Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116223422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov

JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: NETCORE MANAGEMENT LTD, 15
StopherHouse,WebberStreet,LondýnSE1ORE,SpojenékráľovstvoVeľkejBritánieaSevernéhoÍrska,
Company No. : 8373781, zastúpený spoločnosťou KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, Košice, proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o
zaplatenie 2.001.360,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 26Cbi/24/2016-1104 zo dňa 16.5.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v 1., 2. a 5 výroku.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku tak, že žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny
poplatok za návrh vo výške 31.530,00 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol,

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.901.292,90 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 1.901.292,90 eur od 15.10.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie 100.068,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od
15.10.2007 do zaplatenia zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške
33.193,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi prizal
náhradu trov konania v rozsahu 90%.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 185, § 186, § 187, § 191, § 204, § 206, § 207, § 208, §
209 C.s.p., ust. § 40 ods. 3, § 415, § 517 ods. 1, 2, § 524, § 525, § 526, § 529, § 793, § 795, § 797,§
798, § 797, § 802, § 806, § 809 Občianskeho zákonníka a ust. § 76, § 81, § 82 Zákona č. 50/1976
Zb. v platnom znení.

3. Uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.8.2010 v konaní vedenom pod sp. zn.
26Cbi/3/2011 sa právny predchodca žalobcu (Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so

sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie Južná trieda 4, 040 01
Košice, správca úpadcu: DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. „v konkurze“, Mlynárska 16, 040 01 Košice,
IČO: 36 472 093) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu2.352.732,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, titulom
náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov tohto súdneho konania.

4. Právny predchodca žalobcu uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009
zo dňa 25.6.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2009 zo dňa 30.6.2009 (časť 124B)
bol na majetok spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO:
36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa
23.9.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2009 zo dňa 29.9.2009 bola za správcu úpadcu

ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. Dňa 31.7.2006 uzatvoril
úpadca ako poistený na strane jednej so žalovaným ako poisťovňou na strane druhej poistnú zmluvu
č. 010 0006976 s účinnosťou od 1.8.2006, ktorej predmetom bolo Združené poistenie - poistenie
pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou a Dodatkové
poistenie, poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu -

Všeobecná časť (ďalej len „VPP-VČ“), všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - Poistenie pre
prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, alebo poškodenia a zničenia veci vodou
z vodovodných zariadení (ďalej len VPP-ZČ 1) a Všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť -
Poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „VPP-ZČ 2“). Dňa 26.3.2007 o 22:00 hod. došlo v
prevádzke spoločnosti úpadcu k požiaru výrobnej haly a zásob, o čom bolo spísané oznámenie o vzniku

škodovej udalosti, ktoré bolo následne zaslané žalovanému. Dňa 27.3.2007 sa uskutočnila obhliadka
škody na majetku úpadcu, zamestnancom spoločnosti Slovexperta, s r.o. so sídlom: Uhoľná 1, 010 01
Žilina, IČO: 36 404 811, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.
13502/L (ďalej ako „Slovexperta, s.r.o.“), ktorá vykonáva pre žalovaného ohliadky škôd vzniknutých v
súvislosti s poistnými udalosťami. Vychádzajúc u ustanovení VPP-VČ a VPP - ZČ 1 vzťahujúcich sa

na poistenie úpadcu a s prihliadnutím na predložené dokumenty ako aj známe skutočnosti týkajúce sa
predmetnej poistnej udalosti, je právne nepochybné predovšetkým to, že poistná udalosť - požiar zo
dňa 26.3.2007 je okrem škodovej zároveň aj poistnou udalosťou, keďže v kontexte zistených faktov
plne spĺňa definíciu uvedenú v čl. 1 VPP-VČ, ako aj negatívne vymedzenie podľa čl. 8 bod 2 VPP-
VČ a zároveň v rovnakých intenciách aj znenie čl. 8 VPP-ZČ 1 a preto je s touto poistnou udalosťou

spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (čl. 8 bod 1 VPP-VČ). Zároveň ak vec bola zničená, alebo
poškodená v dôsledku živelnej udalosti a to požiarom z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia
veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie poistenému (čl. 1 bod 1 VPP-ZČ 1). Na základe
všetkých dostupných dokumentov získaných na základe vyšetrovania poistnej udalosti Úradom justičnej
a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov a Hasičského a záchranného zboru v Prešove, t.j.

Uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 22.6.2007, ČVS: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX a znaleckého
posudku č. p. A.-XXXX G.-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007 vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru, Kuzmányho 8, 041 02 Košice - kriminalistami pre oblasť zisťovania príčin
požiarov a požiarnej elektrotechniky, ktoré boli následne doručené žalovanému jednoznačne vyplýva,
že skutočnou príčinou poistnej udalosti bol požiar, ktorého najpravdepodobnejšou príčinou vzniku bola

technická závada - vznietenie sa pilín, alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Z uvedeného
dôvodu bolo zo strany úpadcu aj žalobcu jednoznačne preukázané, že poistená nehnuteľnosť a zásoby
boli zničené a poškodené z dôvodu živelnej udalosti - požiaru a bol vylúčený úmysel poistníka,
poisteného alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu, t.j. táto škodová udalosť napĺňa všetky znaky
poistnej udalosti. Predchádzajúci právny zástupca úpadcu vyzval žalovaného listom zo dňa

30.8.2007 označeným ako „Predloženie dokladov na likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a
žiadosť o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie“ na vyplatenie primeraného preddavku
poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 1.10.2007 označeným ako „odmietnutie plnenia“ oznámil
úpadcovi, že plnenie z poistnej zmluvy odmieta z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty § 802 ods.
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pretože výroba prebiehala

v neskolaudovanej budove, o čom sa dozvedel až po uzatvorení poistnej zmluvy. Na uvedený list
reagoval likvidátor úpadcu listom zo dňa 27.11.2007, ktorým žalovaného opätovne vyzval „na vyplatenie
poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v rozsahu poisteného súboru zásob“ a zároveň
navrhol stretnutie „za účelom prerokovania možného zníženia poistného plnenia a definitívnej výšky
a termínu výplaty poistného plnenia z poistenej nehnuteľnosti.“ Listom zo dňa 20.12.2007 žalovaný

opätovne reagoval v tom zmysle, že výzve na úhradu poistného plnenia nevyhovie, pričom svoje
odmietavé stanovisko odôvodnil rovnako ako pri predchádzajúcom odmietnutí plnenia. Dňa 18.2.2008
voči uvedenému odmietnutiu podala listom odvolanie v mene úpadcu spoločnosť Respect Slovakia,
s.r.o., so sídlom toho času: Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064, zapísaná v Obchodnom registriOkresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 529/T, ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia
pre úpadcu. Žalovaný na odvolanie odpovedal listom zo dňa 12.3.2008 a to opätovným odmietnutím
vyplatenia poistného plnenia z totožných dôvodov aké už uviedol v predchádzajúcej korešpondencii.

Následne po vyhlásení konkurzu na spoločnosť DREVINA - DREVONA, spol. s r.o., so sídlom Mlynárska
16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093, sa správca pokúšal o mimosúdne urovnanie tohto sporu, pričom
žalovanémuzaslaldňa1.4.2010listpodnázvom„Predžalobnávýzva“, vktoromhovyzvalnadobrovoľnú
úhradu poistného plnenia. Žalovaný na uvedený list reagoval upovedomením o predĺžení lehoty na
preskúmanie nároku správcu úpadcu a to do 7.6.2010, ktoré bolo doručené správcovi dňa 10.5.2010. Na

následnú urgenciu zo dňa 21.06.2010 už žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Právny predchodca
žalobcu ďalej uviedol, že v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania ponuky na poistenie
nehnuteľnosti a zásob úpadcu boli žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam preukázateľne
zaslané: 1. znalecký posudok č. 051/2005 vypracovaný znalkyňou L.. I. P., z ktorého vyplýva, že
uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom poistenia, neboli skolaudované (str. č. 3, čl. II., bod
1 písm. a/ znaleckého posudku) a 2. ďalšie upresňujúce poznámky a podklady vo forme e-mailovej

správy. Tvrdil, že na základe týchto zaslaných podkladov mal žalovaný už pri samotnom dojednávaní
poistnej zmluvy vedomosť o tom, že budovy, ktoré majú byť predmetom poistenia sú neskolaudované
a úpadca v nich vykonáva výrobnú činnosť. Napriek tomu žalovaný vypracoval pre úpadcu ponuky na
predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo strany úpadcu vypracoval poistnú
zmluvu. Poistná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola platne uzavretá dňa 31.7.2006 s účinnosťou

od 1.8.2006. Úpadca žiadnym spôsobom od začiatku dojednávania uzatvorenia poistnej zmluvy so
žalovaným vedome nezamlčoval ani nezatajoval žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetu
poistenia - toho, že nie je skolaudovaný a že v v ňom úpadca uskutočňuje výrobnú činnosť. Preto v
tomtoprípadenedošloknaplneniuzákonnýchpredpokladovpreodmietnutiepoistnéhoplneniazostrany
žalovaného v zmysle ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak úmyslom úpadcu bolo poistiť

si svoj majetok pre prípad vzniku škodovej udalosti a preto nebolo v jeho záujme vystaviť sa riziku
neplnenia zo strany poisťovne v prípade vedomého uvádzania nepravdivých údajov. Právny predchodca
žalobcu si voči žalovanému uplatnil čiastku vo výške 70.878.428,03 Sk, t.j. 2.352.732,79 eur, čo do
výšky istiny z dôvodu, že poistnou udalosťou bola spôsobená jednak škoda na predmete poistenia -
poistených nehnuteľnostiach vo výške 60.293.000,00 Sk t.j. 2.001.360,95 eur hodnota bola stanovená

znaleckýmposudkomč.8/2007-Vyčísleniespôsobenejškody-všeobecnáhodnotapožiaromzničených
objektov firmy DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v obci Ličartovce, str. 11, vypracovaným L.. V. M., S.
X, XXX XX A.P., Č.. XXXXXX, znalcom z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľnosti a ktorého
zadávateľom bol Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov a škodu na skladových zásobách
vo výške 10.585.428,03 Sk, t.j. 351.371,84 eur, ktorej hodnota bola zdokladovaná žalovanému pri

ohlásení poistnej udalosti. Uplatňovaná výška poistného plnenia sa pohybuje v rozmedzí dohodnutej
maximálnej výšky poistnej sumy dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve. Vzhľadom
k obsahu listu odovzdanie spisového obalu a oznámenia o vzniku škodovej udalosti - poistná udalosť
č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že dňa 1.10.2007, kedy bol tento list doručený žalovanému, mal tento
k dispozícii už všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, preto dátum 15.10.2007 je

relevantným dňom, od kedy sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Právny
predchodca žalobcu si s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 2.352 732,79 eur od 15.10.2007 až do zaplatenia.

5. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Potvrdil, že uzavrel
s úpadcom poistnú zmluvu dňa 31.7.2006 s účinnosťou od 1.8.2006. Číslo návrhu poistnej zmluvy
bolo XXXXXXXXXX a číslo poistnej zmluvy bolo XXXXXXXXXX. Uviedol, že dňa 27.3.2007 mu bola
nahlásená škodová udalosť, ku ktorej došlo 26.3.2007 v objekte spoločnosti DREVINA - DREVONA
spol. s r.o. v obci Ličartovce č. 299. Dňa 11.4.2007 bolo žalovanému doručené písomné oznámenie

úpadcu zo dňa 5.3.2007 o vzniku škodovej udalosti. Túto škodovú udalosť žalovaný zaevidoval pod
č. 8001379880 a bez zbytočného odkladu pristúpil k jej vyšetreniu. Poveril spoločnosť INSERVIS
Slovakia, s.r.o. uskutočnením posúdenia rozsahu, druhu, príčiny a výšky škody spôsobenej požiarom
dňa 26.3.2007, ktorá už dňa 30.3.2007 vykonala úvodnú obhliadku objektu. V rámci šetrenia poistnej
udalosti spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. písomne požiadala úpadcu prostredníctvom spoločnosti

Respect Slovakia, s.r.o., ktorá poistenie dojednávala a pri riešení poistnej udalosti úpadcu zastupovala,
o predloženie pokladov, potrebných na preukázanie uplatneného nároku na poistné plnenie z poistnej
zmluvy a to žiadosťou zo dňa 2.4.2007. Predloženie požadovaných podkladov následne urgovala dňa
16.8.2007. Úpadca dňa 31.8.2007 predložil žalovanému tieto podkladové materiály: uznesenie Úradujustičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov, č. p. P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa
22.6.2007, znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. PPZ-XXXXKEU-
G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007, znalecký posudok č. 8/2007 spracovaný znalcom L.. V. M., zo dňa

22.5.2007, zadávateľ Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov. Zo záverov
znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX
zo dňa 17.5.2007, vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti
DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo drevného prachu
vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie sa kovového povrchu niektorej časti

vzduchotechniky trením pohyblivých častí alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého
medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom
neprimerane zvýšeného prechodového odporu. Podľa záverov Správy o výsledku požiarno-technickej
expertízy zo dňa 15.5.2007 predloženej Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v
Prešove, príčinou vzniku požiaru objektu bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha v elektrickej
časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí alebo

zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice motora,
resp. vývodov vinutí a prívodových vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vo vnútri
svorkovnice. Súčasťou požiadaviek potrebných na prešetrenie predmetnej poistnej udalosti a určenie
povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a jeho výšku, bola aj požiadavka na predloženie
kolaudačného rozhodnutia, na predmet poistenia - objekt výrobnej haly s príslušenstvom spoločnosti

DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie na predmetný
objekt nebolo žalovanému predložené zo strany úpadcu spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. , ktorá
vykonávala šetrenie predmetnej poistnej udalosti, dňa 11.6.2007 zaslala žiadosť na Obecný úrad
v Ličartovciach, či na predmetný objekt bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Dňa 28.6.2007 bola
spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. doručená odpoveď starostu obce Ličartovce, v ktorej sa uvádza,

že na predmetnú stavbu bol dňa 24.11.2005 zo strany spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.
podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak zo strany stavebného úradu kolaudačné
rozhodnutie vydané nebolo. Úpadca vo svojich podaniach adresovaných žalovanému pri preukazovaní
nároku na poistné plnenie poukazuje na skutočnosť, že disponuje všetkými relevantnými dokladmi
preukazujúcimi splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti. Žalovaný

považuje uvedené argumenty za nepodstatné a to z dôvodu, že splnenie uvedených požiadaviek
ako aj ďalších požiadaviek vymedzených stavebným zákonom je resp. malo byť predpokladom pre
vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetným nehnuteľnostiam, v žiadnom prípade však nemôže
byť právnym dôvodom pre určenie povinnosti žalovaného poskytnúť úpadcovi poistné plnenie. Práve
naopakneexistenciakolaudačnéhorozhodnutiapoukazujenanedostatkyvsplnenípodmienokzostrany

úpadcu, splnením ktorých podmieňuje stavebný zákon vydanie kolaudačného rozhodnutia a to bez
výnimky. V rámci prešetrenia predmetnej poistnej udalosti boli žalovanému predložené nasledovné
rozhodnutia a podania k okolnostiam súvisiacim s vydaním kolaudačného rozhodnutia na objekt.
Rozhodnutie obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 ako vecne a miestne príslušného
orgánu štátnej správy podľa ust. § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností

z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorým ako príslušný stavebný úrad (ďalej
len stavebný úrad) podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len Stavebný zákon ) vydal dodatočné povolenie stavby DREVINA - DREVONA spol. s r.o., Ličartovce
299 výroba a sklad europrofilov na strane 2 rozhodnutia uložil úpadcovi povinnosti na dokončenie
stavby. V tejto časti rozhodnutia sa okrem iného uvádzajú aj tieto skutočnosti a sú uložené stavebníkovi

tieto povinnosti: stavba je v súčasnom období v stupni rozostavanosti na cca 85% a bola realizovaná
bez stavebného povolenia, stavbu treba ukončiť do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, stavebník dodrží podmienky stanovené RUVZ Prešov a to hlavne v oblasti neprekročenia
stanovených limitov hlučnosti a zrealizuje požadované technické opatrenia na zachytávanie pilín. V
predmetnom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného

rozhodnutia, ktoré na podaný písomný návrh stavebníka podľa § 79 stavebného zákona vydá stavebný
úrad. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetnej stavbe bol podaný úpadcom dňa
24.11.2005 na stavebnom úrade. Obec Ličartovce, stavebný úrad rozhodnutím č. H 5676/2005-Ka
zo dňa 7.3.2006 vyzval úpadcu odstrániť nedostatky so žiadosťou o doplnenie dokladov s tým, že
do predloženia doplňujúcich dokladov kolaudačné konanie prerušil. Rozhodnutím stavebného úradu č.

H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.03.2006, bola úpadcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 5.500, Sk
podľa ust. § 107 stavebného zákona z dôvodu realizácie stavby bez stavebného povolenia, čo bolo
zistené pri výkone štátneho dohľadu dňa 25.1.2005. Obec Ličartovce rozhodnutím č. 583/2006 zo dňa
25.9.2006 vyzvala úpadcu odstrániť nedostatky a v prípade nesplnenia tejto povinnosti užívanie stavbybez kolaudačného rozhodnutia a výrobu s okamžitou platnosťou zastaviť. Starosta obce Ličartovce
listom zo dňa 19.12.2006 zaslaným konateľovi úpadcu, ho vyzval, aby sa dostavil do kancelárie
obecného úradu Ličartovce za účelom odstránenia vád a nedorobkov, na ktoré bol upozornený listom

zo dňa 25.9.2006. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností úpadca od začiatku realizácie stavby
závažným spôsobom porušoval ustanovenia stavebného zákona a to tým, že výstavbu haly objektu
začal bez stavebného povolenia a po celú dobu prevádzky vo výrobnej hale vykonával prevádzku bez
kolaudačného rozhodnutia. Právny predchodca žalobcu v žalobnom návrhu poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný už pri dojednávaní poistnej zmluvy mal vedomosť o tom, že k stavbe nebolo vydané

kolaudačné rozhodnutie, pričom poukazuje pri svojej argumentácii na znalecký posudok č. 051/2005
vypracovaný znalkyňou I. P. zo dňa 8.11.2005 (ďalej len znalecký posudok), ktorý ako uvádza bol
žalovanému zaslaný za účelom vypracovania ponuky na poistenie nehnuteľností a zásob a kde z textu
na strane 3 čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti neboli
skolaudované. Preto podľa názoru žalobcu nebol žalovaný oprávnený postupovať podľa ust. § 802
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistiteľ môže odmietnuť poskytnutie plnenia z dôvodu,

že sa dozvedel až po poistnej udalosti a že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy
bola podstatná. Žalovaný k predmetným tvrdeniam uviedol, že znalecký posudok bol spracovaný so
stavom ku dňu 19.10.2005, pričom poistná zmluva bola uzavretá dňa 31.7.2006 t.j. cca deväť a pol
mesiaca po dni, ku ktorému bol spracovaný znalecký posudok, časový odstup medzi časom vyhotovenia

znaleckého posudku a časom dojednania a uzavretia poistnej zmluvy je značne odlišný, preto aj v
prípade, že by tento mal odporca k dispozícii nepreukazuje jeho vedomosť o spornej skutočnosti v
čase uzavretia poistnej zmluvy. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vkladu nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností podľa časti I bod 1.2 účel znaleckého posudku, a nie za účelom spracovania
ponuky pre uzavretie poistnej zmluvy. Skutočnosť, že stavba nie je skolaudovaná je v znaleckom

posudku uvedená iba okrajovo ako súčasť odôvodnenia v čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku
- výber použitej metódy. Žalovaný poukazuje na celý text v časti čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého
posudku - výber použitej metódy, ktorý úpadca z dôvodov pre žalovaného neznámych neuviedol a kde
sa uvádza cit.: „Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože
stavba nie je skolaudovaná t. z. nie je užívania schopná.... .“ V časti 3 písm. b/ znaleckého posudku

