Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 56Er/1969/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223133
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marta Murgašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208223133.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: O. Z., F. X, XXX XX Z., zastúpenej:
Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, so sídlom Tehelná 6, 917 01 Trnava, o vymoženie istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.SúdexekúciuvedenúnaOkresnomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.56Er1969/2008usúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 9704/08 z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 56Er/1969/2008-17 zo dňa 24.1.2013 tunajší súd vyhovel návrhu povinného na odklad
exekúcie do právoplatného rozhodnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného uznesením č.k. 21CoE/177/2013-43 zo dňa 17.12.2013 Krajský súd v
Bratislave zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1969/2008-17 zo dňa 24.01.2013,
ktorým súd povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie, a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou prvostupňového súdu bude
postupovať v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Z
odôvodnenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že prvostupňový súd vec nenáležite právne posúdil
a neuviedol žiadne dôvody konkrétneho prípadu pre ním prijatý záver, na základe ktorého povolil odklad
exekúcie - t.j. o existujúcom predpoklade, že exekúcia bude zastavená. Odvolací súd považoval dôvody
uvedené v odvolaní oprávneného za právne relevantné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za

predčasné.

V predmetnej exekučnej veci povinná podala návrh na zastavenie exekúcie s návrhom na odklad
exekúcie. Uviedla, že súdny dvor opakovane potvrdil koncept ex offo kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách v súdnom konaní a ich absolútnej neplatnosti. Súdny dvor
sleduje účel ochrany spotrebiteľa, pričom poukázala na rozhodnutie C-240/98 až C 244/98, C -
473/00, C-168/05, C-40/08. V zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-40/08 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vynakladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez
účasti spotrebiteľa, musím pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnuté informácie o právnom a
skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
uzatvorenej predávajúcim ale poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktorého z toho
vyplývajú. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré ztoho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať

plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom súd podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z.
mal ex offo zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. V
konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú transpozíciu vyššie uvedenej smernice č. 150/2004
Z.z. /účinný od 1.4.2004/, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli okrem iného
bod 1 písm. q/ prílohy vyššej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej

zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp.zn. SR 06787/08 zo dňa 6.8.2008, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť sumu vo výške 916,15 € spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 916,15
€ od 20.2.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 227,87 €. Podkladom na vydanie
rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere zo dňa 11.12.2007 uzatvorená podľa §497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 464,71 €.

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdna exekúcia môže byť
nariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Akbudeexekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. ÚS 429/2011-16 z 3.11.2011 exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami preskúmal zákonnosť vedenej exekúcie, ako i

spôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.

Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným
uzavretá 11.12.2007. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola rozhodcovská doložka
dojednaná nasledovne: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej plamost1,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské Rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
(ďalej len ,rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského sudu.

Zmluva o úvere zo 11.12.2007 je nepochybne typovou zmluvou uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho
spotrebiteľské zmluvy, bolo potrebné vychádzať z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnuformu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Účastníci zmluvy o úvere v jej záhlaví uviedli, že
uzatvárajú zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa §53 odsek 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje
postavenie.Zúverovejzmluvyjeevidentné,žetátojeuzatvorenánapripravenomtlačive,doktoréhosúv

písanéúdajeopovinnomavýškeúveru.Povinnýnemalmožnosťzmeniťobsahvšeobecnýchpodmienok
poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený
záver súdu potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený
vystupuje.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že uvedená zmluva o úvere medzi účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou. Súd následne v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu podľa rozsudku
vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
ako v súlade s uznesením Ústavného súdu SR č. k. ÚS 429/2011-16 z 3.11.2011 skúmal zákonnosť
exekučného titulu, resp. jeho spôsobilosť byť exekučným titulom z hľadiska materiálnej a formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu.Podľa §57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

V zmysle §40 odsek 1 písmeno a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne i formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd
exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na
prípadnú námietku povinného proti exekúcii, na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd

môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom
štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Súdna prax je jednotná v názore, že exekučný súd sa okrem iného zaoberá i tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako i materiálnej.

Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp.zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011 (R 46/2012) judikoval, že:
„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe

podľa §44 odsek 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ExekučnýsúdsavsúladesvyššieuvedenýmrozhodnutímNajvyššiehosúduSRzaoberalskutočnosťou,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej
zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na

ktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Vporovnanísostatnýmizmluvnýmipodmienkamije
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde

teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.

Tunajší súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo
veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy o
úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve,
nebola ani osobitne podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený
o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom.

Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami nepostačuje na to,
aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

V preskúmavanej veci je rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2007.

Táto rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 VPPÚ bola dohodnutá ako alternatíva s právomocou
všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, aby zmluva neobsahovala také dojednania rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Tunajší súd má za to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve zo dňa 11.12.2007

nespĺňa podmienky individuálneho dojednania. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa totiž
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným
ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci a oprávnenie a

zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či takáto zmluvná doložka nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami súdneho konania.

Ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje súdu zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z

ustanovení osobitného zákona. Takýmto ust. je § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZRK“), ktoré exekučnému súdu umožňuje
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Toto ustanovenie má vo vzťahu k exekučnému
poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku odoprieť
vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Súlad

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 ZRK, a prípade, že ich zistí, zastaviť
exekúciu.

Exekučný súd sa v zmysle vyššie uvedených skutočností, zákonných ustanovení, zaoberal

vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 06787/08 zo dňa 6.8.2008 a jeho spôsobilosťou
byťexekučnýmtitulom.Súdneposudzovalvecnúsprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,alelenrealizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona č. 233/1995 Z.z. §44 odsek 2, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.Súd má za to, že právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul bola odvodená z neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, pretože takto znejúca rozhodcovská doložka núti druhú stranu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu.

V neposlednom rade takto znejúca rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa 45 odsek 1 písmeno c), odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ako i §57 odsek 2
Exekučného poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd exekúciu zastavil.

Z dôvodu, že účelom odkladu na vykonanie exekúcie navrhnutého povinným bolo povoliť odklad
do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, súd návrh na povinného na povolenie odkladu exekúcie

zamietol, nakoľko vo svojom uznesení rozhodol priamo o zastavení exekúcie na základe vyššie
uvedených dôvodov.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodne osobitným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.