Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215210874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Q. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Natália
Borsosová, s. r. o., so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 6, proti žalovanému: N. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. X., Ul. W. O. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Igorom Novotným, advokátom, so sídlom
Bratislava, Gorkého 11, o zaplatenie 2.394,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2019 č. k. 10C/392/2015-150 v jeho vyhovujúcom
výroku a vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievjehovyhovujúcomvýrokuavovýrokuonáhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 423,14 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 423,14 eura od 10. 06. 2015 do zaplatenia
zastavil a druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.971,79 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.971,79 eura od 10. 06. 2015 do zaplatenia, a to všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 64,66%. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ust. § 420, § 442 ods. 1 a 3, §
444, § 446, § 449 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2, 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
14. 05. 2014, § 144, § 145, § 146 a § 193 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody

na zdraví vo výške 1.971,79 eura, ktorá pozostávala z bolestného vo výške 1.895,20 eura, straty na
zárobku vo výške 59,59 eura a náhrady za vystavenie bodového ohodnotenia vo výške 17 eur. Súd mal
z trestného rozkazu OS Komárno č. k. 2T/37/2015-114 zo dňa 09. 04. 2015, ktorým je súd v zmysle §
193 CSP viazaný, preukázané, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným, že dňa 03. 10. 2014 v čase
okolo 9:00 hod. v A. na O. ulici v izbe rodinného domu so súp. č. X fyzicky napadol žalobkyňu tak, že ju
päsťami oboch rúk udieral do oblasti tváre, pričom jej vulgárne nadával, následne rozbil v izbe luster, 2
kvetináče, sklenenú vázu a sklenený pohár, poškriabal vchodové dvere do izby a zeminou s kvetináča

popísal vulgárnymi výrazmi tapetu na stene, následne zvesil kovovú garnižu a udrel ňou žalobkyňu do
oblasti pravej strany chrbta a do pravej sedacej oblasti, ktorým konaním spôsobil žalobkyni zlomeninu
nosných kostí s posunutím kostných úlomkov spojenú s okuliarovitým krvným výronom lokalizovaným
okolo oboch očí, povrchovú tržnú ranu v oblasti hornej pery úst, pomliaždenie tváre s početnými krvnýmivýronmi na tvári, pohmoždenie oboch kolien s krvnými výronmi, pásovitý krvný výron v pravej sedacej
oblasti o veľkosti 15 cm x 3 cm a krvný výron na pravej strane chrbta, zranenia vyžadujúce si dobu
liečenia 2 až 3 týždne a poškodením vecí jej spôsobil škodu vo výške 185 eur. Za spáchaný prečin

ublíženia na zdraví bol žalovaný odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 2 rokov. Zároveň bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť titulom náhrady škody žalobkyni škodu vo výške 185 eur.

1.2. Súd bol teda viazaný rozhodnutím vydaným v trestnom konaní a mal za preukázané, že žalovaný

spáchal trestný čin ublíženia na zdraví, ktorým žalobkyni spôsobil škodu na zdraví, ako aj vecnú škodu.
Trestným rozkazom bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobkyni škodu, ktorú jej spôsobil poškodením
vecí vo výške 185 eur. V súvislosti s týmto útokom žalovanému si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila
v civilnom konaní aj ďalšiu škodu, ktorá jej bola protiprávnym úkonom žalovaného spôsobená, a to
bolestné, stratu na zárobku a náhradu za vystavenie bodového ohodnotenia.

1.3. V zmysle § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného. Napriek tomu, že súd má na účely určeného bolestného k dispozícii lekársky posudok
MUDr. Petra Stráňovského o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28. 04. 2015,
ktorý bolestné ohodnotil na 90 bodov, ako aj znalecký posudok č. 7/2017 doc. MUDr. Mareka Čambala,
PhD., ktorý bolestné ohodnotil na 115 bodov, súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal zo záveru

znaleckého posudku doc. MUDr. Mareka Čambala, PhD., vrátane jeho doplnenia. Vyplynulo z neho,
že MUDr. Peter Stráňovský pri hodnotení bolestného nezohľadnil všetky zranenia, ktoré žalobkyňa pri
útoku žalovaného utrpela, keď vôbec neohodnotil ranu (tržnú) hornej pery vrátane operačnej revízie a
sutúry a ani pomliaždenie tváre a pri pomliaždení oboch kolenných kĺbov priznal bodové ohodnotenie
spolu vo výške 15 bodov, napriek tomu, že položka č. 160b Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť pri

