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999).
Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani
prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy

nevykonal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012).
32/Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6
ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
33/Ako už odvolací súd konštatoval, v súdenej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie práve v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu

potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť,
podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP.
34/Napojednávanísúduprvejinštanciedňa26.septembra2017tento(zaprítomnostiobochstránsporu)
vyhlásil uznesenie, ktorým zmenu žalobných petitov, ktoré sú doposiaľ predmetom konania pod bodmi
1, 5, 9 a 10 (písm. a/, e/, i/ a j/) tak ako sú uvedené v podaniach žalobkyne z 18.5.2017 a 5.9.2017

nepripustil.
35/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhla toto zrušiť.
36/Odvolací súd prejednal i toto odvolanie žalobkyne (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že toto
je potrebné odmietnuť.
37/O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením. V záujme hospodárnosti sa

ukladá súdu, aby o prípustnosti zmeny rozhodol hneď na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá,
alebo na najbližšie nasledujúcom pojednávaní po tom, ako bola zmena žaloby navrhnutá podaním mimo
pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, nemusí doručiť stranám, ak boli prítomné
na pojednávaní, na ktorom sa o zmene rozhodlo. Doručuje sa len subjektom, ktoré neboli prítomné na
pojednávaní, na ktorom nastala zmena. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby sa doručuje žalovanému

spravidla zároveň so zmenou žaloby, a to vždy do vlastných rúk (pozri § 111 CSP). Ustanovenie § 142
CSP však nevylučuje, aby súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhodol aj mimo pojednávania. V takom
prípade je však povinný doručiť uznesenie o pripustení zmeny žaloby všetkým subjektom. Ustanovenie
§ 143 CSP upravuje dve situácie, keď súd zmenu žaloby nesmie pripustiť: prvou je situácia, ak byvýsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a druhou, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne (§ 12 CSP) alebo kauzálne (§ 22 až 33 CSP) príslušný iný
súd. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a
výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len
súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Výsledky doterajšieho konania nebudú
môcť byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe vtedy, ak by si žalobca uplatnil napríklad nový (iný)
nárok.Výsledkydoterajšiehokonaniabytakbolizbytočnéavpodstatezmarené.Pokýmsúdnerozhodne

o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu
žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe ( § 238 CSP).
38/Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
39/Podľa § 357 písm. a/ až o/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v
písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie
rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, odkladevykonateľnostirozhodnutia,povinnostizložiťzábezpekuvoveciachprávaduševného

vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, a návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie
vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
40/Podľa § 355 ods. 2 s použitím § 357 CSP nie je proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zmenu
žaloby nepripustil, odvolanie prípustné. Odvolací súd preto toto odvolanie žalobkyne odmietol, podľa §

386 písm. c/ CSP, keď smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
41/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
42/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).