- Analýza využitia nehnuteľnosti sa uvádza cit. „Nehnuteľnosť nie je skolaudovaná, jej využitie je v
zmysle stavebného povolenia a konštrukčného vybavenia - výroba eurookien, resp. iná priemyselná
výroba.“ Znalecký posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007,
kedy bol zaslaný faxom a to iba strany č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku. Uvedené skutočnosti
potvrdzuje aj vyjadrenie JUDr. Vladimíra Gürtlera, advokáta, ktorý zastupoval úpadcu pri uplatňovaní

nároku na poistné plnenie a to v liste zo dňa 30.8.2007, kde na strane 2 sa uvádza, že poisťovňa
bola so skutočnosťou, že úpadca nemá kolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia oboznámená cit.
„už na predchádzajúcom stretnutí, t.j. dňa 14.6.2007“, čo tiež preukazuje, že žalovaný sa dozvedel o
tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej zmluvy. S ohľadom na uvedené
žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal k dispozícii informáciu,

vedomosťotom,žepredmetpoistenianiejeskolaudovaný,včasepreduzavretímzmluvy.Kuvedenému
tvrdeniu žalobca v rámci uplatňovania svojho nároku po vzniku poistnej udalosti, v priebehu jeho
uplatňovania mimosúdnou cestou ako aj v žalobnom návrhu nepredložil jediný dôkaz. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti žalovaný je presvedčený, že jeho postup pri likvidácii predmetnej poistnej
udalosti bol správny, v súlade s platnou právnou úpravou, poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými

podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu všeobecnou časťou (ďalej len VPP-VČ)
a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad poškodenia alebo zničenia veci
živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení (ďalej len VPP-
ZČVVZ) a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad ukradnutia veci (ďalej
len VPP-ZČUV a ďalej spolu aj ako prílohy). K žiadosti úpadcu o poskytnutie poistného plnenia z

predmetnej poistnej udalosti žalovaný listom zo dňa 1.7.2007 zaslal oznámenie o ukončení šetrenia
poistnej udalosti so záverom, že poskytnutie poistného plnenia odmieta z dôvodu užívania objektu bez
kolaudačného rozhodnutia s poukazom na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odmietnutie
poskytnutia poistného plnenia žalovaný potvrdil aj v odpovedi zo dňa 20.12.2007 k výzve na poskytnutie
poistného plnenia, ktoré odôvodnil neexistenciou kolaudačného rozhodnutia na objekt, t.j. protiprávne

užívanie objektu prevádzky bez kolaudačného navrhovateľa vydaného stavebným úradom. Poistiteľ
pri uzavretí poistenia zisťuje skutočnosti potrebné pre určenie výšky poistnej sumy a výšky poistného
ako aj skutočnosti rozhodujúce pre pristúpenie poistiteľa k uzavretiu poistnej zmluvy ako takej, teda
skutočnostirozhodujúcepreposúdenieotázky,čivkonkrétnomprípademožnovôbecpoistenieuzavrieť.Za týmto účelom je poistiteľ oprávnený pri dojednaní poistenia klásť budúcemu poistníkovi, príp. aj
budúcemu poistenému otázky ku skutočnostiam, dôležitým pre uzavretie poistnej zmluvy v súlade s cit.
ustanovením § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis a ani

poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp. neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne
otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu poistenia. Z toho dôvodu poistiteľ kladie otázky
týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným
klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky
poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistenej veci a pod. v závislosti od druhu poistného

produktu a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď. Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok
zo strany žalovaného na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, je na mieste otázka či vôbec bolo
povinnosťou žalovaného skúmať existenciu oprávnenia úpadcu ako budúceho poistníka a poisteného
na prevádzkovanie stavby t.j. skutočnosť či v čase uzavretia poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne až do takej miery, aby pravdivosť týchto
skutočností aj preveroval. Žalovaný je presvedčený, že poistiteľ nemá povinnosť skúmať či poistený má

oprávnenie na užívanie stavby na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, prípadne takého
oprávnenie nemá a to z dôvodu, že podľa stavebného zákona je oprávnenie na užívanie stavby a v
prípade, že ide o prevádzku na jej prevádzkovanie, jednoznačne podmienené vydaním právoplatného
kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby. Preto poistiteľ pri uzavretí poistenia vychádzal
zo zákonného predpokladu, že poistený si plní zákonom ustanovené povinnosti, v danom prípade

povinnosti vymedzené v stavebnom zákone, a to bez ohľadu na skutočnosť či má v úmysle uzavrieť
poistnú zmluvu na predmet poistenia alebo nie. Žalovaný taktiež nemal dôvod zisťovať a klásť tak
úpadcovi otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia a to z dôvodu, že už v čase uzavretia
poistnej zmluvy úpadca predmetný objekt dlhší čas prevádzkoval. Preto sa žalovaný dôvodne domnieval
a nemal dôvod spochybňovať skutočnosť, že prevádzkovanie objektu úpadca vykonáva na základe

právoplatného kolaudačného rozhodnutia, čo na stretnutiach so zástupcami žalovaného pred uzavretím
poistnej zmluvy jednoznačne prezentoval. Žalovaný teda nemal povinnosť a ani dôvod skúmať
existenciuprávoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutiakobjektuakoskutočnosťrozhodujúcupreuzavretie
poistnej zmluvy. Práve naopak, je presvedčený, že úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej
sa existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému

a to z vlastnej iniciatívy, jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou. Preto
analogickymožnokonanieresp.nekonanieúpadcukeďvedomeaúmyselnezamlčalpredmetnúdôležitú
skutočnosť svojím konaním a prezentáciou svojej činnosti túto skutočnosť aj potvrdil, považovať za
konanie v rozpore s ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oznámenie neexistencie kolaudačného
rozhodnutia zo strany úpadcu by pre žalovaného bolo prekážkou uzavretia poistnej zmluvy resp. poistnej

zmluvy s daným predmetom poistenia. Táto skutočnosť je však predovšetkým prekážkou užívania a
prevádzkovania objektu úpadcom až do času vydania kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania
objektu. Skutočnosť, že žalovaný uzavrel s úpadcom poistnú zmluvu, nemôže tak legalizovať závažné
protiprávne konanie úpadcu, akým je uvedenie stavby do užívania, ktorým porušil povinnosti stavebníka
vymedzené stavebným zákonom a to ani v prípade, ak by žalovaného o svojom protiprávnom konaní

vopred informoval. Žalovaný je presvedčený, že v dôsledku uvedeného závažného protiprávneho
konania úpadcu v danom prípade nemohla vzniknúť a ani nevznikla povinnosť žalovaného poskytnúť
úpadcovi poistné plnenie. Poukázal pritom na ust. § 799 ods. 1 a § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
čl. 6 ods. 1 písm. b/ všeobecných poistných podmienok. Žalovaný mal za to, že úpadca svojím konaním
závažne porušil svoje povinnosti vymedzené stavebným zákonom a to najmä ust. § 76 ods. 1, § 82 ods.

1, § 82 ods. 2 a § 83 ods. 4. S poukazom na citované porušenie povinnosti úpadcu ako stavebníka podľa
stavebného zákona je potrebné konštatovať, že úpadca ako poistený porušil ust. § 799 ods. 1, § 809
ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 6 VPP-VČ ods. 1 písm. b/. Žalovaný mal tiež za to, že úpadca porušil
aj ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ. Závažnosť porušenia citovaných
ustanovení stavebného zákona úpadcom vplyv tohto porušenia na rozsah škody a tým aj povinnosti

žalovanéhoplniťjezrejmázcit.ustanoveníStavebnéhozákona.Uvedenéporušenieustanovenízákona,
ktoré malo jednoznačne vplyv na vznik poistnej udalosti ako takej a tým aj škodu v rozsahu určenom
expertnou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v Ličartovciach
spracovanou spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.09.2007, je právnym dôvodom pre
aplikáciu ustanovení § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ v spojení s ust. §

793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých žalovaný neposkytol poistné plnenie, pretože
porušením povinností zo strany úpadcu vyplývajúcich zo stavebného zákona, Občianskeho zákonníka
ako aj poistnej zmluvy a to bez akýchkoľvek pochýb porušením vedomým nie len že podstatne prispel,
ale podľa názoru žalovaného, zapríčinil, že došlo k predmetnej škodovej udalosti v rozsahu, v akombola výška škody stanovená expertnou správou. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a VPP-
VČ upravujú právo poistiteľa v prípade vedomého porušenia zmluvných povinností poisteným, poistné
plnenie znížiť primerane, v takej miere akou toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti

alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov. Žalovaný je presvedčený, že pritom miera zníženia nie je ničím
obmedzená a v prípade, že príčinou vzniku predmetnej škody bolo výlučne vedomé konanie úpadcu
bol žalovaný oprávnený znížiť poistné plnenie do takej miery, že úpadcovi poistné plnenie odmietol
poskytnúť.

6. Právny predchodca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že osobitosť právnej úpravy poistnej
zmluvysaokreminéhoprejavujeajvtom,žeukladánielenpoistiteľovi (§792aObčianskehozákonníka),
ale aj záujemcovi o poistenie (§ 793 Občianskeho zákonníka) tzv. informačnú povinnosť. Podľa ust. §
793 ods. 1 kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky
písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež ak ide o zmenu poistenia.
V citovanom ustanovení je upravená základná predzmluvná povinnosť záujemcu o poistenie. Zámerom

zákonodarcu bolo prostredníctvom úpravy tejto povinnosti záujemcu o poistenie umožniť poistiteľovi
spoznať riziko, ktoré má poistiť a aké poistné má stanoviť, čiže zistiť skutočnosti, ktoré sú podstatné
pre vznik poistenia alebo aspoň pre určenie výšky poistného. Uvedenie vedome nepravdivých a
neúplných údajov pri uzavieraní poistnej zmluvy zákon spája s tromi druhmi sankcií: znížením poistného
plnenia (§ 798 Občianskeho zákonníka), odstúpením od poistnej zmluvy (§ 802 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) a odmietnutím poistného plnenia (§ 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa
vo viacerých odpovediach na výzvy úpadcu a právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie poistného
plnenia po vzniku poistnej udalosti odvolával na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu tvrdil, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia je na daný skutkový stav
vylúčená, lebo úpadca skutočnosť, že budova, ktorá má byť predmetom poistenia nie je skolaudovaná,

netajil a pri dojednaní poistenia neuviedol vedome nepravdivé alebo neúplné informácie. Uzatvoreniu
poistnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným predchádzala komunikácia sprostredkovateľa poistenia
- obchodnej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107
064 , zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 529/T ( ďalej aj
len ako Respect Slovakia, s.r.o. alebo sprostredkovateľ poistenia ) s viacerými poisťovňami pôsobiacimi

na území SR, ktorej cieľom bolo zistenie poistiteľa schopného poskytnúť úpadcovi najvýhodnejšie
poistenie jeho majetku. Na základe žiadosti o vypracovanie ponúk zaslali okrem žalovaného aj iné
oslovené poisťovne úpadcovi resp. sprostredkovateľovi poistenia vypracované návrhy na poistenie
majetku, ako napr. Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, so sídlom Plynárenská 7/C,
824 79 Bratislava 26, IČO: 31 354 327 (ďalej aj len ako Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.), Union

poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 (ďalej aj len ako
Union poisťovňa, a.s.) príp. bola úpadcovi/sprostredkovateľovi poistenia zaslaná záporná odpoveď
na vypracovanie ponuky (QBE poisťovňa , a.s., Němcovej 30, 042 80 Košice, IČO: 17 084 954).
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700 (ďalej aj len ako Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) na základe požiadavky sprostredkovateľa

poistenia o predloženie ponuky na poistenie majetku úpadcu uskutočnila pracovníkom riziko servisu
Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (inšpektorom L.. W. X.) dňa 11.7.2006 obhliadku objektu (majetku,
ktorý mal byť predmetom poistenia) a na jej základe bola úpadcovi doporučená kolaudácia stavby
v čo najkratšom možnom termíne. Z uvedených dokumentov je zrejmé, že úpadca sa v žiadnom
prípade nesnažil zatajiť skutočnosť, že budova (majetok, ktorý mal byť predmetom poistenia) nie je

skolaudovaná. Práve naopak, zo vzájomnej komunikácie úpadcu a poisťovní je možné vyvodiť, že tieto
a teda aj žalovaný mali vedomosť o neskolaudovaní budovy a to minimálne na základe znaleckého
posudku č. 051/2005 vypracovaného znalkyňou L.. I. P. (ďalej aj len ako znalecký posudok), ktorý
túto informáciu obsahoval (str. 3 čl. II, bod 1 písm. a) znaleckého posudku). Uvedené konštatovanie
je možné podporiť odkazom na e-mail A.. Z. zo dňa 29.6.2006 adresovaný zamestnancom viacerých

poisťovnízaúčelomvypracovaniaponukypoisteniamajetku,kdesavzávereuvádza:„Faxomzasielame
VOR, splnomocnenie a charakteristiku budovy zo znaleckého posudku.“ Argumentáciu žalovaného
obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.2.2011 vo vzťahu k znaleckému posudku v súvislosti s
vedomosťou, alebo nevedomosťou žalovaného o neskolaudovaní budovy, ktorá mala byť predmetom
poistenia považoval právny predchodca žalobcu za irelevantnú. Konštatovanie žalovaného, že znalecký

posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007, kedy bol zaslaný
faxom a to iba strana č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku ako aj žalovaným uvádzaný odkaz na
vyjadrenie JUDr. S. B., advokáta, ktorý zastupoval úpadcu pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie, z
listu zo dňa 30.8.2007, kde sa na strane 2 uvádza, že poisťovňa bola so skutočnosťou, že žalobca nemákolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia oboznámená, cit.: „už na predchádzajúcom stretnutí, t.j.
dňa 14.6.2007“ (vyjadrenie k odporu zo dňa 21.2.2011 str. 6) považuje právny predchodca žalobcu za
zavádzajúce, nakoľko až po určitom čase po vzniku poistnej udalosti vyvstala požiadavka žalovaného

na predloženie kolaudačného rozhodnutia k budove, ktorá bola predmetom poistenia. Úpadca znovu
informoval žalovaného o skutočnosti, že budova nebola skolaudovaná, pričom na preukázanie svojho
tvrdenia zaslal úpadca žalovanému opätovne aj vyššie spomínaný znalecký posudok faxom. Jeho
zaslanie po vzniku poistnej udalosti nie je teda možné považovať tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom
vyjadrení, za nespochybniteľný dôkaz o tom, že ho pred vznikom poistnej udalosti nemal k dispozícii. Čo

satýkavyjadreniaJUDr.B.(formuláciazlistucitovanážalovaným),totomalovdanomkontextezdôrazniť
už predchádzajúce oboznámenie žalovaného na uskutočnenom osobnom stretnutí s tým, že úpadca
napriek požiadavke žalovaného nemá žiadne kolaudačné rozhodnutie k dispozícii; v žiadnom prípade
preto nie je možné vyjadrenie JUDr. B. vykladať v takom zmysle ako to uvádza žalovaný, a to konkrétne
že „žalovaný sa dozvedel o tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej
zmluvy.“ Podľa ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu,

je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného
poistenia. To platí tiež ak ide o zmenu poistenia. Nakoľko slovenská právna úprava pozná dotazníkovú
formu splnenia informačnej povinnosti, musí záujemca o poistenie presne zodpovedať všetky písomne
formulované štandardné otázky poistiteľa, pričom z hľadiska právnej istoty má veľký význam presná a
jednoznačná formulácia otázok. Aj v odbornej literatúre je všeobecne prijímaný názor, podľa ktorého,

ak určitá okolnosť nevyjde najavo v dôsledku neurčitosti otázky poisťovateľa, nemôže sa táto okolnosť
v prípade sporu vykladať v neprospech poisteného. Napriek tomu, že dôkazné bremeno ohľadne
vedomého porušenia povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poistiteľa zaťažuje poistiteľa,
žalovaný do dnešného dňa nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že úpadca pri dojednaní poistenia
vedome zavádzal nepravdivé alebo neúplné informácie, čo by bolo základným predpokladom pre

aplikáciuust.§802ods.2Občianskehozákonníkanadanýskutkovýstav.Právenaopak vtejtosúvislosti
poukázal na tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2011 uvádza nasledovné, cit.:
„žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp.
neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu
poistenia. Z tohto dôvodu poistiteľ kladie otázky týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam

pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky
poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistnej veci
a pod. v závislosti od druhu poistného produktu, a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď.
Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok zo strany odporcu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy,
je na mieste otázka, či vôbec bolo povinnosťou odporcu skúmať existenciu oprávnenia navrhovateľa

ako budúceho poistníka a poisteného na prevádzkovanie stavby, t.j. skutočnosť či v čase uzavretia
poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne
až do takej miery, aby pravdivosť týchto skutočností aj preveroval.“ Podľa názoru právneho predchodcu
žalobcuvyššiecitovanévyjadreniežalovanéhojednoznačnepreukazuje,žeúpadcasanemoholdopustiť
konania kedy by vedome uviedol pri dojednávaní poistenia nepravdivé a neúplné informácie (ohľadom

kolaudácie budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia) a to na základe toho, že otázka týkajúca
sa tejto skutočnosti mu nebola zo strany žalovaného ani položená, čo potvrdzujú aj ďalšie vyjadrenia
žalovaného. Názor žalovaného, podľa ktorého úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej sa
existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému a to
z vlastnej iniciatívy jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou aj vzhľadom na

znenie ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na existujúcu judikatúru, podľa
ktorej nezáleží na tom, či sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam lebo
rozhoduje len či splnil svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodné pre uzavretie poistnej zmluvy
alebo pre určenie obsahu poistky, na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvy opýtaný (R 73/1967);
poistník preto nie je oprávnený špekulovať nad odpoveďami, je len povinný pravdivo a úplne odpovedať

na položené otázky, preto považuje za úplné nesprávny. Ďalšou podmienkou, na ktorej splnenie zákon
viaže právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je
existencia závažnej skutočnosti, ktorá je príčinou poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy
podstatná, čiže pri vedomosti ktorej by poistiteľ zmluvu vôbec neuzavrel a to ani za vyššie poistné.

Ak by totiž išlo o nepodstatný omyl, teda prípad, kedy by poistnú zmluvu síce uzavrel, avšak len
pri vyššom poistnom, prichádzalo by do úvahy len primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy
podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto podmienky ale žalovaný sám vylúčil keď sa
vyjadril, že nemal povinnosť a ani dôvod skúmať existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutiak objektu ako skutočnosť rozhodujúcu pre uzavretie zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené právny
predchodca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť svojho postupu pri odmietnutí
poskytovania poistného plnenia, čím sa dopustil konania v rozpore so zákonom. K porušeniu tzv.

prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. §
799 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu uviedol, že zákon ukladá poistenému
dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, z poistnej zmluvy
alebo z poistných podmienok. Ide predovšetkým o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k
poistnej udalosti nedošlo resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na nedodržanie povinností stanovených pre úpadcu stavebným zákonom. Právny predchodca
žalobcu mal za to, že nakoľko poistná udalosť vznikla v dôsledku požiaru z hľadiska splnenia prevenčnej
povinnosti t.j. povinnosti smerujúcej k odvráteniu alebo zmenšeniu poistného nebezpečenstva, je
relevantné predovšetkým to, či bola zo strany úpadcu dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s
ust. § 43d ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej
životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia

sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje aj požiarna bezpečnosť stavby, a nie
vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorého neexistenciu považuje žalovaný
za základný dôvod na svoj postup podľa ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na závery
znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice zo dňa 17.5.2007, ako aj uznesenie
úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov zo dňa 22.6.2007, ktoré vylučujú porušenie povinností

úpadcu majúcich za následok vznik požiaru. Na základe uvedeného navrhol žalobe vyhovieť v celom
rozsahu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2011 nesúhlasil s tvrdením právneho predchodcu žalobcu,
že sa nesnažil zatajovať skutočnosť, že budova je neskolaudovaná. Mal za to, že z e-mailu p. Z.

konajúcehozasprostredkovateľapoisteniaRespectSlovakia,s.r.o.nevyplýva,žebyoboznámiloslovené
poisťovne so skutočnosťou, že budova nie je skolaudovaná. Tvrdil, že ak prebiehala výroba v budove
a úpadca v nej prevádzkoval činnosť, na ktorú bol povinný mať vydané kolaudačné rozhodnutie a
bez kolaudačného rozhodnutia nebol oprávnený prevádzkovú činnosť vykonávať, v prípade, že na túto
skutočnosť žalovaného osobitne neupozornil, žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že budova nie je

skolaudovaná. Uviedol, že ani z odpovedí oslovených poisťovní nevyplýva, žeby im pri oslovení a zadaní
požiadavky na spracovanie ponuky poistenia bola poskytnutá informácia o neskolaudovaní budovy.
Z obsahu úpadcovi predložených ponúk spracovaných oslovenými poisťovňami ako predbežnými
ponukami a vyjadrenia pracovníka spoločnosti Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. je zrejmé, že
poisťovne spracovali ponuky poistenia bez vedomosti o neskolaudovaní budovy a že táto skutočnosť

by bola neskôr pri dojednaní konkrétnych podmienok poistenia zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou
pre dojednanie poistenia majetku aj zo strany iných poisťovateľov. Vzhľadom na vyššie uvedené
postoje oslovených poisťovní si úpadca bol vedomý, že skolaudovanie budovy, v ktorej už prebiehala
prevádzka je neodmysliteľnou a dôležitou podmienkou poistenia majetku pre všetkých poisťovateľov a
preto podľa názoru žalovaného mal jednoznačne dôvod zatajiť informáciu o neskolaudovaní budovy.

