Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205156
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617205156.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcov: I. F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom N. Č.. XXX/XX, XXX XX H., št. občan SR a II. O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX N.
Č.. XXX, št. občan SR, právne zastúpení: JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom so sídlom 908 76
Lakšárska Nová Ves 403, proti žalovaným: 1. L. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. L. č.
XXXX/X, XXX XX N., št. občianka SR, právne zastúpená: advokátskou kanceláriou Martin Džačovský
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, 2. Ing. K. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. č.
XXX, XXX XX N., št. občan SR a 3. M. L.Í., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX
N., št. občianka SR, právne zastúpení: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09

Bratislava o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v
rozsahu 100 % , pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania

v rozsahu 100 % , pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

IV. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 3. rade náhradu trov konania v
rozsahu 100 % , pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2017 (opravenou podaním zo dňa 18.9.2017)
domáhal toho, aby súd určil, že stavba - stodola, zapísaná doposiaľ v katastri nehnuteľností (ďalej
len KN) Okresným úradom v Senici, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre obec a k.ú K. ako
poľnohospodárska účelová stavba súpisné č. XXX na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X a stavba

- stodola, zapísaná doposiaľ v KN Okresným úradom v Senici, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre
obec a k.ú K. ako poľnohospodárska účelová stavba súpisné č. XXX na pozemku parcela registra
„C“ č. XXXX/X patria do dedičstva po nebohej S. Z., rod. G., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej dňa
X.X.XXXX, naposledy bytom K. č. XXX a náhrady trov konania. Ako žalovaní boli v žalobe značení: 1/
L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. L. č. XXXX/X, XXX XX N. a 2/ Ing. K. L., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom H. č. XXX, XXX XX N.. Žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou zo dňa 26.11. 1990,
obsiahnutou v notárskej zápisnici býv. ŠN Senica č. J., J. z 26.11.1990 nadobudla žalovaná v 1. rade

a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade - jeho matka M. L. darom od svojej matky S. Z. rod. G.
o.i. pôvodný pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. K.. Darovacia zmluva bola registrovaná býv. ŠN Senica dňa
21.1.1991. V predmetnej darovacej zmluve je výslovne uvedené, že ide o nehnuteľnosť bez porastov
a stavieb. V čase prevodu ako doteraz sa na pôvodnej parcele č. XXXX/X nachádzala stavba stodoly,nezapísaná v KN. Ani v dedičskom konaní po nebohej S. Z. rod. G. vedenom pred OS Senica pod
č. k. D 1210/95 nebola stavba stodoly prejednaná zrejme z dôvodu, že nebola zapísaná v KN. Až
v roku 1996 bol na podnet žalovanej v 1. rade a M. L. vypracovaný geometrický plán na rozdelenie

darovaných nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Následne si podľa tohto
GP č. XXXXXXXX-1/96, Zmluvou o zrušení a rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996,
vloženou do KN pod č. V - 320/1996 dňa 3.4.1996 rozdelili pôvodnú parc. č. XXXX/X tak, že z nej
boli vytvorené pozemky ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X predstavujúce plochu zastavanou predmetnou
stodolou. Bez akéhokoľvek dokladu o vlastníctve stavby Správa katastra Senica zapísala vlastnícke

práva v prospech žalovanej v 1. rade a M. L., ktorá neskôr tieto darovala darovacou zmluvou V -684/03
svojmu synovi Ing. K. L., žalovanému v 2. rade. Tieto nehnuteľnosti sú vedené v KN pre obec a k.ú. K.
a to v LV č. XXX ako poľnohospodárska účelová stavba s.č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X a v LV
č. XXX ako poľnohospodárska účelová stavba s.č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X. Žalobný nárok
žalobcovia opreli o ustanovenie § 473 ods.1 OZ a čl. 12 ods.1 a čl. 20 ods.1 Ústavy SR.

2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 7.8.2017 s tým, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že akákoľvek nehnuteľnosť
bola vo vlastníctve S. Z. v čase smrti. OS Senica rozhodoval o prejednaní novoobjaveného majetku
po poručiteľke a to na základe podnetu O.J. Z., pričom uznesením č.k. D 1179/01 zo dňa 27.5.2002
bolo dedičské konanie po menovanej zastavené, pretože poručiteľka nezanechala žiaden majetok. V

odôvodnení tohto rozhodnutia (odstavec 2) je konštatované, že z pôvodnej stodoly vznikli dve stavby,
pričom stavba s.č. XXX bola už vtedy vo výlučnom vlastníctve M. L. a stavba s.č. XXX vo výlučnom
vlastníctve L. G.. Z tohto je zrejmé, že žalobcovia nevyužili možnosť, ktorú vtedy mali, ak nesúhlasili
s daným rozhodnutím a preto vzniesla žalovaná v 1. rade námietku premlčania. Pôvodná stavba,
nachádzajúca sa na pozemkoch XXXX/X a XXXX/X (pôvodne na parc. č. XXXX/X) v k.ú. K. bola staticky

narušená a rozpadala sa, o čom žalobca v 2. rade dobre vedel, pretože sa vysmieval žalovanej v 1.
rade a vyzýval ju, aby s tým niečo urobila i so svojou sestrou. Tieto stavbu rozobrali a následne stavali.
Pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade, táto si vybudovala novú stavbu na parc.č. XXXX/X a zápisom tejto
hospodárskej budovy do KN bolo do KN premietnuté aj kolaudačné rozhodnutie OÚ Senica zo dna
23.8.2000, konkrétne do LV č. XXX k.ú. K.. Žalobcovia sa snažia žalobou určiť do dedičstva stavbu,

ktorá bola postavená až po smrti neb. S. Z.. Žalovaná v 1.rade vybudovala svoju časť stavby a z toho
titulu je jej vlastníčka a na základe uznesenia OS Senica D 1179/01 mala túto stavbu v nerušenej a
nepretržitej držbe viac ako 10 rokov. Žalobu navrhla zamietnuť a priznať jej trovy konania.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním

zo dňa 10.11.2017 s tým, že navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, pretože
v tom čase smerovala len proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie NSSR 4 Cdo/120/2009 aj R 65/2003. Pokiaľ ide o merito veci žalovaný v 2. rade
nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva, nakoľko poručiteľka nebola v čase svojej smrti vlastníkom
nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia označujú ako nehnuteľnosti, ktoré by mali patriť poručiteľke t.j. stavba

s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X a stavba s.č. XXX na pozemku parc. č. 3862/5. Žalobcovia ako
dôkaz predložili do spisu potvrdenie obecného úradu K., podľa ktorého v čase smrti nebohej S. Z. sa
na parc. č. XXXX/X v k.ú. K. nachádzala stavba - stodola. Z tohto potvrdenia však nevyplýva, že by jej
vlastníčkou bola S. Z.. Dôkazné bremeno v tomto smere je na žalobcoch. Darovacou zmluvou, spísanou
formou notárskej zápisnice N 1131/90, NZ 1159/90 zo dňa 26.11.1990 poručiteľka darovala žalovanej v

1. rade a matke žalovaného v 2. rade - p. M. L. o.i. aj pozemok parc. č. XXXX/X - zast. plochu o výmere
311 m 2 v k.ú. K., pričom obdarované sa stali podielovými spoluvlastníčkami tohto pozemku, každá
v podiele 1-ce. Hodnota darovaných nehnuteľností (vrátane pozemku parc. č. XXXX/X) bola 11.446
Kčs. Zmluva bola registrovaná bývalým ŠN pod RI 346/91. Dedičstvo po poručiteľke bolo prejednané v
dedičskom konaní pod D 1210/95, D not 201/95 a to uzatvorením Dohody o vyporiadaní dedičstva zo

dňa 3.11.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dna 19.11.1997. V rámci súpisu aktív nebolo ani jedným
z dedičov - žalobcov - notifikované, že stodola na pozemku parc. č. XXXX/X je predmetom dedičstva
po poručiteľke, ba čo viac, žalobca v 2. rade bol vtedy dedičmi splnomocnený, aby ich zastupoval pred
notárom v prípade, ak bude v osvedčení potrebné opraviť prípadné chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti, ako aj na prevzatie rovnopisu opraveného osvedčenia. Neobstojí preto v tejto súvislosti

