Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/318/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114223980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS

SOLUTIONS s. r. o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, IČO: 46 132 767, právne
zastúpeného JUDr. Alžbetou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO:
36866881,protiodporkyniE.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.F.Q.,E.Č..XXX/XX,vkonaníozaplatenie
674,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 300 eur odo dňa 3. Mája 2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 15 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. Septembra 2014 žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 674,20 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.
Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená dňa
11.4.2012 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni
pôžičku vo výške 300 eur. Zároveň sa zaviazala zaplatiť úrok vo výške 72 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania
zo dňa 15.8.2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy

zo dňa 2.6. a 7. Mája 2012 vypočutím odporkyne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 11.4.2012 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom č. XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporkyni úver vo výške
300 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v termíne do 2. Mája 2012. Ročná úroková sadzba predstavovala
417,14 %, celková výška úroku 72 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 4 104,92 %
a celková výška úveru 372 eur. Zároveň v zmluve sa klient v prípade omeškania so splatením pôžičkyzaviazal vrátiť veriteľovi pokutu za omeškania vo výške 25 eur za pôžičku poskytnutú od 1 - 99 eur vo
výške 50 eur za pôžičku poskytnutú vo výške od 100 - 199 eur a pokutu vo výške 75 eur poskytnutú
za pôžičku vo výške od 200 - 300 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky k Zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Písomnou upomienkou zo dňa 2.6.2012 a 7. Mája 2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie
dlžnej sumy.

Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že odporkyni bol dňa 11.4.2012 zo strany veriteľa poskytnutý
úver vo výške 300 eur v zmysle uzatvorenej zmluvy.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.6.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho

zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 26.6.2015,
v ktorom zároveň súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na základe listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sumu, ktorú od nej žiada navrhovateľ v tomto konaní vo výške
674,20 eur považuje za neprimeranú a to s poukazom na skutočnosť, že jej poskytol úver vo výške 300

eur. Túto zmluvu uzatvorila cez telefón, bol jej poskytnutý úver 300 eur. Z tejto sumy nezaplatila žiadnu
splátku, nakoľko prišla o zamestnanie a úver prestala splácať. V súčasnosti brigáduje. Exekútor jej z
odmeny strháva financie z dôvodu exekúcie, a preto jej zostáva minimálna suma vo výške 198 eur. Tento
úver si vzala z dôvodu, že si chcela kúpiť auto. Predávajúcemu poskytla tento úver, no do dnešného
dňa sa jej neozval a peniaze nevidela. Zároveň pomáha rodičom, nakoľko mamka je nevidiaca, otec je

zadlžený, spláca predchádzajúce pôžičky ako aj leasing. Celý svoj príjem titulom brigády dáva svojim
rodičom. Zároveň im prispieva na byt sumou 100 eur, zvyšok použije na nákup hygieny ako aj potravín.
V prípade, ak by ju súd zaviazal zaplatiť dlžnú sumu požadovala, aby jej súd povolil mesačné splátky
vo výške 15 eur, ktoré bude poukazovať vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca navrhovateľovi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, čo vyplýva z charakteru zmluvného vzťahu a
aj zo samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzavretá v zmysle ust. § 657
Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade súd aplikoval na uvedený právny vzťah príslušné ust. § 52 a nasl. OZ Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku, keďže podľa predmetu konania, sa malo jednať o poskytnutie úveru
formou na diaľku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službáchnadiaľku,včaseuzavretiazmluvy,dodávateľjepovinnýpreduzavretímzmluvynadiaľkualebo
predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o b)

finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov, výnos nie je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,

5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa

účtujú,

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j.) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a.) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o

pôžičke,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 4 písm. k.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou

úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité
to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej,
medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť
reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s
možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXX dňa 11.04.2012. V časti podpisu zmluvy boli vyjadrené len identifikačné
údaje veriteľa a klienta - odporkyne, keďže sa jednalo o zmluvu uzatváranú na diaľku.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania mala síce v záhlaví znenie, že je uzavretá v zmysle ust. §
657 OZ , podľa ktorého veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa

zaviaževrátiťdohodnutévecirovnakéhodruhuvdohodnutejdobe.Vovzťahukuvedenémuustanoveniu,
je zákon o spotrebiteľskom úvere a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
v postavení špeciálneho predpisu voči Občianskemu zákonníku. Súd posudzoval splnenie informačnej
povinnosti veriteľa na základe tých listinných dôkazov, ktoré boli pripojené do spisu a v súlade s
uvedenými právnymi predpismi.