Žalovaný sa preto nestotožňuje s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že skutočnosť o neexistencii
kolaudačného rozhodnutia sa úpadca nesnažil zatajiť a tiež sa nestotožňuje s tvrdením právneho
predchodcu žalobcu, že z obsahu e-mailovej komunikácie je možné vyvodiť, že žalovaný mal vedomosť
o neskolaudovaní budovy a to minimálne zo znaleckého posudku č. 051/2005 vypracovaného znalkyňou
L.. I. P. (ďalej len „znalecký posudok“). Tento znalecký posudok mal byť podľa právneho predchodcu

žalobcu zaslaný žalovanému faxom, keďže v závere e-mailu p. Z. zo dňa 29.06.2006 zaslaného
poisťovniam, žalovanému dňa 7.7.2006, sa uvádza „faxom zasielame charakteristiku budovy zo
znaleckého posudku.“ Podľa žalovaného nebolo súdu preukázané, žeby znalecký posudok mu bol v
skutočnosti doručený faxom, prípadne iným spôsobom pred poistnou udalosťou. Uviedol, že sa tak
stalo až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.3.2007, kedy bol zaslaný faxom a to iba strany č. 1, 3,

10 a 26. Túto skutočnosť potvrdil aj p. R., zamestnanec žalovaného, ktorý poistenie za žalovaného
so sprostredkovateľom poistenia dojednával. Žalovaný tvrdil, že p. R. bola podaná ústna informácia,
že predmet poistenia je skolaudovaný. Žalovaný tvrdil, že vo svojom predchádzajúcom stanovisku
neuviedol, žeby otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia nepoložil, iba poukázal na
to, že je otázne či je to jeho povinnosťou a či to v danom prípade bolo opodstatnené, ak mal

informáciu o tom, že budova je v prevádzke, z čoho vyplýva odôvodnený predpoklad, že kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané a že teda záujemca o poistenie spĺňa všetky získané predpoklady na to, aby
v budove v jeho vlastníctve a užívaní prevádzkoval priemyselnú činnosť. Informácie, ktoré poskytol
úpadca prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia v emaile zo dňa 29.6.2006, týkajúce sa budovya prevádzkovania činnosti úpadcu je potom možné podľa žalovaného považovať za nepravdivé a
neúplné, aj keď nejde o odpovede na otázky žalovaného, ide však o podstatné informácie týkajúce
sa predmetu poistenia, ktoré úpadca predložil ako podkladové informácie na vypracovanie ponuky

poistenia a uzavretie poistnej zmluvy a v nadväznosti, na ktoré žalovaný kládol pri dojednaní poistenia
ďalšie doplňujúce otázky k podstatným skutočnostiam rozhodujúcimi pre uzavretie poistenia. Žalovaný
uviedol, že otázku či predmetná budova je skolaudovaná položil ústne, pričom konkrétne táto otázka
bola položená zástupcom žalovaného p. O.. R. zástupcovi sprostredkovateľa p. Z. v rámci komunikácie
pred dojednaním poistenia a podpisom poistnej zmluvy, ktorý ako odpoveď na otázku zástupcu

odporcu výslovne uviedol, že kolaudačné konanie je ukončené, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým
bolo povolené užívanie stavby bolo vydané a úpadca čaká na jeho doručenie v priebehu niekoľkých
dní. Na základe tejto informácie a po ubezpečení p. Z., že v čase uzavretia poistnej zmluvy bude
budova skolaudovaná, čo bolo podmienkou uzavretia poistnej zmluvy ako aj po splnení ďalších
podmienok, poistenia, žalovaný s úpadcom uzavreli poistnú zmluvu. Úpadca teda mal vedomosť
prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia o tom, že podmienkou uzavretia poistnej zmluvy je vydanie

kolaudačného rozhodnutia, pričom žalovaný bol zo strany sprostredkovateľa poistenia ubezpečený o
existencii kolaudačného rozhodnutia v čase podpisu poistnej zmluvy. Žalovaný tak bol uvedený do
omylu a úpadca aj po 8 mesiacoch od uzavretia poistnej zmluvy prevádzkoval činnosť s vysokým
rizikom požiaru bez právoplatného rozhodnutia a tým hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu ukladá
stavebný zákon. Žalovaný absolútne odmieta tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že

budovu poistil s vedomím, že je neskolaudovaná a prejavil tým vôľu (zaviazal sa) poskytovať poistnú
ochranu majetku - neskolaudovanej budove a prevádzkovaniu z požiarno-bezpečnostného hľadiska
vysoko rizikovej činnosti úpadcu, ktorej prevádzkovanie bez kolaudačného rozhodnutia je v hrubom
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nikdy a žiadnym spôsobom takúto
vôľu neprejavil. Žalovaný považuje za preukázané, že úpadca hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu

ukladá stavebný zákon, prevádzkoval budovu a výrobnú činnosť bez kolaudačného rozhodnutia (toto
porušenie je o to závažnejšie, že nebola skolaudovaná len budova samotná, ale najmä prevádzka v
budove vykonávaná úpadcom ako činnosť s vysokou rizikovosťou požiaru z požiarno-bezpečnostného
hľadiska), úpadca takúto nehnuteľnosť poistil, pričom poistiteľa, t.j. žalovaného uviedol do omylu, tým,
že uviedol nepravdivú informáciu, ktorá je pre uzavretie poistenia rozhodujúca. Z tohto dôvodu je

preto žalovaný presvedčený, že poistná zmluva je neplatná a odmietnutie poskytnúť poistné plnenie
úpadcovi bolo v súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX) bola uzavretá dňa 31.7.2006 s
účinnosťou od 1.8.2006 pre združené poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu, pričom
predmetná poistná zmluva bola dojednaná prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia spoločnosti

Respect Slovakia, s.r.o. Poistenie dojednával za sprostredkovateľa poistenia Respect Slovakia, s.r.o.
p. Z., ktorý dojednával konkrétne podmienky poistenia a ktorý v rámci komunikácie so žalovaným
poskytoval, resp. mal poskytnúť žalovanému všetky informácie a údaje potrebné pre dojednanie
poistenia, vrátane informácií, pre ktoré by žalovaný poistenie s úpadcom neuzavrel. Spoločnosť Respect
Slovakia, s.r.o. vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného v čase podpisu poistnej zmluvy

ako poisťovací agent v súlade so zmluvou o sprostredkovaní poistenia č. 629 zo dňa 20.5.2002 (ďalej len
zmluva o sprostredkovaní) podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o sprostredkovaní). Žalovaný poukázal na povinnosti, ktoré mal sprostredkovateľ poistenia splniť
pri vykonávaní svojej činnosti podľa zákona o sprostredkovaní a podľa zmluvy o sprostredkovaní.

V prípade ak sprostredkovateľ poistenia spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. poskytol žalovanému
nepravdivú a neúplnú informáciu, pre ktorú by žalovaný poistnú zmluvu neuzavrel a súčasne poskytol
úpadcovi, ktorého pri dojednaní poistenia so žalovaným zastupoval, nepravdivú informáciu o poistných
podmienkach,jepotrebnékonštatovať,ženeposkytolklientovi-úpadcoviúplnú,pravdivúakvalifikovanú
informáciu o poistných podmienkach, ako aj nepodal poistiteľovi - žalovanému úplné, pravdivé a

objektívne informácie potrebné na posúdenie rizika a vypracovanie ponuky. Ak takýmto konaním vznikla
úpadcoviškoda,jezatútoškoduzodpovednýsprostredkovateľpoisteniaazároveňjepovinnýjunahradiť
v súlade s ustanoveniami zákona o sprostredkovaní a zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný v súvislosti
s dodržaním požiarnej bezpečnosti stavby poukázal na zistenia spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. k
stavu dodržiavania požiarno-bezpečnostných predpisov. Predložené dokumenty boli všetky vystavené

Mgr. O. H. v roku 2006. O.. O. H. však podľa údajov v uznesení ÚJKP OR PZ Prešov uviedol, že
nevlastní kópie revízií vyhotovených pre poistenú spoločnosť. Zástupcovia poistenej spoločnosti taktiež
opakovane uvádzali, že všetky dokumenty týkajúce sa budovy a prevádzky boli požiarom zničené.
Existencia kópií predložených dokumentov nebola poistenou spoločnosťou vysvetlená. Po preštudovanípredložených dokumentov je možné konštatovať, že celkové výsledky revíznych kontrol boli uvedené
ako vyhovujúce. Pri časti revízií však boli uvedené závady, ktoré bolo nutné odstrániť. O odstránení
uvedených závad neboli predložené doklady. Dňa 29.7.2009 bolo predložené CD obsahujúce údaje

o interných požiarnych školeniach pracovníkov bez podpisov oprávnených osôb. Z uvedeného podľa
žalovaného vyplýva, že bezprostredne po požiari v rámci vypočutia dotknutých osôb v trestnom konaní
O.. H. a zástupcovia úpadcu uviedli, že doklady o vykonaní odborných prehliadok a revízií neboli
predložené z dôvodu, že všetky zhoreli pri požiari, tieto však s odstupom času po urgenciách spoločnosti
INSERVIS Slovakia s.r.o. boli zo strany úpadcu predložené v mesiaci 9/2007, teda po cca 5 mesiacoch

od vyžiadania podkladov k likvidácii poistnej udalosti (mailom zo dňa 2.4.2007 bol úpadca požiadaný
o podklady a e-milom zo dňa 16.8.2007 bol urgovaný so žiadosťou o ich predloženie najneskôr do
30.8.2007). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný spochybňuje autentickosť predložených správ o
vykonaní odborných prehliadok a revízií a dodržiavanie požiarno-bezpečnostných predpisov zo strany
navrhovateľa považuje za nepreukázané. Predloženie listinných dokladov zo strany úpadcu po cca
5 mesiacoch od ich vyžiadania, pričom orgánom činným v trestnom konaní tieto úpadca nepredložil

pri prešetrovaní príčin vzniku požiaru s tým, že všetky doklady boli pri požiari zničené, vyvoláva plne
odôvodnenú pochybnosť o ich hodnovernosti, ako aj plne odôvodnený predpoklad, že tieto doklady boli
dodatočne spracované za účelom dosiahnutia výplaty poistného plnenia od žalovaného. Mal za to, že
vzhľadom na vyššie uvedené, súd by nemal prihliadať na tieto doklady.

8. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-315 zo dňa 28.11.2011 na základe návrhu
právneho predchodcu žalobcu pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná k.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca CORDELIA INVEST Ltd., so
sídlom 20 March, The Concourse, LONDON NW9 5XS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, IČO: 06734405.

9. Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa
3.1.2012 uviedol, že uzatvoreniu poistnej zmluvy zo dňa 31.7.2006 predchádzalo oslovenie viacerých
poisťovní s požiadavkou na spracovanie ponuky poistenia p. Z., R. spoločnosti Respect Slovakia,
s.r.o., ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia. Na základe e-mailovej, resp. osobnej komunikácie

jednotlivé poisťovne ponuky poistenia spracovali, pričom UNION poisťovňa, a.s. uviedla, že budovu
je možné poistiť až po kolaudácii (v prípade, že nie je skolaudovaná odporúčali uzavrieť stavebno-
montážne poistenie), ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. doporučila kolaudáciu stavby v čo najkratšom
termíne(pretoževýrobnáčinnosťsauskutočňujeužodjúna2005vdoterazneskolaudovanomvýrobnom
komplexe budov) a QBE poisťovňa, a.s. uviedla, že nebude predkladať ponuku s poukazom na činnosť

firmy, ktorá by nemala záujem o poistenie majetku bez poistenia nebezpečenstva požiaru. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že vyjadrenie žalovaného o tom, že poisťovne spracovali ponuky bez vedomosti
o neskolaudovaní budovy, je nepravdivé. Argumentáciu, že žalovaný nemal dôvod domnievať sa,
že budova nie je skolaudovaná, nakoľko z obsahu e-mailu zaslaného p. Z. osloveným poisťovniam
je zrejmé, že v budove prebiehala výroba, považuje len za potvrdenie skutočnosti, že žalovaný na

základe vlastnej nedôslednosti pri zisťovaní všetkých informácii relevantných pre uzavretie poistnej
zmluvy, urobil chybu, avšak za toto pochybenie odmieta niesť zodpovednosť. Aj iné oslovené poisťovne
mali možnosť len sa domnievať. Napriek tomu, ale informáciu o neskolaudovaní budovy zistili v
nadväznosti na túto informáciu ponuku predložili (napr. ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. uskutočnila
obhliadku miesta poistenia za účelom odborného posúdenia rizika a až na základe záverov technickej

správy predložila ponuku poistenia). K spochybneniu zaslania znaleckého posudku (ktorý obsahoval
informáciu, že budova nie je skolaudovaná) faxom, pričom na tento spôsob zaslania sa odvoláva
e-mailová správa p. Z. zo dňa 29.6.2006 („faxom zasielame charakteristiku budovy zo znaleckého
posudku“) adresovaná zamestnancom oslovených poisťovní, uviedol, že pokiaľ by znalecký posudok
nebol žalovanému prostredníctvom faxového prenosu doručený, o jeho doručenie by určite opätovne

požiadal pred uzatvorením zmluvy a neurobil by tak iba vtedy, ak by mu charakteristika budovy bola
dostatočne známa na základe informácií z iných zdrojov a mal by k dispozícií všetky potrebné údaje k
uzatvoreniu poistnej zmluvy aj bez jeho zaslania. V súvislosti s položením otázky zo strany žalovaného
o skolaudovaní budovy žalobca poukázal na ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odbornú
literatúru, podľa ktorej „pri rizikovej povahe poistnej zmluvy si to vyžaduje celkom presnú, úplnú a

pravdivú informáciu, aby poistiteľ mohol dobre uvážiť, či poistnú zmluvu uzavrie a za akých podmienok.
Je ale na poistiteľovi, aby otázky poistiteľa boli zrozumiteľné a vystihovali všetko rozhodujúce.“ Ak
teda žalovaný uvádza, že otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia síce položil, ale len
ústne,pričomzákonodarcomjevýslovnevyžadovanápísomnáformaotázokvzťahujúcichsanapredmetpoistenia, mal za to, že skutočnosť, že budova nie je skolaudovaná, nebola pre poistiteľa rozhodujúca
pre uzatvorenie poistnej zmluvy, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný svojím vyjadrením v
tom zmysle, že je otázne, či to v danom prípade bolo opodstatnené. So zreteľom na vyššie uvedené

poukázal aj na to, že žalovaný si dokonca sám svoje predchádzajúce tvrdenia vyvracia, pretože najskôr
uviedol, že otázku ohľadom kolaudačného rozhodnutia vôbec nepoložil a následne tvrdí, že otázku
položil, ale len ústne, čo je jednoznačne dôkazom účelovo vykonštruovaného tvrdenia žalovaného,
ktorýmsasnažízlepšiťsvojepostavenievovzťahukdôkaznémubremenu.Žalovanývosvojomdoplnení
vyjadrenia sa snaží preniesť zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia jeho povinností ako poistiteľa na

sprostredkovateľa poistenia - spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o.. K tejto skutočnosti právny predchodca
žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) uviedol, že pokiaľ by zistil porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany
sprostredkovateľa poistenia voči nemu, uskutočnil by všetky potrebné právne kroky k vyvodeniu jeho
zodpovednosti. Čo sa týka vzťahu žalovaný a sprostredkovateľ poistenia je toho názoru, že žalovaného
nezbavuje jeho zodpovednosti za porušenie povinnosti plniť to, na čo sa poistnou zmluvou úpadcovi
zaviazal, ani prípadné porušenie povinnosti sprostredkovateľa poistenia zo zmluvy o sprostredkovaní

poistenia, ktorého sa tento dopustil pri uzavieraní konkrétnej poistnej zmluvy. Žalovaný sa uzatvorenou
poistnou zmluvou zaviazal poskytnúť úpadcovi plnenie v dojednanom rozsahu ak nastane náhodná
udalosť bližšie v tejto zmluve označená. Ak sú splnené všetky podmienky vyžadované poistiteľom
podľa poistnej zmluvy pre poskytnutie poistného plnenia, poistiteľ nemôže odmietnuť poskytnúť poistné
plnenie v rozsahu, v akom sa touto zmluvou zaviazal a odkázať poisteného na uplatňovanie si nárokov

u osoby, ktorá poistenie sprostredkovala z dôvodu porušenia jej povinností pri dojednávaní poistenia.
Žalovaný - poistiteľ je povinný plniť svoje záväzky voči úpadcovi - poistenému z uzavretej poistnej
zmluvy.Uplatňovanienárokovžalovanéhozozodpovednostizaškoduvočisprostredkovateľovipoistenia
je vecou, ktorá by mala byť riešená až subsidiárne, keďže škoda žalovanému vznikne až poskytnutím
poistného plnenia úpadcovi, pričom príčinou jej vzniku by muselo byť preukázanie porušenia povinnosti

sprostredkovateľa z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným. Vo vzťahu k existencii závažnej
skutočnosti, ktorá by bola príčinou poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede zistiť pri dojednaní poistenia a bola by pre uzavretie zmluvy podstatná, čo
by znamenalo možnú subsumpciu postupu žalovaného pod ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
poukázal právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) na viaceré listinné dôkazy, podľa

ktorých bolo vylúčené čo aj nedbanlivostné spôsobenie požiaru. Zároveň sa tým snažil preukázať,
že zo strany úpadcu nedošlo ani k porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá by žalovaného oprávňovala v zmysle všeobecnej a zvláštnej časti
všeobecných poistných podmienok znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah a výšku povinnosti poisťovne plniť. K spochybneniu autentickosti predložených správ o

vykonaní odborných prehliadok a revízií a dodržiavaní požiarno-bezpečnostných predpisov uviedol, že
originály všetkých dokladov boli požiarom zničené a žalobca v snahe aspoň sčasti vyhovieť požiadavke
žalovaného na ich predloženie, získal aspoň niektoré z dokumentov v elektronickej podobe, pričom je
zrejmé, že ide o nepodpísané vzory dokumentov a nie kópie originálov, resp. ich scany. Tieto sú ale
nepodstatné hlavne v dôsledku existencie iných dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali skutočnosť, že

žalobca neporušil svoje povinnosti, ktoré by mali za následok vznik poistnej udalosti alebo väčší rozsah
jej následkov.

10. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval stanoviskom zo dňa 24.1.2012, v ktorom zotrval na
svojich uvedených skutočnostiach. Žalovaný trval na tom, že skutočnosť o neexistencii kolaudačného

rozhodnutia by bola zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre dojednanie poistenia majetku aj zo
strany iných poisťovateľov. Mal za to, že úpadca si preto bol vedomý, že nevyhnutnou podmienkou
poistenia budovy, v ktorej prebieha výroba s vysokým rizikom požiaru je jej kolaudácia, bez ktorej
nemožno túto činnosť vôbec prevádzkovať. Podľa názoru žalovaného preto úpadca mal dôvod zatajiť
informáciu o neskolaudovaní budovy. Uviedol, že nikdy sa nevyjadril tak, že otázka o skolaudovaní

budovy nebola vôbec položená úpadcovi. Tvrdil, že zodpovednosť sprostredkovateľa poistenia je
daná priamo zákonom. Trval na tom, že rozhodujúcou skutočnosťou v predmetnej veci je skutočnosť,
že na budovu (prevádzku) nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pričom z dokladov predložených
úpadcompreduzavretímpoisteniajasnevyplývalo,žebudovajeskolaudovanáaúpadca,resp.zástupca
sprostredkovateľa poistenia p. Z. túto skutočnosť aj výslovne deklaroval pri dojednaní poistenia, keď na

otázku zástupcu žalovaného p. R. výslovne potvrdil existenciu kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.11. Právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 70.878.428,03 Sk, t.j. 2.352.732,79
eur titulom náhrady škody (neuhradenia poistného plnenia), ktorá pozostáva zo škody na
nehnuteľnostiach vo výške 60.293.000,00 Sk, t.j. 2.001.360,95 eur stanovenej znaleckým posudkom č.

8/2007 L.. V. M. a zo škody na skladových zásobách vo výške 10.585.428,03 Sk, t.j. 351.371,84 eur
(zdokladovanej žalovanému pri ohlásení poistnej udalosti v rozmedzí dohodnutej maximálnej výšky
poistnej sumy dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve).

12. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 rozhodol takto: „Žalobu v

časti o zaplatenie 351.371,84 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia
vylučuje na samostatné konanie. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2.001.360,95 eur s 8,5%-
ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur na
účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov
konania za právne zastúpenie vo výške 42.528,55 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť

právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

13. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 potvrdil rozsudok

Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012.

15. Proti vyššie uvedeným rozsudkom podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky dňa 18.11.2013
mimoriadne dovolanie.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok Okresného súdu
Košice I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti a vec vrátil Okresnému súdu Košice I
na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že odvolací súd, ani súd prvého stupňa obranu žalovaného
opierajúcu sa o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali. Dovolací súd sa s takýmto

právnym posúdením veci nestotožnil, pričom poukázal aj na princíp generálnej prevencie zakotvený v
ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci vykonávanie
prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia
ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je
porušením prevenčnej povinnosti. Uložil súdu prvej inštancie (pôvodne súdu prvého stupňa) skúmať

predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody,
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu a na
základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku poistného plnenia.

17. Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) v podaní doručenom súdu dňa 10.8.2015

uviedol, že napriek názoru dovolacieho súdu prevenčná povinnosť zo strany spoločnosti DREVINA -
DREVONA spol. s r.o., porušená nebola a prevádzkovanie výroby v poistenej budove bez existencie
právoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutianajejužívanienemôžebyťbezďalšiehodôvodomnaaplikáciu
ust. § 809 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia poistený má zachovať
povinnosti, ktoré boli dojednané v poistnej zmluve, alebo ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných

právnych predpisov, aby poistná udalosť nenastala. Ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka
demonštratívne uvádza, že uvedenú povinnosť poistený splní, ak nebude porušovať povinnosti
smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva alebo k zmenšeniu nebezpečenstva. V prejednávanej veci
bol poistnou udalosťou požiar poistenej budovy. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR v súvislosti s
porušením ust. § 809 Občianskeho zákonníka poukázal na porušenie predpisov stavebného práva

- § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, pri zohľadnení ust. § 81 ods. 1 a § 82 ods.
5 citovaného zákona, podľa názoru právneho predchodcu žalobcu relevanciu k odvráteniu alebo
zmenšeniu nebezpečenstva majú predovšetkým protipožiarne predpisy, t.j. či bola zo strany spoločnosti
DREVINA - DREVONA spol. s r.o. dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s ust. § 43d ods. 1
zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej

životnosti vyhovovať základným požiadavkám stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia
sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje požiarna bezpečnosť stavby. Porušenie
povinností právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) týkajúcich
sa požiarnej bezpečnosti bolo ale predmetom odborného posudzovania, čo sa v konaní preukázalozávermi Znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, č. p. A.-
XXXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007 ako aj Uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície,
Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 o zastavení trestného

stíhania za prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) zák. č. 300/2005 Z.z.
v platnom znení, v ktorých bolo jednoznačne skonštatované, že do 26.3.2007 neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by mohli privodiť vznik požiaru a je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj
z nedbanlivosti spôsobil požiar. Poukázal tiež na to, že poisťovateľ by mal skúmať aj príčinnú súvislosť
medzi konaním poisteného a vznikom poistnej udalosti a rozsahom následkov. Ak by sa totiž preukázalo,

že poistený porušil síce nejakú povinnosť, ktorá mu vyplýva z poistnej zmluvy, avšak porušenie tejto
povinnosti nebolo bezprostrednou a rozhodujúcou príčinou vzniku poistnej udalosti, poisťovateľ nie je
oprávnený krátiť plnenie z poistenia majetku. Mal za to, že porušenie právnych predpisov stavebného
práva - užívanie poistenej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nie je skutočnosťou, ktorá by mala
bez ďalšieho priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať tak za následok sankciu v dôsledku
odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, resp. jeho zníženia v prípade vzniku poistnej udalosti. Taktiež

neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného zákona a vznikom poistnej udalosti. Vo
vzťahu k príčinnej súvislosti judikatúra totiž uvádza, že príčinnú súvislosť nemožno zameniť za súvislosť
časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba k príčine najbližšej spôsobenému
následku. Pri rozhodovaní o porušení prevenčnej povinnosti musí súd v rozhodnutí uviesť, na plnenie
akých prevenčných povinností sa poistený v poistnej zmluve zaviazal, ktoré z nich boli porušené a akým

spôsobom ich porušenie viedlo k vzniku poistnej udalosti, inak je právne posúdenie veci neúplné a teda
nesprávne. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že vedomé porušenie povinnosti právneho predchodcu
žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) v postavení poisteného tak, ako to vyžaduje
ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva „len“ vo vedomom porušení ustanovení stavebného
zákona - užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, nie je zrejmé, aká je priama príčinná súvislosť

medzi užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu
nesplnenia požiarnych požiadaviek na stavbu, čomu skutkový stav nenasvedčuje a vznikom poistnej
udalosti. Žalovaný v priebehu súdneho konania nenavrhol žiadne dôkazy majúce potenciál preukázať
kumulatívne splnenie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré by žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu následne oprávňovali na postup podľa

ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie je dôvod na akékoľvek
zníženie poistného plnenia.

18. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.9.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie

2.001.360,95 eur s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE
MANAGEMENT LTD.

19. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-691 zo dňa 11.4.2016 nárok žalobcu v 2. rade
- spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. na zaplatenie 351.371,84 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.

20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.6.2016 poukázal na to, že z procesno-
technického hľadiska mala byť táto vec po vrátení z dovolacieho súdu zapísaná do senátu konajúceho
sudcu,alepodnovýmčíslomkonania.Vpriebehukonaniadošlokzámeneúčastníkovnastranežalobcu.

Boli predložené dokumenty, na ktorých podpisy oprávnenej osoby, ktorá mala konať v mene žalobcu sú
rôzne, preto dali vyhotoviť odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že podpisy vykazujú značné rozdiely.
JednásaopodpisyosobyO.Z..Ktomu,abyznalcimohlidaťdefinitívnestanovisko,žedošlokfalšovaniu
podpisovuviedli,žebudúpotrebovaťoriginálypodpisov.Voveciužprebiehaliexekučnékonania,kdeboli
predložené dokumenty, pričom sa jednalo o kópie dokumentov, ktoré boli napríklad overené fotokópie.

Mal za to, že zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na to, že podpis O. Z. bol sfalšovaný. Zmluva
o postúpení pohľadávky a úprave práv povinnosti uzavretá medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST
Ltd. a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. mala byť uzavretá 21.6.2013 v Londýne, pričom
rovnakým dátumom je datovaný aj dokument označený ako oznámenie čísla účtu, ktorý bol podpísaný
v Bratislave a následne osobne doručený v Bratislave. Podpis nebol úradne overený resp. ak právny

zástupca následne predkladal nejaké dokumenty tak došlo len k uznaniu podpisu za vlastný. Týmto
spôsobom by teoreticky mohol byť schválený podpis, ale vychádzajúc z toho, že podpis O. Z. nebol
jej podpisom, nemohla k takým podpisom ani uznať podpis za vlastný, keďže v danom prípade by sa
jednalo o absolútnu neplatnosť, kde je dodatočné schválenie absolútne vylúčené. Mal za to, že akolistinný dôkaz môže slúžiť aj fotokópia dokumentu avšak pri hodnotení dôkazu za daných okolností
nemožno podľa jeho názoru z nich vychádzať, preto navrhol, aby žalobca predložil originál zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 s originálnym podpisom osoby oprávnenej konať za spoločnosť

CORDELIA INVEST Ltd.. Mal za to, že ak takýto dokument a všetky prílohy žalobcom predložené
nebudú, žalobca neunesie dôkazné bremeno jeho aktívnej legitimácie. Na uvedenom tvrdení nemení
nič ani skutočnosť, že zmena účastníkov konania bola súdom schválená, keďže v danom prípade sa
neposudzuje platnosť, alebo neplatnosť zmluvy, ale len objektívne dané skutočnosti zakladajúce zmenu
účastníka konania. Poukázal na skutočnosť, že samotné oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo

napadnuté na Okresnom súde Bratislava I v čase, keď ešte nedisponovali odbornými vyjadreniami
znalcov. Žalobu krátkou cestou predložil súdu. Konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 33Cb/139/2013. Na potvrdení je iná spisová značka, keďže došlo k reklamácii a následnej
zmene. Žalobca popiera názory Najvyššieho súdu SR, ktorý je záväzný pre ďalší priebeh konania.
Jeho nespokojnosť s predmetným súdnym rozhodnutím dospela až do podania ústavnej sťažnosti,
ktorú nakoniec zobral späť. Krátkou cestou doručil súdu rozhodnutie ústavného súdu. Vychádzajúc

z rozhodnutia najvyššieho súdu mal za to, že boli splnené všetky predpoklady uvedené v § 809
Občianskehozákonníka,keďžepoistenáspoločnosťDREVINA-DREVONA spol.sr.o.vedomeporušila
všeobecne záväzný predpis Stavebný zákon, keď vykonávala prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej
budove. Názor právneho zástupcu žalobcu argumentujúc, že kolaudáciou sa len prideľuje súpisné číslo
považuje za absurdné, keďže je zjavné, že podnikateľská činnosť, prevádzková činnosť sa nesmie

vykonávať v neskolaudovanej budove nehovoriac o tom, že v rámci súdneho konania bolo preukázané,
že stavba bola v minulosti čiernou stavbou, že sa jednalo o vedomé porušenie povinnosti je v tomto
prípade prezumované, keďže spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. mala o neskolaudovaní
budovy subjektívnu vedomosť a ak by ju aj nemala, na situácii by to nič nemenilo, keďže neznalosť
zákona neospravedlňuje. To, že k vzniku poistnej udalosti došlo práve vykonávaním prevádzkovej

činnosti je nepochybné, na čo poukázal aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Ak by
spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. nevykonávala prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej
budove, k vzniku poistnej udalosti by nedošlo. Táto skutočnosť bola jedinou a bezprostrednou príčinou
vzniku poistnej udalosti. Nebola tu kumulácia so žiadnymi inými okolnosťami. Uvedenú skutočnosť
potvrdzujúajzáveryznaleckýchposudkovajsprávaovýsledkupožiarno-technickejexpertízy.Vzhľadom

na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Trval na predložení originálov všetkých dokladov, ktoré uviedol na dnešnom pojednávaní, nakoľko je
pochybné, či došlo k cedovaniu pohľadávky. Žalobca je schránková spoločnosť, ktorá bola založená
za účelom nákupu špekulatívnych pohľadávok. O tomto presvedčení ich utvrdzuje aj fakt, že žalobca
nebol ochotný zložiť preddavok na trovy konania, pričom použil účelovú argumentáciu jeho vyňatia sa

spod pôsobnosti Zákona o konkurze. Tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávok nie za akýchkoľvek
okolností zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky. Z uvedeného pravidla existujú
aj výnimky. Jednou z nich je aj absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení z dôvodu falšovania podpisu.
Poukázal aj na skutočnosť, že za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. podpisoval W. A. D., občan
Juhoafrickej republiky, pričom oznámenie je datované rovnakým dátumom ako táto osoba podpisovala

zmluvu o postúpení pohľadávky v Londýne. Predpokladá, že občan Juhoafrickej republiky neovláda
slovenský jazyk, pričom oznámenie nie je bilingválne, ale výlučne v slovenskom jazyku a uvedená osoba
len uznala podpis za vlastný. Mal za to, že je potrebné, aby sa právny zástupca žalobcu vyjadril, či tieto
dokumenty skutočne podpisovali osoby, ktoré sú uvedené na dokumentoch a majú tam údajne podpis
a otázne je, či by ich súd nemal za daných okolností predvolať, keďže vychádzajúc z predkladaných

dokumentov sa tieto osoby pravidelne na Slovensku nachádzajú. V zmysle ustanovení judikatúry ak súd
zistí, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, nie je to dôvodom, aby zamietol návrh
na zmenu účastníkov konania, ale je to dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie.

21.Právnyzástupcažalobcunapojednávanídňa24.6.2016uviedol,žezodôvodneniaNajvyššiehosúdu

SR je zrejmé, že skutkový stav veci bol zistený. Je potrebné len skúmať predpoklady zodpovednosti
žalobcu za škodu za nedodržanie prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 809 Občianskeho zákonníka,
pričom najvyšší súd nepovedal, že sa má znížiť poistné plnenie, má sa len skúmať zodpovednosť
žalobcu resp. jeho právneho predchodcu. Mal za to, že prevenčná povinnosť zo strany právneho
predchodcu žalobcu nebola porušená. Prevádzkovanie budovy bez kolaudačného rozhodnutia bez

ďalšieho nemôže byť dôvodom na aplikáciu § 809 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca
žalobcu neporušil povinnosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Zo strany žalovaného nebolo
preukázané takéto porušenie povinnosti a neprichádza preto do úvahy zníženie plnenia zo strany
poisťovne.Zhľadiskapožiarno-bezpečnostnýchpredpisovbolozostranyprávneho predchodcužalobcuvšetko splnené. To, že budova nebola skolaudovaná je pravdou, ale neskolaudovanie stavby nebolo
bezprostrednoupríčinoupoistnejudalosti.Znaleckýposudokpolíciesprávyhasičskéhozborupreukázal,
že požiar bol spôsobený technickou poruchou a nie z nedbanlivosti resp. činnosťou zo strany právneho

predchodcu žalobcu. Kolaudácia znamená len, že budova by dostala súpisné číslo a dostala by list
vlastníctva. V rámci toho by bolo preukázané splnenie požiarnej bezpečnosti, pričom v danom prípade
požiarna bezpečnosť nebola porušená. Všetky správy potvrdenia boli predložené. Hasiace prístroje
boli v budove. Zo strany zabezpečenia požiarnej bezpečnosti bolo všetko splnené. Tak ako keby
kolaudácia bola vykonaná. Teda chýba príčinná súvislosť medzi neskolaudovaním stavby a vznikom

škody. Čo sa týka predloženia odborných vyjadrení uviedol, že tieto mali byť predložené súdu skôr,
nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo začaté už v roku 2013 a tieto sú z roku 2015.
Postúpenie pohľadávok upravuje ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia platia
aj pre obchodné - záväzkové vzťahy. V zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžníkovi
bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa predloženia
zmluvy o postúpení. Predložené odborné vyjadrenia sú preto právne bezvýznamné. Tunajší okresný

súd rozhodol o postúpení pohľadávky a o zámene účastníka na strane žalobcu. Mal za to, že porušenie
právnych predpisov stavebného práva t.j. užívanie predmetnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia
nie je skutočnosťou, ktorá by mala priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať tak za
následok sankciu v dôsledku odmietnutia poskytnutia poistného plnenia resp. jeho zníženia v prípade
vzniku poistnej udalosti. Taktiež neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného zákona

vzniku poistnej udalosti vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Judikatúra totiž uvádza, že príčinnú súvislosť
nemožno zameniť za súvislosť časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba k
príčine najbližšej spôsobenému následku. Poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR z 29.10.2010 sp. zn.
23Cdo/4725/2010. Sankcia vo forme zníženia poistného plnenia nie je prípustné v každom prípade,
ale iba v prípade, ak porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na

zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Tvrdil, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná,
postúpenie pohľadávky bolo preukázané, o zmene bolo súdom rozhodnuté, návrhy žalovaného na
doplnenie dokazovania sú bezdôvodné. To, že zahraničný občan podpíše listinu v slovenskom jazyku
je tiež bežné a nezakladá to neplatnosť listiny.

22. V podaní doručenom súdu dňa 11.8.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade pochybností
žalovaného ohľadom platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky ide o neustále sa opakujúcu účelovú
argumentáciu, ktorou sa už súdy konajúce o nároku žalobcu v rôznych súvislostiach viackrát zaoberali a
záverom ich posúdenia bolo buď faktické konanie príslušného súdu nasvedčujúce akceptáciu prevodu
pohľadávky na žalobcu alebo výslovné konštatovanie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a z

nej vyplývajúceho prevodu pohľadávky, konania v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST
Ltd. ako zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene na to oprávnenými osobami
a v neposlednom rade tiež výslovné konštatovanie platnosti oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému (napr. uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er 1225/2013-330 zo dňa 27.8.2013).
Žalobca mal za to, že predmetná zmluva je platná a v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka

zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný postupcom a postupníkom je
výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu záväzkového vzťahu v osobe
veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie dlžník, t.j. bez ohľadu na
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia pohľadávky postupníkom
podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi

postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie či neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia dlžníka,
ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Nakoľko v zmysle ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky vyžaduje písomná forma, z hľadiska dodržania formálnych náležitostí zmluvy o

postúpenípohľadávkymusíbyťdodržanápísomnáformaprávnehoúkonu,avšakbezpotrebylegalizácie
podpisov postupcu a postupníka, resp. osôb konajúcich v ich mene. Obligatórnymi náležitosťami
zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy. V súvislosti s
námietkami žalovaného vo vzťahu k platnosti zmluvy poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014. Žalovaný primárne spochybňuje podpis p.

O. Z. v Zmluve o postúpení pohľadávky a v Oznámení čísla účtu, pričom právny zástupca žalobcu
s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že oba dokumenty sú vo vzťahu k žalovanému a na
účely súdneho konania nepodstatné, nakoľko v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému
námietka jej neplatnosti nesvedčí a v prípade Oznámenia čísla účtu ide o oznámenie, ktoré žalobcazaslal žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností. Ak teda existuje v súvislosti s postúpením
pohľadávky pre žalovaného významný právny úkon, tak týmto by mohol byť jedine oznámenie o
postúpení pohľadávky vyvolávajúce, v prípade jeho súladu so zákonom, zmenu osoby oprávnenej prijať

plnenie, a prevzatie postupcom na seba rizika vyplývajúceho zo splnenia dlhu dlžníkom tretej osobe
(postupníkovi) v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná. Dlžník teda dostáva
informáciu, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne plniť svoj dlh. Oznámenie postúpenia
pohľadávky ale v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemusí byť vykonané písomnou
formou.Jemožnéhourobiťajcelkombezformálne,pretoženarozdielodzmluvyopostúpenípohľadávky

Občiansky zákonník preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti. Žalovaný však doposiaľ oznámenie
o postúpení pohľadávky nespochybňoval v takom rozsahu, aby bolo možné uvažovať o jeho rozpore
so zákonom, a teda nešlo by o riadne oznámenie mu postúpenia pohľadávky a už vôbec neuniesol
v tejto otázke dôkazné bremeno. Vzhľadom k uvedenému, ak by teda aj boli žalovaným predložené
akékoľvek odborné vyjadrenia alebo znalecké posudky k pravosti podpisu na oznámení o postúpení
pohľadávky, boli by nadbytočné, keďže podpis oznámenia o postúpení pohľadávky sa podľa zákona

nevyžaduje. Mal za to, že žalobca ako aj spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si vo vzťahu k žalovanému
pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti, ba dokonca išli aj nad ich rámec,
a to úradným overením svojich podpisov na Zmluve o postúpení pohľadávky, oznámení o postúpení
pohľadávky a Oznámení čísla bankového účtu. Následne, v snahe vyvrátiť akékoľvek pochybnosti, boli
žalovanému predložené aj ďalšie dokumenty, ktoré mali potvrdiť skutočnosť postúpenia pohľadávky,

a to: a) list zo dňa 8.8.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene
spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. - pánom W. A. D., označeným ako „Potvrdenie konania v mene
spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“, ktorým
spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. výslovne potvrdila, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
podpísané osobou na to oprávnenou (list bol doručený žalovanému dňa 14.08.2016), b) list zo dňa

14.8.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene žalobcu - p. O. Z. a
apostilou, označeným ako „Opätovné oznámenie čísla bankového účtu“, ktorým žalobca opakovane
oznámil žalovanému údaje potrebné pre bezhotovostný prevod finančných prostriedkov za účelom
splnenia pohľadávky (list bol doručený žalovanému dňa 14.8.2016), c) „Potvrdenie“, ktorým spoločnosť
CORDELIA INVEST Ltd. a žalobca potvrdili uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a podpísanie

Zmluvy o postúpení pohľadávky osobami na to oprávnenými ako aj nadobudnutie pohľadávky žalobcom,
pán W. A. D., oprávnenie konať v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. ako jej konateľ/riaditeľ
(director) a vlastnoručné podpísanie listu - Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, pani
O. Z., oprávnenie konať v mene žalobcu ako jeho konateľ/riaditeľ (director) a vlastnoručné podpísanie
listu - Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.6.2013. Tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá

medzi právnickými osobami a osoby, ktoré konali za tieto právnické osoby, sa na príslušnej listine
obsahujúcej zmluvu o postúpení pohľadávky aj podpísali. Ak by však Zmluvu o postúpení pohľadávky
aj nepodpísali osoby v nej označené (čo žalobca popiera), vyvstala by len otázka existencie oprávnenia
skutočne podpisujúcich osôb konať v mene zmluvných strán, resp. otázka ich viazanosti (zmluvných
strán,resp.niektorejznich) Zmluvouopostúpenípohľadávky,avšakbezpriamehovplyvunapostavenie

žalovaného. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013
nemôže mať žiadny vplyv na konanie vedené na Okresnom súde Košice I. Tvrdil, že ak by aj táto
žaloba nebola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako nevyhnutného procesného
predpokladujejúspešnosti,niejezrejmé,akývplyvmôžemaťkonštatovanieneplatnostiprávnehoúkonu
- Oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k súdnemu konaniu a „vlastníctvu“ pohľadávky, keďže

žalovanýmtvrdenáneplatnosťOznámeniaopostúpenípohľadávkybynemalabezďalšiehozanásledok,
že na žalobcu nebola platne a účinne postúpená pohľadávka, s ktorou skutočnosťou bola spojená
zámena účastníkov súdneho konania. Mal tiež za to, že v prípade žaloby ide o tzv. zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave, ktorý
ako odvolací súd, v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia - uznesenia č.k. 33Cb/139/2013-223 zo

dňa 5.12.2013 sa vyjadril tak, že návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia bol len v
rovine domnienok a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group „pravdepodobne nespĺňa
ani predpoklady aktívnej legitimácie“. K požiadavke žalovaného predložiť žalobcom originál Zmluvy
o postúpení pohľadávky poukázal na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010, v ktorom sa uvádza: „Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným

prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či
fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je
spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v
žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny.“ Poukázalna to, že žalobca nepredkladal súdu a žalovanému fotokópie jednotlivých dokumentov, ale úradne
overené kópie listín a vo väčšine prípadov aj s úradným overením podpisov osôb konajúcich v
mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd., pričom pri úradne overenej kópii listiny platí,

že osvedčuje doslovnú zhodu kópie s predloženým originálom listiny. Žalovaným napádané úradné
overenie podpisov osôb oprávnených konať v mene žalobcu a v mene spoločnosti CORDELIA INVEST
Ltd. bolo taktiež vykonané v súlade s právnymi predpismi na to oprávnenými orgánmi a jeho overovaciu
doložku je tak možné považovať za verejnú listinu, ktorá je v súdnych konaniach posudzovaná primárne
z hľadiska svojej pravosti. Vzhľadom na to, že podpisy osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti

CORDELIA INVEST Ltd. boli úradne overené, má sa za to, že listina bola podpísaná tam uvedenými
osobami. Žalovaný znáša dôkazné bremeno ohľadne pravosti takého podpisu v závislosti na tom, či
overovacia doložka obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Výlučne v prípade, ak by overovacia
doložka požiadavky kladené na jej obsah zákonnou úpravou nespĺňala, ťaží dôkazné bremeno čo do
pravosti podpisu osoby konajúcej v mene žalobu/spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. žalovaného. Aby
však verejná listina bola zbavená svojej dôkaznej sily, museli by byť v súdnom konaní preukázané také

skutočnosti,ktoréúplnepodlamujújejvierohodnosť.Podotkoltiež,žežalovanýpôvodnesámskutočnosť
postúpenia pohľadávky uznal, keď po oznámení postúpenia pohľadávky zaslal právnemu zástupcovi
žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. list zo dňa 24.6.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadril,
že : „obchodná spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group si je plne vedomá
svojich povinností z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. V súčasnej dobe preto naša spoločnosť po

doručení informácie, ktoré konkretizuje čísla účtov oprávnených subjektov, vykonáva úkony smerom k
splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach
spoločnosti túto poukázať obratom.“ Vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalovaného s tendenciou
zasahovať negatívne do práva na ochranu dobrého mena žalobcu a jeho právneho predchodcu a osôb
konajúcich v ich mene mal za to, že zo strany žalovaného ide o zneužívanie práva, ktoré nepožíva

právnu ochranu. Poukázal pritom na článok 5 C.s.p. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015 uviedol, že najvyšší súd potvrdil nespornosť právneho dôvodu vzniku
pohľadávky a ponechal na výsledkoch dokazovania závislú len výšku pohľadávky, ktorú má súd priznať.
Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal kumulatívne splne nie predpokladov pre
odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu pod ust. § 802 ods. 2 ani pod ust. § 809 Občianskeho

zákonníka.

23. V zmysle ust. § 152 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení bola veci pridelená nová spisová
značka 26Cbi/24/2016.