úrazoch,ktorájeprílohouzák.č.437/2004Z.z.,jebodovéohodnotenienapomliaždenieťažšiehostupňa
kolenného kĺbu (t. j. jedného kolenného kĺbu) vo výške 15 bodov, to znamená, že za pomliaždenie oboch
kolenných kĺbov je to spolu 30 bodov. Súd vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného stanoveného
znalcom doc. MUDr. Marekom Čambalom, PhD. vo výške 115 bodov, pričom prihliadol aj na skutočnosť
uvedenú v doplnení znaleckého posudku a to, že deformita nosu, ktorú mala žalobkyňa už pred útokom

žalovaným, nemal žiaden vplyv na rozsah jej zranenia, ani na dĺžku zlomeniny nosa, preto nemohla mať
ani vplyv na stanovenie bodového ohodnotenia bolestného. Keďže podľa § 1 Opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR zo dňa 14. 05. 2014 je výška náhrady za bolesť za rok 2014 v sume 16,48 eura,
bolestné ohodnotené na 115 bodov zodpovedá sume 1.895,20 eura, preto súd žalobe v tejto časti
vyhovel.

1.4. Žalobkyňa si ďalej v rámci nároku na náhradu škody na zdraví uplatnila aj nárok na stratu na zárobku
vo výške 59,59 eura, pričom táto suma bola vyčíslená na základe potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne
zo dňa 30. 04. 2015, podľa ktorého za obdobie práceneschopnosti od 06. 10. 2014 do 19. 10. 2014 by
bola žalobkyňa zarobila 229,10 eura netto, zamestnávateľ jej zaplatil za nemoc 86,63 eura a sociálna

poisťovňa nemocenské dávky v sume 41,50 eura, takže jej strata na zárobku počas práceneschopnosti
predstavuje 59,59 eura (229,10 - 86,63 - 41,50). Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 27. 01. 2016 tento
nárok žalobkyne uznal a uviedol, že túto sumu je ochotný žalobkyni zaplatiť, súd považoval tento nárok
žalobkyne za nesporný, dostatočne vyplývajúci aj z predložených listinných dôkazov, preto aj v tejto
časti súd žalobe vyhovel.

1.5. Posledným nárokom žalobkyne bol nárok na náhradu nákladov za vystavenie bodového
ohodnotenia bolestného MUDr. Petrom Stráňovským v sume 17 eur. Keďže žalobkyňa dostatočným
spôsobom (predložením pokladničného dokladu) preukázala vynaloženie týchto nákladov, pričom súd
mal aj v súvislosti s týmito nákladmi nesporne preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného za škodu, ktorá vynaložením týchto nákladov žalobkyni vznikla, súd považoval žalobu za
dôvodnú aj v tejto časti.

1.6. K námietkam žalovaného uviedol, že z trestného rozkazu OS Komárno pod sp. zn. 2T/37/2015-14
jednoznačne vyplýva, že bol zaviazaný na náhradu škody vo výške 185 eur, ktorá bola spôsobená

poškodením hnuteľných vecí, ktoré sú bližšie špecifikované pri vymedzení skutku v trestnom rozkaze.
Táto škoda nezahŕňa ani náhradu za bolesť, ani náhradu za stratu na zárobku, ani za vystavenie
bodového uplatnenia, ktorý nárok si žalobkyňa môže uplatňovať v civilnom konaní aj v prípade, že si túto
škodu neuplatnila v adhéznom konaní. K námietke žalovaného smerujúcej k tomu, že roztržka medziním a žalobkyňou vznikla kvôli nevere žalobkyne a že sa ku skutku nepriznal, súd uviedol, že dôvod
incidentu medzi stranami sporu, ani prípadné popieranie viny žalovaným nie je pre účely tohto konania
podstatné, pretože v zmysle § 193 CSP je súd viazaný trestným rozkazom, a teda je viazaný tým, že

žalovaný spáchal trestný čin ublíženia na zdraví žalobkyne, ktorým jej spôsobil škodu.