Vzhľadom na zmluvné podmienky, zameral pozornosť na ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/.
Z podmienok zmluvy, ktorá bola pripojená do spisu, bolo možné zistiť len to, že RPMN bola v konečnej
výške uvedená v tabuľke, pričom z tejto tabuľky vyplynula len RPMN pri konkrétnej výške poskytnutej
pôžičky a dobe splatnosti. Takže spotrebiteľ, ktorý sa oboznamoval s takouto tabuľkou, nemal celkom
určite žiadny prehľad a zrejme ani odborné znalosti, dospieť k zisteniu, akým spôsobom veriteľ určil

RPMN. Treba však zdôrazniť, že pokiaľ zákonodarca v ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z.
uložil informačnú povinnosť veriteľovi, tento bol povinný aj v spojitosti s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona
č. 129/2010 Z. z. uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež mal uviesť všetky predpoklady použité navýpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaje uvedené v tabuľke Zmluvy, určite nie je možné
kvalifikovať ako prepočet postupu pri výpočte RPMN. Spotrebiteľ sa teda mohol oboznámiť s výškou
pôžičky, o ktorú mal záujem a so splatnosťou, nie však s výpočtom RPMN. Keďže bežný spotrebiteľ

nie je zorientovaný v pojmoch ako RPMN, celkom určite neodhalí tento zásadný nedostatok zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že RPMN nebolo oboznámené a informované v zákonom predpokladanej forme, je
potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy, považovať za bezúročný a bez poplatkový, podľa
ust. 11 ods. 1 písm. a.) Zákona o spotrebiteľskom úvere.

Dôkazné bremeno o poskytnutí náležitých informácií spočívalo na navrhovateľovi, ktorý okrem zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie.

V prípade zmluvnej pokuty súd konštatuje, že uvedená zmluvná pokuta je sankčným opatrením za to
isté porušenie platobných povinností, tzn. za omeškanie klienta so splatením pôžičky, ktoré je súčasne
sankcionované aj úrokom z omeškania.

Úrok z omeškania upravený v zmluve za prvých 30 dní je rovnako neprimerane vysoký, pretože
predstavuje 2 % denne, tzn. 60 % zo sumy pôžičky, tzn. 60,- Eur. Pokiaľ k tomu pripočítame za

rovnaké časové obdobie pokutu vo výške 50,- Eur, je potrebné konštatovať, že tieto sankcie vo vzťahu
k poskytnutému úveru sú neprimerané za dobu 30 dní, teda neprijateľné.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd tak zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu poskytnutej pôžičky vo výške 300 eur.

Je nesporné, že odporkyňa nezaplatila žiadnu sumu na poskytnutý úver. Za daného stavu lehota
splatnosti na zaplatenie poskytnutého úveru uplynula dňom 02.05.2012, preto súd zaviazal odporkyňu
aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy deň nasledujúci po splatnosti pôžičky. O úroku z
omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd nepriznal ani uplatnenú sumu vyčíslenú žalobcom ako poplatok za notifikačnú SMS správu/e -
mail/ poštovú zásielku, vo výške 4,- Eur, pretože navrhovateľ nebol predložený žiadny dôkaz o zaslaní
notifikačných správ alebo e - mailu, či poštovej zásielky.

Postupom podľa § 160 O.s.p. súd zohľadnil nepriaznivú majetkovú situáciu odporkyne a povolil jej
dlžnú sumu zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach majúc zároveň za to, že majetková sféra

navrhovateľa ako podnikateľského subjektu nebude povolením splátok dotknutá.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade bol navrhovateľ v prevažnej miere neúspešným, odporkyni žiadne preukázateľné trovy
konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Proti výroku súdu pod bodom č. II. o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.