Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201377
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu E. H., na r. XX. X. lXXX,
trvale bytom K. X. P. č. XX, prechodne K. X. P. č. XXX proti žalovanému Úrad práce, sociálnych veci
a rodiny, Špitálska ulica č. 8, 813 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3717-008 zo dňa 18. augusta 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3717-0008 zo dňa 18. augusta
2014 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA3/OPHN/
SOC/2014/10752-0018 zo dňa 19. júna 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a), a c) O. s. p.

a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20. októbra 2014 v zákonom stanovenej lehote domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3717-0008 zo dňa 18. augusta
2014 ako aj predchádzajúceho rozhodnutia a postupu správneho orgánu a jeho zrušenia a vrátenia na
ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p..
Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava BA3/OPHN/SOC/2014/10752-0018 zo dňa 19. júna 2014 o
odňatí a zastavení výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v sume 62,50 Eur mesačne od 1.11.2012

podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci hmotnej núdzi.
Žalobu odôvodnil tým, že dávka v hmotnej núdzi mu bola priznaná rozhodnutím č. 1/
soc.2005/3048-2/11Z zo dňa 18.6.2005. V žalobe uviedol, že sa presťahoval do obce K. X. P., o čom
správny orgán oboznámil 12.12.2012 prostredníctvom svojho zástupcu. Ďalej, že 29.10.2010 si požiadal
o predčasný starobný dôchodok, avšak sociálna poisťovňa túto žiadosť zamietla, pretože nesplnil
zákonnú dobu dĺžky poistenia, potrebnú pre vznik nároku na dôchodok. Ďalej opísal priebeh konania,
keď prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28.10.2013 zastavil výplatu dávky v hmotnej

núdzi a príspevkov k dávke od 1.11.2012, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovanej zo dňa
17.12.2013. Následne bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.3.2014,
ktorým bola žalobcovi zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi od 1.11.2012 a to bez predchádzajúcej
výzvy. Toto rozhodnutie bolo znovu zrušené žalovanou rozhodnutím zo dňa 21. mája 2014 a vec bola
vrátená na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový orgán sa má zaoberať otázkou prehodnotenia nárokov
účastníka na poskytovanie dávky a príspevkov k nej v súvislosti s neuplatnením zákonných nárokov vo
forme starobného dôchodku. Ďalej uviedol, že podal žiadosť sociálnej poisťovni o starobný dôchodok,

aby mohol preukázať, že si takýto nárok uplatnil. Urobil tak, hoci mu nemôže byť starobný dôchodok
poskytnutý podľa platnej legislatívy, pretože nespĺňa zákonnú dĺžku doby poistenia pre vznik nároku na
starobný dôchodok. V čase podania žaloby ale ešte sociálna poisťovňa nerozhodla. Ďalej konštatoval,
že ku dňu 16. 5. 2014 sa prihlásil na trvalý pobyt v K. X. P.. Prvostupňový správny orgán 19. 6.2014 rozhodol o odňatí a zastavení výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v sume 62,52 Eur
mesačne od 1. 11. 2012 podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. bez toho, aby žalobcovi poslal
predchádzajúcu výzvu. V rozhodnutí konštatoval, že mu bola 30. 1. 2014 poslaná výzva, aby predložil

doklad o uplatnení zákonného nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca
neuplatnil svoje zákonné nároky, keďže nepodal žiadosť o starobný dôchodok. Žalobca namietal, že na
základevýzvyz30.1.2014,oktorúoprelprvostupňovýsprávnyorgánsvojerozhodnutie,boloužvydané
rozhodnutie 17.3. 2014, proti ktorému bolo podané odvolanie a toto rozhodnutie bolo zrušené a vrátené
na ďalšie konanie. Preto nechápe, prečo mu nebola poslaná ďalšia aktuálna výzva, na ktorú by mohol

reagovať a predložiť potvrdenie, že podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 4.6.2014. Ďalej namietal,
že prvostupňový správny orgán mal požiadať o súčinnosť sociálnu poisťovňu, ktorá by mu potvrdila,
že podal žiadosť o starobný dôchodok. Podľa žalobcu správny orgán je zodpovedný za zhromaždenie
všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia a je povinný všetky vyšetrenia nevyhnutné na objasnenie
rozhodujúcichokolností.Ďalejuviedol,ževosvojomodvolaníprotiprvostupňovémurozhodnutiuuviedol,
že akonáhle bude disponovať rozhodnutím sociálnej poisťovne o žiadosti o starobný dôchodok, toto

