Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/223/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228166
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116228166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., C. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, Ulica 1. mája 173/11, adresa
pre doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, o určenie, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.742,28 eura a o zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
28. mája 2018 č. k. 9Csp/208/2016-159 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. septembra 2019
č. k. 9Csp/208/2016-207 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určenie, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov (II.) a vo výroku o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie (III.) p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o priznaní finančného zadosťučinenia (IV.) a vo výroku o trovách konania (V.) rozsudok

súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v sume 175,40 eura zastavil. Druhým výrokom
(II.) určil, že Úverová zmluva č. 4105073933 zo dňa 19. 05. 2011, uzatvorená medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je bezúročná a bez poplatkov. Tretím výrokom (III.) žalovaného
zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.742,28 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Štvrtým výrokom (IV.) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur ako primerané
finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a napokon, piatym výrokom (V.)
žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 3 ods. 1,
§ 37 ods. 1, § 39, § 41, § 451 Občianskeho zákonníka, ako aj § 145 ods. 2, § 146 ods. 2, § 137 písm. d/
CSP a ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákonov, účinného v
čase uzatvorenia spotrebiteľského úveru, ako aj ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný dňa 19. 05. 2011 uzatvorili Zmluvu
o úvere č. 4105073933, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.300 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť v lehote 72 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 48,08 eura, so splatnosťouprvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ďalších vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmluve bola
uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 3.217,68 eura, RPMN bola stanovená
vo výške od 42,20% do 44,30%, ročná úroková sadzba vo výške 35,86% a priemerná RPMN je v zmluve

uvedenávovýške25,85%. Lehotasplatnostijevzmluveuvedenáako:72mesiacovpoposkytnutíúveru,
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve (bod 52) je uvedené poistenie výdavkov (dobrovoľné),
Balíček Premium s úhradou za poistenie 3,39 eura mesačne (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky). V
predmetnom bode je uvedené, že klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja prímu a ďalej pre prípad invalidity

alebo smrti následkom úrazu. Vo vyhláseniach je uvedené, že klient podpisom zmluvy vyhlasuje, že
sa oboznámil s obsahom Poistnej zmluvy č. 19100826/2009, uzatvorenej medzi spoločnosťou ako
poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a. s., Praha, IČ: 49240749 ako poistiteľom, vrátene znení
zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistenej zmluvy.

1.3. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalobkyňa hradila splátky k predmetnému úveru v období od 27. 06.

2011 do 05. 05. 2015 vo výške 3.042,28 eura.

1.4. Súd právny vzťah medzi stranami sporu založený uzavretou zmluvou posúdil ako vzťah
spotrebiteľský, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a na druhej strane, spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplynulo, že ustanovenie § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 4MCdo 14/2014).

1.5. Vzhľadom ku skutočnosti, že ide o určovaciu žalobu, súd sa prioritne zaoberal skúmaním, či na
určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem na takomto určení vyplýva z ust. § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo
do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 01. 01. 2018. Z uvedeného rezultuje záver o danosti
naliehavého právneho záujmu na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prípade, ak naliehavý

právny záujem vyplýva zo zákona, nie je ho potrebné preukazovať.

1.6. Je nesporné, že strany uzavreli spolu dňa 19. 05. 2011 Zmluvu o úvere č. 41050739335000, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.300 eur, ktoré
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 72. mesačných splátkach po 48,08 eura. Žalobkyňa požaduje určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy, pretože zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/, f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje správny údaj o RPMN (§ 9 ods.
2 písm. j/). Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 48,80 eura bez bližšej špecifikácie, to znamená, že nie je

splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky, istinu, výšku splátky úrokov a výšku splátky
iných poplatkov.