konštalácia žalobcov, že v čase smrti poručiteľky nebola stavba prejednaná v základnom dedičskom
konaní z dôvodu, že nebola zapísaná v KN. Naopak na základe Zmluvy o zrušení spoluvlastníctva a
rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996 bolo podielové spoluvlastníctvo žalovanej v
1. rade a matky žalovaného v 2. rade zrušené tak, že nehnuteľnosti boli rozdelené na základe GP č.11877944-1/96 č. 91/96 zo dňa 20.2.1996 tak, že i matka žalovaného v 2. rade nadobudla do výlučného
vlastníctva novoutvorenú parc. č. XXXX/X - zast. plocha - hospod. budova o výmere 59 m2 a parc. č.
XXXX/X - zast. plocha a dvor o výmere 104 m2 a žalovaná v 1. rade nadobudla do výlučného vlastníctva

novovytvorenú parc. č. XXXX/X - zast. plocha - hosp. budova o výmere 59 m2 a parc. č. XXXX/X -
zast. plocha dvor o výmere 89 m2. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
bol pozemok parc. č. XXXX/X a na ňom stoja hospodárska budova - stodola. Vklad tejto zmluvy bol
povolený pod č. V 320/96 dňa 3.4.1996. Možno teda konštatovať, že od uzatvorenia darovacej zmluvy
v roku 1990 a ani neskôr počas dedičského konania a následne nik zo žalobcov nenamietal užívanie

stodoly žalovanou v 1. rade a matkou žalovaného v 2. rade, nakoľko si boli vedomí, že táto spolu s
ďalšími nehnuteľnosťami sú vlastníctvom žalovanej v 1. rade a matky žalovaného v 2. rade. Po tom,
ako došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, realizovala žalovaná v 1. rade a matka žalovaného
v 2. rade prestavbu stodoly na poľnohospodársku účelovú stavbu a to na základe stavebného povolenia
vydaného matke žalovaného v 2. rade OÚ v Senici, odborom životného prostredia dňa 29.9.1988 pod
č. S-98/2434 - NOS. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.1998. Keďže pôvodná

stodola bola v dezolátnom stave, (spodná časť stavby bola z kameňov a rozoberateľného spoja -
obvodové múry z nepálenej tehly, išlo o stavbu bez elektriny a vody) musela byť rozobraná. Zostalo z nej
iba torzo obvodových múrov, základy v zemi dokonca pôvodná stodola ani nemala a preto tieto museli
byť vybudované (aj zo statických dôvodov) medzi obvodovými múrmi do tzv. kríža. Kompletne bola
zrekonštruovaná strecha a boli urobené rozvody vody a elektriky. Táto prestavba bola skolaudovaná v

kolaudačnom konaní - kolaudačné rozhodnutie bolo vydané OÚ Senica, odborom životného prostredia
dňa 23.8.2000 pod č. S -2102/2000/NOS a nadobudlo právoplatnosť dna 11.9.2000. Stavba dostala
súp.č. XXX a bol zaevidovaná v KN. Tiež poukázal na skutočnosť, že na podnet žalobcu v 2. rade
prebehlo konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke a to ohľadom hospodárskej budovy - stodoly
postavenej na parc.č. XXXX/X. Toto konanie bolo vedené pred OS SE pod č.k. D 1179/01, D not 7/05

a uznesením zo dňa 27.5.2002 bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2002. Dôvodom vydania takéhoto rozhodnutia bol fakt, že
žalovaná v 1. rade a matka žalovaného v 2. rade predložili listiny preukazujúce nadobudnutie stavieb s.č.
XXX a XXX a v dôsledku čoho súd konštatoval, že nie je možné tieto stavby prejednať ako novoobjavený
majetok po poručiteľke. Žalovaný v 2. rade má za to, že toto rozhodnutie je potrebné vyhodnotiť ako

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Finálne, darovacou zmluvou zo dňa 10.4.2003 vloženou do KN
pod c č V 684/03 zo dňa 24.4.2003 sa vlastníkom nehnuteľností evidovaných v LV č. XXX k.ú. Podbranč
vrátane stavby s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X stal žalovaný v 2. rade. Z uvedených dôvodov
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Podaním doručeným súdu dňa 14.2.2018 žalobcovia požiadali svojho právneho zástupcu o rozšírenie
okruhu žalovaných o žalovanú v 3. rade : M. L., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX
XX N.. OS Senica uznesením č.k. 11C/31/2017-67 zo dňa 23.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.3.2018 návrhu vyhovel a pripustil, aby do konania na miesto žalovaného v 3. rade vstúpila M. L.,
rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX N..

5. Žalobcovia sa k vyjadreniam žalovaných vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo 7.2.2018 v tom zmysle, že práve iniciovanie konania o prejednanie novoobjaveného majetku, ktoré
sa viedlo pod č. D 1179/01 zo strany žalobcu v 2. rade je dôkazom toho, že tento sa dožadoval
prejednania stodoly už v dedičskom konaní po poručiteľke, keďže k prejednaniu tohto majetku neprišlo

v základnom dedičskom konaní č. D 2448/93. Žalobca v 2. rade bol vtedy vo veci konajúcou notárkou
odmietnutý s tým, že možno prejednať len taký majetok, ktorý je zapísaný v KN, resp. ktorého existencia
je inak právne relevantným spôsobom preukázaná. Obaja žalovaní vo svojich vyjadreniach zhodne
uvádzajú, že pôvodná stodola bol v dezolátnom stave a bolo ju potrebné asanovať (rozobrať) až
po základy. Perfetný (zrejme mal na mysli perfektný) stavebnotechnický stav zvislých murovaných

konštrukcií ako aj strešného plášťa preukazujú o.i. aj fotografie v spise OS SE 7C/32/2013 na čl. 151.
V súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR nemožno uvažovať o tom, že by realizácia stavby do
pôvodnej stavby menila vlastnícke vzťahy k pôvodnej stavbe. Navrhol, aby si súd pripojil spis OS Senica
7C/32/2013 (viď čl. 151 v tomto spise), spis OU ohľadom stavebného povolenia na prestavbu stodoly,
vykonať obhliadku, výsluch svedkov (bližšie nešpecifikoval) a ustanoviť znalca za účelom preukázania

pôvodného stavebnotechnického stavu vonkajších obvodových múrov a strešného plášťa predmetnej
stavby.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (okrem žalobcu v 1. rade), výpisom z LV pre obec
a k.ú K. č. XXX a XXX, potvrdením Obce K. zo dňa 20.2.2002, uznesením OS Senica D 1179/01, D not
7/02- Do, Zmluvou o zrušení spoluvlastníctva a rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996,

notárskou zápisnicou N 1131/90, Nz 1159/90 zo dňa 26.11.1990, GP č. XXXXXXXX-1/96, listom
právneho zástupcu žalobcov zo dna 20.3.2017: „Návrh na mimosúdne riešenie veci“, listom žalovanej
v 1. rade zo dňa 26.4.2017, listom žalovaného v 2. rade zo dňa 25.4.2017, písomným vyjadrením k
žalobe žalovanej v 1. rade zo /dňa 7.8.2017, písomným vyjadrením k žalobe žalovaného v 2. rade zo
dňa 7.8.2017, pripojeným spisom OÚ Senica sp. zn. S -98/2434 (najmä stavebným povolením č.j. S

-98/2434- NOS zo dňa 29.9.1998), kolaudačným rozhodnutím č.j. S -2102/2000- NOS zo dňa 23.8.2000,
písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 7.2.2018 (čl. 52), písomným vyjadrením žalovaného v 2. rade
zo dňa 12.4.2018 (čl. 90), písomným svedectvom Ing. Pavla Podmajerského zo dňa 9.3.2018, listom
žalobcu v 2. rade zo dňa 11.11.2012: „Návrh na prešetrenie užívania stavby v rozpore s kolaudačným
rozhodnutím“, písomným vyjadrením žalovanej v 1. rade zo dňa 21.6.2018 čl. 106, potvrdením OOPZ
Senica zo dňa 5.10.2002, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 5.10.2012, potvrdením

OOPZ Senica zo dňa 5.9.2016 - čl. 113, rozhodnutím OÚ Senica č.p. 204/01- J zo dna 28.8.2001-
čl. 124, rozhodnutím OÚ Senica č.p. 55/03/H zo dna 31.3.2003- čl. 119, rozhodnutím OÚ Senica č.p.
2012/02/B zo dna 9.8.2002, 121 p.v., rozhodnutím KÚ Trnava č.2002/14817 zo dňa 8.1.2003- čl.
120 p.v., rozhodnutím KÚ Trnava č.2003/02467 zo dňa 15.3.2003 - čl. 120 p.v., oznámením Obce K. č.
133/2001 o dňa 13.3.2001, výpisom z PK vložky k.ú. K. č. 2409, výsluchom svedka Z. J. - čl. 133, V.