24. Žalovaný v podaní zo dňa 18.10.2016 a na pojednávaní dňa 18.10.2016 navrhol prerušiť konanie
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 33Cb/139/2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 naďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní, nakoľko žalobca nepreukázal, že došlo k postúpení pohľadávky. Súdu boli
predložené odborné vyjadrenia, ktoré spochybňujú platnosť podpisov. Znalci deklarovali pochybnosti

a uviedli, že na to, aby vedeli zaujať záväzné stanovisko, potrebujú originály listín, ktoré doposiaľ
neboli predložené. Poukázal na skutočnosť, že ak by za žalobcu, alebo právneho predchodcu žalobcu
podpisovala osoba, ktorá nebola oprávnená, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nemohlo
by sa to ani konvalidovať, čiže urobiť dodatočné schválenie takéhoto podpisu, alebo úkonu. Jedným z
argumentov žalobcu pri preukázaní aktívnej legitimácie bolo, že súd vydal uznesenie, ktorým pripustil

zámenu účastníkov a mal teda za to, že súd skúmal zmluvu a pripustil ju ako platnú. Poukázal pritom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 45/2012 a 6Cdo 42/2011, ktoré sa zaoberajú touto otázkou,
a podľa ktorých súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal tiež na
Bulletin slovenskej advokácie čl. 10/2007. Uviedol, že v novšej judikatúre sa hovorí o tom, že pri naplnení
istých podmienok je súd oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Článok reflektuje

na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dáva do pozornosti súdu aj novšiu judikatúru Najvyššieho
súdu SR napr. č.k. 1Cdo/76/2007, podľa ktorej dlžník je oprávnený domáhať sa neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky. Mal teda za to, že súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Pri návrhu o zámene účastníkov sám žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Za
danej situácie nemožno obhájiť pozíciu, že oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho

aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Čo sa týka predkladania dôkazov vo fotokópii poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/61/2009. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd
uložil žalobcovi povinnosť predložiť originály listín, nakoľko žalovaný originálmi nedisponuje. Nesúhlasil
s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že odborné posudky nespochybňujú podpisy dotknutých osôb.Právny zástupca žalobcu tvrdil, že problematické je to, či osoby ktoré sú uvedené v predmetných
dokumentoch tieto dokumenty podpísali a ak ich nepodpísali tak sú neplatné a akékoľvek fotokópie
dokumentov hodnoverne nepreukazujú skutočnosť, že ich podpísali dotknuté osoby ani dodatočná

realizácia ich podpisov to nepreukazuje. Žalovaného vo svojej argumentácii utvrdzuje aj to, že žalobca
nepredložil originál dokumentov a ani neuviedol prečo ich nepredloží. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu
na predloženie originálov dokumentov, od ktorých odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu a následne
navrhol znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisov osôb, ktoré podpísali dotknuté dokumenty.

25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2016 krátkou cestou predložil súdu k
nahliadnutiu úradne osvedčené kópie listinných dôkazov a to: Zmluvu o postúpení pohľadávky a
úprave ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán, ktorej kópia bez úradného osvedčenia
sa nachádza na č.l. 632, 647 spisu, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.6.2013, ktorej neoverená
kópia sa nachádza na č.l. 648 a 649 spisu, Oznámenie čísla účtu z 21.6.2013, ktorej neosvedčená
kópia je na č.l. 768 spisu, Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom

úkone - oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 878 v spise, opätovne
Oznámenie čísla bankového účtu, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 880 v spise, Potvrdenie resp.
úradné osvedčené potvrdenie zo 6.8.2013, ktorej neoverená kópia je na č.l. 882-885 v spise. Mal
za to, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola dostatočne preukázaná predložením príslušných
listín v prepísanej forme. Zastával stanovisko, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tým, že

neexistencia kolaudačného rozhodnutia mala byť dôsledkom vzniku škody, resp. že prevádzkovanie
činnosti nemalo bezprostredný vplyv na vznik poistnej udalosti z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Právny
predchodca žalobcu preukázal splnenie svojich povinností, čo vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov, znaleckých posudkov a expertíz.

26. Žalobca vo vyjadrení zo 4.11.2016 s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, nakoľko v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 sa nerieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom na tunajšom súde. Navrhol súdu o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci podľa § 162 ods. 3 C.s.p.

27. Podľa ust. § 162 C.s.p.: (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O
zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

28. Podľa ust. § 163 C.s.p.: (1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd
v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

29. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

30. Z návrhu na určenie neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávky, o ktorom sa vedie konanie

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 súd zistil, že žalobcom je KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a žalovanými sú v 1.rade CORDELIA INVEST Ltd. a v 2. rade
NETCORE MANAGEMENT LTD., pričom predmetom konania je určenie, že: a) Oznámenie žalovaného
v 1. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur s prísl.
je neplatné a b) Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.6.2013 žalovaného v 2. rade o odplatnom nadobudnutí

pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur s prísl. je neplatné.

31.VzhľadomnapredmetkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.33Cb/139/2013,
ako aj na to že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti samotnej zmluvy o postúpenípohľadávky, súd dospel k záveru, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre
konanie vedené na tunajšom súde, preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol v súlade
s ust. §162 ods. 3 C.s.p.

32. Na pojednávaní dňa 10.1.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že predložil súkromný
znalecký posudok, v ktorom žalovaný položil otázky znalcovi v súvislosti s posúdením porušenia
prevenčnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu. Posudok preukazuje, že k požiaru došlo v
dôsledku prevádzkovej činnosti vykonávanej v neskolaudovanej budove. Právny predchodca žalobcu

si skutočnosti, že vykonáva činnosť v rozpore so stavebným zákonom bol zjavne vedomý. Dokonca
právny predchodca žalobcu staval predmetnú halu bez stavebného povolenia a o toto požiadal,
až keď bola stavba v rozostavanosti minimálne 85%. V stavebnom konaní mu bola uložená aj
pokuta. V tejto nezákonnej činnosti pokračoval aj po vydaní stavebného povolenia, keď nepopierateľne
vykonával prevádzkovú činnosť, hoci si bol vedomý, že nemá na predmetnú budovu vydané kolaudačné
rozhodnutie. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti v 100% miere sa podieľalo na vzniku požiaru.

Navyše znalec v znaleckom posudku konštatoval, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím
prevádzky by s najväčšou pravdepodobnosťou k požiaru nedošlo. Vzhľadom na závery dovolacieho
rozhodnutia, na základe ktorých sa majú skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu uviedol,
že nedodržanie prevenčnej povinnosti nie je vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu zjavne sporné
v uvedenom konaní. Nie je sporný ani vznik škody. Predložený znalecký posudok preukazuje okrem

už predložených iných dôkazoch aj existenciu kauzálneho nexu a nie je sporné ani zavinenie, ktoré
sa podľa záveru dovolacieho konania viaže dokonca nie k vzniku škody, ale k vzniku prevenčnej
povinnosti. V danom prípade sa jedná podľa názoru žalovaného minimálne o vedomú nedbanlivosť,
ak nie o nepriamy úmysel. Žalovaný zároveň trval na argumentácii o nepreukázaní aktívnej legitimácie
žalobcu v uvedenom konaní. Znalecký posudok potvrdzuje skutočnosti tvrdené nielen žalovaným, ale

aj generálnou prokuratúrou v mimoriadnom dovolaní ako aj dovolacím súdom a znaleckým posudkom
kriminalisticko-expertízneho ústavu. Žalovaný si dal vyhotoviť znalecký posudok, lebo žalobca ignoruje
skutkovýstavvrámcisvojichvyjadrení.Danýznaleckýposudokvychádzajúczužvykonanýchdôkazova
ďalších skutočností priamo preukazuje čo bolo pôvodom vzniku požiaru a ako sa nesplnenie prevenčnej
povinnosti podieľalo na vzniku poistnej udalosti. K námietke žalobcu k záveru znalca uvedeného pod

písmenom D, kde znalec uvádza záver „s ohľadom na najväčšiu pravdepodobnosť“ poukazuje na to,
že v niektorých prípadoch nie je možné 100% potvrdiť objektívne skutočnosti, ale vychádzajúc zo
zistených skutočností sa uvádza určitá miera pravdepodobnosti a určitosti. Nie je možné v súčasnom
štádiu so 100% istotou fingovať skutkový stav, ktorý existoval pred vznikom poistnej udalosti, keďže
je to objektívne nemožné. Znalec nemohol urobiť ani obhliadku nehnuteľnosti keďže sklad vyhorel a

preto vychádzal zo všetkých dostupných podkladov, ktoré boli k veci zabezpečené. Ak žalobca vedome
porušoval zákon, nie je žiadnych pochýb o tom, že si nemôže nárokovať vyplatenie poistného plnenia
v uvedenej výške.

33. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.1.2017 uviedol, že čo sa týka aktívnej legitimácie

žalobcu má za to, že bolo dostatočne preukázané, že je daná aktívna legitimácia, k zámene účastníkov
došlo a bolo súdom o tom aj vydané rozhodnutie. Čo sa týka znaleckého posudku tento nič nové
neuvádza vo veci, ide o zopakovanie tvrdení žalovaného vo forme znaleckého posudku. Žalovaný sa
snaží formou procesnej obrany zmeniť zistenie skutkového stavu, ktorý bol už ustálený súdom prvého
stupňa, odvolacím i dovolacím súdom. Čo sa týka štvrtej otázky v znaleckom posudku k tomu uvádza, že

znalecneuviedol100%,žejetotak.Naotázku,čojeúčelom kolaudačnéhorozhodnutiatiežodpovedalv
znaleckom posudku, pričom sa jedná o právnu otázku a nie o odbornú otázku. V ostatnom len vychádzal
už z predložených odborných posudkov, ktoré má súd k dispozícii. Znalec nič nové nepriniesol vo svojom
posudku. Mal za to, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi konaním právneho predchodcu
žalobcu a vznikom škody. Osoby, ktoré vyšetrovali predmetnú poistnú udalosť konštatovali, že boli

dodržané všetky podmienky požiarnej bezpečnosti, stavebné povolenie vydané bolo. To, že čo tomu
predchádzalo nie je pre toto konanie rozhodujúce a tvrdenia ohľadom úmyslu právneho predchodcu
žalobcu v súvislosti so vznikom požiaru resp. poistnej udalosti preukázané neboli. Znalec zo spisu
zopakoval skutkové a právne tvrdenia procesných strán a všetkých zúčastnených osôb v konaní. V
súkromnompráveplatízásada,žezmluvyjepotrebnéplniť.Žalovanývedel,žepoisťujeneskolaudovanú

budovu. V čase uzavretia poistnej zmluvy bol daný návrh na kolaudáciu. Podľa názoru dovolacieho súdu
nebola daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním právneho predchodcu
žalobcu. Boli dodržané požiarne predpisy a kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej
udalosti. Znalec skutočne nič nové neuviedol len zhrnul veci, ktoré boli už skutkovo zistené. Na základeuvedeného nenavrhol vykonanie nového znaleckého posudku. Mal za to, že skutkový stav je presne
popísaný v znaleckom posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ.

34. Na pojednávaní dňa 17.2.2017 právny zástupca žalovaného naďalej namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu nakoľko okolnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu sú pochybné. Predložil odborné posudky,
ktoré preukazujú, že podpisy osôb oprávnených konať majú značné odlišnosti, ale na preukázanie
je potrebné predložiť originály listín. Žalovaný nedisponuje originálmi, preto navrhol, aby ich predložil
žalobca. Žalobca predložil iba overené fotokópie, ale z nich nie je možné vykonať znalecké dokazovanie,

preto trval na výsluchu oprávneného zástupcu spoločnosti p. O. Z. a pána W. A. D. a na výsluchu
znalcov p. R., p. M. a p. G.. Trval aj na predložení originálov zmluvy o postúpení pohľadávky,
originálov oznámenia čísla účtu z 21.6.2013 a originálu oznámenia o postúpení pohľadávky. Poukázal
na skutočnosť, že pochybnosti vzbudzujú jednak okolnosti, že predmetné osoby sa podpisovali rozdielne
ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol. Navyše sa
jedná o cudzích štátnych príslušníkov, kde pani O. Z. je cyperská štátna občianka a p. D. je príslušník

Juhoafrickej republiky. Tieto osoby s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo v
súvislosti s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vzbudzuje vážne
pochybnosti o tom, či vedeli čo podpisujú. Navyše z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že
zmluva o postúpení pohľadávky bola dotyčnými osobami podpísaná 21.6.2013 v Londýne, pričom v ten
istý deň boli signované oznámenia o postúpení pohľadávky a oznámenia čísla účtu, avšak v Bratislave.

Malzato,žežalobcaodvodzujesvojuaktívnulegitimáciuodsúkromnýchlistín,priktorýchsarozlišujeich
pravosť a pravdivosť, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje subjekt, ktorý z predmetných
listín vyvodzuje svoje právo. Teda v predmetnom prípade je to žalobca. K uvedenému sa rozsiahlo
vyjadrovala aj judikatúra najmä českých súdov a to najmä v čase, keď bola legislatívna úprava rovnaká
ako v SR. K danej problematike predložil niekoľko súdnych rozhodnutí na podporu svojej argumentácie.

Ak by aj žalobca preukázal v tomto konaní svoju aktívnu legitimáciu z titulu postúpenia pohľadávky
odkazuje na dovolacie súdne rozhodnutie, na ktoré poukázal aj na poslednom pojednávaní a na právne
závery záväzné pre konajúci súd. Prvostupňový súd má skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu
za škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nedodržaním prevenčnej povinnosti. To, že došlo k nedodržaniu prevenčnej povinnosti je nesporné.

Poukázal na ňu generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí.
Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným dôvodom vzniku požiaru, teda
poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu na vzniku poistnej udalosti.
Žalovaný si je vedomý, že v zmysle ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka by aj v takom prípade
bolo dôvodné výlučne len zníženie poistného plnenia, nie jeho absolútne nevyplatenie. Vo všeobecnosti

je percentuálne určené v mnohých prípadoch problematické hlavne ak sa kumulujú rôzne okolnosti
dôsledku, na základe ktorého došlo k vzniku poistnej udalosti. To nie je tento prípad, o čom svedčí
znalecký posudok. Ak by žalobca aj preukázal aktívnu legitimáciu v konaní, bolo by dôvodné krátiť
poistné plnenie v tomto prípade v rozsahu blížiacom sa 100% poistného plnenia. Zároveň poukázal aj
na skutkovú okolnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril pôvodný vlastník predmetnej

pohľadávky DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v konkurze a spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.,
predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 2.352.732,79 eur v nominálnej hodnote bola
postupovaná za odplatu vo výške len 100.000,00 eur čo zodpovedá 4,2% z nominálnej hodnoty. Mal
za to, že už spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si musela byť vedomá, že predmetná pohľadávka je
špekulatívna a nezakladá sa na relevantnom právnom základe. Krátkou cestou doručil súdu článok

Právních rozhledov, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 988/2004, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo
564/2005, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Odo 1722/2006, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2727/99,
rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/143/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 4725/2009, uznesenie
NS ČR sp. zn. 32Odo 626/2004.

35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.2.2017 uviedol, že žalovaným predložený znalecký
posudok nespĺňa podmienky stanovené v § 17 zákona o znalcoch a ani v § 209 C.s.p. Je nezrozumiteľný
a neurčitý. Jeho obsah preukazuje to, že ide o súhrn neúplných informácii a informácii vytrhnutých
z kontextu bez vecnej náväznosti a logického prepojenia obsahu jednotlivých častí na konkrétne
otázky zadávateľa znaleckého posudku. Znalec zrejme len vyberá, cituje, alebo parafrázuje len obsah

jednotlivých dokumentov, ktoré sú prílohami znaleckého posudku, pričom zdôraznil, že relevantná časť
týchto dokumentov už je súčasťou súdneho spisu a boli z nich vyvodené opačné závery, ako z nich
vyvodil znalec. Ostatné dokumenty sú nepodstatné s ohľadom na závery a zistenia, ktorými môžu
prispieť k objasneniu prejednávanej veci. Otázky zadávateľa, ktoré mal znalec v znaleckom posudkuzodpovedať sa netýkajú len skutkových poznatkov, ale aj právnej kvalifikácie skutku, ktorá v súdnom
konaní nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. V súvislosti so znaleckým dokazovaním
právna úprava uvádza, že v písomnom znaleckom posudku znalec odpovedá na otázky a nevyjadruje

sa k právnemu posúdeniu veci ( § 207 ods. 2 CSP ). Tak sa v znaleckom posudku napr. znalec
vyjadruje k významu a účelu kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k povoleniu
prevádzkovej činnosti, keď ako znalec pre odbor energetika tepelné energetické zariadenia vykurovacie
zariadenia uviedol de facto záver k právnej veci ohľadom kolaudačného rozhodnutia. V znaleckom
posudku sa ako príloha nenachádzajú ani otázky zadávateľa, na ktoré sa znalec v znaleckom posudku

odvoláva. Ďalším nedostatkom znaleckého posudku je, že v ňom absentuje postup, na základe ktorého
sa znalec mal vôbec dopracovať k záverom v ňom uvedených ako jedna z podstatných náležitostí
umožňujúca odôvodnenosť týchto záverov. Znalec nikdy nebol na mieste škodovej udalosti, alebo resp.
poistnej udalosti. Vychádzal výlučne iba z dokumentov, ktoré mu predložil samostatne žalovaný, z
ktorých vyplývajú iné závery, ako ku ktorým dospel znalec a ktoré svedčia v prospech žalovaného. Na
základe uvedeného znalecký posudok nemôže byť bez ďalšieho posúdenia ako dôveryhodný dôkazový

prostriedok objasňujúci v dostatočnom rozsahu požadované skutkové okolnosti prejednávanej veci a
už vôbec nie ako dôkazný prostriedok, na základe ktorého by mal súd dospieť k opačným záverom
ako k tým, ku ktorým už dospel prvostupňový a odvolací súd prejednávajúci tento spor. Na dôvažok ani
znalecká doložka nachádzajúca sa na strane 10 v znaleckom posudku, ktorý bol doručený žalobcovi
nie je opatrená podpisom znalca. Žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Z odôvodnenia

rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, že skutkový stav bol dostatočne zistený a úlohou súdu prvej
inštancie po zrušovacom uznesení dovolacieho súdu je skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za
škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nedodržaním prevenčnej povinnosti žalobcu a zavinenie. Žalobca má za to, že žalovaný vedel,
že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej žalobca vykonáva, či prevádzkuje výrobu. V konaní

bolo zistené, že žalobca pravdivo odpovedal na všetky otázky poistiteľa v súvislosti s uzatvorením
poistnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so samotnou nehnuteľnosťou aj s
prebiehajúcou výrobou v tejto nehnuteľnosti dodržal všetky požiarno-bezpečnostné a iné bezpečnostné
predpisy, ktoré sú na túto činnosť právnymi normami požadované. Žalobca požiadal aj o kolaudačné
rozhodnutie, do ktorého predložil okrem iného všetky dokumenty týkajúce sa požiarnej bezpečnosti, čo

preukazujú aj závery vyšetrovania PZ, posudok kriminalisticko-bezpečnostného ústavu a hasičského
zboru. Všetky normy z hľadiska požiarnej bezpečnosti boli splnené. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej udalosti. Na základe uvedeného
mal za to, že nie sú dané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu. Nie je dané zavinenie žalobcu
a nebola preukázaná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením prevenčnej

povinnosti. Mal tiež za to, že prevádzkovanie výroby v platne poistenej budove bez existencie
právoplatného kolaudačného rozhodnutia na jej užívanie nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na použitie
ust.§809Občianskehozákonníka,pričomprípadnéporušeniepovinnostiprávnehopredchodcužalobcu
bolo predmetom posudzovania kompetentných orgánov. Nie je tu daná priama príčinná súvislosť medzi
užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu nesplnenia

požiarnych požiadaviek na stavbu k čomu skutkový stav nenaznačuje a vzniku poistnej udalosti. K
námietke aktívnej legitimácie žalobcu tiež uviedol, že žalovaným navrhnuté dôkazy na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu sú nehospodárne a nadbytočné a neriešili by z hľadiska práva nič.

36. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

37. Zmluvou o sprostredkovaní č. 629 zo dňa 20.5.2002 uzavretou medzi žalovaným ako poisťovateľom
a spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. ako sprostredkovateľom bolo súdu preukázané, že jej
predmetom je sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi poistiteľom ( žalovaným ) a
poisteným.

38. Návrhom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2006 bolo súdu preukázané, že spoločnosť
DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. ako poistený uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
s účinnosťou od 1.8.2006. Jednalo sa o združené poistenie majetku a zodpovednosti za škodu,
a to konkrétne poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou

udalosťou a poistenie pre prípad ukradnutia veci. Poistenie sa vzťahovalo na stavby - výrobnú halu s
prístreškami na adrese Ličartovce 299, ako aj na hnuteľné veci - súbor zásob na adrese Ličartovce
299. Podľa prílohy č. 2 k zmluve objekt bol zabezpečený proti požiaru EPS vyvedenou na telefón na
vrátnici, požiarnou vodou a hasiacimi prístrojmi a proti krádeži osvetleným areálom, vrátnikom, objektmimonitorovanými kamerovým systémom (4 kamery v exteriéry a 6 kamier v interiéry). Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. K zmluve boli priložené všeobecné poistné podmienky. V prílohe č. 1 k
poistnej zmluve ( zoznam poisteného nehnuteľného majetku ) zo dňa 31.7.2006 je v poznámke uvedené

„ZP 051/2005“.

39. Nebolo medzi stranami sporné a listom žalovaného adresovaným spoločnosti RESPECT-SLOVAKIA
spol. s r.o. zo dňa 30.3.2007 mal súd preukázané, že predmetná poistná zmluva bola ku dňu 26.3.2007
platná.

40. Oznámením o vzniku škodovej udalosti doručeným žalovanému dňa 10.4.2007 mal súd preukázané,
že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. oznámila žalovanému, že dňa 26.3.2007 o 22:00 hod.
došlo v prevádzke menovanej spoločnosti v Ličartovciach č. 299 k požiaru výrobnej haly a zásob.

41. Zápisom o obhliadke škody na majetku z 27.3.2007 bolo súdu preukázané, že obhliadku vykonala

spoločnosť SLOVEXPERTA s.r.o., ktorá zisťovala rozsah poškodenia majetku úpadcu.