1.7. Súd ďalej zistil, že zmluva o úvere obsahuje nesprávnu celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, a to sumu 3.217,68 eura, nakoľko je v nej uvedené, že dlžník je povinný zaplatiť poskytnutý

úver v 72. splátkach po 48,08 eura, to pri matematickom výpočte predstavuje sumu 3.461,76 eura
(72 x 48,08 eura). V zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa 3.217,68 eura. Je zrejmé, že
žalovaný pri stanovení sumy celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vychádzal z výšky splátky po
odpočítaní úhrady za poistenie PRÉMIUM. Do zmluvy, tak ako je koncipovaná žalovaným, vyplýva, že
poistenie bolo v zmluve vopred predtlačené a klient podpisom zmluvy súhlasí s poistením. K uvedenému

súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že poistenie bolo dobrovoľné a nebolo
podmienkou pre poskytnutie úveru a pri formulácii zmluvy, ktorá uvedený „dobrovoľný“ súbor poistenia
má vo svojich ustanoveniach vopred predtlačený, je ťažko predstaviteľné, že priemerný spotrebiteľ
žiadajúci o poskytnutie úveru by si s veriteľom „rokoval“ o potrebe poistenia.

1.8. V zmluve je uvedená RPMN ako rozpätie dolnej a hornej hranice (od 42,20% do 44,30%), čo
žalovanýodôvodňovalskutočnosťou,žesplátkybolinastavenéna15.deňvmesiaci,keďžeišloozmluvy
uzatvárané na diaľku a nebolo možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy dôjde k jej
uzavretiu. Bez zbytočného odkladu, po uzatvorení zmluvy však bola spotrebiteľovi oznámená presnávýška RPMN. Takéto označenie RPMN nespĺňa presný údaj o výške nákladov vzťahujúci sa na úver v
rámci jedného kalendárneho roka, a teda ani požiadavku presnosti a jednoznačnosti vyjadrenia RPMN.
Takýto názor vyplynul aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/895/2014 zo dňa 25. 06.

2015, v ktorom súd konštatoval, že v deň uzavretia úverovej zmluvy musí byť uvedený v zmluve presný
údaj o RPMN. Ide o zmluvnú podmienku stanovenú zákonom, ktorú nemožno obísť tak, aby vyvolala
pochybnosti o právach a povinnostiach slabšej zmluvnej strany. V prípade absencie takéhoto údaju sa
úversankcionujevovzťahukdodávateľovi-poskytovateľoviúverubezúročnosťouabezpoplatkovosťou.
Navyše, súd udáva, že údaj o RPMN so zadanými vstupnými údajmi o výške poskytnutej splátky a výške

splátok nie je ani v správnom rozpätí, keďže po prepočte súd vypočítal RPMN na 48,58%, keďže pri jej
výpočte mali byť zohľadnené aj náklady súvisiace s poistením. Vzhľadom na uvedené, údaj o RPMN v
zmluve o úvere nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje
všetky náklady spotrebiteľa.

1.9. Zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti. V zmluve je uvedené, že úver je splatný

72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo však nie je postačujúce,
navyše, nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti.

1.10. Žalobkyňa poukázala na rozpor dohody o úrokoch vo výške 35,86% s dobrými mravmi. Súd
konštatuje, že ustanovenie o riadnom úroku je v rozpore s dobrými mravmi a je absolútne neplatné

podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú súčasťou finančného trhu,
vzhľadom na vyššiu mieru rizika, dá sa akceptovať vyššia úroková sadzba, nie však prekračujúca 100%
oproti priemeru bánk. Úrok dojednaný v predmetnej zmluve (35,86%) 2,5-násobne prekračuje mieru
priemerných úrokových sadzieb, čo spôsobuje značnú nevyváženosť zmluvného vzťahu a porušuje
pravidlá správania sa a uznávania v spoločnosti. Dojednanie o úroku je podstatnou náležitosťou zmluvy,

ale v danom prípade súd pre rozpor v tejto časti zmluvy nevyhodnotil celú zmluvu za neplatnú, ale za
neplatnú považuje len časť týkajúcu sa úroku z úveru. Nakoľko v súlade s § 41 OZ v neplatnej časti
právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého právneho úkonu, ak ich možno oddeliť od
ostatného obsahu právneho úkonu.