V., S. J., Ing. F. G., odborným stanoviskom Ing. K. X. č. 50/2018 a výsluchom tohto znalca, písomným
vyjadrením žalobcov zo dňa 15.10.2018 - čl. 168 a 18.10.2018, Darovacou zmluvou č.d. 677/50 - čl. 179,
GP č.241-2-2640-102/78 zo dňa 13.9.1978, písomným svedectvom M. J. zo dňa 22.8.2018, písomným
svedectvom S. Y. zo dňa 22.8.2018, písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 8.11.2018 - 200, a zistil
tento skutkový stav veci:

7. Z pozemnoknižného výpisu a to PK vložky k.ú. K. č. 2409 je zrejmé, že pôvodnú parc. č. XXXX -
lúku vo výmere 3.715 m2 nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.12.1949 S. Z., rod. G. v
podiele 8/16-in (po rodičoch K. G. - 4/16 a M. G. rod. S. - 4/16). Zvyšné podiely vlastnili Z. K. v podiele
4/16, L. V., rod. K. v podiele 1/16, Z. K. v podiele 1/16, K. K. v podiele 1/16, a M. V., rod. K. v podiele 1/16.

8. Z darovacej zmluvy č.d. 677/50 zo dňa 3.1.1950 (20.12.1949) je zrejmé, že darcovia K. G. a M.
G. túto podpísali až 3.1.1950, kedy ich podpisy boli zároveň aj úradne overené. Ostatní účastníci t.j.
obdarovaní túto zmluvu podpísali dňa 20.12.1949. Touto darovacou zmluvou darcovia darovali svojim
deťom nehnuteľnosti, ktoré v tom čase vlastnili, pričom pôvodnú parc. č. XXXX k.ú. K. darovali S. Z.,

rod. G., ktorá bola matkou žalobcov, žalovanej v 1 a 3. rade. Konkrétny podiel na parc. č. XXXX k.ú. K.,
ktorý bol predmetom daru v tejto zmluve výslovne uvedený nie je.

9. Z GP č.241-2-2640-102/78 zo dňa 13.9.1978 bol podkladom pre zrušenie podielového
spoluvlastníctva notárskou zápisnicou N 1131/90, Nz 1159/90 zo dňa 26.11.1990.

10. Notárskou zápisnicou N 706/90, Nz 730/90 zo dňa 26.7.1990 prišlo k zrušeniu a rozdeleniu
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. 2409 ako parc. č. XXXX - lúky vo výmere
3715 m2 a to medzi K. K., nar. XXXX (podiel 2/16), M. X., rod. K., nar. XXXX (podiel 5/16), Čsl.
štátom (podiel 1/16) a S. Z., rod. G., nar. XXXX (podiel 8/16) a to podľa GP č.241-2-2640-102/78 zo

dňa 13.9.1978. V zmysle čl. II tejto zápisnice: „predmetom zrušenia a rozdelenia spoluvlastníctva je
voľne užívaný pozemok v extraviláne obce Podbranč sčasti užívaný ako lúka a sčasti ako záhrada, ktorý
nadobúdatelia v skutočnosti takto rozdelený už cca 50 rokov užívajú a teda týmto prevodom - zrušením
a rozdelením spoluvlastníctva dáva sa do súladu stav vlastnícky so stavom užívacím“. V zmysle čl. IX
tejto zápisnice S. Z., rod G. nadobudla do výlučného vlastníctva parc. č. XXXX/X- záhrada o výmere

1.545 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 311 m2.

11. Darovacou zmluvou obsiahnutou v notárskej zápisnici býv. ŠN Senica č. N 1131/90, NZ 1159/90
zo dňa 26.11.1990 nadobudla žalovaná v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade - jeho
matka M. L. darom od svojej matky S. Z., rod. G. okrem iného pôvodný pozemok parc. č. XXXX/X - zast.

plocha o výmere 311 m 2 v k.ú. K.. Darovacia zmluva bola registrovaná býv. ŠN Senica dňa 21.1.1991.
V predmetnej darovacej zmluve je v čl. III výslovne uvedené, že predmetom darovania sú nehnuteľnosti
bez porastov a stavieb.12. Zmluvou o zrušení spoluvlastníctva a rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996 bolo
podielové spoluvlastníctvo žalovanej v 1. rade a matky žalovaného v 2. rade zrušené tak, že
nehnuteľnosti boli rozdelené na základe GP č. XXXXXXXX-1/96 č. 91/96 zo dňa 20.2.1996 tak, že

žalovaná v 1. rade nadobudla do výlučného vlastníctva novovytvorenú parc. č. XXXX/X- zast. plocha-
hosp. budova (s.č. XXX) o výmere 59 m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plocha dvor o výmere 89 m2 a
žalovaná v 3. rade (matka žalovaného v 2. rade) nadobudla do výlučného vlastníctva novoutvorenú parc.
č. XXXX/X - zast. plocha - hospod. budova (s.č. XXX) o výmere 59 m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plocha a
dvor o výmere 104 m2 . Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol pozemok

parc. č. XXXX/X a na ňom stoja hospodárska budova - stodola. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod
č. V 320/96 dňa 3.4.1996.

13. GP č. XXXXXXXX-1/96 zo dňa bol podkladom pre zrušenie podielového spoluvlastníctva Zmluvou
o zrušení spoluvlastníctva a rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996 vloženou do KN pod
č. V 320/96.

14. Darovaciu zmluvou zo dňa 10.4.2003, vloženou do KN pod č V 684/03 zo dňa 24.4.2003 sa
vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. Podbranč vrátane stavby s.č. XXX na pozemku
parc. č. XXXX/X stal žalovaný v 2. rade.

15. Z potvrdení Obce K. zo dňa 20.2.2002 ako i výsluchom strán sporu je zrejmé, že v čase smrti
poručiteľky S. Z. rod. G. sa na pôvodnej parc. č. XXXX/X nachádzala stavba stodoly, nezapísaná v KN.

16. Základné dedičské konanie po poručiteľke S. Z. rod. G. sa viedlo pod č.k. D 1210/1995, pričom
parc. č. 3862/2 - ostatná plocha o výmere 311 m2 ani stodola postavená na tejto parcele neboli

predmetom tohto konania. Žiadny z dedičov tieto skutočnosti v tomto konaní nenamietal. Následne
na podnet zo strany žalobcu v 2. rade bolo iniciované konanie o novoobjavenom majetku - stodoly
postavenej na parc. č XXXX/X, ktoré konanie bolo vedené od č.k. D 1179/01. Uznesením OS Senica č.k.
D 1179/01, D not 7/02-Do zo dňa 27.5.2002 bolo dedičské konanie po menovanej zastavené, pretože
poručiteľka nezanechala žiaden majetok. V odôvodnení tohto rozhodnutia (odstavec 2) je konštatované,

že z pôvodnej stodoly vznikli dve stavby, pričom stavba s.č. XXX bola už vtedy vo výlučnom vlastníctve
M. L. a stavba s.č. XXX vo výlučnom vlastníctve L. G..

17. Právny zástupca žalobcov listom zo dňa 20.3.2017: „Návrh na mimosúdne riešenie veci“,
vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na mimosúdne riešenie veci ohľadom usporiadania vlastníckych práv k

stodole. Na túto výzvu odpovedala žalovaná v 1. rade listom zo dňa 26.4.2017 s tým, že je vlastníčkou
poľnohospodárskej účelovej stavby s.č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/X už vyše 16. rokov. Pokiaľ
ide o pôvodnú stodolu, postavenú na parc. č. XXXX/X o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením
OS Senica č.k. D 117901 zo dňa 27.5.2002, čo je prekážka už rozhodnutej veci. Podobne na túto
výzvu odpovedal aj žalovaný v 2. rade listom zo dňa 25.4.2017, ktorý tiež poukázal na skutočnosť,

že vlastníctvo k pôvodnej stodole už bolo riešené v dedičskom konaní a preto ďalšiemu sporu bráni
prekážka už rozhodnutej veci.

18. Z pripojeného spisu OÚ Senica sp.zn. S -98/2434 (najmä stavebným povolením č.j. S -98/2434-
NOS zo dňa 29.9.1998 a kolaudačným rozhodnutím č.j. S -2102/2000- NOS zo dňa 23.8.2000) súd

zistil, že predtým ako začala žalovaná v 3. rade prerábať svoju časť stodoly na hospodársky objekt
požiadala o vydanie stavebného povolania, ktoré jej bolo vydané a napokon táto stavba bola aj riadne
skolaudovaná až následne zapísaná do KN v LV č. XXX pre obec a k.ú. K.. Súčasťou tohto spisu je
aj technická správa vypracovaná Ing. Z. Z. v 08/1998 ako podklad pre stavebné konanie. Podobne to
prebehlo aj u žalovanej v 1. rade, pričom jej stavba bola následne zapísaná do KN v LV č. XXX pre obec

a k.ú K. pod č. Z -2158/00, vz. 10/01.

19. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
12.4.2018, pričom súčasne predložil aj písomné svedectvo Ing. K. K. zo dňa 9.3.2018 a list žalobcu v 2.
rade zo dňa 11.11.2012: „Návrh na prešetrenie užívania stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím“.

V tomto vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a podotkol, že notárskou zápisnicou č.
N 1161/90, NZ 1159/90 zo dňa 26.11.1990 bola spísaná darovacia zmluva, ktorou poručiteľka darovala
dcéram M. L. a L. G. parc. č. XXXX - záhrada o výmere 560 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere
1.546 m2 a parc. č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 311 m2, ktoré nehnuteľnosti boli evidované vLV č. XXX k.ú. K. a ich hodnota bola stanovená na sumu 11.446,- Kčs. A zároveň notárkou zápisnicou
č. N 1132/90, NZ 1160/90 zo dňa 26.11.1990 bola spísaná darovacia zmluva zmluva zodpovedajúca
vecnému bremenu, ktorou poručiteľka s manželom darovali svojmu synovi O. Z. v celosti parc. č. XXXX

(RD s.č. XXX so zast. plochou 597 m2 a parc. č. XXXX) sad vo výmere 2.546 m2, vedené v LV č. XXX
k.ú. K., pričom ich hodnota bola stanovená na sumu 50.024,-Kčs. V tomto kontexte je len ťažko, ak
vôbec možno uveriteľné, že by v ten istý deň boli spísané dve darovacie zmluvy, na základe ktorých
rodičia (poručiteľka) darovali nehnuteľnosti svojim deťom, avšak poručiteľka by si ponechala vo svojom
vlastníctve rozpadávajúcu sa stavbu stodoly na parc. č. XXXX/X.

20. Ing. K. K., nar. XXXX vo svojom písomnom svedectve zo dňa 9.3.2018 potvrdil, že má osobnú
vedomosť ako príbuzný S. Z. rod. G., že táto v roku 1990 darovala svojim dcéram M. L. a L. G. nielen
pozemok, ale aj stodolu postavenú na tomto pozemku. O tejto skutočnosti vie preto, že sa osobne
zúčastnil rozdelenia parc. č. XXXX v roku 1990, kedy zastupoval svojho otca K. K. ako jedného zo
spoluvlastníkov tejto parcely. Má vedomosť o tom, že vlastníčkou novovytvorenej parc. č. XXXX/X sa

stala S. Z. rod. G., pričom na tomto pozemku stála stodola, ktorá bola značne opotrebovaná a hrozila
zrútením. S. Z. následne darovala stodolu a pozemok pod ňou svojim dcéram, ktoré tieto nehnuteľnosti
začali užívať už v roku 1990. O tejto skutočnosti vie od samej S. Z. rod. G., s ktorou o tomto viedli
rozhovor, pričom sa s ňou často rozprával pri jeho prácach na susednom pozemku. Z budovy stodoly
L. G. a M. L. demontovali strechu i strop, odstránili rozobrali murivo zvrchu po celom obvode prvého

nadzemného podlažia. Na pôvodnom pozemku si potom postavili záhradné chatky podstatne nižšie od
pôvodnej budovy (stodoly) a iného konštrukčného riešenia. O týchto skutočnostiach vie, pretože ako
vlastník p.č. XXXX/X chodil svoj pozemok často udržiavať a postup prác i stavbu osobne videl. S celou
situáciou bol dobre oboznámený i O. Z..

21. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 11.11.2012: „Návrh na prešetrenie užívania stavby v rozpore s
kolaudačným rozhodnutím“ navrhol Stavebnému úradu Senica, aby prešetril, za akým účelom bolo
vydané stavebné povolenie k stavbe s.č. XXX v LV č. XXX L. G. a či už aj kolaudačné rozhodnutie
nebolo vydané v rozpore so stavebným zákonom.

22. Žalovaná v 1. rade sa vo veci vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
21.6.2018 v tom zmysle, že má za to, že žalobcovia nepreukázali, že by poručiteľka S.V. Z. rod. G. v
čase smrti bola vlastníčkou stodoly, ktoré je predmetom sporu. Nestotožňuje sa s názorom žalobcov,
že by táto nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 20.12.1949.
Žalovaná v 1. rade je presvedčená, že sa jedná o žalobu s úmyslom škodiť, pretože pôvodná stodola

už neexistuje a v roku 1996 bola pôvodná stodola ocenená znalcom Ing. Z. X. v ZP č. 131/1996 na
sumu 26.218,20,- Sk, t.j. 870,28 €. Žalobca v 2. rade mal záujem nadobudnúť pozemky s porušením
predkupnéhoprávažalovanejv1.radeaponúkolžalovanejv1.rade,ženepodátútožalobu,akžalovaná
v 1. rade nevyužije svoje predkupné právo. Žalobcovi v 2. rade sa nejdená o dané dedičstvo, ale už
na základe emailu (email PZ JUDr. Procházku zo dňa 1.2.2017, ktorý zároveň priložila) je nepochybná

vypočítavosť žalobcu v 2. rade, ktorý sa rozhodol takýmto konaním sťažovať život žalovanej v 1. rade.
Tiež medzi stranami je mnoho sporov a v trestnom konaní bol žalobca v 2. rade aj právoplatne uznaný
vinným a to rozsudkom OS Senica 2T/72/08-159. Žalobca v 2. rade neustále sťažuje pokojné nažívanie
žalovanej v 1. rade, ktoré spočíva v napádaní žalovanej v 1. rade, robení schválností, napádanie jej
manžela a poškodzovanie jej majetku. Vytýkanie vlastníctva žalovanej v 1. rade k spornej nehnuteľnosti

zo strany žalobcu v 2. rade bolo len na základe žaloby z roku 2000 a touto žalobou, inak nerušené
užívanie sa netýkali jej vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ale schválností, ktoré zo závisti či nenávisti
žalobca v 2. rade robil žalovanej v 1. rade. Napokon poukázala na skutočnosť, že v zmysle rozsiahlej
judikatúry prišlo napriek všetkému, čo tvrdí, k zániku pôvodnej stavby (stodoly), keďže i žalobca v 2. rade
sám pri svojej výpovedi potvrdil, že múry nadzemného podlažia boli znížené o 1,5 m, t.j. nezostali až

do výšky stropu a celý strop bol odstránený, naviac bolo odstránené aj rozpadávajúce sa murivo. Tieto
skutočnosti potvrdil aj Ing. K. K. v písomnom svedectve zo dňa 9.3.2018. V danej stavbe nastala úplná
zmena dispozičného riešenia, keďže boli vybudovaní nové základy stavby (základy stodola nemala)
a nové nosné prvky, bez ktorých by na danom mieste boli len ruiny. Keďže prišlo k zániku pôvodnej
stavby, nie je možné, aby ktokoľvek okrem stavebníkov bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

23. Z dokladov ako: potvrdenie OOPZ Senica zo dňa 5.10.2002, záznamu o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci zo dňa 5.10.2012, potvrdenie OOPZ Senica zo dňa 5.9.2016, rozhodnutie OÚ Senica
č.p. 204/01- J zo dňa 28.8.2001- čl.- 124, rozhodnutie OÚ Senica č.p. 55/03/H zo dna 31.3.2003,rozhodnutie OÚ Senica č.p. 2012/02/B zo dňa 9.8.2002, rozhodnutie KÚ Trnava č.2002/14817 zo dňa
8.1.2003, rozhodnutie KÚ Trnava č.2003/02467 zo dňa 15.3.2003, oznámenie Obce K. č. 133/2001 o
dňa 13.3.2001, rozsudkom OS Senica 2T/72/08-159, sú zrejmé skutočnosti, ktoré tvrdila žalovaná v 1.

rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 21.6.2018 o fyzických
útokoch žalobcu v 1. rade na jej osobu a ako aj o jeho útokoch na jej majetok a o následnom potrestaní
žalobcu v 2. rade orgánmi št. správy, resp. súdom.