1.7. Súd teda po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí dôvodná
v plnom rozsahu, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.971,79 eura (bolestné 1.895,20
eura + strata na zárobku 59,59 eura + náklady za vystavenie bodového ohodnotenia 17 eur) spolu so

zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 10. 06. 2015 až do zaplatenia, pričom lehotu na
plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 26 ods. 1 CSP v časti zastavenia konania súd mal za to, že žalobkyňa procesne zavinila
zastavenie konania, keď zobrala svoju žalobu čiastočne späť bez toho, aby preukázala, že ju k tomu

viedlo správanie žalovaného, preto nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti v zmysle § 256 ods.
1 CSP vznikol žalovanému. Vo zvyšnej časti (v časti o zaplatenie sumy 1.971,79 eura s príslušenstvom)
súd žalobe vyhovel, preto nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalobkyni vznikol. Žalobkyni teda
vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,33% a žalovanému v rozsahu 17,67%, preto súd
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,66% (82,33% - 17,67%),

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny v zmysle § 388 CSP (a zrejme zamietnutia žaloby). Namietal, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyni na základe trestného rozkazu OS Komárno
2T/37/2015 uhradil sumu 185 eur a žalobkyňa svojím podaním zo dňa 24. 07. 2018 zobrala svoju

žalobu v časti o zaplatenie sumy 423,14 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadala
konanie zastaviť s tým, že vecnú škodu si už ďalej nebude uplatňovať. Na základe tejto skutočnosti
má za to, že sumu, ktorú žalobkyni vyplatil, t. j. 185 eur, mala byť odpočítaná od celkovej sumy
istiny 1.971,79 eura, keďže žalobkyňa vzala svoj návrh späť týkajúci sa vecnej škody, ktorá vznikla
poškodením hnuteľných vecí. Ak by nedošlo k takémuto zníženiu istiny, došlo by na strane žalobkyne

k bezdôvodnému obohateniu vo výške 185 eur a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že súd konanie
v časti o zaplatenie 423,14 eura zastavil. Žalobkyňa sa pokúšala uplatniť si škodu na majetku - na
veciach, ktoré nadobudol on, čo sa aj v konaní svedeckými výpoveďami preukázalo. Žalobkyňa ďalej
vedome klamala na otázku jeho právneho zástupcu, či mala poškodenie nosa aj pred incidentom, keď
odpovedala, že takéto poškodenie nemala. Až znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že žalobkyňa

mala deformitu nosa aj pred incidentom s ním. Na základe tejto skutočnosti sa domnieva, že pôvodné
znalecké a bodové ohodnotenie túto skutočnosť nezohľadnilo, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom
znalcovi túto skutočnosť neuviedla, čo by malo podľa jeho názoru vplyv na celkové bodové ohodnotenie.

2.2. Nesprávnym právnym posúdením veci, tak ako už uviedol, nastalo bezdôvodné obohatenie

žalobkyne. Nemôže sa ubrániť pocitu, že samotná žaloba je voči nemu vykonštruovaná a je
akousi pomstou za jeho rozchod so žalobkyňou, o to viac, že si žalobkyňa v rámci adhézneho
konania uplatňovala len uvádzanú škodu 185 eur. V trestnom konaní od začiatku popieral spáchanie
predmetného skutku, keď tvrdil, že práve on bol napadnutý žalobkyňou, keď mu roztrhla tričko, on sa
jej vôbec nedotkol. V súčasnosti ľutuje, že voči trestnému rozkazu nepodal opravný prostriedok. Ak by