správnemu orgánu doručí a zároveň požiadal, aby bola vec postúpená v zmysle § 8 správneho poriadku
na Úrad práce Banská Štiavnica, pracovisko Nová Baňa, ktorý je žalobcovi dostupnejší ako úrad v
Bratislave. V žalobe uviedol, že jeho žiadosť o starobný dôchodok bude zamietnutá. Od novembra
2012 mu nebola vyplatená dávka v hmotnej núdzi ani žiadny dôchodok. Keby sa o neho nestarali jeho
príbuzné, bol by z neho bezdomovec. Považuje svoj prípad za šikanózny postup príslušných orgánov,

keď mu neposkytli žiadne poučenia a v konaní spôsobili nezmyselné prieťahy. Poukázal na to, že
počas konania správne orgány od neho žiadali osvedčiť jeho status občana v hmotnej núdzi a keď tak
konečne urobil, tak nepočkali na rozhodnutie sociálnej poisťovne, ale len zhodnotili, že neskoro požiadal
o starobný dôchodok. Celé to trvalo dva roky a nikto ho neupozornil na to, že keď si podá žiadosť o
starobný dôchodok, bude to už aj tak neskoro. Zdôraznil, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok

mu bola zamietnutá v dôsledku nesplnenia podmienky dĺžky trvania poistenia a od tej doby už nebol
nikde zamestnaný a teda logicky nemohol získať ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. Žalobca ďalej
v žalobe dôvodil tým, že vzhľadom na jeho zdravotný stav si príjem nemôže zabezpečiť vlastnou prácou
ani nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho
príjmy nedosahovali hranicu životného minima, nastal u neho stav hmotnej núdze. To je stav, kedy podľa

článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 30 ods. 2 Listiny základných slobôd a ľudských
práv má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Totojehoprávobolosprávnymorgánomporušené.Podľažalobcudôvod,ženeskoropožiadalostarobný
dôchodok, je v rozpore s jeho právom na zabezpečenie základných životných podmienok, pretože keby
tak urobil kedykoľvek, dôchodok by mu nemohol byť priznaný. Nezmeškal teda žiadnu prekluzívnu

lehotu na uplatnenie zákonných nárokov. Nesplnil podmienku doby trvania poistenia, aby mu mohol byť
dôchodok priznaný. Namietol, že od novembra 2012 mu nebola poskytnutá žiadna čiastka, čím bolo
porušené aj jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa článku 39 ods. 1
Ústavy. Ďalej bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu,
že správny orgán od 12. 12. 2012 mal vedomosť o jeho adrese, na ktorej má prihlásený prechodný pobyt

až rozhodnutie 28. 10. 2013 mu bolo na túto adresu aj doručované. Namietal tiež, že výplata dávok
v hmotnej núdzi mu bola zastavená od 1. 11. 2012, aj keď prvú písomnosť zo strany prvostupňového
správneho orgánu obdržal až v novembri 2013. Takže celý rok nevedel, prečo mu dávka prestala byť
vyplácaná. Nebola mu daná príležitosť obhájiť svoje práva. Navyše uviedol, že 23. januára 2013 mu úrad
práce vydal potvrdenie, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 1. 5. 2005 doposiaľ. To znamená,

že mu vydal nepravdivé potvrdenie, pretože už v tom čase mu nebola dávka v hmotnej núdzi vyplácaná.

Žalobca ďalej namietal to, že napadnuté rozhodnutie žalovaný oprel o § 26 ods. 2 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi, podľa ktorého tak môže urobiť, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.
Avšak v jeho prípade sa nezmenili. Rozhodnutie ani neuvádza, ako sa konkrétne zmenili v žalobcovom

prípade skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku. Len paragraf bez jeho aplikácie na konkrétny príklad
nemôže obstáť. Jediný dôvod, pre ktorý bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bol že si neuplatnil svoj
zákonný nárok včas. Z § 9 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi však nevyplýva, že sa žalovaný
mal zaoberať otázkou času uplatnenia zákonných nárokov, ale otázkou, či vôbec mohli byť uplatnené a
výsledkom uplatnenia, pretože ak občan nemá nárok na dávky a príspevky uvedené v tomto ustanovení,