24. Emailom zo dňa 1.2.2017 oslovil PZ žalobcov PZ žalovanej v 1. rade, že žalobca mieni uznať

vlastnícke práva žalovanej v 1. rade k stodole (ktorá je predmetom tohto sporu ) za predpokladu, ak ona
uzná jeho vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol na základe zámennej zmluvy a ukončili
by tak vzájomné spory.

25. Svedok Z. J. vypovedal, že poznal stavbu stodoly, pričom túto začal prvá raz registrovať niekedy
v roku 1969, kedy ako študent okolo nej chodieval na autobus. Bola to stavba, ktorá bola svojou

veľkosťou neprehliadnuteľná, tiež tam bol veľký sad a mal vedomosť, že patrila Z.. Na tejto stodole sa
nič nezmenilo ani v roku 1976, kedy začal pracovať v armatúrke a opätovne okolo nej chodil na autobus.
V roku 1990-1998 robil starostu obce K. a vtedy začal prvý raz registrovať, že táto stodola sa mení,
že už to nie je stodola, urobila sa nej nová fasáda (k streche a krytine sa vyjadriť nevedel). Jemu sa
zdá, že veľkostne zostala rovnaká, len zmenila svoju vizáž. Podľa neho to bola vždy zdravá stavba,

nikdy nepostrehol, že by táto stodola bola nejako stavebne narušená. Potvrdil, že počas výkonu funkcie
starostu nezaregistroval žiadne spory medzi súrodencami, teda dedičmi po nebohej pani Z..

26. Svedok V. V. vypovedal, že poznal rodičov strán sporu, doteraz sa priatelí a navštevuje so žalobcom
v 2. rade. Má vedomosť, že rodičia strán sporu vlastnili danú stodolu, myslí si, že ju vlastnili obaja, nikdy

sa o to ale nezaujímal. Podľa neho stodola stojí stále na tom istom mieste aj po stavebných úpravách.
Podľa neho urobili len fasádu, myslí že strecha aj škridlica je tam pôvodná. Je možné, že prišlo k jej
zníženiu na jednej strane, ale so základmi sa nerobilo nič.

27. Svedok S. J. vypovedal, že poznal rodičov strán sporu, ako dieťa sa kamarátil so žalobcom v 2. rade.

Danú stodolu vždy obdivoval a to najmä strechu, ktorá bola v perfektnom stave. Naposledy ju videl v
roku 1995, kedy bol na pohrebe pani S. Z. .Táto stodola bola v oveľa lepšom stave ako ich hospodárska
budova. Nevie, kto bol jej vlastníkom, ale domnieva sa, že to boli manželia Z. (rodičia strán sporu),
aspoň oni j užívali. Predpokladá, že predtým patrila rodičom S. Z., pretože táto sa volala za slobodna
G. a tejto časti sa hovorilo „u G.“. Po stavebných úpravách si všimol, že stavba je nižšia, ale inak je

na pôvodnom mieste.

28. Svedok Ing. F. G., manžel žalovanej v 1. rade vypovedal, že predmetom daru v roku 1990 bola ja
stodola, ktorú darovala matka S. Z. svojim dcéram, každej v jednej polovici, pretože syn O. Z. mal
záujem o rodičovský dom, ktorý aj dostal. V čase, kedy bola stodola darovaná, táto doslova visela

na elektrickom vedení, ktoré ju svojim spôsobom držalo a všetci sa báli, že tam kvôli tomu príde k
požiaru. Preto spoločne so švagrom Š. L. museli zaprieť nosnú konštrukciu stodoly zvnútra, jednalo
sa o nosnú konštrukciu strechy, ktorú zapreli zvnútra stojkami. Následne odpojili elektrinu a stodolu
rozobrali od strechy dole. Dali peč celú strešnú konštrukciu aj hlavný nosný systém, čo boli podporné
stĺpy vnútri stodoly. Boli to dva rady stĺpov, ktoré držali strechu. Následne odstránili 1,5 m muriva z

vrchnej časti stodoly po celom obvode. Keď zistili, že stodola nemá žiadne základy, museli vybudovať
nový nosný systém v podobe betónového kríža cez celé vnútro stodoly. To, čo zostalo z nosných múrov,
podbetónovali, aby to držalo a odstránili vstupné vráta. Tam, kde boli vráta, keďže tam nebol základ,
zostali len múry v podobe íčok, cez tento otvor vybudovali nový základ, nosné podporné stĺpy, ktoré
zúžili a do toho vsadili okenice. Po tejto demolácii prerobili priečky, na vrchnej zníženej časti urobili

železobetónový veniec a následne sa vybudoval nový strešný systém. Z pôvodnej budovy sa použila
iba malá časť dreva, zvyšnú časť dreva dali z jeho zváľanej budovy. Tiež pokiaľ ide o škridlu z pôvodnej
stodoly sa použila len časť tejto škridle, niečo mal vlastné a niečo dokúpili. Celú budovu poomietali
komplet zvnútra aj zvonku a dala sa fasáda. V pôvodnej stodole nebolo svetlo, bola tam len jedna
trojfázová zástrčka na 380 V z vonkajšej strany, voda tam nebola vôbec. Do stavby zaviedli komplet

vodu aj elektriku a v každej časti bol boli postavené kachle na tuhé palivo a komín, pričom L. v ich časti
majú vybudované aj komplet kúrenie. Stavbu realizovali spoločne, teda rodina G. aj L.Č., navzájom si
pomáhali. Podľa svedka táto stodola mohla mať 200-300 rokov. Predpokladá, že predtým patrila rodičom
S. Z., pretože táto sa volala za slobodna G. a tejto časti sa hovorilo „u G.“.29. Z odborného stanoviska Ing. K. X. č. 50/2018 (ktoré predložila do spisu žalovaná v 1. rade)
je zrejmé, že znalec vykonal ohliadku stavby osobne dňa 4.10.2018 za prítomnosti PZ žalovaných

a samotných žalovaných. Odborné stanovisko je vypracované podľa stavu zistenému k 4.10.2018.
Pôvodná projektová dokumentácia je v súlade so stavebno - technickým stavom nehnuteľností pri
obhliadke. Pôvodnú nehnuteľnosť - stodolu znalec opísal ako stodolu, ktorá sa nachádzala v k.ú, K.
miestna časť „U G.“. Táto bola v užívaní odhadom od roku 1920. Toto potvrdzujú použité stavebné
materiály tej doby základy z kameňa na hlinenú maltu, murivo z kameňa a nepálenej tehly. Základy boli

bez izolácie a podmurovky. Zvislé konštrukcie boli murované z kameňa a nepálenej tehly ma hlinenú
mali hr. 50 cm. Murivo bolo popraskané. Strop tvorili drevené trámy bez podhľadu. Krtov bol sedlový,
bez možnosti podkrovia, krytina bola pálená obyčajná (borovka). Vonkajšie aj vnútorné úpravy povrchov
sa tu nenachádzali. Dvere boli drevené ,zvlakové, podlaha bola hlinená. Iné konštrukcie a vybavenie sa
tu nenachádzali (viď. fotografie v prílohe). Vyššie uvedený opis stodoly vychádza aj zo ZP č. 13/1996 zo
dňa 4.3.1996 na základe ohliadky vykonanej dňa 1.3.1996 znalcom Ing. Z. X.Á. ako znalcom v odbore

stavebníctvo - pozemné stavby. Súčasné nehnuteľnosti znalec opísal tak, že v súlade s právoplatným
stavebným povolením č.j. S- 98 /2434 - NOS z 29.9.1998 a č.j. S - 98/2438- NOS z 29.9.1998
bola pôvodná nehnuteľnosť - stodola prestavaná na dve samostatné bytové jednotky so samostatnými
vstupmi.Vjednejbytovejjednotkejenaprízemnékúpeľňa,sklad,dennámiestnosťakuchyňasjedálňou,
v podkroví dve izby. V druhej bytovej jednotke je na prízemí kúpeľňa, sklad, denná miestnosť a kuchyňa

s jedálňou, v podkroví dve izby. Stavebné práce pri prestavbe pôvodnej stodoly znalec zhodnotil tak, že
pôvodná nehnuteľnosť - stodola nemala podľa informácií žalovaných žiadne základy. Základy pôvodnej
stavby tak boli zasanované spôsobom postupného odkopávania pôvodných múrov stodoly s následným
postupným odlievaním základov , čím vznikali nové základy. Pôvodná hlinená podlaha bola odstránená
a nahradená podkladovým betónom a novou nášľapnou vrstvou v podobe betónového poteru na ktorej

je vyhotovená keramická dlažba. Samotné murivo bolo z hornej časti odbúrané na viac ako 1m - 1,5
m, čím došlo k zníženiu pôvodnej svetlej výšky stodoly a v danej úrovni zníženia bol vyhotovený nový
veniec (viď. fotografia v prílohe) a zároveň s novou stropnou konštrukciou. Z pôvodnej strechy bola
odstránená krytina, strecha bola znížená na úroveň nových vencov, bola použitá nová strešná krytina
a zo spodnej časti bola strecha zateplená minerálnou vatou, nakoľko tu vzniklo obytné podkrovie. Ďalej

boli prevedené nové vnútorné povrchy stien a stropov. Boli vyhotovené nové okenné konštrukcie, ktoré
v pôvodnej nehnuteľnosti úplne absentovali. Tak isto boli upravené vonkajšie povrchy. V obidvoch
bytových jednotkách je vyhotovená nová elektroinštalácia, nová zdravotechnika a nové vykurovanie. Na
záver znalec konštatuje, že stavebnými prácami na základe právoplatných stavebných povolení došlo
k tak veľkej prestavbe pôvodnej nehnuteľnosti - stodoly, že zo stavebnotechnického hľadiska možno

konštatovať, že pôvodná nehnuteľnosť - stodola - de facto prestala existovať a vznikli súčasne dve
nové samostatné bytové jednotky.

