Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Maroš Maškovič
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14Csp/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218745
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1316218745.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému: I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. F. Ž. Č.. XXX, Z. C. J., o zaplatenie istiny 454,60 € s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 454,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 454,60 € od 09.12.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finace Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie
č. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2016 domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny v sume 454,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
09.12.2013 do zaplatenia titulom porušenia platobnej povinnosti žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o
pôžičke. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 12.08.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke
evid. č. 11363463, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume
520,80 € na kúpu spotrebného tovaru. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných
24 mesačných splátkach v sume 22,33 €. Žalovaná však ku dňu podania žaloby uhradila sumu 0,- €.
Právny predchodca žalobcu dňa 27.11.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo, ale žalovaná doposiaľ dlžné splátky neuhradila. Ku dňu podania
žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 477,20 €, ktorá zahŕňa akontáciu v sume 22,60 €, ktorú
žalovaná uhradila pri podpise zmluvy a celkovú sumu predpísaných splátok v sume 454,60 €. Žalobca
si uplatnil i zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade
splátok a úhrad si žalobca neuplatnil. Právny predchodca žalobcu svoje tvrdenia podporil dôkazne
Zmluvou o pôžičke č. 11363463 zo dňa 12.08.2013, Prehľadom splátok a úhrad žalovanej evid. č./VS:
11363463,predžalobnouupomienkouzodňa27.11.2013sdoručenkou,Rámcovouzmluvouopostúpení
pohľadávok a Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2017 spolu s podacím hárkom.
2. Uznesením č. k. 14Csp/45/2016 - 33 zo dňa 04.01.2018, súd postupom podľa § 80 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu (Consumer Finance
Holding, a.s.) vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154 (v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o.).3. Žalovaná, ktorej súd žalobu riadne doručil dňa 31.10.2019, sa k žalobe v súdom stanovenej lehote
ani neskôr nevyjadrila.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3, veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
6. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok v zmysle citovaného ustanovenia § 297 písm. b) CSP,
súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový
stav:
8. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. - dňa 12.08.2013 uzatvoril
so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 11363463 s konečnou splatnosťou pôžičky v mesiaci august 2015.
Na základe uvedenej Zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako klientovi
účelovýspotrebiteľskýúvernafinancovanietovaru-kombichladničkyznačkySANTO53600CSS0,atov
celkovej sume 520,80 €. Pôžičku, resp. spotrebiteľský úver sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 21,70 € (vrátane poistenia po 22,33 €) v počte splátok 24, pričom prvú časť
kúpnej ceny tovaru - akontáciu zaplatila žalovaná pri podpise zmluvy o pôžičke v sume 22,60 €. Zmluvné
strany sa dohodli, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy s tým, že pokiaľ
nie je v Splátkovom kalendári alebo Zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Celková cena splátok predstavovala 412,10 €. Ročná úroková sadzba fixovaná
na obdobie trvania Zmluvy činila 26,29 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
činila 48,52 %.
9. Na základe prehľadu splátok a úhrad súd mal preukázané, že žalovaná od uzatvorenia Zmluvy o
pôžičke až do podania žaloby okrem akontácie v sume 22,60 € neuhradila z celkovej sumy splátok
(477,20 €) žiadnu z predpísaných mesačných splátok, a tak jej vznikol dlh v sume 454,60 € (477,20 € -
22,60 €), ktorá suma zodpovedá žalobcom správne vyčíslenej istine.
10. Súd považoval právnym predchodcom žalobcu deklarované skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods.
1 CSP za nesporné, nakoľko žalovaná ich v konaní nepoprela, k žalobe sa nevyjadrila, a teda neuplatnila
žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP.
11. Z obsahu predžalobnej upomienky zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
dôrazne vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v celkovej sume 540,38
€ v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, nakoľko i napriek snahe žalovaného nevzala
vážne predchádzajúce upozornenie, ktorým žalovaný poskytol žalobkyni poslednú možnosť mesačného
splácania pohľadávky. Uvedenú predžalobnú upomienku podal právny predchodca žalobcu na poštovú
prepravu dňa 03.12.2013.
