Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/361/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211816
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814211816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s. r. o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47243368, práv. zast. Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanej U. W., K.. XX. XX. XXXX, O. Y., Z.
XX, v konaní o zaplatenie 226,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 150,- Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
z uvedenej sumy za čas od 30. 10. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 23,17 Eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 226,42 Eur, úroku z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 181,42 Eur od 30. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 10. 2013 medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu Rámcovej zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľného úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaná prijala návrh oboch zmlúv v súlade s čl. III. bod
3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 150,- Eur. Predpokladom uzatvorenia oboch zmlúv bola registrácia žalovanej na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie

zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Obe
zmluvy, prípadne prílohy, nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboch zmluvných strán
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie a podmienky spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 181,42 Eur, ktorú tvoril súčet poskytnutého úveru

a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 31,42 Eur. Uvedená suma predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov /RPMN/, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 Rámcovej zmluvy
a jej výška je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 29. 10.
2013. Keďže žalovaná uvedenú sumu 181,42 Eur žalobcovi nevrátila, žalobca si uplatnil zákonný úrok
z omeškania z uvedenej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.Keďže žalovaná nereagovala ani na výzvy žalobcu na úhradu záväzku, žalobca v zmysle čl. IV. bod 5
Rámcovej zmluvy si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 45,- Eur, s
ktorými bola žalovaná riadne oboznámená ešte pred uzavretím zmluvy v prípade porušenia povinnosti

žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok.

Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 226,42 Eur.

Žalovaná sanevyjadrilakdoručenejžalobe,napriektomu,že jejbolodoručenéuznesenieoprocesných
poučeniach dňa 09. 04. 2015 spolu so žalobou a jej prílohami, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle
ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Podľa ust. § 200ea ods. 1) O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v
drobných sporoch.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, uzatvorenej v S.Š., bez uvedenia dátumu uzavretia, súd zistil, že bola uzavretá medzi
veriteľom - žalobcom a spotrebiteľom - žalovanou, a to v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. /čl. I bod
2/. V zmysle čl. IV. bod 3 vyplynulo, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V bode 5 uvedeného
článku bolo uvedené, že pokiaľ bude klient v omeškaní so splátkami úveru, je povinný zaplatiť veriteľovi

skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. V prípade prvej upomienky vo výške 15,- Eur,
v prípade druhej a tretej upomienky vo výške 10,- Eur a v prípade štvrtej upomienky a prípravy prípadu
na jej predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške 30,- Eur. Podľa čl. V. bod 2 sa klient zaviazal
splatiť úver spolu s príslušenstvom v jednej splátke. Podľa bodu 7 písm. a.) uvedeného článku, veriteľ je
oprávnený žiadať, aby klient vrátil poskytnutý úver a príslušenstvo pred dátumom splatnosti, ak je klient

v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok v období najmenej 3 mesiacov a bol na ich zaplatenie
písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy v lehote najmenej 15 dní pred
odstúpením.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej dňa 15. 10. 2013 vyplynulo, že zmluva sa
uzatvorila na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru v zmysle zákona

č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 266/2005 Z. z. a Zákona č. 40/1964 Zb. Úver bol poskytnutý vo výške
150,- Eur, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu veriteľa na účet spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver spolu s príslušenstvom vo výške 181,42 Eur bezhotovostne,
na účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru a príslušenstva dňa 29.
10. 2013. Celkové náklady vo výške 31,42 Eur predstavujú RPMN vo výške 545,80 %. Celková čiastka,

ktorú bol spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi, predstavovala výšku 181,42 Eur.

Z detailu pohybu na účte žalobcu, č. ú. XXXXXXXXXX, zo dňa 18. 10. 2013 je zrejmé, že bol vykonaný
prevod peňažných prostriedkov vo výške 150,- Eur, na účet č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, VS:
0000572279, CRing: J. J., deň splatnosti je 29-10-2013.Dňa 05. 11. 2013 bola žalovanej zaslaná upomienka na zaplatenie sumy 216,40 Eur, v ktorej sume boli
zahrnuté aj administratívne náklady vymáhania vo výške 35,- Eur.

Dňa 28. 12. 2013 bolo žalovanej doručené porušenie dohody o splátkovom kalendári, kde bola vyzvaná

na úhradu sumy vo výške 36,07 Eur okamžite.

Dňa 31. 12. 2012 bola žalovanej opätovne doručená urgencia na zaplatenie sumy vo výške 210,33
Eur, v ktorej sume boli navýšené administratívne poplatky spojené s konaním vymáhania vo výške 10,-
Eur. V uvedenej urgencii jej bola poskytnutá možnosť dohody uzavrieť so žalobcom splátkový kalendár
cez internetovú stránku, kde priamo zo svojho profilu si mala možnosť žalovaná nastaviť počet a výšku

splátok.

Dňom 31. 12. 2013 bola žalovanej doručená výpoveď dohody o splátkovom kalendári a výzva k
urýchlenej úhrade dlhu vo výške 200,33 Eur, a to okamžite, pre opakované porušovanie dohody zo
strany žalovanej.