30. Pri výsluchu znalec Ing. K. X. potvrdil závery svojho odborného vyjadrenia a pripustil, že obe stavby
neboli vyhotovené striktne a v súlade s Projektovou dokumentáciou (PD), pretože výsledkom nie sú

hospodárske stavby, ale dve samostatné bytové jednotky. Je bežné, že stavby sa nestavajú striktne v
zmysle PD a je vecou stavebného úradu, aby na to dohliadol.

31. Žalobcovia sa k ZP Ing. K. X. vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
15.10.2018 v tom zmysle, že s konštatovaním znalca v závere ZP, že stodola prestala prestavbou de

facto existovať, nesúhlasia. Znalec obsiahlo opisuje stavbu, pričom pri popise zmien stavby vychádza
výlučne z popisu povoľovanej prestavby uvedenej v priloženom stavebnom povolení a z účelových
informácií od žalovaných o vykonaných zmenách. Predložený dôkaz tak nezodpovedá výsledkom
doterajšieho dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že i PZ žalovanej v 1. rade, ktorý predložil na
pojednávaní dňa 25.7.2018 dve reprodukcie fotografií zachytávajúcich stav stodoly pri rekonštrukcii,

z ktorých je preukázané, že pôvodná stavba zostala zachovaná takmer celá v pôvodnom stave
- základy, zvislé nosné konštrukcie prvého nadzemného podlažia ako aj konštrukcia krovu. Oproti
pôvodnému stavu prišlo iba k nepodstatnému zníženiu obvodových nosných múrov cca 80 cm -
100 cm. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 OZ a judikatúru súdov, najmä
rozsudok NSSR 2 Cdo/22/2005, rozsudok KS Trnava č. 23 Co/594/2014 a rozsudok NS SR 22

Cdo /1350/2005.Podľa ustálenej judikatúry, stavba ako samostatný predmet občianskoprávnych
vzťahov (ako vec v právnom slova zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do
takého štádia, počnúc ktorým všetky stavebné práce smerujú už k jej dokončeniu. K tomuto dochádza
u nadzemných stavieb vytvorením takého stavu, keď je jednoznačne a nezameniteľným spôsobomzrejmé, aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Nadobudnutie vlastníckeho práva
spracovaním cudzej nehnuteľnej veci je teda možné len v prípade, ak sa rekonštrukciou stavby vykonajú
také zmeny základných stavebných prvkov pôvodnej stavby, že nepochybne príde k vzniku novej stavby.

Nadobudnutie vlastníctva k rekonštrukciou spracovanej stavbe je podľa aktuálnej rozhodovacej praxe
súdov SR možné len vtedy, ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik pôvodnej stavby súdy považujú
takú deštrukciu pôvodnej stavby, v dôsledku ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia pôvodnej stavby (napr. rozsudok NS SR 2 Cdo /22/2005- R -29/1999). Rovnako
tak aktuálna rozhodovacia prax súdov SR rieši aj otázku vlastníckeho práva k pôvodnej stavbe resp.

vzniku stavby ako samostatnej veci či súčasti pôvodnej hlavnej veci a vlastníckych práv k nim. Všetko čo
k pôvodnej stavbe v dôsledku dokončovacích prác či rekonštrukčných prác prirastie, sa stáva súčasťou
a vlastnícky patrí tomu, komu patrí pôvodná stavba (vec). Nie je pri tom podstatné, kto vynaložil finančné
prostriedky na jej rekonštrukciu, či dokončenie, toto môže zakladať nárok podľa §§ 150 OZ resp. 451
OZ (viď. rozsudok NSSR č. 22Cdo/1350/2000). Z pohľadu uvedených skutočností preto považujú
odborné vyjadrenie č. 50/2018 za nekompetentné tak z pohľadu platnej právnej úpravy ako aj z pohľadu

rozhodovacej praxe súdov SR aj ČR. Navrhol, aby súd v prípade a potreby ustanovil znalca za účelom
preukázania stavby stodoly a zistenia , či došlo k takej deštrukcii obvodového muriva a nadzemného
podlažia , ktorá by mala za následok zánik stavu poskytujúceho obraz o dispozičnom riešení pôvodnej
stavby.

32. Následne sa žalobcovia vo veci vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo
dňa 18.10.2018 k otázke spochybňovania vlastníctva stodoly S. Z. v čase jej smrti. Poukázali na
ustanovenie § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Žalovaná v 1. rade L. G. v konaní vedenom pred OS Senica
č.k. 7C/32/2013 vypovedala dňa 18.5.2018 ako svedkyňa, pričom vypovedala, že stodolu im darovali

ich rodičia. Podobne vypovedal aj jej manžel Ing. F. G., pričom uviedol, že k daru malo prísť niekedy
v rokoch 1990-1991. Prítomná žalovaná v 3. rade, M. L. tieto skutočnosti nenamietala. Možno teda
konštatovať, že žalobcovia aj žalované v 1. a 3. rade zhodne tvrdia, v zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP, že
S. Z., rod. G., bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy výlučnou vlastníčkou spornej stodoly. Z doteraz
vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že z výpisu PK vl. č. 2409 k.ú. Podbranč, že podľa darovacej

zmluvy zo dňa 20.12.1949 nadobudlo vlastnícke právo k podielu 8/16- in pod B2,3 v pozemkoch parc.
č. 3858, 38602 a 3862 S. Z., rod. G.. Pôvodný pozemok ako parc. č. 3862 bol až do spracovania a
následného premietnutia GP č. 241-2-2640-102/78 do KN pri zápise uzatvorenej Dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.7.1990 v stave právnom jednou parcelou, užívanou
v rozdelenom stave zhodnom s týmto GP. S. Z., rod. G. nadobudla vlastnícke právo k parc. č. XXXX

podľa uhorského obyčajového práva, pričom aj znalec Ing. X. vo svojom ZP konštatoval, že stodola
mohla byť postavená cca v roku 1920, je teda nesporné, že v čase uzatvorenia DZ zo dňa 20.12.1949
vloženej do KN pod Čd 677/1949 dňa 22.3.1950 už existovala. Podľa písomného svedectva S. Y., rod.
H. zo dňa 22.8.2018 (sesternica žalobcov aj žalovaných v 1. a 3. rade a vnučka K. G. a manželky M.
rod. S.) spornú stodolu postavili K. G. a manželka M. krátko pred 1. svetovou vojnou. Podľa písomného

svedectva M. J., rod. Č. zo dňa 22.8.2018 (susedy rodičov žalobcov aj žalovaných v 1. a 3. rade)
spornú stodolu postavili K. G. a manželka M. krátko pred 1. svetovou vojnou. Týchto tvrdení dokazuje
aj obsah samotnej DZ z 20.12.1949. Podľa uhorského práva platného na Slovensku do 1.1.1951 sa pri
prevodoch vlastníckeho práva k pozemkom uplatňoval princíp akcesority, pričom jednou zo základných
zásad z ktorých vychádza princíp akcesority je zásada, že súčasťou pozemku je všetko, čo je s

pozemkom prirodzeným alebo umelým spôsobom spojené. Z tohto princípu bola neskôr vyslovená
zásada „superficies solo cedit“ a od neho odvodená parémia, že stavba je súčasťou pozemku sa pod
vplyvom ustanovenia § 297 ABGB uplatňovala ako všeobecne platná zásada súkromného práva. Tento
princíp na Slovensku platil až do platnosti OZ č. 141/1950, teda do 1.1.1951. Z vyššie uvedeného je teda
nepochybné, že stodolu postavenú v druhom desaťročí 20. storočia rodičmi S. Z., rod. G. a v súlade so

zásadou superficies solo cedit nadobudla DZ vloženu do KN pod č. Čd 677/1949 dňa 22.3.1950 S. Z.,
rod. G.. Pokiaľ však žalovaní tvrdia, spornú stodolu nadobudli L. G. a M. L. darom v roku 1990 spoločne
s pozemkami parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X, je potrebné tomuto tvrdeniu oponovať a to s poukazom
na čl. III notárskej zápisnice N 1131/90, kde účastníci tohto zmluvného vzťahu výslovne vyhlásili, že
predmetom prevodu sú výlučne pozemky bez porastov stavieb.

