Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899904
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2708899904.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09, Bratislava,
Pribinova 25, zast. splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4 a
advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o. so sídlom 811 09 Bratislava Pribinova 25, proti povinnej: S. L.,
nar. XX. M. XXXX, bytom XXX XX C., Z. XXXX/XX, o zastavení exekúcie, za účasti súdneho exekútora:
JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, 927 01, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/2933/2008-31 zo dňa 16. januára 2012, EX 2019/2003 o návrhoch
oprávneného na prerušenie konania t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Skalica (ďalej len „súd prvého stupňa“) vyhlásil exekúciu za
neprípustnú (výrok č. I) a zároveň rozhodol, že exekúcia sa zastavuje (výrok č. II.). Súd prvého stupňa
zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi
náhradu trov exekúcie v sume 121,13 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok č.
III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 2 písm.

c), § 57 ods. 1 písm. g), § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako aj článkami 3
ods. 1 a ods. 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ako aj ustanoveniami § 14 ods. 1,2 a 3, § 15 ods. 1 a
§ 22 ods. 1 vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.04.200 (ďalej len „vyhláška“).

Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tou skutočnosťou, že predmetná exekúcia prebiehala na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Vlhu so sídlom v Bratislave,

č. k. N 1553/2003, Nz 32141/2003 zo dňa 29. apríla 2004. Súd prvého stupňa po preskúmaní súdneho
spisu zistil nasledovné skutočnosti. V prejednávanej veci sa exekúcia vykonáva na základe notárskej
zápisnice o uznaní záväzku povinnej, ktorý za povinnú uznal Mgr. Tomáša Kušníra, r. č. XXXXXX/
XXXX, bytom T. XXXX/XX, N., ako splnomocneného zástupcu spoločnosti PDSS, s.r.o., IČO: 35 828
170, konajúcej na základe splnomocnenia spísaného v zmluve o úvere č. 2290141 zo dňa 12. novembra
2002 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou. Na základe splnomocnenia

v uvedenej zmluve o úvere splnomocnila povinná ako dlžníčka zo zmluvy o úvere spoločnosť PDSS,
s.r.o., na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene splnomocniteľa uznala
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutiapodľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej

zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári. Exekučným
titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia uvedeného v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá má podobu vopred predtlačeného formulára. Toto splnomocnenie si povinná osobitne nevyjednala
a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len
zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda ja predmetnému

splnomocneniu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené v zmluve ešte pred jej vznikom.

Súd prvého stupňa je toho názoru, že určenie splnomocnenca oprávneným vo formulárovej zmluve
(ktorú nemožno meniť, iba odmietnuť ako celok), a následné vyhlásenie o uznaní právneho záväzku
za povinného, ako i vyjadrenie súhlasu s vykonateľnosťou týmto splnomocnencom je právnym úkonom
absolútne neplatným, lebo odporuje zákonu.

Notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal,

splnomocnenie na konkrétnu osobu bolo zakotvené už v predtlačenej zmluve a povinný nemal
možnosť túto skutočnosť zmeniť alebo ovplyvniť. Jej podpisom sa vopred vzdal svojich práv namietať
akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Táto zmluvná podmienka
je neprijateľná, nakoľko jej podpisom si spotrebiteľ zásadným spôsobom zhoršuje svoje zmluvné
postavenie. Dôsledkom je nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v

neprospech povinného bez možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa.
Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ani obsah notárskej zápisnice. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka neplatná a z toho dôvodu notárska zápisnica spísaná na základe zmluvy o
úvere, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Z vyššie
uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Eexekučného poriadku

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že oprávnneý je povinný súdnemu exekútorovi zaplatiť náhradu
trov exekúcie v celkovej sume 121,13 Eur; pričom súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania
v celkovej výške 129,15 Eur.

Oprávnený sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a následného vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého uznesenia v časti a zastavenia
exekúcie a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podrobných dôvodoch odvolania okrem iného namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci mu zákonom ( ust. § 205 ods.2 písm. b) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „ OSP“), že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
( ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. e) OSP), ďalej preto, že súd svojim postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom( ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm.
d) OSP), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a tiež z toho
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §

205 ods. 2 písm. f) OSP). Uviedol, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti, pričom ak všeobecný súd koná v pozícii exekučného súdu tak, že sám
vykoná činnosť smerujúcu k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi, uskutočňuje činnosť, ktorá
mu neprináleží. Exekučný súd totiž nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice,

ktorá je exekučným titulom. Ďalej uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo
rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení
účastníkovnotárskehoúkonuúplneignorovalvšetkyprocesnézásadysúdnehorozhodovaniavprávnom
štáte spojené s exekučnou vecou ( princíp legality, zákaz diskriminácie, právo na súdnu ochranu, princíp
rovnosti zbraní atď). Exekučný súd tiež nevykonal dokazovanie, dôsledne teda nezisťoval skutkový stavveci, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá
spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. V závere odvolania, po podrobnom prieskume exekučného
titulu ako i udeleného plnomocenstva uviedol, že súd môže podľa ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku

vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou
interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu
na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu
po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania

(najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo
na pokojné užívanie majetku). Oprávnený taktiež namietal, že z predloženej časovej špecifikácie trov
súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu
odmeny za úkony exekučnej činnosti (viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, t .j.
odmeňovanésumou6,64euraj3,32eur).Úkonyexekučnejčinnostiakonapríkladzískaniepovereniana
vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné

vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovania upovedomenia
o začatí exekúcie. Uvedené tvrdenie je aplikovateľné aj na ďalšie taxatívne vymenované úkony v
§ 15 Exekučného poriadku. Oprávnený v tejto súvislosti taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre č .k. 15CoE/318/2011-68 zo dňa 30. novembra 2011, Vzhľadom na tieto a ostatné veľmi
podrobné dôvody odvolania považuje oprávnený výrok rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie ako aj

výrok rozhodnutia týkajúci sa trov exekučného konania za nezákonné a preto žiada, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania, skôr ako odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol, oprávnený
doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prerušenie konania postupom podľa §
109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU, pričom doplnil právnu argumentáciu

k podanému odvolaniu. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia poukázal i na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Z
konkrétnehorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvobdobnejvecitotižvyplýva,žepodstatoupreskúmavania
notárskej zápisnice súdom spočíva v materiálnej a formálnej stránky tohto exekučného titulu ( teda

jej vykonateľnosť spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku-
materiálna stránka pritom vyplýva z § 41 ods.2 Exekučného poriadku a jej vykonateľnosť je daná
uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti), pričom žiadne ďalšie podmienky formálnej ani
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Ústavný
súd preto nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva , pretože je to nad

rámec preskúmavania formálnej ani materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom súd by bol
povinný vykonať takéto preskúmavania len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Ďalej
vyslovil názor, že v čase uzavretia predmetnej notárskej zápisnice zákon umožňoval a aproboval
notársku zápisnice, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu. Ďalej tvrdil, že predmetným dojednaním povinná neprevzala

na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či
výhody. Udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla natretiu osobu oprávnenie uznať
svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený,
a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu,
kedy plnomocenstvo nebolo dojednané vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a

chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného
plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods.1 písm. b) OZ
kedykoľvek odvolať. Z tohto dôvodu nemožno preto udelenie plnomocenstva tretej osobe považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v jeho neprospech. Ďalej uviedol , že podoba a legislatívne zakotvenia neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a spôsob posudzovania ich uplatnenia podľa § 53 ods.1 OZ
pramení z právnej úpravy , ktorá nemá svoj pôvod v slovenskom právnom poriadku, ale v práve
Európskej únie. Konkrétne piata hlava prvej časti Občianskeho zákonníka označená ako „ spotrebiteľské
zmluvy“, vychádza najmä zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách . Podľa odvolateľa súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami

uvedenými v predmetnej smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým
dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.Je toho názoru, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“
v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ.S poukazom na rozhodnutia rôznych súdov i odbornú literatúru
zdôraznil, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek

štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa
záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo
právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky. Odvolateľ je teda toho názoru, že v danom prípade je potrebné požiadať

súdny dvor EÚ o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu
„neprijateľnázmluvnápodmienka“vkontexteSmernicerady93/13/EHS.Spoukazomnauvedenépotom
oprávnený žiadal, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
rozhodol nasledovne:

„ Konanie sa prešuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv a EÚ také rozhodnutie vnútroštátnej súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202

OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku - odvolanie proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podľa
§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212
OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že súd

prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite v tomto smere odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené. Z
dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd
považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 OSP in fine) ešte nasledovné :

Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, vyplýva, že je v nej obsiahnuté

vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, pričom v mene dlžníka konala spoločnosť PDSS, s r. o.., IČO: 35
828 170, so sídlom Závodná č. 30, Bratislava 821 06, zastúpená konateľom Mgr. Marekom Lašákom,
zast. advokátom Mgr. Tomáš Kušnír, ktorá bol splnomocnený povinnou v zmluve o úvere medzi dlžníkom
a veriteľom. Z notárskej zápisnici vyplýva, advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ako právny zástupca spoločnosti
PDSS, s r. o., konajúci na základe splnomocnenia tvoriaceho súčasť predmetnej notárskej zápisnice

základe, koná ma základe splnomocnenia povinnej osoby tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice v
menepovinnejosobyvyhlásil,žeuznávadlhvočioprávnenému,ktorýjejvyplývazúverovejzmluvy,ktorú
s oprávneným podpísal dňa 12. novembra 2002, číslo zmluvy 2290141. Dňa 29. apríla 2003 dlžníčka
(povinná), zastúpená spoločnosťou PDSS, s r. o., (pričom spoločnosť PDSS, s r. o., bola v predmetnom
konaní na základe plnej moci zo dňa 2. decembra 2002 právne zastúpená advokátom Mgr. Tomášom