1.11. Keďže zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/, f/ ZoSÚ (výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy) a obsahuje nesprávny
údaj o RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ , b/ ZoSÚ,
preto súd vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že Zmluva o úvere č. 4105073933 zo dňa 19. 05. 2011,
uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je bezúročná a bez poplatkov.

1.12. Ďalším nárokom sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, po späťvzatí vo výške
1.742,28eura,pričomsvojnárokodôvodnilatým,žezmluvaoúverejebezúročnáabezpoplatkov.Medzi
stranami nie je sporné, že žalobkyňa žalovanému k predmetnému úveru uhradila sumu 3.042,28 eura a
boli jej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.300 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

keďže zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/, f/ ZoSÚ (výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy) a obsahuje nesprávny údaj
o RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ , b/ ZoSÚ a
žalovaný tak mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, teda na jeho strane vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.742,28 eura (3.042,28 - 1.300). Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru,

že žaloba je aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel
a žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenie vo výške 1.742,28 eura.

1.13. Žalobkyňa ďalej žiadala priznať aj finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a to z dôvodu
porušenia jej práva ako spotrebiteľa, s ohľadom na výrazný zásah do jej práv a neprimerané praktiky

žalovaného. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má nárok na primerané finančné zadosťučinenie v prípade,
ak na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo Zákona na ochranu
spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu v časti určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a vydania istiny bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a konštatoval,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný ako veriteľ si tiež žiadal na základe

zmluvy neprimeranú odplatu za úver, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi. Je preukázané, že
žalovaný sa dopustil viacerých nezákonných praktík voči žalobkyni. Z rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že žalovaný používa obdobné úverové zmluvy voči veľkému množstvu spotrebiteľov, čím sa
na ich základe nezákonne obohacuje. Napriek jeho povinnosti, koná s odbornou starostlivosťou a tieždisponovaním s vysokým právnym povedomím sa nezdržal používať nezákonné postupy voči veľkému
množstvu spotrebiteľov. Súd prioritne pri posúdení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal z výšky
bezdôvodného obohatenia 1.742,28 eura a sumu 500 eur uplatnenú žalobkyňou z titulu primeraného

finančnéhozadosťučineniavovzťahukvýškebezdôvodnéhoobohateniapovažujezaprimeranú,apreto
jej v tejto časti vyhovel.

1.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, a vzhľadom na to, že
žalobkyňa mala prevažne úspech vo veci proti žalovanému, priznal jej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne sa
domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a zamietnutia žaloby.

2.1. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie a zastáva názor, že predmetná úverová
zmluva je vyhotovená správne a obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Poukázal na svoje predchádzajúce podania, v ktorých sa podrobne vyjadroval
a poukazoval na nutnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, pokiaľ sa jedná o jednotlivé
náležitosti úverovej zmluvy. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 22.

02. 2018 v konaní sp. zn. 3Cdo 146/2017, v zmysle ktorého vyplynulo, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne

pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

2.2. Pokiaľ sa súd zaoberal dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti, má za to, že aj keď
zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá,

podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru. Spotrebiteľ disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný §
9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý. Zároveň dal do pozornosti aj právnu úpravu SR,
ktorá reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe, keď Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 od 01.

05. 2018 v rámci jej novely vykonanej zákonom č. 279/2017 Z. z. upravuje, že v § 9 ods. 2 písm. d/ sa
vypúšťajú slová: „ak termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a v § 9 ods. 2 písm. e/ sa slová:
„a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov“ nahradzujú slovami: „frekvenciu splátok“. Nakoľko
zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je možné určiť, že je bez poplatkov a úrokov. Zákon č. 129/2010
Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 01. 05. 2018 zmenil znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d/

tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok OS Poprad zo
dňa 21. 11. 2017 sp. zn. 17Csp/158/2017, ako aj rozsudok OS Lučenec zo dňa 16. 10. 2017 sp. zn.
13Csp/132/2017, pričom v súvislosti s názorom Ústavného súdu SR vysloveným v rozhodnutí zo dňa
22. 11. 2011 č. k. IV. ÚS 499/2011-25 je zakotvený princíp, že jedným z princípov právneho štátu je

zachovanie istoty pri rovnakom posudzovaní totožných otázok v obdobných prípadoch.