33. Z písomného svedectva M. J. zo dňa 22.8.2018 a S. Y. zo dňa 22.8.2018 sú zrejmé skutočnosti, o
ktorých sa zmieňuje PZ žalobcov vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2018 teda najmú, že spornú stodola
postavili rodičia S. Z., rod. G. krátko pred 1. svetovou vojnou.34. Žalobcovia vo veci vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 8.11.2018,
v ktorom zotrvali na svojich tvrdeniach pokiaľ ide o preukázanie vlastníckeho práva S. Z., rod. G. k

spornej stodole. Pokiaľ ide o uznesenie NS SR 4Cdo/361/2012 zo dňa 27.1.2015 (R 74/2015), ktorým
argumentoval PZ žalovanej v 1. rade, k tomuto uviedli, že v texte tohto uznesenia sa výslovne uvádza:
„oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti OZ v znení do 31.12.1991 (teda
OZ č. 40/1964 Zb.) na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebol uzatvorená v písomnej

forme.“ Teda ten, kto do držby vstúpil za účinnosti OZ č.40/1964 Zb. v znení do 31.12.1991. Z vyššie
uvedeného je evidentné, že PZ žalovanej v 1. rade účelovo zavádza súd nepravdivými tvrdeniami, ktoré
nijako nesúvisia s otázkou vlastníckeho opráva S. Z. k stodole. Podstatné je, že k rozdeleniu parcely
č. XXXX došlo viac ako 50 rokov pred rokom 1990, teda už pred rokom 1940 a v súlade so zásadou
superficies solo cedit darovaciu zmluvou zo dňa 20.12.1949 nadobudla podľa vtedy platného uhorského
práva spornú stodolu s už rozdeleným pozemkom parc. č. XXXX S. Z., rod. G.. Dobromyseľná držba S.

Z., rod. G. trvala podstatne dlhšie ako to podľa vtedy platného OZ do dňa 20.12.1959, kedy by podľa §
116 ods. 1, 2 zák. č. 141/1950 Zb. (OZ) došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k parc. č XXXX totožnej
s pozemkami ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X podľa GP č. 241-2-2640-102/78 i k predmetnej stodole
v prospech S. Z. v celosti. NSSR vo svojom rozsudku 3 Cdo/229/2011 zo dňa 26.3.2015 jednoznačne
akceptuje právne dôsledky reálnej deľby pozemku na vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa

uhorského práva, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že „súdmi zistené skutkové okolnosti
dávali odvolaciemu súdu dostatok podkladov pre právny záver, že táto časť sporných pozemkov je vo
výlučnom vlastníctve žalobcu a to vzhľadom na reálnu deľbu na základe dohody niekdajších podielových
spoluvlastníkov podľa Uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 (viď. rozhodnutie NS ČSR
č. 911/1932 Úr.sb) a vydržanie v prospech žalobcu ...“. Účastníci darovacej zmluvy zo dna 26.11.1990

vo forme notárskej zápisnice N 1131/190 medzi darujúcou S. Z., rod. G. ako darujúcou a L. G. a
M. L. ako obdarovanými výslovne v čl. III vyhlásili, že predmetom prevodu nie sú stavby a porasty. K
argumentovaniu PZ žalovanej v 1. rade citovaným rozhodnutím NS SR R 74/2015 uviedli, že práve
toto rozhodnutie je aplikovateľné na danú darovaciu zmluvu, pretože táto DZ zo dna 26.11.1990, bola
uzatvorená za účinnosti OZ v znení do 31.12.1991, neobsahuje ustanovenie o prevode vlastníckeho

práva k stavbe stodoly, hoci zákon písomnú formu zmluvy o prevode stavby ako nehnuteľnosti výslovne
vyžadoval a teda vlastnícke právo k sporenej stodole na pozemku parc. č. XXXX/X na obdarované
nepreviedla z dôvodu absencie písomnej formy právneho úkonu. PZ žalovanej v 1. rade takto sám
predložil súdu dôkaz, že jeho klientka nemohla nijako nadobudnúť vlastnícke právo k sporenej stodole
na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. K..

35. Žalobca v druhom rade zotrval na pôvodnej žalobe. Potvrdil, že po prestavbe vykonanej žalovanými
je pôvodná stodola znížená po celom obvode asi 1,5 metra, neskôr tvrdil, že nevie presne, či je to 1
meter alebo až 1,5 m. Žalobca v 1. rade nebol vo veci vypočutý, žiadna zo strán sporu nenavrhla jeho
výsluch.

36. Žalovaní v 1. až 3. rade pri svojich výpovediach zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

37. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka
Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého
podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok

zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

39. Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetnom konania je určenie, že stavba - stodola, zapísaná v
katastri nehnuteľností (ďalej len KN) Okresným úradom v Senici, katastrálnym odborom na LV č. XXX

pre obec a k.ú K. ako poľnohospodárska účelová stavba súpisné č. XXX na pozemku parcela registra
„C“ č. XXXX/X a stavba - stodola, zapísaná v KN Okresným úradom v Senici, katastrálnym odborom na
LV č. XXX pre obec a k.ú K. ako poľnohospodárska účelová stavba súpisné č. XXX na pozemku parcelaregistra „C“ č. XXXX/X patria do dedičstva po nebohej S. Z., rod. G., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej
dňa X.X.XXXX, naposledy bytom K. č. XXX.

40. Súd sa najskôr musel vysporiadať s otázkou vlastníckeho práva k pôvodnej stavbe - stodole,
postavnej na pôvodnej parc. č. XXXX, všetko v k.ú. K.. V tomto sa súd priklonil v plnom rozsahu k
argumentácii PZ žalobcov, pretože v konaní bolo bez akýchoľvek pochybností preukázané a to jednak
tvrdením žalobcu v 2. rade, žalovaných v 1. a 3. rade, ako i písomnými svedectvami M. J., S. Y. aj Ing.
K. K. a napokon aj Odborným vyjadrením č. 50/2018 znalca Ing. X. (ďalej len OV 50/2018), že pôvodná

stodola bola postavená v roku 1920. Tiež je z tvrdení žalobcu v 2. rade, žalovaných v 1. a 3. rade, ako i
z písomných svedectiev nesporné, že ju postavili rodičia S. Z., rod. G.. Z výpisu PK vl. č. XXXX k.ú. K.,
že podľa darovacej zmluvy zo dňa 20.12.1949 nadobudla vlastnícke právo k podielu 8/16- in pod B2,3 v
pozemkoch parc. č. XXXX, XXXXX a XXXX S. Z., rod. G. darom od svojich rodičov. Pôvodný pozemok
ako parc. č. XXXX bol až do spracovania a následného premietnutia GP č. 241-2-2640-102/78 do KN
pri zápise uzatvorenej Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.7.1990

v stave právnom jednou parcelou, užívanou v rozdelenom stave zhodnom s týmto GP. S.Á. Z., rod.
G. nadobudla vlastnícke právo k parc. č. XXXX podľa uhorského obyčajového práva a to na základe
darovacej zmluvy zo dňa 20.12.1949 (3.1.1950) vloženej do KN pod Čd 677/1949 dňa 22.3.1950. Aj
keď v tejto darovacej zmluve výslovne stodola uvedená nie je, S. Z., rod. G. ako obdarovaná sa
stala vlastníčkou tejto stodoly podľa vtedy platného uhorského obyčajového práva, kedy platila zásada

superficio solo cedit (stavba je súčasťou pozemku). Tento princíp na Slovensku platil až do platnosti OZ
č. 141/1950, teda do 1.1.1951. Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že stodolu postavenú v druhom
desaťročí 20. storočia rodičmi S. Z., rod. G. a v súlade so zásadou superficies solo cedit nadobudla DZ
vloženou do KN pod č. Čd 677/1949 dňa 22.3.1950 S. Z., rod. G. (porovnaj rozhodnutie NS SR č.k. 3
Cdo/229/2011 zo dňa 26.3.2015).