Kušnírom), vyhlásila, že uznáva dlh voči veriteľovi (oprávnenému) v celkovej výške 8.461- Sk v plnom
rozsahu, čo do základu aj do výšky, dlh splatí do 6. mája 2003, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí sexekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo so súdnym výkonom rozhodnutia
podľa § 258 OSP, s tým aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Dlžná suma 8.461, -
Sk pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie

notárskej zápisnice. Z tejto sumy úver a poplatok predstavujú sumu 5.760,- Sk, pričom táto suma sa
úročí úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 3. marca 2003 do zaplatenia.

Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese
uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného
mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter

zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení
záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho
vyhľadávacieho súdneho konania.

Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby, právny
záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe
ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas

plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.
Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou
určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či
právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle povinného robí

z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu.

Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny
charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon
rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby
bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým
súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným

zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania.
Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti
ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza, že
notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2003 medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva, že priamo v tejto zmluve, ktorá

má charakter formulárovej zmluvy, a teda v jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie, ktorým
dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS, s r. o.., aby v jej mene spísala notársku zápisnicu ako exekučný
titul, t.j. aby v jej mene uznala jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prepojenie medzi spoločnosťou PDSS, s r. o.., , ktorý mal na
základe plnomocenstva zastupovať dlžníčku (povinnú) pri spísaní notárskej zápisnice, a oprávneného
(veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. Nielenže spoločnosť PDSS, s r. o.., bola vopred zvolený

oprávneným ako zástupca pre povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára
úverovej zmluvy, a stávalo sa tak opakovane, ale právny zástupca spoločnosti Mgr. Tomáš Kušnír
zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia
pohľadávok od úverových dlžníkov.

Je zrejmé, že oprávnená uviedla spoločnosť PDSS, s r. o.., ako zástupcu povinnej do zmluvy za účelom

bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je vysoko pravdepodobné,
že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami, povinná priuzatváraní zmluvy ani netušila, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez
ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2011-16,

ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch (oprávnený
namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli
exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica
spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej
zmluve). V tomto uznesení ďalej konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania

je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa
názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci
z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu

(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.

Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinnou a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom
je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd
považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri
spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok, resp. ďalších náležitostí predmetnej notárskej zápisnice.

Odvolací súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového
súdu bolo pre účastníkov po tom, ako súd už predtým vydal poverenie exekútorovi na vykonanie

exekúcie prekvapivé a že nemali reálnu možnosť argumentovať vo vzťahu k tomuto pripravovanému
rozhodnutiu súdu. Zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu pritom vyžaduje, aby súd
ktorý v rámci preskúmavania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informoval
účastníkov konania v spore a vyzval ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom stanoveným
v občianskom súdnom poriadku. Hoci ale prvostupňový súd tieto práva účastníkov svojím postupom

porušil, táto vada konania nemala napokon za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 212 ods. 3
O.s.p.) a preto na ňu odvolací súd neprihliadol. Tým, že oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie,
v ktorom predostrel širokú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd vyššie vysporiadal, bolo napokon
tomuto právu účastníka občianskeho súdneho konania urobená zadosť. V tejto súvislosti sa žiada tiež
dodať, že prvostupňový súd závery obsiahnuté v preskúmavanom uznesení vyvodil iba z tých listinných

dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v exekučnom spise a ktoré boli predložené výlučne oprávneným, teda o
ktorých mal nesporne vedomosť a s obsahom ktorých sa bezpochyby mohol oboznámiť.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať

exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor trovy uplatnil a vyčíslil v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. a vyhláškou č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (v znení do 30.04.2008).

Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd prvého odmenu priznal súdnemu exekútorovi stanovenú paušálnou sumou príslušných ustanovení
v sume 121,13 Eur; pričom súdny exekútor si vyčísli trovy exekúcie v sume 129,15 Eur.