2.3. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré
sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Poukázal na vzorec výpočtu RPMN v zákone č. 129/2010 Z. z.
Zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a

bez poplatkov na základe nesprávne uvedenej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa, ktorá bola
súdom vypočítaná výlučne prostredníctvom internetových kalkulačiek, nemožno považovať za správne,
nakoľko ide o rozhodnutie založené na nerelevantnom a nevierohodnom dôkaze. V samotnej úverovej
zmluve je poistenie, ako aj ďalšie alternatívne služby upravené v časti „Dobrovoľné“. Klient pri uzatváraní
úverovej zmluvy je dopytovaný, okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok, aj ohľadne možností

uzatvorenia poistného, či iných doplnkových služieb a je len na slobodnom rozhodnutí samotného
klienta, či pre niektorú z doplnkových služieb sa rozhodne, alebo nie.2.4. Ďalej poukázal na príslušné zákonné ustanovenia (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.) a
na kumulatívne splnenie náležitostí úverovej zmluvy, keď zo zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok nedodržania písomnej formy a porušenia ďalších náležitostí.

Písomnáformabolabezpochybydodržaná,zčohovyplýva,žepokiaľbyajsúdpovažovalzanedodržané
ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2, úver by nemohol byť vyhlásený za bezúročný a
bez poplatkov práve z dôvodu dodržania písomnej formy. To v danom prípade nie je možné na úverovú
zmluvu aplikovať sankciu uvedenú v § 11 ods. 1 písm. a/. Keďže v danom prípade je nepochybné, že
zmluva bola uzatvorená písomne, je nemožné, aby bola naplnená hypotéza § 11 ods. 1 písm. a/.

2.5. Pokiaľ súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, poukázal na to, že prvoradým
predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti. Konaniu uvedeného pod sp. zn. 9Csp/208/2016 nepredchádzalo žiadne konanie, ktorým
by bolo porušené právo alebo povinnosť žalobkyne na súde. Nie je preto splnená ani prvá podmienka
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko samotné výroky rozhodnutia nie sú

právoplatné, preto neexistuje právny titul, ktorý by právoplatne deklaroval porušenie práv a povinností
z jeho strany. Súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevenoval odôvodneniu, k akému
konkrétnemu porušeniu práv alebo povinností ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa a súčasne
osobitnýmipredpismidošlo.Pokiaľsúdvyhlásil,žeúverovázmluvajebezúročnáabezpoplatkov,žiadna
škoda by spotrebiteľovi nevznikla, práve naopak, získal by výhodu bezúročného a bezpoplatkového

úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka, ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto skutočnosti
mal byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, zastáva názor, že výklad
právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je správne aplikovaný. Súdy by nemali
spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznávať nesprávne
aplikované primerané finančné zadosťučinenie.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadala priznať jej trovy odvolacieho konania. Má za to,
že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vyjadril k jednotlivým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vysporiadal sa s argumentmi oboch strán sporu a dospel tak k správnemu právnemu posúdeniu

veci. Pokiaľ žalovaný poukazoval na názor NS SR vyslovený v uznesení zo dňa 22. 02. 2018 v konaní
sp. zn. 3Cdo 146/2017, má za to, že uvedené rozhodnutie vnieslo do právnych vzťahov mimoriadnu
právnu neistotu, kedy sa rôzne pojmy vykladajú totožne pred novelou a po novele účinnej od 01.
05. 2018. Predmetné uznesenie z dôvodu jeho nepresvedčivého odôvodnenia neprijali mnohé súdy
prvej, či druhej inštancie. Pokiaľ by sa aj akceptovalo dodržanie ustanovenia zákona o „výške, počte a

termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nemôže sa stotožniť s tým, že zmluva obsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok KS v Trenčíne 4Co/333/2017 z
27. 03. 2018, ako aj na rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 31. 08. 2017 sp. zn. 4Co/395/2016. V súvislosti
s námietkou o nesprávne posúdenej výške RPMN a nesprávnom právnom názore uvádza, že trvá na
svojich doterajších argumentoch a má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil nesprávne uvedenie

RPMN v neprospech spotrebiteľa a tým aj spojené následky.