42. Žalovaný listom zo dňa 26.4.2007 oznámil spoločnosti S. Ú. N. a.s. vznik škodovej udalosti zo dňa
26.3.2007.

43. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-
P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia
v súvislosti s požiarom dňa 26.3.2007 okolo 22:00 hod. v objekte spoločnosti DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že po zhodnotení zdokumentovaného
skutkového stavu je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj z nedbanlivosti spôsobil požiar,

teda v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky trestného činu všeobecného ohrozenia. V
odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že revízia elektrických zariadení bola vykonaná v menovanej
spoločnosti 10 mesiacov pred vzniknutým požiarom. V septembri 2006 bola vykonaná odborná
prehliadka nízkotlakovej kotolne a kotla, pričom zistené nedostatky kotla boli odstránené. Komín
bol kontrolovaný 5.2.2007, závady neboli zistené. Kontrola protipožiarnej ochrany bola vykonávaná

na základe zmluvy odo dňa 1.1.2007. Menovaná spoločnosť podľa technika požiarnej ochrany bola
ukážkovou firmou v plnení povinností v tejto oblasti. Kontrolami zistené nedostatky boli odstránené,
pričom žiadny zo zistených nedostatkov nemal priamu príčinnosť so vznikom požiaru.

44. Zo znaleckého posudku č. A. - XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007 súd zistil, že

najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
v obci Ličartovce bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo drevného prachu vo
vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie kovového povrchu niektorej časti
vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého
medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napríklad

vplyvomneprimeranezvýšenéhoprechodovéhoodporu.Ďalejsúdzistil,žepožiaromdošlokpoškodeniu
až zničeniu celého objektu vrátane vnútorných zariadení.

45. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove listom zo dňa 27.6.2007 oznámilo
žalovanému, že príčinou vzniku predmetného požiaru bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha

v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí,
alebo zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice
motora, resp. vývodov vinutí a prívodných vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vnútri
svorkovnice.

46. Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 25.7.2007 mal súd preukázané, že menovaná
spoločnosť doručila žalovanému uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007.

47. Z listu JUDr. S. B., advokáta zastupujúceho úpadcu, zo dňa 30.8.2007 adresovaného žalovanému

súd zistil, že v prílohe listu predložil žalovanému doklady potrebné na likvidáciu predmetnej poistnej
udalosti. V liste sa uvádza, že už na stretnutí zástupcov žalovaného s p. Z. S. W. (konateľom úpadcu),
L.. Š.A., JUDr. B., L.. Z. a zástupcom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. v priestoroch žalovaného v
Bratislave dňa 16.4.2007 bol žalovaný upovedomený o tom, že požadované kolaudačné rozhodnutiena predmet poistenia nebolo vydané. Z tohto však nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný nebol
oboznámený s neexistenciou kolaudačného rozhodnutia požiarom zničenej stavby v čase uzatvárania
poistnej zmluvy.

48. Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 27.9.2007 mal súd preukázané, že menovaná
spoločnosť doručila žalovanému spisový obal a oznámenie o vzniku škodovej udalosti.

49. Externou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach

zo dňa 27.9.2007 bolo súdu preukázané, že ju vypracovala spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. pre
žalovaného ako zadávateľa. Podľa predmetnej správy je rezerva 74.522.385,00 Sk, výška škody na
nehnuteľnosti 59.522.385,00 Sk a odhad rezervy na zásobách a hnuteľných veciach 15.000.000,00 Sk.
Nakoľko k zásobám a hnuteľným veciam neboli predložené podklady, na základe ktorých by bolo možné
stanoviť výšku škody, je v celkovom súčte uvažované s rezervou. Podľa názoru spoločnosti INSERVIS
Slovakia s.r.o. bez vydania kolaudačného rozhodnutia alebo vydania iných úradných povolení nie je

možné legálne prevádzkovať výrobu.

50. Žalovaný listom z 1.10.2007 označeným ako „Odmietnutie plnenia“ oznámil spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o., že predstavenstvo žalovanej spoločnosti rozhodlo plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť s poukazom na ust. § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že zisťovaním

právneho základu, či právo na plnenie je zistili z Obecného úradu Ličartovce, že kolaudačné rozhodnutie
zo strany stavebného úradu na prevádzku spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Ličartovce 299
vydané nebolo, i keď úpadcovi bolo oznámené, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného
rozhodnutia.

51. Z listu spoločnosti BMH-real s.r.o. ako likvidátora spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
adresovaného žalovanému zo dňa 27.11.2007 súd zistil, že likvidátor vyzýval žalovaného na vyplatenie
poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Likvidátor poukázal na to, že žalovaný už pri
dojednávaní poistenia vedel o tom, že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej prebieha prevádzka
a práve s týmto zámerom a v takom stave bola táto budova poistená. Tvrdil, že predmetom poistenia

bol samostatne aj súbor zásob, ktorý špecifikoval v prílohe č. 2 pripojenej k výzve podľa požiadaviek
spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o.

52. Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.12.2007 oznámil likvidátorovi, že výzve nemožno vyhovieť, nakoľko
výroba prebiehala v neskolaudovanej budove a príčinou požiaru bolo užívanie takej stavby, v ktorej

prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože úpadca k tomu nemal oprávnenie.

53. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. podala dňa 18.2.2008 odvolanie voči likvidácii poistnej udalosti,
v ktorom uviedla, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti považuje za nesprávny. Uviedla, že
žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania

ponuky na poistenie predmetných nehnuteľností spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. boli
preukázateľne zaslané zo strany spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. znalecký posudok č. 051/2005
vypracovaný znalkyňou L.. I. P., dotazník pre uzavretie majetkového poistenia vyplnený klientom a
ďalšie upresňujúce poznámky a podklady vo forme mailovej správy. Na základe týchto podkladov
vypracoval žalovaný ponuku na predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo

strany úpadcu vypracoval poistnú zmluvu. Poukázal na príčinu poistnej udalosti, ktorá bola zistená
Úradom justičnej a kriminálnej polície. Uviedol, že klient disponuje všetkými relevantnými dokladmi
preukazujúcimi splnenie všetkých požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti, ako
súnapr. štvrťročnáprehliadkaaskúškaEPSzodňa9.3.2007,faktúrapreukazujúcazakúpeniehasiacich
prístrojov, potvrdenia o vykonaní kontroly prenosných hasiacich zariadení, správa o odbornej prehliadke

a skúške elektrických zariadení pracovných strojov, správa východisková o odbornej prehliadke a
odbornej skúške ochrany pred bleskom a pod.. vzhľadom na uvedené mal za to, že neexistencia
kolaudačného rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. nie je vôbec príčinou
poistnej udalosti. Trval na tom, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy zo znaleckého posudku
vedel o tom, že stavba nie je skolaudovaná a v dotazníku bolo uvedené aké činnosti sa vykonávajú v

predmetných objektoch. Uviedol, že klient v žiadnom prípade neuvádzal vedome nepravdivé informácie
a žiadne informácie nezamlčoval. Všetky odpovede v dotazníku sú pravdivé a žalovaný si nevyžiadal
žiadne ďalšie doplňujúce informácie. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. mala za to, že neexistuje
žiaden právny dôvod na zamietnutie poistného plnenia.54.Žalovanývodpovedina„odvolanie“spoločnostiRespectSlovakia,s.r.o.zodňa12.3.2008uviedol,že
výroba prebiehala v neskolaudovanej budove. Ak príčinou požiaru bolo užívanie takej stavby, v ktorej

prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože nemala k tomu oprávnenie, nemožno potom ani uvažovať
o nejakom nároku na poistné plnenie. Na základe uvedeného výzve na plnenie nie je možné vyhovieť.

55. Zo znaleckého posudku č. 051/2005 L.. I. P. zo dňa 8.11.2005 súd zistil, že podľa podacej
pečiatky bol tento doručený žalovanému dňa 2.4.2007. Tento posudok bol vyhotovený za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty závodu úpadcu na výrobu eurookien. Z predmetného posudku vyplýva,
že nehnuteľnosť nie je skolaudovaná.

56. Zo znaleckého posudku č. 8/2007 L.. V. M. zo dňa 22.5.2007 súd zistil, že hodnota škody na
požiarom zničených nehnuteľnostiach spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. je 60.293.000,00
Sk, t.j. 2.001.360,95 eur. Znalecký posudok bol vyhotovený pre účely trestného konania vedeného

Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove.

57.UznesenímOkresnéhosúduKošiceIč.k.31K/11/2009zodňa25.6.2009uverejnenýmvObchodnom
vestníku č. 124/2009 zo dňa 30.06.2009 (časť 124B) bol na majetok spoločnosti DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného

súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 23.9.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2009
zo dňa 29.9.2009 bola za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná, k.s.. V konkurznom konaní bola predmetná pohľadávka spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o. proti žalovanému postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 30.9.2011.

58. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.3.2010 mal súd preukázané, že Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná, k.s. ako správca úpadcu DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. vyzýval žalovaného na
úhradu poistného plnenia.

59. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.352.732,79 eur (2.001.360,95
eur za škodu na nehnuteľnostiach a 351.371,84 eur za škodu na skladových zásobách ) s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia.

60. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Nesúhlasil

s výškou škody na skladových zásobách. Tvrdil, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia bolo v
súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal najmä na to, že výroba
prebiehala v neskolaudovanej stavbe, pričom v čase uzavretia poistnej zmluvy nevedel o tom, že stavba
nebola skolaudovaná. Uviedol, že právny predchodca žalobcu porušil svoju prevenčnú povinnosť, čo
konštatoval aj najvyšší súd SR. Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným

dôvodom vzniku požiaru, teda poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu
na vzniku poistnej udalosti. Mal za to, že s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností právneho
predchodcu žalobcu v zmysle ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo žalovanému právo na
zníženie plnenia z poistnej zmluvy a to až v rozsahu 100%.

61. Z oznámenia Obecného úradu Ličartovce zo dňa 28.6.2007 adresovanému spoločnosti INSERVIS
Slovakia, s.r.o. súd zistil, že na predmetnú stavbu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bol dňa
24.11.2005 podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak kolaudačné rozhodnutie vydané
nebolo.

62. Zo zápisnice z priebehu výkonu štátneho stavebného dozoru zo dňa 25.1.2005 súd zistil, že
stavebník DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. začal predmetnú stavbu bez stavebného povolenia a bol
vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie.

63. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 mal súd preukázané, že

spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bolo vydané dodatočné povolenie stavby v Ličartovciach
299 - Výroba a sklad europrofilov.64. Listom zo dňa 24.11.2005 bolo súdu preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre predmetnú stavbu.

65. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 5676/2005-Ka zo dňa 7.3.2006 mal súd preukázané, že
spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola vyzvaná na doplnenie dokladov k žiadosti o
vydanie kolaudačného rozhodnutia s tým, že kolaudačné rozhodnutie je do doby predloženia dokladov
prerušené.

66. Listom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. zo dňa 17.3.2006 adresovaným Obecnému
úradu Ličartovce mal súd preukázané, že spoločnosť vzhľadom na to, že sčasti odstránila vytknuté
nedostatky, požiadala o nepozastavenie prevádzky.

67. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.3.2006 mal súd preukázané, že
spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola uložená pokuta za uskutočňovanie stavby bez

stavebného povolenia.

68. Rozhodnutím Obce Ličartovce č. 583/2006 zo dňa 25.9.2006 mal súd preukázané, že spoločnosť
DREVINA-DREVONA,spol.sr.o.vzhľadomnato,ženeoprávnenýmužívanímstavbybezkolaudačného
rozhodnutia a nadmernou hlučnosťou a prašnosťou narušuje životné prostredie bola vyzvaná na

odstránenie nedostatku a zastavenie výroby do získania povolenia na užívanie stavby.

69. Z e-mailu U. Z. zástupcu spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. zo dňa 7.7.2009 súd zistil, že adresátom
A. Z., W..Z., O. F., S..S..Z., G..Z., I. Z. V., zaslal vyplnený dotazník a žiadal o spracovanie ponuky
na poistenie. Oslovil 6 poisťovní. Je v ňom uvedené aj to, že faxom zasiela VOR, splnomocnenie a

charakteristiku budovy zo zn. posudku.

70. Z predloženého dotazníka Českej poisťovne pre uzavretie majetkového poistenia súd zistil, že v
časti „Názov budovy (stavby)/ adresa miesta poistenia“ je uvedené „Podľa zn. posudku (faxom)“. Tento
dotazník neobsahuje otázku či budova je alebo nie je skolaudovaná.

71. Z ponuky poistenia - Drevona súd zistil, že Komunálna poisťovňa, a.s. O. R. VOS pre externý obchod
predložila ponuku.

72. Ponukou poistenia Českej poisťovne mal súd preukázané, že aj predmetná poisťovňa predložila

ponuku pre poistenie majetku úpadcu.

73. Z ponuky spoločnosti UNION poisťovňa, a.s. súd zistil, že budovu je možné poistiť až po kolaudácii.
V prípade, že budova nie je skolaudovaná odporučili poistiť ju stavebno-montážnym poistením.

74. Z mailovej odpovede O. F.G. zo spoločnosti QBE poisťovňa, a.s. na vypracovanie ponuky poistenia
súd zistil, že táto poisťovňa s poukazom na charakter výrobnej činnosti spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o. ponuku na poistenie predkladať nebude.

75. Z indikatívnej ponuky poistenia spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. súd zistil, že aj táto

poisťovňa predložila ponuku, pričom vzhľadom na prevádzkovú činnosť považovali za potrebné, aby
miesto poistenia obhliadol pracovník Riziko servisu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s..

76. Svedok U. Z. uviedol, že predmetné poistenie sprostredkoval pre spoločnosť DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. ako zástupca spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. Na žiadosť o ponuku kladne reagoval

žalovaný. Medzi podkladmi, ktoré poslal žalovanému bol aj znalecký posudok, ktorý bol potrebný pre
určenie poistnej sumy. Ponuku v mene žalovaného vypracoval p. R.. Tvrdil, že pred uzavretím zmluvy
aj telefonicky ho upozornil, že budova nie je skolaudovaná. Oznámil mu aj skutočnosť, že v budove
prebieha výroba. Potvrdil, že na všetky písomne aj ústne položené otázky v súvislosti s poistením
spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. odpovedala pravdivo, žiadne skutočnosti nezamlčala.

Uviedol, že na stretnutí v Bratislave po poistnej udalosti za účasti p. M., A.. Š., A.. N., advokáta úpadcu
a ďalších dvoch pánov, p. M. z Komunálnej poisťovne pri rozhovore jasne deklaroval, že budova nie je
skolaudovaná, ale žiadajú ďalšie doklady potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti.77. Z výpovede svedka O.. O. N. právnika spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. súd zistil, že menovaný sa
pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 18.2.2008 doručovaného žalovanému (Odvolanie voči likvidácii
poistnej udalosti). Poukázal na to, že v prílohe č. 1 k poistnej zmluve, ktorú robila poisťovňa - v zozname

poisteného nehnuteľného majetku v poznámke je uvedená odvolávka na znalecký posudok č. 051/2005,
ktorý bol poisťovni predložený. Číslo tohto znaleckého posudku nie je uvedené ani v jednom e-maili,
ktorý zasielal p. Z. poisťovni. Z uvedeného podľa svedka vyplýva, že žalovaný musel mať k dispozícii
znalecký posudok pred uzavretím poistnej zmluvy. Uviedol, že na príprave uzavretia poistnej zmluvy sa
nepodieľal.

78. Svedkyňa C. N., zástupkyňa riaditeľa žalovaného uviedla, že nebola pri uzavretí poistnej zmluvy. Až
po nahlásení škody sa začala zaoberať touto udalosťou, nakoľko sa jednalo o veľkú škodu. O tom, že
nehnuteľnosť nie je skolaudovaná sa dozvedela až po poistnej udalosti v priebehu šetrenia.

79. Z výpovede svedka S. M.Í., ktorý bol v čase vzniku škody vedúcim odboru likvidácie škôd žalovaného

v Banskej Bystrici súd zistil, že sa menovaný zúčastňoval stretnutí, ktoré sa konali v súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou. Prejednávalo sa na nich, či vôbec poškodenému vznikol nárok na
plnenie. Uviedol, že až v priebehu šetrenia poistnej udalosti sa zistilo, že budova nie je skolaudovaná.

80. Z výpovede svedka O. R. ( na pojednávaní dňa 17.4.2012) zamestnanca žalovaného, ktorý

dojednával za žalovaného predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že tento zmluvu uzatváral na základe
dostupných informácií od maklérskej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., konkrétne od p. Z. a
uzatváral to ako poistenie firmy v prevádzke. Komunikácia prebiehala bežne ako v iných prípadoch.
Tvrdil, že až po poistnej udalosti sa dozvedel, že objekt nebol skolaudovaný. Uviedol, že poistnú zmluvu
uzatváralnazákladepodkladov,ktoréobdržale-mailom.Prvýkontaktboltelefonický.P.Z.mutelefonicky

oznámil poistnú sumu a on zaslal mailom ponuku. Po predložení ponuky klientovi maklér mu oznámil,
že môže pripraviť poistnú zmluvu. Nič nenasvedčovalo tomu, že objekt nie je skolaudovaný. Bežala tam
výroba a pracovali tam ľudia. Pred uzavretím poistnej zmluvy bol niekoľkokrát v telefonickom kontakte
s p. Z., pričom v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy sa dozvedel od p. Z., že čo
sa týka kolaudácie prebehlo ukončenie kolaudácie a na otázku či objekt nie je skolaudovaný dostal od

p. Z. odpoveď, že kolaudačné rozhodnutie je už v pošte klientovi. Tvrdil, že ak by mal informáciu, že
kolaudácia nie je, zmluva by nebola uzavretá. Uviedol, že pri uzavretí zmluvy neskúmajú kolaudačné
rozhodnutie, ale v tomto prípade dostal informáciu, že kolaudačné rozhodnutie je v pošte klientovi.
Tvrdil, že doručený mu bol len e-mail. Znalecký posudok mu e-mailom doručený nebol. Nespomínal
si, či mu bol doručený znalecký posudok telefaxom. Poistnú sumu overoval u makléra telefonicky. Bolo

mu oznámené, že existuje znalecký posudok vyhotovený pre poskytnutie úveru z banky, akceptoval
z neho východiskovú sumu a urobil ponuku. Uviedol, že znalecký posudok je len jednou z možností
zdokumentovania poistnej sumy, ale nie je podmienkou. Tvrdil, že písomne otázku ohľadom existencie
alebo neexistencie kolaudačného rozhodnutia úpadcovi ani sprostredkovateľovi poistenia nepoložil. Na
to, či položil písomne nejaké iné otázky na základe telefonických rozhovorov, si nepamätal. Uviedol,

že číslo znaleckého posudku uvedené v poistnej zmluve mu bolo oznámené telefonicky. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu prečo sa v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy „bavili“
s maklérom o kolaudačnom rozhodnutí, keď pri dojednaní poistenia sa neskúma jeho existencia alebo
neexistencia svedok uviedol, že preto, lebo v čase keď sa riešilo poistenie vedeli, že objekt je v
rekonštrukcii a existuje znalecký posudok pre poskytnutie úveru, v ktorom je uvedené, že sa jedná o

rekonštrukciu stavby, v ktorej prebieha výroba. Rekonštrukcia mala byť ukončená kolaudáciou. V čase
uzatvárania poistenia dostal informáciu, že rekonštrukcia je ukončená a prebieha kolaudácia. Nešlo o
odpoveď na otázku, ale túto informáciu dostal od makléra p. Z..

81. Svedok O. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.5.2012 uviedol, že p. O. vtedajšieho

člena predstavenstva žalovaného ani iného člena predstavenstva o uzavretí predmetnej poistnej
zmluvy neinformoval a ani nemal takú povinnosť. Tvrdil, že sprostredkovateľ poistenia na základe
zmluvy o sprostredkovaní sprostredkováva obchod pre poisťovňu. Pozná klienta, jeho potreby, oslovuje
poisťovne, vypracuje ponuky, komunikuje s klientom a s poisťovňou. Predkladá údaje poisťovni a
poisťovňa spätne nepreveruje hodnovernosť údajov sprostredkovateľa. Uviedol, že poisťovňa nemôže

priamo komunikovať s klientom bez súhlasu sprostredkovateľa. Tvrdil, že v danom prípade sa jednalo
o bežné poistenie, ku ktorému boli priložené všetky potrebné podklady.82. Na preukázanie príčiny vzniku požiaru (poistnej udalosti) dňa 26.3.2007 okolo 22:30 hod. v
neskolaudovanom areáli výrobných budov spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach
predložil žalovaný znalecký posudok A.. L.. G. C., A.., B. XX, XXX XX Ž. Č.. XX/XXXX zo dňa

10.12.2007 (zrejme došlo k chybe v písaniu a mal byť uvedený rok 2016). Jedná sa o súkromný
znalecký posudok vyhotovený na objednávku žalovaného. Na otázku: „A) Vzhľadom na závery
Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-
G.-I.-XXXX, je možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosť
majúca pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal,

že áno. V neskolaudovanej stavbe, u ktorej je prostredie objektu výroby klasifikované ako prostredie s
nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a ako prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých
prachov, môže vzniknúť riziko požiaru. V danej stavbe DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. Ličartovce
vznikol požiar v dôsledku vykonávania prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej prevádzkovej budove,
a to samovznietením drevných pilín a drevného prachu v priestoroch vzduchotechniky a následne v
oblasti skladovania. Pričom je možné prijať záver, že primárnym spúšťačom mohlo byť skombinovanie

technickej závady a usadenie drevných pilín a drevného prachu v časti vzduchotechniky v mieste,
kde došlo k jej prehriatiu, a to najmä s poukazom na závery Znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.5.2007, ako aj v
nadväznosti na odborný článok erudovaného autorského kolektívu o Rizikách pri výrobe a skladovaní
štiepok. Upozornil na skutočnosť, že v objekte firmy DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. išlo o prostredie

s nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých
prachov, ako to vyplýva aj z Protokolu č. 01/2005 z 15.5.2005 podľa STN 33 0300 a pásma SGTN EN
60079-10. Na otázku: „B) Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť,
že prevádzka (výrobná činnosť) bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal, že
vzhľadom na to, že príčinou požiaru bola skutočnosť, že prevádzka bola vykonávaná v neskolaudovanej

budove, možno zaujať stanovisko, že predmetná príčina sa v 100% miere podieľala na vzniku požiaru.
Na otázku „C) Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k
povoleniu prevádzkovej činnosti?“ Znalec odpovedal, že kolaudačné rozhodnutie je dokument, ktorým
sa presne určí na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba užívať. Kolaudačnému rozhodnutiu
predchádza kolaudačné konanie, ktoré zaháji stavebný úrad na základe žiadosti staviteľa. Čiže po

skončení realizácie výstavby alebo rozsiahlej rekonštrukcie je potrebné požiadať stavebný úrad o
vydanie kolaudačného rozhodnutia. Upozornil na to, že v čase vzniku požiaru sa užívanie stavby bez
právoplatného kolaudačného rozhodnutia podľa stavebného zákona klasifikovalo ako správny delikt. Na
otázku „D) Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky k zabráneniu
požiaru?“ Znalec odpovedal, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky

s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k požiaru. Týmto procesom sa zabezpečuje ochrana
verejných záujmov a práv účastníkov konania z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a hlavne
bezpečnosť a ochranu zdravia budúcich užívateľov, či požiarnej ochrany.

83. Vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, súd ako

predbežnú otázku riešil, či je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. aktívne legitimovaná v tomto
konaní.

84. Žalovaný namietal pravosť podpisov uvedených na Zmluve o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT

LTD. ako postupníkom zo dňa 21.6.2013, ako aj pravosť podpisov uvedených na Oznámení spoločnosti
CORDELIA INVEST Ltd. zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky a na Oznámení čísla účtu zo
dňa 21.6.2013 spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD. o odplatnom nadobudnutí pohľadávky.
Žalovaný mal za to, že uvedené právne úkony sú neplatné, nakoľko neboli uskutočnené osobami, ktoré
sú v nich uvedené. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu Odborné vyjadrenie

znalca pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G. č. 42/2015 zo dňa 11.12.2015,
Odborné stanovisko znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. V. M. č. 3/2015 zo
dňa 12.11.2015, Odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R.
č. 21/2015 zo dňa 7.11.2015.

85. Z Odborného vyjadrenia č. 42/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o
postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM-1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM-2), dokumentu
- POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM-3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM-4). Skúmal sa
podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že sa nejednalo o originálne písomnosti, ale kópie.Sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú je možné skúmať len ako izolovaný jav. Metódami
písmoznaleckého skúmania nie je možné skúmať, či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom
autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či boli podpisy na písomnosti prenesené

pomocou technických prostriedkov. Sporné podpisy SM-1, SM-2 vykazujú zhodné znaky totožného
pisateľa. Sporné podpisy SM-3, SM-4 vykazujú zhodné a rozdielne znaky. Rozdielne znaky v spornom
podpise SM-3 pravdepodobne vznikli napodobňovaním sporného podpisu SM-4.

86. Z Odborného stanoviska č. 3/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o

postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM 2), dokumentu -
POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM 4). Skúmal sa podpis
pani O. Z.. Zo záveru stanoviska vyplýva, že fotokópie dokumentov nie sú vo všeobecnosti vhodným
materiálom na skúmanie a už vôbec nie na overovanie autenticity dokumentov, nakoľko kopírovaním
originálnychpredlôhdochádzakstratecharakteristickýchznakovpríznačnýchprekonkrétnesubstancie,
ktorými sú vytvorené grafické stopy nesúce informáciu. V procese kopírovania, najmä pri viacnásobnom

kopírovaní, dochádza tiež k strate charakteristických detailov originálu, natiahnutiu, alebo skráteniu
textu, príp. k rôznym iným deformáciám textu. Kopírovaním vznikajú rôzne tlačové defekty, pôvod
ktorých nie je možné z fotokópií identifikovať, teda nie je možné jednoznačne zistiť, či ich vznik
súvisí s predlohou, alebo kopírovacím zariadením, alebo či nie sú výsledkom technického falšovania.
Predložené fotokópie dokumentov mohli byť posúdené len v rozsahu, v akom to umožňovala kvalitatívna

stránka ich vyhotovenia. Overenie autenticity dokumentov prichádza do úvahy len v prípade predloženia
dokumentov v origináli vrátane predloženia porovnávacieho materiálu - kontrolných odtlačkov všetkých
pečiatok, odtlačky ktorých sa na predmetných dokumentoch vyskytujú. Porovnaním sporných podpisov
(v miere, ako to kópie listín umožnili) zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj
hodnotné rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila

do dvoch skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie
podpisov, pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli
následne vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých
následne boli vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu
skúmania (bez porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.

87. Z Odborného vyjadrenia č. 21/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o
postúpení pohľadávky z 21.6.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.6.2013 (SM 2), dokumentu
- POWER OF ATTORNEY z 29.1.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 2.6.2015 (SM 4). Skúmal sa
podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že porovnaním sporných podpisov (v miere, ako to

kópie listín umožnili) znalkyňa zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj hodnotné
rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila do dvoch
skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie podpisov,
pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli následne
vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých následne boli

vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu skúmania (bez
porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.

88. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.9.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie

2.001.360,95 eur s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE
MANAGEMENT LTD.

89. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 (č.l. 632 - 647 spisu) bolo súdu preukázané, že
ju uzavreli spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. ako postupca a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT

LTD. ako postupník v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva bola vyhotovená
súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávky
postupcu vo výške 2.001.360,95 eur s prísl. voči žalovanému na žalobcu. Zmluvu za postupcu podpísal
pán W. A. D. a za postupníka pani O. Z.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na zmluve dňa 8.8.2013 na
veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika) a pani Z. uznala svoj podpis za vlastný

na zmluve dňa 26.8.2013 na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Nikózii (Cyprus). Na pojednávaní
dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetnej zmluvy.
Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.90. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 (č.l. 648 - 648 spisu) mal súd preukázané,
že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom

jazyku a bolo podpísané pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa 8.8.2013
na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa 18.10.2016
právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa
o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

91. Plnomocenstvom z 22.7.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť NETCORE
MANAGEMENT LTD. splnomocnila spoločnosť KRAL PARTNERS s.r.o. na zastupovanie v predmetnom
súdnomkonaní. Plnomocenstvobolovyhotovenésúčasnevslovenskomajanglickomjazyku.Podpísala
ho za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je osvedčený a listina je
opatrená apostilou z 24.7.2015. Súdu bol predložený úradne osvedčený odpis tejto listiny.

92. Vyhlásením z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť NETCORE
MANAGEMENT LTD. v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. súhlasila so vstupom do súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 (v tom čase sa konanie viedlo pod uvedeným
číslom) o zaplatenie 2.001.360,95 eur s prísl. namiesto pôvodného žalobcu CORDELIA INVEST Ltd..
Vyhlásenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Podpísala ho za spoločnosť

NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je osvedčený a listina je opatrená apostillou z
24.7.2015. Súdu bol predložený originál tejto listiny.

93. Oznámením čísla účtu zo dňa 21.6.2013 (č.l. 768 a 881 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť
NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o

postúpenípohľadávkynadobudlapredmetnúpohľadávkuainformovalažalovanéhoočísleúčtu,naktorý
môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani
O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu
predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

94. Listom označeným ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri
právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), adresovaným žalovanému
bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky z 21.6.2013 novým veriteľom žalovaného je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD.,
ktorému má žalovaný plniť na účet uvedený v liste. List bol vyhotovený len v slovenskom jazyku a

bol podpísaný pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa 8.8.2013 na
veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa 18.10.2016
právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa
o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

95. Opätovným oznámením čísla bankového účtu (č.l. 880 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť
NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o
postúpenípohľadávkynadobudlapredmetnúpohľadávkuainformovalažalovanéhoočísleúčtu,naktorý
môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani
O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu

predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

96. Potvrdením (č.l. 882 - 885 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.,
pán W. A. D., spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. a pani O. Z. na účely exekučného konania
vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1225/13 potvrdili, že: a) spoločnosť CORDELIA

INVEST Ltd. v právnom postavení postupcu a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. v právnom
postavení postupníka dňa 21.6.2013 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, b) predmetná zmluva bola
vlastnoručne podpísaná za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. pánom W. A. D. ako jej riaditeľom a za
spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z. ako jej riaditeľom, c) pán W. A. D., oprávnene
konajúci v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. dňa 21.6.2013 podpísal Oznámenie o postúpení

pohľadávky, d) pani O. Z. oprávnene konajúca v mene spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD.
dňa 21.6.2013 vlastnoručne podpísala Oznámenie čísla účtu. Toto potvrdenie podpísali pán W. A. D. a
pani O. Z.. Potvrdenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Pán D. uznal svoj
podpis za vlastný na potvrdení dňa 8.8.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrickárepublika). Podpis pani O. Z. bol osvedčený na Cypre 6.8.2013 - dokument je opatrený apostillou zo
6.8.2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú
kópiu predmetného potvrdenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

97. Podľa ustálenej judikatúry relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník.

98. V danom prípade žalovaný tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení
pohľadávky sú absolútne neplatné, nakoľko neboli podpísané osobami, ktoré sú v nich uvedené ako
podpisujúce osoby. Namietal pravosť podpisov týchto osôb. Na preukázanie svojich tvrdení predložil

súdu vyššie uvedené odborné vyjadrenia.

99. Žalovaným predložené odborné vyjadrenia, podľa súdu nepreukazujú neplatnosť predmetných
listinných dôkazov, nakoľko nepotvrdzujú nepravosť podpisov osôb na predmetných dokumentoch.
Znalci uvádzajú, že im boli predložené len kópie dokumentov, z ktorých nie je možné jednoznačne

vyvodiť závery o pravosti alebo nepravosti podpisov, navyše uvádzajú, že sporné podpisy vykazujú
podobné, zhodné, ale aj hodnotné rozdielne znaky.

100. Vzhľadom na námietky žalovaného mal súd za to, že preukázať pravosť predmetných listín (zmluvy
o postúpení pohľadávky z 21.6.2013 a oznámenia o postúpení pohľadávky z 21.6.2013) je povinnosťou

žalobcu. Túto povinnosť žalobca splnil predložením úradne osvedčených kópií sporných dokumentov k
nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.10.2016 a vyhláseniami osôb, ktorými potvrdili podpísanie sporných
listín. Keďže všetky tieto listiny Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013, Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.6.2013, Potvrdenie konania
v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky,

Opätovné oznámenie čísla bankového účtu a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu) boli úplným odpisom
originálov a doslovne súhlasili s originálmi, súd nemohol mať pochybnosti o ich pravosti. Súdu bolo tiež
predložené Plnomocenstvo z 22.7.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) vo forme úradne osvedčený odpis tejto
listiny, ktorého pravosť nemohla byť sporná a Vyhlásenie z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu), z ktorého bol
predložený originál. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že všetky tieto listiny boli v zmysle ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku spôsobilé byť dôkaznými prostriedkami
v predmetnom konaní. Osoby, ktoré podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (pán W. A. D. V. A. O. Z.)
a oznámenie o postúpení pohľadávky (pán W. A. D.) uznali svoje podpisy za vlastné na predmetných
listinách, čím bolo súdu jednoznačne preukázané, že predmetné právne úkony boli nimi uskutočnené
a sú platné. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to list označený

ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o
postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), Vyhlásenie z 22.7.2015 (č.l. 653 - 654 spisu), Oznámenie
čísla účtu zo dňa 21.6.2013 a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu). Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní.

101. Žalovaný pri preukazovaní svojej aktívnej legitimácie v tomto konaní poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.4.2014, podľa ktorého vo vzťahu
medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, lebo dlžník nemá
spravidla možnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení pohľadávky
platná. Právna skutočnosť, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie

postupcu dlžníkovi, vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii platne a či vôbec došlo. Inak by dlžník
bol v trvalej neistote, či plnil tomu, komu mal. Táto úprava je stanovená práve na ochranu dlžníka. Je teda
možné uzavrieť, že notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne následky týkajúce sa osoby oprávnenej
prijať plnenie i vtedy, keď k cesii vôbec nedošlo, či zmluva o postúpení bola neplatná. Preto je pre
právne postavenie dlžníka nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky v skutočnosti došlo. Pre dlžníka je

podstatné, či postupovaný dlh existuje (a preto sú mu zachované námietky podľa § 529 Občianskeho
zákonníka), ale nie je jeho vecou, kto ju vymáha, má splniť dlh podľa pokynov veriteľa. Otázku, či
pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi
postupcom a postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, prevzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezpredmetné. Pokiaľ nie je podľa hmotného práva
pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi
oprávnená prijať plnenie s účinkami pre splnenie dlhu rozhodujúce, či zmluva o postúpení bola platná a

či k nej skutočne došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Súd skúma,
čo mu ukladá hmotné právo, a nemení na tom ani skutočnosť, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti
zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka dlžníkovi voči
postupníkovi neprináleží.

102. S poukazom na vyššie uvedené, predložené listinné dôkazy, ako aj na hospodárnosť konania súd
mal za to, že výsluch znalcov, ktoré podali pre žalovaného odborné vyjadrenia, výsluch pána W. A. D.
a pani O. Z., ako aj prípadné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku na preverenie ich podpisov je
nadbytočné.

103. Škodová udalosť je udalosť nahlásená poisteným, pri ktorej vznikne poisťovateľovi povinnosť

preveriť, či ide o poistnú udalosť v zmysle dohodnutých poistných podmienok (čl. 14 Všeobecnej časti
Všeobecných poistných podmienok / VČ VPP /).

104. Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná
udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky

a zmluvné dojednania (čl. 1 VČ VPP).

105. Poistnou udalosťou je skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou
udalosťou však nie je, ak bola takáto skutočnosť spôsobená úmyselným konaním poistníka, poisteného
alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu. Pre bližšie vymedzenie poistnej udalosti platia ustanovenia

zvláštnych častí všeobecných poistných podmienok (čl. 8 VČ VP ).

106. Okrem povinností stanovených Občianskym zákonníkom a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami je poistený ďalej povinný
vykonať všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala, najmä dodržať všetky právne a iné predpisy,

ktoré ustanovujú povinnosti na zamedzenie škôd (čl. 6 bod 1. písm. b) VČ VPP).

107. Ak poruší poistený povinnosti uvedené vo všeobecnej a zvláštnej časti všeobecných poistných
podmienok, je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
a výšku povinnosti poisťovne plniť (čl. 10 bod 5. VČ VPP).

108. Z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie
poistenému, ak vec bola zničená alebo poškodená v dôsledku živelnej udalosti, a to požiarom (čl. 1
bod 1. Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok / ZČ VPP /).

109. Združené poistenie sa vzťahuje na všetky poistné riziká, ktoré vznikli v dôsledku poistných udalostí
uvedených v bodoch 1 a 2 tohto článku (čl. 1 bod 3 ZČ VPP).

110. Poisťovňa poskytne poistné plnenie najneskôr do 14 dní od obdŕžania všetkých dokladov
potrebných k likvidácii poistnej udalosti (čl. 2 bod 10. ZČ VPP).

111. Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná
udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky
a zmluvné dojednania (čl. 8 ZČ VPP).

112. Podľa čl. 8 ZČ VPP požiarom rozumieme oheň, ktorý vznikne mimo určeného ohniska, alebo ktorý
určené ohnisko opustil, vlastnou živelnou silou sa rozšíril, alebo bol páchateľom úmyselne rozšírený.
Má dostatočnú vlastnú energiu a teplotu, aby sa prenášal z predmetu na predmet a zachvacoval ich s
prudkosťou vzmáhajúceho sa živlu. Za požiar sa nepovažujú účinky úžitkového ohňa a sálavého tepla,
ani žhavenie a tlenie s obmedzeným prístupom vzduchu.

113. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca uzavrel so spoločnosťou DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. poistnú zmluvu. Nebolo sporné ani to, že dňa 26.3.2007 došlo v prevádzke spoločnosti
DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. k požiaru výrobnej haly a zásob. Sporné bolo medzi účastníkmi, čivzniklo právo na plnenie poistenému. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na ust.
§ 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne namietal aj porušenie prevenčnej povinnosti menovanej
spoločnosti v zmysle ust. § 809 Občianskeho zákonníka a s poukazom na mieru zavinenia poškodeného

žiadal o zníženie poistného plnenia až do výšky 100% a navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu.

114. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice

I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 uviedol, že tieto súdy obranu žalovaného opierajúcu sa
o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali. Podľa názoru dovolacieho súdu v
prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi
týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a
technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Uložil súdu prvej inštancie skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie

prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej
povinnosti a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku
poistného plnenia.

115. Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadrením strán, výpoveďou svedkov a predloženými listinnými

dôkazmi mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. neporušila povinnosti
uvedené v ust. § 802 Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrenia účastníkov poistnej zmluvy v dotazníku
vyplnenom a predloženom sprostredkovateľom poistenia nebola otázka vzťahujúca sa na kolaudáciu
predmetnej stavby. Svedok p. R., ktorý za poisťovňu predkladal ponuku a pripravoval zmluvu uviedol,
že pri uzavretí poistnej zmluvy sa neskúma kolaudačné rozhodnutie a pred uzavretím zmluvy nebola

spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. položená otázka ohľadom existencie alebo neexistencie
kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. neporušila povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa. Súd
neuveril tvrdeniam svedka p. R. týkajúcim sa okolností, za akých mu mala byť oznámená skutočnosť o
vydaníkolaudačnéhorozhodnutiatesnepreduzavretímpoistnejzmluvyaotom,ženebolpreduzavretím

zmluvy oboznámený s tým, že stavba nie je skolaudovaná. Neuveril mu jednak preto, lebo je stále
zamestnancom žalovaného a tiež preto, lebo v prílohe č. 1 poistnej zmluvy je v časti poznámka uvedený
znaleckýposudokč.051/2005. Zuvedenéhovyplýva,že predmetný znalecký posudokbolžalovanému
doručený pred uzavretím zmluvy a žalovaný mal možnosť z neho zistiť, že stavba nie je skolaudovaná.
V prípade, že mal pochybnosti o tom v akom stave je kolaudácia stavby, mohol položiť spoločnosti

DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. doplňujúce otázky potrebné k zisteniu skutočností nevyhnutných
pre uzavretie poistnej zmluvy. Čo však neurobil a podľa vlastného vyjadrenia ani nepovažoval za
potrebné, nakoľko sa malo jednať o bežné poistenie. To, že znalecký posudok bol žalovanému doručený
pred uzavretím poistnej zmluvy a mal vedomosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia nepriamo
preukazujú aj odpovede niektorých oslovených poisťovní, z ktorých vyplýva, že bez skolaudovania

stavby neuzavrú poistnú zmluvu so spoločnosťou DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.

116. Vyššie uvedené skutočnosti neboli spochybnené a rozporované ani Najvyšším súdom SR.
Vzhľadom na jeho právny názor, podľa ktorého vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby)
v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust.
§ 415 a § 809 Občianskeho zákonníka, súd v ďalšom skúmal len predpoklady zodpovednosti žalobcu za
škodu, t.j.: A) nedodržanie prevenčnej povinnosti, B) vznik škody, C) príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a D) zavinenie žalobcu.

117. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby)
v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. To znamená,
že právny predchodca žalobcu spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. nedodržala prevenčnú
povinnosť. Nie je sporá ani skutočnosť, že došlo k vzniku škody na majetku právneho predchodcu

žalobcu.

118. Úlohou súdu bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nedodržaním
prevenčnej povinnosti zo strany spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Otázka príčinnejsúvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti musí byť priama a bezprostredná. Relevantnou príčinou

škody je tá skutočnosť, ktorá je nie len jej podmienkou, ale ktorá zároveň má podľa obvyklého behu vecí
aj podľa obecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.

119. Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, ČVS: P.-XXX/
X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.6.2007 a zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ

č. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX súd zistil, že ku škode na poistených nehnuteľnostiach došlo bez pričinenia
spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Bol ním vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej
osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti
s vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ by spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. porušila nejaké
povinnosti, nedošlo by k zastaveniu trestného stíhania zo strany polície vo veci prečinu všeobecného
ohrozenia.

120. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bezprostrednou a priamou príčinou vzniku požiaru
(poistnej udalosti) nebolo vykonávanie prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove právneho
predchodcu žalobcu. Ak by aj bola budova skolaudovaná, nebolo by vylúčené, že by mohlo dôjsť
k požiaru. Navyše právny predchodca žalobcu podľa predložených dôkazov splnil všetky povinnosti

vo vzťahu k zabezpečeniu požiarnej ochrany objektu. Príčinou vzniku predmetného požiaru bola
technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia, teda technická porucha
vzduchotechniky.

121. Súd vo vzťahu k znaleckému posudku A.. L.. G. C., A.., č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016 uvádza, že

bol vyhotovený desať rokov po poistnej udalosti a vychádza len zo skutočností a zistení, ktoré už boli a
sú súdu známe (najmä Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX). Odpoveď znalca na prvú otázku (Vzhľadom na závery Znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX, je
možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosť majúca pôvod

vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?) nekorešponduje ale so závermi
Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Odpoveď znalca
na druhú otázku (Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť, že
prevádzka /výrobná činnosť/ bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?) je nepodložená a nie je
v súlade so skutočnosťami uvedenými v Znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru a v uznesení Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov.
Čo sa týka tretej otázky (Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo
vzťahu k povoleniu prevádzkovej činnosti?) táto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, lebo
odpoveď na ňu priamo vyplýva z ust. § 76 a nasl. zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Odpoveď
znalca na štvrtú otázku (Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky

k zabráneniu požiaru?) je len špekulatívna, nakoľko požiar môže vzniknúť aj v budove, ktorá je
skolaudovaná, pri dodržaní všetkých právnych a iných predpisov spojených s jej užívaním.