bol mal vedomosť, že žalobkyňa sa bude chcieť na jeho úkor obohatiť, určite by tak urobil. Vedomý si
svojej pravdy, podal na žalobkyňu trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia, ktoré
konanie však, vzhľadom na jeho dôkaznú núdzu, bolo odmietnuté.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania v
plnej výške. Má za to, že prvoinštančný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd svoje rozhodnutie logicky
a zrozumiteľne odôvodnil, považuje ho za zákonné, spravodlivé a preskúmateľné. Žalovaný neuvádzavo svojom odvolaní žiadne nové okolnosti, ku ktorým by sa nebola vyjadrila v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
nevyvstala potreba doplniť, ani zopakovať dokazovanie a nevyžiadal si to ani verejný záujem, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o

náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok prvej inštancie je potrebné
v jeho vyhovujúcom výroku (II.), ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) ako vecne
správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody v sume 1.971,79 eura s príslušenstvom,

keď žalobu v časti o zaplatenie sumy 423,14 eura s príslušenstvom zobrala späť a súd konanie v
tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostala náhrada škody a to titulom bolestného vo výške
1.895,20 eura, titulom straty na zárobku vo výške 59,59 eura a titulom úhrady za vystavenie bodového
ohodnotenia lekárom v sume 17 eur. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že škoda jej vznikla
protiprávnym konaním žalovaného, za ktorý bol právoplatným trestným rozkazom OS Komárno č. k.

2T/37/2015-114 zo dňa 09. 04. 2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. a/ písm. c/ Tr. zák. a bol odsúdený na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2
rokov. V trestnom konaní si uplatnila škodu na veciach vo výške 185 eur a ďalšia škoda je predmetom
tohto nároku. Súd prvej inštancie pri stanovení bolestného vychádzal zo znaleckého posudku č. 7/2017

doc. MUDr. Mareka Čambalu, PhD., ktorý bolestné ohodnotil na 115 bodov, pričom prihliadol aj na tú
skutočnosť, ktorú uviedol a vysvetlil v doplnení znaleckého posudku, že deformita nosu, ktorú mala
žalobkyňa už pred útokom žalovaného, nemala žiaden vplyv na rozsah jej zranenia, ani na dĺžku
zlomeniny nosa, preto nemohla mať ani vplyv na stanovenie bodového ohodnotenia bolestného. Súd
prvej inštancie priznal Napadnutým rozsudkom žalobkyni náhradu škody, ktorá pozostáva z bolestného

vo výške 1.895,20 eura (115 bodov x 16,48 eura/bod), stratu na zárobku vo výške 59,59 eura a náklady
za vystavenie bodového ohodnotenia 17 eur, spolu sumu 1.971,79 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne od 10. 06. 2015 (od podania žaloby na súd) až do zaplatenia.

6. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch, ako aj v
konaniach, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne. Odvolací súd

v súlade s § 387 odsek 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie, rozhodnutie obsahuje podrobné opísanie skutkového stavu, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé,
ako aj logické závery, ako sa vysporiadal so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami,
správne aplikoval na danú vec príslušné zákonné ustanovenia a na základe týchto potom vec aj správne
právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa zákonné kritériá uvedené v § 220

ods. 2 CSP a zároveň je potrebné konštatovať, že žalovaný, ktorý podal odvolanie, čo do vyhovujúceho
výroku, do sumy 185 eur, ktorú mal zaplatiť na základe trestného rozkazu, ale zároveň spochybňuje
samotnú dôvodnosť nároku žalobkyne na náhradu škody, keď od začiatku v trestnom konaní popiera
spáchanie predmetného skutku, považoval odvolací súd jeho odvolacie námietky za nedôvodné, keď
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a je výsledkom aj

správneho právneho posúdenia. Odvolací súd zároveň konštatuje, že námietky uvádzané žalovaným v
podanom odvolaní sú totožné s námietkami, ktoré prezentoval pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa
súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne a správne vysporiadal. Odvolací súd sa
preto v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, zákonnými ustanoveniami,ktoré aplikoval na danú vec a so závermi súdu, ktoré boli náležite v odôvodnení jeho rozhodnutia
vysvetlené.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané žalovaným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybamiskutkovéhostavuachybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť.Skutkovézistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazom nie je v súlade s § 191 CSP, a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Môže ísť o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