3.1. K nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že zo samotnej dikcie
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. jednoznačne vyplýva, že jediným predpokladom
uplatneniaprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi toho, kto za takéto porušenie zodpovedá.
Žiadna reálna ujma sa preto nepreukazuje; takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákonného
ustanovenia. Má za to, že je logické a primerané, aby primerané finančné zadosťučinenie vychádzalo
z ujmy, ktorá jej vznikla, v dôsledku čoho bola nútená domáhať sa svojich práv v tomto konaní. Má za
to, že žalovaný prijal plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto musí toto plnenie vydať, tak ako je

špecifikované v žalobnom návrhu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutých výrokoch I., II. akovecne správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť, a vo výroku IV. (finančné zadosťučinenie) a V. (trovy
konania) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania bolo určenie, že Úverová zmluva č. 4105073933 zo dňa 19. 05. 2011, uzatvorená
medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, je bezúročná a bez poplatkov a zároveň
je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, a to vo výške 1.742,28 eura (po späťvzatí
žaloby v sume 175,40 eura) a zároveň sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že
žalobkyňa so žalovaným uzatvorila Úverovú zmluvu č. 4105073933 dňa 19. 05. 2011, v zmysle ktorej
žalovanýposkytolžalobkynispotrebiteľskýúvervovýške1.300eur,ktorýsažalobkyňazaviazalasplácať
v mesačných splátkach po 48,08 eura, pri počte splátok 72, pri ročnej úrokovej sadzbe 35,86%, RPMN
bola stanovená od 42,2% do 44,3%, pri priemernej RPMN 25,85%, s lehotou splatnosti 72 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola

vyčíslená na sumu 3.217,68 eura.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanej žalobe vyhovel a určil, že úverová zmluva zo
dňa 19. 05. 2011, uzavretá medzi stranami sporu, je bezúročná a bez poplatkov a zároveň žalovaného
zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.742,28 eura, ako aj zaplatiť finančné

zadosťučinenie vo výške 500 eur.

Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktoré namietal
v celom rozsahu (okrem zastavujúceho výroku) žalovaný v podanom odvolaní, a teda, či predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Odvolací súd vo vzťahu k prvej preskúmavanej náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2
písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinným ku dňu uzatvorenia zmluvy, uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch stanovovalo ako jednu z podmienok,
a teda obsahových náležitostí, uvedenie výšky, počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere zo dňa
19. 05. 2011, dospel odvolací súd k záveru, že argumenty žalovaného v tom, že ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (k istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrnne k splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné
poplatky.

8. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09. 11. 2016 vo veci C42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti

Kláre Biróovej (ďalej len „rozsudok“) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva
o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľ, a príp. poradie, v ktorom sa

budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia. Z článku 10 ods. 2 písm. i/ smernice a z článku 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba
na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezodkladne a kedykoľvek počas trvania zmluvy odovzdať
mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky; pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy do
úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pozornosti smernice,

členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernice neupravuje, ak táto
smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti.Citovaný rozsudok ESD konštatoval, že Smernica 2008/48 bráni členským štátom, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie,
ktorévymenovalčlánok2ods.2smernice.AjsozreteľomnatosavpraxivšeobecnýchsúdovSlovenskej

republiky vyskytli pochybnosti o tom, či textu zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splácania. Úmyslom
zákonodarcu, ktorý bol zreteľne vyjadrený aj v úvodnej časti Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010
Z. z. bolo transponovať smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo,

aby novoprijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10
ods. 2 smernice.

9. Vychádzajúc z účelu smernice, ako aj právnych záverov vyjadrených v rozsudku NS SR sp. zn.
3Cdo 146/2017 zo dňa 22. 02. 2018, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedá taká
interpretácia, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho
eurokonformne vykladať tak, že sa tým nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu
ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrnne ku
splátke, ktorá zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Rovnaký názor vyjadril aj najvyšší súd v ďalších svojich

rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo 17. 04. 2018, ako aj 4Cdo 211/2017 z 23. 04. 2018.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, potom predmetná úverová
zmluva zo dňa 19. 05. 2011 obsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a preto záver súdu prvej inštancie, že zmluva o

úvere neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, nie je správny.