V tomto prípade súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, keďže podľa predmetu konania

sa malo jednať o poskytnutie úveru na diaľku.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
nadiaľku, včaseuzavretiazmluvy,dodávateľjepovinnýpreduzavretímzmluvynadiaľkualebopredtým,
ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

a) dodávateľovi, a to

1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,

3. predmet podnikania alebo činnosti,

4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,

5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú

osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,

6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,

7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,

dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,

5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa

účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o

1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1 a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,

2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,

3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,

4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie

o odstúpení,

5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas

trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,

d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,

e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa

odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 písm. i.) a l.) uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom nie sú:

i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dňa 15. 10. 2013 Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Súčasne

bola uzavretá v rovnaký deň aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde sa konštatuje, že bola
poskytnutá na základe Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 266/2005 Z. z. a Zákona č. 40/1964 Zb.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o bezúročný úver a úver, ktorý nepresahuje dobu splatnosti tri mesiace
(zmluva uzavretá 15. 10. 2013, splatnosť do 29. 10. 2013), podľa názoru súdu nie je možné aplikovať
Zákon č. 129/2010 Z. z., už s poukazom na to, že splatnosť úveru bola stanovená na kratšiu dobu

ako jeden mesiac. V zmluve bola dohodnutá suma poskytnutého úveru 150,- Eur a pevnou sumou boli
dohodnuté náklady úveru /príslušenstvo/ vo výške 31,42 Eur. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný
úver vo výške 150,- Eur prevodom poskytovateľa na účet označený žalovanou, dňa 18.10.2013,
pričom žalovaná mala vrátiť úver aj s nákladmi vo výške 31,42 Eur. Z pripojeného detailu výpisu z
podnikateľského účtu žalobcu vyplynulo, že dňa 18. 10. 2013 bol vykonaný prevod uvedenej sumy
na účet pod názvom J. J., čo zjavne nie je osoba žalovanej, avšak bol vykonaný prevod na číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom sa jedná o účet, ktorý bol označený v Rámcovej zmluve ako účet
žalovanej, na ktorý mali byť prevedené peňažné prostriedky z úveru. Z toho dôvodu súd považuje za
preukázané, že úver bol poukázaný na účet označený žalovanou.

Súd posudzoval záväzkový vzťah jednak v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z., o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku a tiež v zmysle príslušných ustanovení § 657 a 658 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „ OZ“), keďže v tomto prípade boli poskytnuté finančné prostriedky s cieľom
dosiahnuť ich vrátenie ale súčasne sa nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Z obsahu zmluvy vyplynulo, že účastníci si nedohodli úroky a iná forma odplaty nevyplýva z citovaného
ustanovenia § 658 ods. 2 OZ. V tomto prípade išlo jednoznačne o poskytnutie peňažnej pôžičky.
Žalobca vyjadroval celkové náklady pevnou sumou vo výške 31,42 Eur. Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom, podľa ust. § 3 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Náklady súvisiace
s poskytnutím pôžičky, ktoré by odôvodňovali požadovanie sumy 31,42 Eur, žalobca nepreukázal.

Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že išlo o bezúročné poskytnutie peňažných prostriedkov a žiadne iné
doplnkové služby, ktoré by mali byť zaradené do nákladov, neboli v konaní preukázané.

V prípade vynaloženia nákladov spojených s vymáhaním, klient by mal zaplatiť podľa Rámcovej zmluvy
skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, ktoré by mali predstavovať personálne náklady,
nákladyzaprevádzkukancelárie,nákladyzatelefonickévýzvy,SMS, e-mailovésprávy,písomnévýzvy,

ako aj ďalšie náklady. Náklady boli vymedzené v uvedenom bode 5 čl. IV. Rámcovej zmluvy v pevných
sumách, a to za vypracovanie upomienok a urgencií pri omeškaní s úhradou.

Z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že boli vystavené nejaké upomienky, ich doručovanie bolo
pravdepodobne realizované elektronicky, pretože do spisu nebol pripojený žiaden doklad o spôsobe
ich doručenia a možno mať pochybnosti o tom, či vôbec boli doručené, prípadne či vzhľadom na ich

úpravu v Rámcovej Zmluve (čl. IV. bod. 5) boli doručované neúčelne a zbytočne v takom počte, zjavne
v snahe dosiahnuť zvýšenie sumy nákladov. Pokiaľ sa jedná o skutočné náklady, je na úvahu, žetieto boli vyjadrené už v Rámcovej zmluve paušálne. Tiež výška týchto nákladov je podľa názoru súdu
neprimeraná vo vzťahu k poskytnutej peňažnej sume (30 %).

Za daného stavu súd hodnotí ako dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 150,- Eur.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Žalovaná nezaplatila žiadnu sumu na poskytnutý úver. Za daného stavu lehota splatnosti na zaplatenie
poskytnutého úveru uplynula dňom splatnosti úveru, tzn. 29. 10. 2013 a prvým dňom omeškania bol
deň 30. 10. 2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v účinnom znení ku dňu splatnosti úveru, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., vo výške 5,5
% (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 0,5 %, s pripočítaním
5 percentuálnych bodov).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobca domáhal
dôvodne zaplatenia sumy 150,- Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania. V tejto časti súd žalobe
vyhovel. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol z horeuvedených dôvodov.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní vo výške 66 %, žalovaná 34 %, tzn. že konečný úspech
v konaní mal žalobca vo výške 32 %.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania v podobe zaplateného súdneho poplatku
a náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z dvoch úkonoch právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 08. 12.

2014). Hodnota jedného úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala výšku
19,92 Eur, za dva úkony spolu 39,84 Eur. K hodnote úkonu bol pripočítaný režijný paušál podľa ust. §
16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, platný pre rok 2014 v sume 8,04 Eur za každý priznaný úkon, tzn. za dva
úkony spolu 16,08 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 55,92 Eur.

Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, predstavovala výšku

72,42 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu úspechu v konaní, v sume 23,17 Eur ( 32 %
zo sumy 72,42 Eur ), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.