9.1. Žalovaný uplatnil ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho

predpisu a nesprávnym právnym posúdením je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom
o omylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis než ktorý správne použiť
mal, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

10.Odvolacísúd,viazanýuplatnenýmiodvolacímidôvodmi,malzato,žeanijedenzodvolacíchdôvodov
nie je v danej veci opodstatnený. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
náležite zistil skutkový stav, strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým
zisteniam a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto nebolo možné

konštatovať porušenie žiadnych procesných práv, ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše, žalovaný vo svojom odvolaní ani bližšie nekonkretizuje, v čom
vidí nesprávne skutkové zistenie, prípadne akého nesprávneho právneho posúdenia sa mal súd prvej
inštancie dopustiť vo svojom rozhodnutí.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že na základe trestného rozkazu OS Komárno 2T/37/2015
zaplatil žalobkyni sumu 185 eur, pričom v tomto konaní podaním zo dňa 24. 07. 2018 vzala svoju žalobu
o zaplatenie sumy 423,14 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadala konanie zastaviť s
tým, že vecnú škodu si nebude ďalej uplatňovať. Túto sumu (185 eur), keďže bola žalobkyni vyplatená,
žiadal odpočítať od celkovej sumy - istiny 1.971,79 eura.

Uvedenáodvolacianámietkažalovanéhojenedôvodná,pretožesúdprvejinštanciezaviazalžalovaného
na zaplatenie sumy 1.971,79 eura, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 1.895,20 eura, zo straty na
zárobku 59,59 eura a z nákladov na vystavenie bodového ohodnotenia v sume 17 eur. Z uvedeného
vyplýva, že napadnutým rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni uvedené nároky, ktoré sú

inými nárokmi ako bol zaviazaný žalovaný v trestnom konaní a týkali sa náhrady škody vo výške 185 eur
na veciach žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa si uplatňovala vecnú škodu, túto si uplatňovala v sume 423,14
eura a ktorá pozostáva z poškodených tapiet, poškodených záclon, poškodených dverí, poškodenej
podlahovejkrytiny,poškodenéhorádia,poškodenejplávajúcejpodlahyapoškodenejstropnejlišty,avšakv tejto časti zobrala žalobu späť tým, že si škodu na veciach nebude uplatňovať a v tejto časti súd prvej
inštanciekonaniezastavil(I.výrok,pokiaľideozaplateniesumy423,14euraspríslušenstvom).Priznaná
škoda vo výške 185 eur v trestnom konaní a uplatňovaná škoda na ďalších veciach vo výške 423,14 eura

sa týkala iných vecí, za ktoré žalobca zaplatil žalobkyni na základe právoplatného trestného rozkazu,
avšak aj nárok týkajúci sa zaplatenia škody na veciach vo výške 423,14 eura bol zobratý zo strany
žalobkyne späť, a preto konanie v tejto časti bolo zamietnuté. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pokiaľ súd nezníži
priznanú sumu 1.971,79 eura o už vyplatenú čiastku vo výške 185 eur (na veciach žalobkyni), došlo by
na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu, táto obrana už s poukazom na vyššie uvedené nie

je dôvodná. Priznaný nárok žalobkyne v sume 1.971,79 eura pozostáva z iných uplatnených nárokov
ako je škoda na veciach a ktoré sú uvedené vyššie.

12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že znalecké dokazovanie
nezohľadňovalo skutočnosť, že žalobkyňa mala deformitu nosa pred incidentom s ním, čo mohlo mať
vplyv na celkové bodové ohodnotenie. V konaní na vyčíslenie bolestného, aj SSÚ bol ustanovený znalec

doc. MUDr. Marek Čambala, PhD., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 7/2017 a ktorý vyčíslil
bolestné na počet bodov 115. Zároveň konštatoval, že nie je dôvod na plnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyni, nakoľko zlomenina nosových kostí, ani ostatné zranenia žalobkyne zo dňa 03.
10. 2014 nezanechali trvalé následky. Práve na námietky žalovaného, ktoré sú rovnaké ako i v jeho
odvolaní, súd uložil znalcovi doplniť znalecký posudok na otázku, či u poškodenej (žalobkyni) sa jedná