41. Tiež je nesporné, že Darovacou zmluvou obsiahnutou v notárskej zápisnici bývalého ŠN Senica
č. N 1131/90, NZ 1159/90 zo dňa 26.11.1990 nadobudla žalovaná v 1. rade L. G. a žalovaná v
3. rade M. L. darom od svojej matky S. Z., rod. G. okrem iného pôvodný pozemok parc. č. XXXX/
X - zast. plocha o výmere 311 m2 v k.ú. K., na ktorom bola postavená pôvodná stodola. Darovacia

zmluva bola registrovaná býv. ŠN Senica dňa 21.1.1991. V predmetnej darovacej zmluve je ale v čl. III
výslovne uvedené, že predmetom darovania sú nehnuteľnosti bez porastov a stavieb, ktorá skutočnosť
má podstatný vplyv na skutočnosť, či mohli žalované v 1. a 3. rade nadobudnúť vlastnícke právo
k pôvodnej stodole. Súd má za to, že nemohli a to práve s poukazom na uznesenie NS SR č.k.
4Cdo/361/2012 zo dňa 27.1.2015 (R 74/2015) podľa ktorého: „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti,

ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto
do jej držby vstúpil za účinnosti OZ v znení do 31.12.1991 (teda OZ č. 40/1964 Zb.) na základe zmluvy
o prevode nehnuteľností, ktorá nebol uzatvorená v písomnej forme.“ Teda ten, kto do držby vstúpil za
účinnosti OZ č.40/1964 Zb. v znení do 31.12.1991. Práve toto rozhodnutie je aplikovateľné na danú
darovaciu zmluvu pretože táto darovacia zmluva zo dna 26.11.1990, ktorá bola uzatvorená za účinnosti

OZvznenído31.12.1991neobsahujeustanovenieoprevodevlastníckehoprávakkstavbestodoly,hoci
zákon písomnú formu zmluvy o prevode stavby ako nehnuteľnosti výslovne vyžadoval a teda vlastnícke
právo k spornej stodole na pozemku parc. č. XXXX/X nemohli žalované v 1. a 3. rade nadobudnúť ani
vydržaním, pretože sa predpokladá, že nemohli byť vzhľadom na dikciu zákona dobromyseľné. V tomto
kontexte písomné svedectvo Ing. K. K.E., (ktorý o.i. tvrdil, že S.Á. Z., rod.G. mala úmysel darovať

žalovaným v 1. a 3. rade stodolu) súd vyhodnotil ako irelevantné.

42. Zmluvou o zrušení spoluvlastníctva a rozdelení spoločných nehnuteľností zo dňa 25.3.1996 bolo
podielové spoluvlastníctvo žalovanej v 1. rade a matky žalovaného v 2. rade zrušené tak, že
nehnuteľnosti boli rozdelené na základe GP č. XXXXXXXX-1/96 č. 91/96 zo dňa 20.2.1996 tak, že

žalovaná v 1. rade nadobudla do výlučného vlastníctva novovytvorenú parc. č. XXXX/X - zast. plocha
- hosp. budova (s.č. XXX) o výmere 59 m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plocha dvor o výmere 89 m2 a
žalovaná v 3. rade (matka žalovaného v 2. rade) nadobudla do výlučného vlastníctva novoutvorenú parc.
č. XXXX/X - zast. plocha - hospod. budova (s.č. XXX) o výmere 59 m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plocha a
dvor o výmere 104 m2. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol pozemok

parc. č. XXXX/X a na ňom stoja hospodárska budova - stodola. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod
č. V 320/96 dňa 3.4.1996.43. Ďalej je nesporné, že napriek všetkým týmto skutočnostiam žalovaná v 1. a 3. rade vykonali
rekonštrukciu pôvodnej stodoly a to v súlade s právoplatným stavebným povolením č.j. S - 98 /2434 -
NOS z 29.9.1998 a č.j. S - 98/2438- NOS z 29.9.1998, pričom pôvodná nehnuteľnosť - stodola bola

prestavaná na dve samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi. O tomto predložila žalovaná
v 1. rade do spisu odborné vyjadrenie č. 50/2018 Ing. K. X., z ktorého je zrejmé, že znalec vykonal
ohliadku stavby osobne dňa 4.10.2018 za prítomnosti PZ žalovaných a samotných žalovaných. Odborné
stanovisko je vypracované podľa stavu zistenému k 4.10.2018. Znalec v ňom konštatuje, že pôvodná
projektová dokumentácia je v súlade so stavebno - technickým stavom nehnuteľností pri obhliadke. Na

záver znalec konštatuje, že stavebnými prácami došlo k tak veľkej prestavbe pôvodnej nehnuteľnosti -
stodoly, že zo stavebnotechnického hľadiska možno konštatovať, že pôvodná nehnuteľnosť - stodola -
„de facto“prestala existovaťavzniklisúčasnedvenovésamostatnébytovéjednotky.Natýchtozáveroch
znalec zotrval aj pri jeho výpovedi pred súdom.

44. PZ žalobcov vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2018 (viď bod 31 odôvodnenia tohto rozsudku)

sa snažil vyvrátiť závery toho podaného odborného vyjadrenia, avšak neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Naopak znalec v
tomto odbornom vyjadrení uviedol podrobný opis pôvodnej stodoly, pričom vychádzal nielen z tvrdení
žalovaných (ako PZ žalobcov tvrdí „účelových“), ale aj z predložených fotografií a napokon aj zo ZP č.
13/1996 zo dňa 4.3.1996 na základe ohliadky vykonanej dňa 1.3.1996 znalcom Ing. Z. X. ako znalcom

v odbore stavebníctvo - pozemné stavby. V tomto kontexte súd vyhodnotil aj výpovede svedkov Z. J.,
S. J. a V. V., ktorí svedkovia ako laikovia sa vyjadrovali k stave stodoly pred a po rekonštrukcii ako
irelevantné. Naopak v prospech žalovaných treba zohľadniť svedeckú výpoveď svedka Ing. F. G. (viď.
bod28odôvodneniatohtorozsudku),ktorýsaosobnezúčastnil nadaných stavebnýchprácanastodole.
Súčasné nehnuteľnosti (ohľadom ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva) znalec

osobne obhliadol, oboznámil sa s kompletnou stavebnou dokumentáciou a vyhodnotil vzniknutý stav
tak, že stavebnými prácami bola pôvodná nehnuteľnosť - stodola prestavaná na dve samostatné bytové
jednotky so samostatnými vstupmi, pričom pôvodná stodola prestala existovať de facto. Súd nevidel
žiaden dôvod, pre ktorý by mal nariadiť znalecké dokazovanie tak, ako ho navrhol PZ žalobcov. Naopak
úplne sa stotožnil so správnosťou a odbornosťou Odborného vyjadrenia Ing. X. č. 50/2018, ktorý znalec

sa vyjadroval len k stavebnotechnickým otázkam prác na stodole, otázky právne môže riešiť len súd.
V tomto kontexte má súd za to, že znalecké dokazovanie (okrem predlžovania sporu a zvyšovania
nákladov súdneho konania) by neprinieslo nové skutočnosti rozhodné pre odlišné posúdenie sporu.

45.Podľasúduzprávnehohľadiskatakdošlok spracovaniupôvodnejstavby,akohochápeustanovenie

§ 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v roku 1996 vznikli dve nové stavby a to stavba súpisné č.
XXX na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X a stavba súpisné č. XXX na pozemku parcela registra
„C“č.XXXX/X,ktorýchvlastníkmibolinajskôržalovanév1.a3.rade.Finálne,darovacouzmluvouzodňa
10.4.2003 vloženou do KN pod č. V 684/03 zo dňa 24.4.2003 sa vlastníkom nehnuteľností evidovaných
v LV č. XXX k.ú. K. vrátane stavby s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X stal žalovaný v 2. rade.

46. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Navyše ochrany svojho údajného
vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali s odstupom niekoľkých rokov od doby, kedy došlo k
podstatnej zmene pôvodnej nehnuteľnosti - stodoly a k jej niekoľkonásobnému zhodnoteniu, a od tejto
doby ju žalovaní reálne užívali v dobrej viere, že im patrí (pozri rozsudok NS SR 2 Cdo/22/2015).

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2
CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutievydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.