logicky má mať nárok na dávku v hmotnej núdzi, čo vyplýva z výkladu tohto ustanovenia. Zdôraznil, že
keďže nemá nárok na starobný dôchodok, jeho jediný príjem môže predstavovať dávka v hmotnej núdzi
a tento stav sa nezmenil, a preto nebol dôvod na aplikáciu § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Napadnuté rozhodnutie preto vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z aplikácienesprávneho ustanovenia právneho predpisu. Podľa žalobcu mal žalovaný prerušiť konanie na základe
žalobcom podanej žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 4. 6. 2014 a následne rozhodnúť, či odníme
dávku v hmotnej núdzi a zastaví jej výplatu, od kedy žalobcovi bol priznaný dôchodok, lebo len vtedy

by sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, alebo mu túto dávku
doplatí odo dňa, od ktorého mu prestala byť vyplácaná. Podľa žalobcu sa skutočnosti mohli zmeniť len
v prípade, že by starobný dôchodok bol priznaný. Preto sa nemal zaoberať otázkou, kedy si uplatnil
nárok, keďže išlo len o formálnu žiadosť, ku ktorej bol donútený konaním správnych orgánov. Poukázal
na znenie § 29 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým ako vyplýva z dôvodovej správy, sa

riešia situácie, ak občan v hmotnej núdzi nereaguje na výzvu úradu v konaní o priznaní pomoci v hmotnej
núdzi. Pokiaľ pominuli dôvody zastavenia výplaty, umožňuje sa úradu obnoviť výplatu dávky odo dňa
zastavenia. Žalovaný tak rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávne
právneho posúdenia, pričom v konaní boli porušené základné princípy správneho konania. Navrhol, aby
súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi
bola priznaná dávka v hmotnej núdzi na základe jeho žiadosti rozhodnutím zo dňa 18. 6. 2005 odo
dňa 1. 6. 2005. Listom z 26. 10. 2012 bol vyzvaný, aby predložil potvrdenie o uplatnení nároku na
starobný dôchodok. Táto výzva mu bola nedoručená, vrátená z dôvodu, že adresát bol neznámy. 12.
decembra 2012 bolo prvostupňovému správnemu orgánu predložené potvrdenie o prechodnom pobyte

žalobcu na adrese K. X. P. XXX. Dňa 30. januára 2013 bolo správnemu orgánu doručené potvrdenie
Sociálnej poisťovne, že sa žalobcovi nevypláca žiadna dôchodková dávka. Dňa 4. 2. 2013 bola
výzva zo dňa 26. 10. 2012 doručená žalobcovi na adresu prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa na
základe žiadosti o súčinnosť potvrdila, že žalobca nie je poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky listom
zo dňa 18. 7. 2013. Žalobca bol výzvou z 19. 7. 2013 vyzvaný, aby predložil doklad o uplatnení si nároku

na starobný dôchodok. Výzva bola doručovaná na adresu trvalého pobytu napriek tomu, že obsahom
správneho spisu je potvrdenie o pobyte doručené správnemu orgánu 12.12.2012, podľa ktorého bol
žalobca prihlásený na prechodný pobyt od 7. 12. 2012 na adrese K. X. P. súp. č. XXX. Následne bola
táto výzva doručovaná verejnou vyhláškou. Táto výzva bola doručovaná potom, ako prvostupňovému
správnemu orgánu bolo 18. 7. 2013 na jeho žiadosť doručené oznámenie Sociálnej poisťovne a.s.

Bratislava, že žalobca nie je poberateľom dôchodkovej dávky a že žiadosťou zo dňa 29. 9. 2010 požiadal
o predčasný starobný dôchodok, ktorá žiadosť mu bola ale zamietnutá. Ďalej z obsahu spisu vyplýva,
že prvostupňový správny orgán rozhodol 28. 10. 2013 o zastavení výplaty dávky a príspevkov od 1.
11. 2012, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím orgánom na základe podaného odvolania zrušené a takisto
ďalšie prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17. 3. 2014.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. BA3/OPHN/SOC/2013/10752-0018 zo dňa 19. 6. 2014
rozhodol podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi tak, že žalobcovi
odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 62,50 Eur mesačne od 1. 11. 2012. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca nepredložil v lehote stanovenej vo výzve, ktorá mu bola doručená 11. februára

2014 doklad o uplatnení si zákonného nároku na starobný dôchodok, čím si neuplatnil svoje zákonné
nároky, ktorými si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, a preto
sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi. Poukázal pritom na znenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 599/2003
Z. z. a § 26 ods. 2 uvedeného zákona.

Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ku ktorému pripojil
vyjadrenie Sociálnej poisťovne Bratislava, v ktorom sa uvádza, že bez ohľadu na dôvod poistenia
získaných podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko mu nárok na starobný dôchodok z
dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikne, pretože podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky nezískal potrebných počet rokov za obdobie dôchodkového poistenia potrebných na vznik

nároku na tento dôchodok. Okrem toho uviedol, že predĺžil lehotu o ďalších 60 dní na vybavenie jeho
žiadosti. Ide o list z 30. 6. 2014.

Žalovaný na základe podaného odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že jednak opísal predchádzajúci priebeh konania. Ďalej poukázal

na § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v
hmotnej núdzi. Uviedol, že jeho toho názoru, že účastník konania si neuplatnil svoj zákonný nárok vo
forme starobného dôchodku. Síce k odvolaniu predložil doklad sociálnej poisťovne o tom, že vo veci
jeho nároku na starobný dôchodok sa koná, avšak svoj zákonný nárok si uplatnil oneskorene, t. j. v júni2014. Nakoľko si ho neuplatnil v mesiaci november 2011, kedy mu naň vzhľadom na vek vznikol nárok,
nepovažuje sa ďalej za občana v hmotnej núdzi a dávka a príspevky sa mu odnímajú.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a
po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobcov opísaný priebeh konania korešponduje s obsahom
správneho spisu. Súčasťou správneho spisu je dňa 12. 12. 2012 prvostupňovému správnemu orgánu
doručené potvrdenie o pobyte žalobcu na adrese K. X. P. súp. č. XXX, okres B.. Ďalej potvrdenie o
prechodnom pobyte na tejto adrese vydané Registrom obyvateľov SR a doručené správnemu orgánu
9. 1. 2013, ďalej 30. januára 2013 doručené potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia vydané
Sociálnou poisťovňou, ústredie, podľa ktorého sa žalobcovi nevyplácala žiadna z dávok dôchodkového

poistenia. Dňa 18. 7. 2013 bolo do správneho spisu na žiadosť prvostupňového správneho orgánu o
súčinnosť doručené oznámenie Sociálnej poisťovne Bratislava, že žalobca podal žiadosť 29. 9. 2010
o predčasný starobný dôchodok, ktorá mu bola zamietnutá. Ďalej zo správneho spisu súd zistil, že
žalobcovi bola 14. 2. 2014 doručená výzva na predloženie dokladu od sociálnej poisťovne o uplatnení
si zákonného nároku na starobný dôchodok alebo rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku. Z

obsahu správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalovanému doručil list Sociálnej poisťovne Bratislava, podľa ktorého podľa predpisov na území
Slovenskej republiky nezískal potrebný počet rokov pre obdobie dôchodkového poistenia potrebných na
vznik nároku na tento dôchodok, a preto bez zohľadnenia poistenia získaných podľa právnych predpisov
Spolkovej republiky Nemecko, mu nemôže byť priznaný. Ďalej, že sociálna poisťovňa ďalej zisťuje

rozhodujúce skutočnosti na vznik nároku na dôchodkovú dávku, a preto si predlžuje lehotu o ďalších
60 dní.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (1) Ak si občan v hmotnej
núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje

zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi,
nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(2) Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné
podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, 15) náhradné výživné
podľa osobitného predpisu, 15a) náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

podľa osobitného predpisu, 16) dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového
poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, 17) nároky
z pracovnoprávnych vzťahov, 18) dávky výsluhového zabezpečenia 19) a opakované štátne sociálne
dávky podľa osobitných predpisov, 20) okrem prídavku na dieťa, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Podmienka uplatnenia zákonného nároku na dávku poistenia v nezamestnanosti sa na účely

zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje za splnenú, ak
občana v hmotnej núdzi alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje,
nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
20a) a z týchto dôvodov si nemôže uplatniť zákonný nárok na dávku poistenia v nezamestnanosti.
Skutočnosť podľa prvej vety úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "úrad") v konaní o posúdení

hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi zisťuje v rámci
získavania podkladov k rozhodnutiu o dávke a príspevkoch.

Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (2) Úrad dávku a príspevky odníme
a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak

sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

Podľa § 33 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (1) O nárokoch pred 1. januárom 2014
sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.
(2) Ak k 31. decembru 2013 je zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej

núdzi a občan v hmotnej núdzi nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi do 31. januára 2014, nárok na dávku v hmotnej núdzi a
príspevky k dávke v hmotnej núdzi zaniká od 1. januára 2014.(3) Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi,
na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa
zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014. (4) Dávka v hmotnej núdzi a príspevky

k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie
do 30. júna 2014.

Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274
neustanovuje inak.

Podľa § 67 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,2-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Žalovaný založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca si nepodal žiadosť o starobný dôchodok ku dňu

dovŕšenia dôchodkového veku a túto skutočnosť správne posúdil tak, že si neuplatnil zákonný nárok.

Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zákonný nárok na starobný dôchodok
má len taký poistenec, ktorý splní súčasne nielen podmienku dovŕšenia dôchodkového veku, ale aj
zákonom vyžadovanú minimálnu dobu 15 rokov trvania poistenia. Nebolo sporné, že žalovaný v čase

vydania napadnutého rozhodnutia disponoval informáciami, že žalobca túto druhú podmienku nesplnil,
čo malo byť dôvodom zamietavého rozhodnutia Sociálnej poisťovne o žalobcovej žiadosti o predčasný
starobný dôchodok.

Žalovaný za podstatné považoval nepodanie žiadosti o starobný dôchodok v deň dovŕšenia

dôchodkovéhoveku.Zcitovaného§9zákonaopomocivhmotnejnúdzivyplýva,žezaobčanavhmotnej
núdzi sa nepovažuje ten, ktorý si neuplatní zákonné nároky. Neuplatniť zákonný nárok môže len ten,
komu tento zákonný nárok patrí. Uplatniť zákonný nárok je oprávnený len ten, ktorému zákon právo
priznáva. Zákon o hmotnej núdzi nevyžaduje, aby osoba v hmotnej núdzi podávala žiadosti o priznanie
dávok sociálneho poistenia na ktoré jej zo zákona nárok neprislúcha. Vyžaduje len to, aby si uplatnil

tie nároky, ktoré jej zo zákona patria. Ak tak nerobí nie je naďalej osobou v hmotnej núdzi. Žalovaný
vec nesprávne právne posúdil, keď za rozhodné považoval podanie žiadosti o starobný dôchodok v deň
dovŕšenia dôchodkového veku bez toho, aby súčasne skúmal, či osoba v hmotnej núdzi bola nositeľom
zákonného nároku na starobný dôchodok.

Otázka, či žalobca musel žalovanému predložiť včas podanú žiadosť o starobný dôchodok, napriek
tomu, že Sociálna poisťovňa jeho žiadosti o predčasný starobný dôchodok nevyhovela z dôvodu, že
nie je osobou, ktorá spĺňa podmienku poistenia v dĺžke 15 rokov, ktorá je nevyhnutnou podmienkou
na priznanie predčasného starobného dôchodku, čo platí aj pre priznanie starobného dôchodku, to
znamená napriek tomu, že je osobu, ktorá zákonný nárok na starobný dôchodok nemá. Výkladom §

9 ods. 2 zákona o hmotnej núdzi sa už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd SR,
preto súd poukazuje na závery, ku ktorým pritom dospel, napríklad v rozhodnutí 10Sžo/36/2013, kde
v odôvodnení rozhodnutia uviedol „Najvyšší súd sa pri preskúmavaní danej veci stotožnil s právnym
názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/48/2013 zo dňa
12.08.2014, konkrétne v otázke

posúdenia pojmu „nárok“ a pojmu „právo“. Najvyšší súd musí zdôrazniť, že nie je možné zamieňať
pojmy nárok a právo. V zmysle odbornej právnickej literatúry (A. Gerloch - Teorie práva) subjektívne
právo predstavuje mieru možného a dovoleného správania subjektu práva správať sa spôsobom, ktoré
objektívne právo nezakazuje, a je ponúknuté adresátovi a garantované nositeľom štátnej moci od
prvopočiatku jeho poskytnutia. Naopak o právnom nároku je možné hovoriť až v štádiu aplikácie