o zlomeninu staršieho charakteru z detstva, čo spôsobilo, že poškodená mala deformitu nosa aj pred
útokom žalovaného a či deformita nosa poškodenej (žalobkyne) pred útokom zo strany žalovaného
mohla, resp. mala vplyv na rozsah jej zranenia a dĺžku liečenia. Na uvedené otázky znalec v doplnku
znaleckého posudku uviedol, že žalobkyňa mala deformitu nosa súhlasného charakteru s deformitou
prítomnou v čase zhotovenia posudku č. 7/2017 už pred útokom voči jej osobe dňa 03. 10. 2014.

Uvedená deformita nosa poškodenej mohla vzniknúť úrazovým mechanizmom, ale mohla byť vrodená
deformitou, resp. variáciou normálneho tvaru nosa. Znalec na otázku, či mohla mať deformita nosa
poškodenej pred útokom žalovaného vplyv na rozsah jej zranenia a dĺžku liečenia, znalec uviedol, že
nemohla. Deformita nosa poškodenej - žalobkyne nemala žiadny vplyv na rozsah jej zranenia, ani na
dĺžkuliečeniazlomeninynosa.Uvedenýzáverznalcapretojednoznačnevyvraciaobranužalovaného,že

deformita nosa žalobkyne pred incidentom mohla mať vplyv na celkové bodové ohodnotenie, keď znalec
jednoznačne konštatoval, že deformita nosa žalobkyne nemala žiaden vplyv na rozsah jej zranenia,
ani na dĺžku práceneschopnosti, a teda ani nemohla mať vplyv na stanovenie celkového bodového
ohodnotenia bolestného.

13. Napokon, žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že v trestnom konaní od začiatku popieral
spáchanie predmetného skutku, keď tvrdil, že práve on bol napadnutý žalobkyňou.

Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 193 taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady,
ktoré ako prejudiciálne v civilnom sporovom konaní súd riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len

v kompetencii príslušných vnútroštátnych alebo medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd
viazaný. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom,
žebolspáchanýtrestnýčinaktohospáchal,aleajprávnoukvalifikáciouskutkuatýmajformouzavinenia
predpokladanou trestným zákonom (R 35/93).

V danej veci bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že žalovaný trestným rozkazom OS
Komárno zo dňa 09., 04. 2015 č. k. 2T/37/2015-114 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák., za čo bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 2 roky, že dňa 03. 10. 2014 v čase okolo 09:00 hod. v obci A. na O. ulici v izbe

rodinného domu so súp. č. 1 fyzicky napadol žalobkyňu spôsobom, ktorý je popísaný v trestnom rozkaze,
pričom jej spôsobil zranenia vyžadujúce si dobu liečenia 2 až 3 týždne a spôsobil jej škodu na veciach
vo výške 185 eur.

Súd bol teda viazaný v zmysle § 193 CSP odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým

skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a ktoré boli zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Konajúci súd v danej veci si preto nemôže robiť úsudok
o tom, či boli naplnené skutkové podstaty určitého trestného činu, následkom ktorého protiprávneho
konania bol vznik škody, pretože v trestnej veci bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný spáchaltrestný čin, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a zároveň jej spôsobil škodu nielen vecnú, ale
aj škodu na zdraví. Námietky žalovaného preto v tom smere, že popieral v trestnom konaní spáchanie
trestného činu sú právne irelevantné, pretože za svoje konanie bol právoplatne odsúdený v trestnom

konaní a súd je rozhodnutím trestného rozkazu OS Komárno sp. zn. 2T/37/2015-114 viazaný.

Záverom je potrebné uviesť, že žalovaný sa bránil tými istými námietkami ako pred súdom prvej
inštancie, pričom súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami tvrdenými
žalovaným dostatočne a správne vysporiadal.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne, a preto ho
v zmysle § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 odsek 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a žalobkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).