11. Ďalšou podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nesprávny záver súdu prvej inštancie, že
zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, a teda, že zmluva podľa
názoru súdu prvej inštancie neobsahuje údaj o trvaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva musí obsahovať dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto
ustanovenia je zrejmé, že zákon jednoznačne vymedzuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená, avšak základnou požiadavkou je, aby bola v zmluve táto
náležitosť uvedená jasne a zrozumiteľne, bez ťažkostí a s istotou určiteľným spôsobom.

Podľa názoru odvolacieho súdu údaj o konečnej splatnosti úveru, pokiaľ nie je určený konkrétnym
dátumom, nespochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pokiaľ zo zmluvy

jednoznačne vyplýva počet mesačných splátok, ich frekvencia a dátum splatnosti ku konkrétnemu dňu v
danom mesiaci. Je teda nevyhnutné, aby konečná splatnosť úveru zrozumiteľne a jasne bola zistiteľná
z obsahu úverovej zmluvy.

Článok10ods.2písm.c/smerniceuvádzaakopodstatnúnáležitosťzmluvydĺžkutrvaniazmluvyoúvere.

Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch neupravuje požiadavku odlišnú od
toho, ako je vymedzená v citovanom článku 10 ods. 2 písm. c/ smernice. V súlade s vyššie uvedeným
Národná rada SR dňa 12. 10. 2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01. 05. 2018
upustila od požiadavky uvádzania doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a vyžaduje len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôvodiac, že vypustenie

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora
EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C42/15 Home Credit Slovakia, a. s. / Klára Bíróová. V zmysle uvedeného
rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v článku
10 ods. 2 Smernice č. 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná
harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES je uvedené,

že: „Členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré
sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“). Uvedená novela vykonaná zákonom č. 279/2017 Z. z.
tak legislatívne jednoznačným vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu, ktorú bolo možné a
potrebné preklenúť aj podľa doterajšej úpravy jej eurokonformným výkladom.Keďže Smernica 2008/48/ES nevyžadovala a ani nevyžaduje uvádzanie termínu konečnej splatnosti,
odvolací súd je toho názoru, že je potrebné, aby zo zmluvy bola určito daná doba trvania zmluvy o úvere,

pričom dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné chápať ako celkovú dobu medzi okamihom,
kedy je spotrebiteľovi po prvýkrát umožnené úver čerpať a okamihom, od kedy je spotrebiteľ povinný
úver najneskôr splatiť.

Pokiaľ je v úverovej zmluve konštatovaná lehota splatnosti 72 mesiacov, po poskytnutí úveru, a to do

15. dňa v poslednom mesiaci a medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva bola uzatvorená dňa 19.
05. 2011, nie je možné konštatovať a súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie údaja o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Súd prvej inštancie však považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v

zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ pre nesprávne stanovenú obligačnú náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2
písm. j/ - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

Z úverovej zmluvy zo dňa 19. 05. 2011 vyplynulo, že RPMN bola uvedená od 42,2 do 44,3%.
K uvedenému odvolací súd dodáva, že uvedenie RPMN vo forme rozpätia dvoch hodnôt nie je v súlade

nielen s § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ale ani s článkom 3 a s článkom 19 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených ustanovení vyplýva, že RPMN sa musí vyjadriť jedným presným
percentuálnym podielom. Podľa článku 3 písm. i/ smernice predstavuje RPMN celkové náklady spojené
s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, teda vyžaduje sa stanoviť presný

percentuálny podiel. Z článku 19 ods. 1 smernice v spojení s prílohou tejto smernice vyplýva, že RPMN
sa vypočítava podľa matematického vzorca, ktorý je uvedený v tejto prílohe a mal by s presnosťou na
jedno desatinné miesto odrážať všetky existujúce alebo budúce záväzky dohodnuté medzi veriteľom
a spotrebiteľom. Účelom je predovšetkým zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o
úvere primerané informácie, najmä o RPMN, to mu umožní porovnať tieto miery u iných dodávateľov,