(uchopenia) konkrétneho subjektívneho práva, kedy sa oprávnený subjekt rozhodne nielen uplatniť ale
aj trvať, t.j. vymáhať (možnosť požadovať zodpovedajúce správanie od iného) a poprípade vynútiť
(možnosť požadovať mocenskú ochranu subjektívneho práva, resp. možnosť výnimočne využiť
svojpomoc) plnenie, ktoré je dané obsahom zodpovedajúcej právnej povinnosti. Napríklad z pôžičkyvznikne veriteľovi subjektívne právo na jej vrátenie, avšak nárok na jej vrátenie mu vznikne až v dobe,
Rovnako o vybavení sťažnosti bol žalobca upovedomený listom zo dňa 02.04.2012.
Najvyšší súd sa pri preskúmavaní danej veci stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/48/2013 zo dňa 12.08.2014, konkrétne v otázke
posúdenia pojmu „nárok“ a pojmu „právo“. Najvyšší súd musí zdôrazniť, že nie je možné zamieňať
pojmy nárok a právo. V zmysle odbornej právnickej literatúry (A. Gerloch - Teorie práva) subjektívne
právo predstavuje mieru možného a dovoleného správania subjektu práva správať sa spôsobom, ktoré
objektívne právo nezakazuje, a je ponúknuté adresátovi a garantované nositeľom štátnej moci od

prvopočiatku jeho poskytnutia. Naopak o právnom nároku je možné hovoriť až v štádiu aplikácie
(uchopenia) konkrétneho subjektívneho práva, kedy sa oprávnený subjekt rozhodne nielen uplatniť ale
aj trvať, t.j. vymáhať (možnosť požadovať zodpovedajúce správanie od iného) a poprípade vynútiť
(možnosť požadovať mocenskú ochranu subjektívneho práva, resp. možnosť výnimočne využiť
svojpomoc) plnenie, ktoré je dané obsahom zodpovedajúcej právnej povinnosti. Napríklad z pôžičky
vznikne veriteľovi subjektívne právo na jej vrátenie, avšak nárok na jej vrátenie mu vznikne až v dobe,

kedy sa pôžička stane splatnou (V. Knapp - Teória práva).
Zákonodarca úmyselne v jednotlivých ustanoveniach § 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nepoužil
slovné spojenie „neuplatnia svoje práva“, ale do textu zakomponoval slovné spojenie „neuplatnia svoje
zákonné nároky“. Ako už bolo vyššie zdôraznené, slovom nárok zákonodarca zdôrazňuje
nárokovateľnosť požiadavky adresáta, t. j. vymožiteľnosť. Vymožiteľnosť ako právny pojem nie je

možné interpretovať bezbreho, ale je nutné pristupovať k nemu cez limity jeho splniteľnosti. Nie je
úmyslom nútiť adresátov im priznaných nárokov bez ohľadu na reálne podmienky ich životnej situácie
ich nútiť vždy tieto nároky uplatňovať. Ako nezvyčajnú by každý označil požiadavku štátneho orgánu na
mladého človeka, resp. jednotlivca v strednom veku, ktorí evidentne nedosiahli vekovú hranicu na
odchod do starobného dôchodku, aby preukázali, že im táto dávka neprislúcha.

Obdobný záver vyplýva najvyššiemu súdu zo slovného spojenia „zákonné nároky, ktorými si môžu
zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi“ obsiahnutého v ustanovení § 9
ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Uvedený text zdôrazňuje iba také nároky, ktoré presvedčujú
ich adresátov, že budú úspešní pri ich získaní ako príjmov či pôžitkov (benefitov), ktoré im súčasne
pomôžu v ich ťaživej situácii (zabezpečenie základných životných podmienok pre existenciu a pomoci v

hmotnej núdzi). Je potom úlohou žalovaného, aby ako predbežnú otázku preveril možné nekonanie
žalobcu s dôrazom na to, či v jeho konkrétnom prípade sú všetky podmienky na uplatnenie mu
prislúchajúceho nároku nepochybne splnené s tým, že ide o zákonné nároky žalobcu umožňujúce mu
zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. Iba takýto postup správneho
orgánu by vyhovoval princípu právnej istoty (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžp/1/2010 z 01.07.2010 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 102/2011). Opačný prístup svedčí o nesprávnej aplikácii ustanovení § 9
zákona o moci v hmotnej núdzi.

V danom prípade žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu,

a neskúmal, či je alebo nie je, resp. či bol alebo nebol ku dňu dovŕšenia 62 rokov osobou, ktorá mala
zákonný nárok na starobný dôchodok. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalovaný mal informácie o
tom, že žalobcovi bola jeho žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá a tiež o tom, že žalobca
nespĺňa podmienku doby poistenia v zmysle zákona bez započítania poistenia v inom štáte EÚ. Napriek
tomu tieto skutočnosti nijakým spôsobom nevyhodnotil.

Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) a c) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
pomer hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.