12. Listom zo dňa 22.02.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že svoju pohľadávku
voči nej v sume 518,13 € spolu so všetkými úrokmi, ostatným príslušenstvom a zabezpečením
zriadeným k pohľadávke postúpil na žalobcu. Zároveň upovedomil žalovanú, že od dátumu prevzatia
oznámenia je povinná plniť všetky povinnosti podľa Zmluvy výhradne postupníkovi (žalobcovi). Uvedené
oznámenie právny predchodca žalobcu podal na poštovú prepravu dňa 21.02.2017. Z prílohy č. 3 -
Rámcová zmluva o postúpení pohľadávky - vyplýva identifikácia prípadu, na ktorý sa rámcová zmluva
o postúpení pohľadávky vzťahuje a tým je pohľadávka práve voči osobe žalovanej, ktorá je predmetom
posudzovaného sporu.
13. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k
záveru, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o pôžičke zodňa 12.08.2013, nakoľko neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu a následne v priebehu súdneho
konania (po postúpení pohľadávky) ani žalobcovi všetky mesačné splátky, na ktoré sa zmluvne
zaviazala. Svojím omisívnym konaním, keď porušila základnú povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté
peňažné prostriedky riadne a včas, spôsobila, že žalobcovi vznikol právny nárok domáhať sa voči nej
ako dlžníkovi zaplatenia dlžnej sumy.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd uvádza, že predmetná zmluva o pôžičke
explicitne zakotvuje oprávnenie veriteľa žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane
okamžite splatnou v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky, a to, ak je klient
v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila
na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred (článok 15.4. Zmluvy). Vychádzajúc z uvedeného
zmluvného ustanovenia mal súd na základe Prehľadu splátok a úhrad nesporne preukázané, že
žalovaná nesplácala splátky z pôžičky vôbec, nepochybne tak meškala s úhradou splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace, preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky,
čo aj urobil.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 10.06.2013
do 30.04.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola spotrebiteľskou zmluvou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonníka výslovne upravuje, že ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a
preto sú neplatné. Vychádza sa z premisy, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvus dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti, oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou; preto ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
22. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná si svoju povinnosť splácať spotrebiteľský úver neplnila
riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s platením jednotlivých mesačných splátok a následne
bola v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyzvaná k splateniu celého dlhu, keď jej právny
predchodca žalobcu zaslal oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru so žiadosťou, aby
žalovaná uhradila všetky splátky (celkový dlh) jednorazovo. Uvedenou žiadosťou došlo k zosplatneniu
celej pôžičky (spotrebiteľského úveru) a veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení
pohľadávky žalobcovi) vzniklo právo na zaplatenie celej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania
s plnením dlhu. Súd konštatuje, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal
právny predchodca žalobcu i právo na zaplatenie zmluvných úrokov, avšak následne odo dňa účinkov
zosplatnenia úveru veriteľovi zmluvný úrok nepatrí a vzniká mu iba právo na zákonný úrok z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/56/2018 z 28.03.2018).
23. Súd uvádza, že v posudzovanom spore sa právny predchodca žalobcu žalobou správne domáhal
zaplatenia dlžnej istiny a zákonných úrokov z omeškania s tým, že zmluvnú pokutu si neuplatňuje, a
preto možno jednoznačne konštatovať, že žalobou uplatnený nárok je vecne i právne dôvodný a od
žalovanej ako spotrebiteľa možno žalované plnenie spravodlivo požadovať.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.05.2014 (v čase vzniku
záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
26. Žalobca požadoval zákonný úrok z omeškania od 09.12.2013. Podľa údajov na doručenke,
preukazujúcej, že žalobca dal svoje Vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky na poštovú prepravu
dňa 03.12.2013, možno vyvodiť záver, že žalovaná si poštovú zásielku neprevzala a táto sa vrátila
späť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 05.12.2013, ktorý deň sa v zmysle § 111 ods. 3 CSP v
spojení s ustanovením čl. 18.2. Zmluvy považuje za deň doručenia. Od uvedeného dátumu začala
žalovanej plynúť dodatočne stanovená trojdňová lehota na splneniu záväzku, ktorá márne uplynula dňa
08.12.2013. Žalovaná sa tak dostala do omeškania dňa 09.12.2013, odkedy žalobcovi vznikol nárok na
ročný zákonný úrok z omeškania.
27. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007
Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie
(obchody). Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej (k
09.12.2013) predstavovala 0,25 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne z priznanej istiny 454,60 € od 09.12.2013 do zaplatenia tak, ako si správne uplatnil žalobca.
28. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe
princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.