a teda posúdiť výhodnosť poskytovaného úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tak vyplýva jednoznačná povinnosť uviesť RPMN
do zmluvy ako jednu konkrétnu hodnotu, a nie ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.
Uvedený nedostatok nemožno považovať za odstránený ani tým, pokiaľ by bola konkrétna RPMN
žalobkyni oznámená dodatočne, nakoľko je podstatné, aby túto informáciu mala v dispozícii v čase

uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy.

13. Odvolací súd, aj keď nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti z dôvodu absencie termínov a počtu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako
aj z absencie neuvedenia konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. k/, f/), považoval však predmetný

spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, keď zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu sa potom zaoberanie ďalšími odvolacími námietkami javilo za
nehospodárne a nedôvodné, keďže dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie potom vyhovel návrhu žalobkyne, ktorá sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému zaplatila sumu 3.042,28
euraabolijejposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške1.300eur,takvznikolžalobkyninároknavrátenie
sumy z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.742,28 eura, ktorú výšku žalovaný nespochybňoval

v podanom odvolaní.

15. Odvolanie žalovaného ďalej smerovalo aj do výroku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. V tomto výroku považoval odvolací súd odvolanie
žalovaného za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a predčasné. Žalobkyňa svoj

nárok, pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia, uplatňovala v zmysle § 3 zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, a to z dôvodu, že žalovaný porušil jej práva ako spotrebiteľa, a preto, vzhľadom na výrazný
zásah do jej práv a neprimerané praktiky žalovaného, ako aj vzhľadom na jej majetkové pomery, mánárok na finančné zadosťučinenie. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 06. 04. 2018
ohľadne priznania primeraného finančného zadosťučinenia poukazovala len na rozhodnutia iných súdov
a na priznané výšky finančného zadosťučinenia, pričom žiadne ďalšie skutkové tvrdenia odôvodňujúce

opodstatnenosť tohto nároku neuvádzala.

16. Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16.1. Podľa § 3 odsek 5 zákona proti porušeniu práv a povinností uvedených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti poručiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Z rozhodnutia NS SR z 20. 03. 2008 č. k. 6Obo 302/2006 sú vymedzené aj kritériá pre posúdenie
finančného zadosťučinenia, pri posudzovaní ktorých je potrebné prihliadať na všetky okolnosti veci,
najmä na to, či ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, alebo ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto

závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí však na tieto kritériá iba poukázať, ale
preukázať vznik takých skutočností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie.

Žalobkyňa vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie svoj nárok odôvodnila len
paušálnym poukazovaním na nekalé obchodné praktiky žalovaného, bez tvrdenia konkrétnych

skutočností, z ktorých by mal vyplývať možný alebo faktický vznik ujmy práve u nej. Žalobkyňa
však nijako nekonkretizovala, aké neprimerané praktiky mal žalovaný použiť a výšku uplatneného
nároku na finančné zadosťučinenie bližšie neodôvodnila. S ohľadom na charakter tohto sporu, ktorý je
spotrebiteľským sporom, odvolací súd upriamuje pozornosť súdu na ust. § 295 veta prvá CSP, podľa
ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie

veci. Pre svoju úvahu o výške primeraného finančného zadosťučinenia v peniazoch nemal súd prvej
inštancie k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých pri svojich úvahách
vychádzal, resp. by mohol vychádzať. Pre spravodlivé rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia
je potrebné, aby súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť nielen rozsahu a intenzite porušených
práv spotrebiteľa, ale tiež to, aká ujma konaním žalovaného u nej nastala, resp. či vôbec nastala.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie v časti výroku o priznaní finančného zadosťučinenia
nemal dostatok skutkových tvrdení a preukázaných skutočností na rozhodnutie o tomto nároku
žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní finančného zadosťučinenia
a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).