Súdny exekútor si vyčíslil odmenu ktorá pozostávala z časová špecifikácia úkonov (zákl. hod. sadzba
6,64 Eur + DPH) - žiadosť o udelenie poverenia 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie 40 min.,
príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí 60 min., upovedomenie
o vykonaní súpisu hnuteľných vecí 40 min., žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min,
spracovanie vzniknutých trov exekúcie 30min, celkom 220 minút = 3 hod. a 40 min. (začatá hodina) =

4 x 7,90 Eur = 31,60 Eur. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý nepriznalsúdnemu exekútorovi odmenu za úkon spracovanie vzniknutých trov exekúcie, nakoľko sa nejedná o
úkon účelne vynaložený na exekúciu. Súd v tejto časti priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 190
minút, t.j. 3 hod. a 10 min. (začatá hodina) = 4 x 7,90 € = 31,60 Eur.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne keď za úkony, ktoré sa odmeňujú
paušálnou sumou priznal súdnemu exekútorovi sumu 15,80 Eur; pričom predmetná suma pozostáva zo
sumy 3,32 Eur + DPH - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie 1 x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť - Sociálna poisťovňa) 1
x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť - Správa katastra, DI) 1 x, spolu 4

úkony, t.j. 4 x 3,95 Eur = 15,80 Eur.

Pri uplatňovaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov si súdny exekútor uplatnil poštovné v sume 12,30 Eur, cestovné náhrady
v sume 60,21 Eur a spotrebný materiál v sume 2,13 Eur. Jednotlivé položky poštovného boli aj podľa
názoru krajského súdu v exekučnom spise spoľahlivo preukázané doložením príslušných doručeniek
opatrených pečiatkou dodacej pošty s výnimkou doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnej a

oprávnenému v celkovej sume 3,38 Eur ako aj doručenia žiadosti o súčinnosť Dopravnému inšpektorátu
v Skalici v sume 1,34 Eur, ktoré neboli podané na poštovú prepravu, preto uplatnená suma poštovného
bola krátená o uvedené položky a súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 7,58
Eur. Cestovné náhrady za služobnú cestu zo Šale do miesta bydliska povinnej (Holíč) a späť za účelom
súpisu hnuteľných vecí dňa 23.9.2003 boli priznané v plnej sume 60,21 Eur vrátane DPH, ich výška bola

preukázaná z údajov vyplývajúcich z technického preukazu použitého motorového vozidla a dokladu
preukazujúceho cenu pohonných hmôt v rozhodnom čase. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu za
spotrebný materiál: obálka s doručenkou, papier A4, spisový obal, v celkovej sume 2,93 Eur. Súd prvého
stupňa postupoval správne keď súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko takáto náhrada nevyplýva z
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., netvorí hotové výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Pri uplatňovaní náhrady za stratu času podľa
sa odvolací súd taktiež plne stotožnil so súdom prvého stupňa ktorý s poukazom na ustanovenie § 23
vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v celkovej sume 5,94 Eur. Ide o náhradu
času pri vykonaní súpisu (pri miestnom zistení) mimo exekútorského úradu a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť vo výške 0,66 Eur za každú aj začatú polhodinu v celkovej výške 7,11 Eur. Súd

prvého stupňa pri sčítaní jednotlivých časových úsekov (cesta Šaľa - Holíč 110 min., súpis v Holíči 30
min., cesta Holíč - Šaľa 110 min.) dospel k správnemu záveru, že strata času u súdneho exekútora bola
celkovo 250 min., čo je 8 celých a 1 začatá polhodina, spolu 9 x 0,66 = 5,94 Eur.

Súdnemu exekútorovi teda prináleží odmena a náhrada trov exekučného konania v celkovej výšky
121,13 Eur, t. j. v takej výške v akej mu boli priznané súdom prvého stupňa.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného z dôvodu, že zavinil zastavenie
exekúcie s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 OSP zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie v sume 121,13 Eur, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v
zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že by vyhovel
návrhu oprávneného a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke

Odvolací súd tiež nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že by vyhovel návrhu
oprávneného a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a
sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,

orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie
a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,
t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že
všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom

takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje
ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo
ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu
dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to
považuje a potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania

vo veci samej navrhli alebo nie. Avšak súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný
prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale
s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú
skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob
výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd proti rozhodnutiam

ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o správnom výklade
práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora
mu poskytuje dostatok informácií.

Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku
Súdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že

táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávneného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy? Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v
prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok nakoľko je zrejmé, že v danom
prípade advokát ( resp. advokátsky koncipient) zastupoval dlžníka pri uzatváraní záväzku z úveru
v notárskej zápisnici neplatne, čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle cit. § 41 ods. 2

Exekučného poriadku predpisujúceho povinný obsah notárskych zápisníc ako podmienky pre uznanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu (tak ako sa bližšie uvádza vo vyššie citovaných dôvodoch) . Z
uvedených dôvodov je teda prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako čisto teoretickú,
nemajúcu základ v prejednávanej veci.Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni

vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)
a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice,
teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k

splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte
vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere

považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou
uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom
ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov Súdneho
dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia
posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd

dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky
relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle
práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom,
že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.

Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny
súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím
zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v
rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s
článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý

uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby
predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie
potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte
clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom

prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ,
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom predmetnej zmluvy a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 OSP potvrdil, a návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bola
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.