122.Spoukazomnavyššieuvedenésúddospelkzáveru,žepožiarvýrobnejhalyspoločnostiDREVINA-
DREVONA, spol. s r.o. je poistnou udalosťou v zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj

ustanovení všeobecných poistných podmienok. Žalovaný je teda povinný poskytnúť poistné plnenie,
nakoľko neboli splnené podmienky na odmietnutie plnenia v celom rozsahu.

123. Znaleckým posudkom L.. M. č. 8/2007 zo dňa 22.05.2007 bola stanovená výška škody na
poistených nehnuteľnostiach na 60.293.000,00 Sk, t.j. 2.001.360,95 eur, ktorá nebola medzi stranami

sporná.

124. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote, okrem prvého a tretieho výroku, podal odvolanie žalovaný
a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP).125. Žalobou podanou na OS dňa 30.8.2010 (ďalej len "Žaloba") v konaní vedenom pod sp. zn.
26Cbi/3/2011 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby OS uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
pôvodnému žalobcovi sumu 2.352.732,79 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej

poistnou udalosťou.

126. Okresný rozsudok rozsudkom zo dňa 26.6.2012 č. k. 26Cbi/3/2011-395 rozhodol, že žalobu v časti
o zaplatenie 351.371,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylučuje
na samostatné konanie, žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2.001.360,95 eur s 8,5% úrokom z

omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur na účet Okresného
súdu Košice l do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznáva náhradu trov konania za právne
zastúpenie vo výške 42.528,55 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

127. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

128. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj "KS") rozsudkom zo dňa 30.4.2013 č. k. 4CoKR/16/2012-502
potvrdil rozsudok okresného súdu (ďalej len „OS“)zo dňa 26.6.2012 č. k. 26Cbi/3/2011-395.

129. Proti vyššie uvedeným rozsudkom podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
"generálny prokurátor") dňa 18.11.2013 mimoriadne dovolanie (ďalej len "mimoriadne dovolanie") v
ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") rozsudky napadnuté
mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil OS na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti

mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí, a to v súlade s ustanovením § 243ha ods. l zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v príslušnom znení (ďalej len "OSP").

130. KS ako aj OS v uvedených rozhodnutiach konštatovali, že nebolo zistené ani preukázané porušenie
akýchkoľvek povinností zo strany žalobcu v súvislosti so vznikom poistnej udalosti. KS zároveň uviedol,

že príčinou vzniku poistnej udalosti (požiaru) neboli skutočnosti na strane žalobcu.

131. NS SR ako súd dovolací sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, pričom poukázal i na
princíp generálnej prevencie zakotvený v ustanovení § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"). Podľa právneho posúdenia NS SR "ustanovenie § 809

OZ je nadstavbovou úpravou k ustanoveniu § 415 OZ. Prevenčná povinnosť tu bola zavedená z dôvodu,
aby poistený neostal ľahostajný k možnosti vzniku škody (straty) na poistenom majetku, (...). "

132. NS SR mal na základe vyššie uvedeného za to, že tak KS ako aj OS obranu žalovaného
opierajúcu sa o ust. § 809 OZ neakceptovali a uznesením č. k. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.4.2015

(ďalej len "uznesenie") rozsudok KS Č. k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok OS č.k.
26Cbi//2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil OS na ďalšie konanie.

133. Podľa názoru NS SR v prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnou
úpravou týkajúcou sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti

práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti.

134. Zároveň NS SR uložil OS povinnosť skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, pričom
OS bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom NS SR.

135. OS dňa 16.5.2017 vydal rozsudok tak, ako je uvedené v úvode tohto odvolania žalovaného.

136. Žalovaný má za to, že OS v napádanom rozsudku zjavne nerešpektoval právny názor NS SR a bez
akéhokoľvekodôvodneniasanezaoberalskúmanímpredpokladovzodpovednostinastranežalobcutak,
ako mu bolo uložené uznesením NS SR, pričom opätovne neakceptoval obranu žalovaného opierajúcu

sa o ust. § 809 oz.

137. Žalovaný má v prvom rade za to, že rozsudok v napádanej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to ako v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj v otázke (ne)preskúmaniapredpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalobcu a s tým spojené porušenie prevenčnej
povinnosti, ako aj v otázke zníženia poistného plnenia podľa ustanovenia § 809 OZ.

138. Zároveň sa OS podľa nášho názoru dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou
argumentáciou žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou tak KS ako aj NS SR, a to ako v
otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj s otázkou priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody (poistnou udalosťou) a nedodržaním prevenčnej povinnosti na jednej strane a s otázkou krátenia

poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 809 OZ na strane druhej (viď ďalej).

139. Žalovaný má za to, že otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom súdnom konaní je
nepochybne sporná, resp. že aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu nie je daná.

140. Žalovaný má ďalej za to, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi spoločnosťou
CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako
postupníkom zo dňa 21.6.2013 (ďalej len "Zmluva o postúpení pohľadávky") je absolútne neplatná
vzhľadom na skutočnosť, že minimálne podpis pani O. Z. bol zjavne sfalšovaný.

141. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pochybnosti vyvolávajú jednak
okolnosti, že tak pani O. Z., podpisovaná v mene žalobcu, ako pán W. A. D., ktorý podpisoval zmluvu
o postúpení pohľadávky za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd., sa podpisovali odlišne, ak ich podpis
bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol (sic).

142. Ďalšou okolnosťou vzbudzujúcou pochybnosti je skutočnosť, že v prípade vyššie uvedených osôb a
jedná o cudzích štátnych príslušníkov. Pani O. Z. je cyperská štátna občianka a pán W. A. D. je príslušník
Juhoafrickej republiky. Uvedené osoby s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo
v spojení s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vyvoláva závažné

pochybnosti o tom, či vedeli, čo podpisujú.

143. Zároveň z dokumentov predložených zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že zmluva o
postúpení pohľadávky bola vyššie uvedenými osobami podpísaná dňa 21.6.2013 v Londýne, avšak v
ten istý deň boli signované aj oznámenia o postúpení pohľadávky ako aj oznámenie čísla účtu, a to v

Bratislave a následne osobne doručené taktiež v Bratislave.

144. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu
legitimáciu zo súkromných listín, pri ktorých sa rozlišuje ich pravosť a pravdivosť, avšak tak ich vznik,

ako aj podpisy spomínaných osôb vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, ktorými sa však OS nezaoberal.

145. Žalovaný na preukázanie tvrdených skutočností predložil odborné vyjadrenie znalca pre odbor
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G.C. č. 42/2015 zo dňa 11.12.2015, odborné stanovisko
znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika Ing. V. M. č. 3/2015 zo dňa 12.11.2015, ako

aj odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R. č. 21/2015 zo
dňa 7.1l.2015.

146. Vyššie uvedené odborné vyjadrenia spochybňujú pravosť podpisov vyššie menovaných osôb.

Znalci nesporne deklarovali pochybnosti a uviedli, že na to, aby vedeli zaujať záväzné stanovisko,
potrebujú originály listín, ktoré doposiaľ zo strany žalobcu (pravdepodobne vedomého si falšovania
podpisov) predložené neboli. Nie je pritom potrebné osobitne dodávať, že ak by žalobcu, alebo právneho
predchodcu žalobcu podpisovala neoprávnená osoba, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

147. OS však vyššie uvedené skutočnosti nevzal žiadnym spôsobom do úvahy a bez riadneho
zdôvodnenia si požadované originály listín od žalobcu predložiť nedal.148. Žalovaným namietané skutočnosti sa snažil bagatelizovať, a to spôsobom podľa nášho názoru
zjavne ad absurdum, dokonca aj samotný sudca OS vydávajúci rozsudok (in concreto pán sudca JUDr.
F. R.), keď na súdnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 argumentoval, že on sám sa podpisuje

najmenej desiatimi rôznymi druhmi podpisov a pred notárom sa podpisuje úplne iným spôsobom (sic!).
Dôkazom toho je zvuková nahrávka súdu zo súdneho pojednávania konaného na OS vo veci sp. zn.
26Cbi/24/2016 dňa 18.10.2016 (čas zvukovej nahrávky súdu: od 26. min. a 56 sek.)

149. OS v napádanom rozsudku bez ďalšieho vychádza z rozsudku NS SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn.

4 Obo 210/01 (ďalej len "Judikát NS SR"), podľa ktorého: ,,Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník."

150. K uvedenému žalovaný opätovne poukazuje na Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2007 (ďalej
len "Bulletin"), v ktorom bol vyššie uvedený rozsudok NS SR podrobne analyzovaný JUDr. V. H., PhD,
podľa ktorej: "Ako vyplýva z vyššie uvedeného, judikát NS SR sa pre prípad, že zmluva o postúpení

pohľadávky neexistuje alebo je absolútne neplatná, zaoberá: otázkou, kto je aktívne vecne legitimovaný
na vymáhanie pohľadávky, ohľadom ktorej pôvodný veriteľ (postupca) oznámil dlžníkovi, že došlo k
postúpeniu jeho pohľadávky voči dlžníkovi na tretiu osobu (postupníka), a dlžník dobrovoľne neplnil
takejto tretej osobe (postupníkovi). "

151. Z odpovede na vyššie citovanú otázku jednoznačne vyplýva skutočnosť, že "V prípade, ak sa
splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi
postúpenie pohľadávky (Postupník) je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v
prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná a na jej základe skutočne došlo k
postúpeniu pohľadávky na postupníka(...). "

152. Uvedené stanovisko vychádza z definície aktívnej vecnej legitimácie podľa právnej teórie, v
zmysle ktorej vecne legitimovaný je ten, kto podľa hmotného práva je skutočne nositeľom tvrdeného
subjektívneho práva či tvrdenej subjektívnej povinnosti, o ktorých súd rozhoduje.

153. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky
neexistuje, resp. je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom dlžníka,
a teda žalobca (postupník) nie je v takomto prípade nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa má
rozhodnúť.

154. Žalovaný poukazuje na názor JUDr. V. H., PhD., uvedený v Bulletine, s ktorým sa jednoznačne
stotožňuje a podľa ktorého: .Judikátom NS SR sa obchádzajú ustanovenia o absolútnej neplatnosti
právnych úkonov. Strácajú svoj zmysel akékoľvek ustanovenia právnych predpisov obmedzujúce

možnosti postúpenia pohľadávok, ustanovenia OZ stanovujúce náležitosti právnych úkonov (§ 37 a
nasl. OZ), ustanovenie § 524 ods. 1 OZ stanovujúce pod sankciou neplatnosti obligatórnu písomnú
formuzmluvyopostúpenípohľadávky,ustanovenie§525ods.1OZobsahujúceobmedzeniapostúpenia
pohľadávky (..)."

155. Žalovaný má ďalej za to, že Judikát NS SR je v rozpore s ratio legis ustanovenia § 526 OZ, nakoľko
účelom a cieľom daného ustanovenia nebolo značné znevýhodnenie postavenia dlžníka v tom smere,
že mu bude bránené, aby mohol v súdnom konaní, v ktorom si voči nemu postupník uplatňuje zaplatenie
predmetnej pohľadávky, namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, prípadne jej neexistenciu,
a poskytnúť tak ochranu konaniu postupcu a postupníka v rozpore so zákonom.

156. Na margo konštatovania uvedeného v Judikáte NS SR, podľa ktorého "dlžník sa nemôže dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie", treba zdôrazniť, že nie je potrebné,aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo Jej neexistencie.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva totiž ex lege a súd má povinnosť na ňu prihliadať ex offo
bez ohradu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá.

157. Žalovaný taktiež dáva do pozornosti názor JUDr. V. H., PhD., podľa ktorého: "Takisto účelom a
cieľom § 526 OZ celkom zrejme nebolo. aby záviselo výlučne od vôle postupníka. či umožní dlžníkovi
spochybňovať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. a to v závislosti od toho, či sa rozhodne
preukázať postúpenie pohľadávky dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávky alebo nie, t.j. aby obsah

práva dlžníka na obranu v občianskom súdnom konaní závisel od rozhodnutia, či mu postupca len
oznámi postúpenie pohľadávky alebo postupník preukáže postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávky. Pritom treba uviesť, že ak došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany postupcu,
hoci zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje, v takomto prípade dlžník za žiadnych okolností nebude
mať možnosť brániť sa proti žalobe osoby, ohľadom ktorej mu postupca oznámil postúpenie pohľadávky
(postupník), keďže táto osoba nebude môcť nikdy preukázať postúpenie pohľadávky zmluvou o

postúpení pohľadávky."

158.ŽalovanývdanejsúvislostiuvádzarozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepubliky(ďalejlen"NSČR")
zo dňa 15.12.20 11, sp. zn. 32 Cdo 4511/2009: ,,s ohľadom na ochranu dlžníka je potrebné posudzovať

tiež skutočnosti, že v mene postupcu urobil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky niekto, kto na
to nebol oprávnený."

159. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na uznesenie NS ČR zo dňa 30.8.2004, sp. zn. 20 Cdo
1914/2003, v zmysle ktorého: "Oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky nie je spôsobilé

preukázať prechod práva z vykonávaného rozhodnutia na postupníka ani v prípade. že je opatrené
overeným podpisom postupcu."

160. Na základe vyššie uvedeného nemožno explicitne vyvodiť záver, že oznámenie o postúpení

pohľadávky môže voči dlžníkovi urobiť ktokoľvek. Napríklad, ak je postupcom obchodná spoločnosť,
oznamovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 526 OZ má ten, kto je oprávnený v mene spoločnosti
konať navonok?

161. Naproti tomu OS v napádanom rozsudku pochybnosti o pravosti podpisov vyššie menovaných

osôb bez náležitého odôvodnenia odignoroval, nevykonal navrhované dokazovanie a v otázke aktívnej
legitimácie žalobcu vychádzal najmä z oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v otázke (ne)platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky ako postačujúce považoval dodatočné vyhlásenia menovaných osôb,
ktorými potvrdili podpísanie sporných listín v predmetnom konaní.

162. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ak aj žalobca následne predkladal
ďalšie dokumenty, došlo len k uznaniu podpisu za vlastný. Uvedený spôsob by teoreticky mohol mať za
následokdodatočnéschválenieprávnehoúkonu,avšakvychádzajúczoskutočnosti,žepodpispaniO.Z.
nebol jej podpisom (čím sa ipso facto jednalo o absolútne neplatný právny úkon), dodatočné schválenie

právneho úkonu bolo ABSOLÚTNE vylúčené.

163. Žalovaný ďalej opätovne poukazuje aj na okolnosti vyvolávajúce pochybnosti ohľadom (ne)platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že podľa tvrdení a predložených dokumentov zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že

zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 21.6.2013 bola vyššie menovanými osobami podpísaná
v Londýne a súčasne v ten istý deň, t. j. 21.6.2013 boli signovane oznámenie o postúpení pohľadávky
a oznámenie čísla účtu, avšak v Bratislave.

164. Žalovaný dáva do pozornosti názor generálneho prokurátora uvedený v mimoriadnom dovolaní,

podľa ktorého: ,,Rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože konajúce
súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 809 OZ a následkom jeho nesprávnej interpretácie ho na
zistený skutkový stav neaplikovali, hoci ho správne aplikovať mali."165. Podľa ustanovenia § 809 ods. 1 OZ: ,,Poistený je povinný dbať. aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú

mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou."

166. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona Č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "stavebný zákon"): Dokončenú
stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala

zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na
základe kolaudačného rozhodnutia.

167. Stavebný úrad sa v rámci kolaudačného konania zameriava hlavne na skutočnosti, či sa stavba
zrealizovala v zmysle dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a zároveň či

sa dodržali zastavovacie podmienky stanovené územným plánom zóny alebo podmienky určené v
územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Stavebný úrad v rámci kolaudačného konania taktiež
skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude v rozpore s verejným záujmom, a to
najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických
zariadení.

168. Žalovaný v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 82 ods. 5 stavebného zákona, v zmysle
ktorého: "ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň. je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčení, že
prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku."

169. Ustanovenie § 809 ods. 1 OZ zakotvuje prevenčnú povinnosť poisteného, pričom porušenie tejto
povinnosti má jednoznačne vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa.

170. Prevenčná povinnosť tu bola zavedená z dôvodu, aby poistený neostal laxný k možnosti vzniku

škody (straty) na poistenom majetku len na základe skutočnosti, že je poistený. Ide v podstate o
nadstavbovú úpravu k ustanoveniu § 415 OZ o všeobecnej prevenčnej povinnosti.

171. Žalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase od uzavretia

predmetnej poistnej zmluvy až do času, kedy nastala poistná udalosť, stavby, v ktorých bola umiestnená
výrobná prevádzka právneho predchodcu žalobcu neboli skolaudované.

172. Ako KS tak aj OS dospeli k názoru, že užívanie neskolaudovanej stavby v rozpore so zákonom
nemožno za žiadnych okolností považovať za porušenie prevenčnej povinnosti zo strany poisteného

(právneho predchodcu žalobcu).

173. K vyššie uvedenému právnemu názoru KS ako aj OS, ktorý bol OS bez riadneho zdôvodnenia
opätovne prezentovaný aj v napádanom rozsudku, Žalovaný poukazuje na stanovisko generálneho

prokurátora uvedené v podanom mimoriadnom dovolaní, podľa ktorého: "ustanovenie § 809 ods. 1 OZ je
správne potrebné interpretovať tak, že užívanie neskolaudovanej stavby môže byť za určitých okolností
porušením prevenčnej povinnosti (ako tomu bolo aj v danom prípade), (...). Účelom konania o povolenie
na užívanie stavby je totiž najmä zistenie, či stavba vyhovuje bezpečnostným, protipožiarnym a iným
technickým požiadavkám a či je spôsobilá na prevádzku. (...) S prihliadnutím na ustanovenie § 82 ods.

5 stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie je pri stavbách, ktoré sa majú užívať ako prevádzkáreň
zároveň aj osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku. Vzhľadom k tomu, že predmetné
stavby skolaudované neboli, teda nezískali osvedčenie o ich spôsobilosti na prevádzku, bola prevádzka
v nich zriadená uskutočňovaná v rozpore so stavebným zákonom. "

174. NS SR ako súd dovolací v odôvodnení uznesenia okrem iného uvádza, že: "Odvolací súd, ani
súd prvého stupňa obranu žalovaného opierajúc u sa o ustanovenie § 809 OZ neakceptovali. Súd
prvého stupňa konštatoval, že nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany
poisteného v súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Odvolací súd uviedol, že príčinou vzniku požiaru,t. j. poistnej udalosti neboli skutočnosti na strane žalobcu. (...) Dovolací súd sa s takýmto právnym
posúdením veci nestotožňuje."

175. Podľa právneho názoru NS SR občianskoprávna úprava vychádza z toho, že žiadna náhrada
nemôžeprivodiťstav,ktorýtubolpredvznikomškody.Ustanovenie§415OZvyjadrujeprincípgenerálnej
prevencie, (..). Ustanovenie § 809 OZ je nadstavbovou úpravou k ustanoveniu § 415 Oz. (..) Zákon v
tomto ustanovení zdôrazňuje verejný záujem, aby sa predchádzalo škodám tým, že ukladá poistenému

dbať, aby poistná udalosť nenastala. najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu, alebo
zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou
zmluvou (...). Povinnosť podľa ustanovenia § 809 ods. 1 OZ sa teda dotýka odvrátenia nebezpečenstva
vzniku poistnej udalosti alebo aspoň zmenšenia tohto nebezpečenstva."

176. V prejednávanej veci bolo v minulosti sporné, či vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia, a

teda či užívanie neskolaudovanej stavby je porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti. OS tak ako aj
KS mali za to, že zákonom nedovolené užívanie prevádzkarne (stavby) nemožno za žiadnych okolností
považovať za porušenie zákonom zakotvenej prevenčnej povinnosti zo strany poisteného.

177. Podľa názoru NS SR ako súdu dovolacieho v prejednávanej veci" vykonávanie prevádzkovej

činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a
zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej
povinnosti. Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda dôvodne namieta, že rozsudok súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (...), z ktorého dôvodu
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.: 4 veta za

bodkočiarkou v spojení s § 243i ods. 2 o.s.p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako
aj rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. "

178. Zároveň NS SR uložil OS v ďalšom konaní povinnosť zisťovať jednotlivé predpoklady
zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorými sú porušenie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi vyššie uvedenými predpokladmi a zavinenie na strane žalobcu.

179. Žalovaný má za to, že OS v napádanom rozsudku opätovne a zjavne arbitrárne bez riadneho
zdôvodnenia ignoroval vyššie citovaný právny názor NSSRa s povinnosťou mu uloženou sa vysporiadal
len stručne a bez akejkoľvek právne relevantnej argumentácie.

180. os v napádanom rozsudku považuje za preukázané, že v prejednávanej veci bol "vylúčený úmysel

poistníka, poisteného alebo inej osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností
zo strany poisteného v súvislosti s vznikom poistnej udalosti (...)", pričom žalovaný má za to, že
opätovne ide iba o konštatovanie určitej skutočnosti bez poukazu na relevantnú právnu argumentáciu
či rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.

181. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na mimoriadne dovolanie, v zmysle ktorého:
"Ustanovenie § 809 OZ nepodmieňuje svoju aplikáciu tým, že poistený „zaviní" škodovú udalosť.
Ustanovenie § 809 OZ hovorí o porušení prevenčnej povinnosti. Porušenie prevenčnej povinnosti nie
je výslovne podmienené zavinením poisteného. (..) Ustanovenie § 809 OZ ale v žiadnom prípade

nevyžaduje zavinenie na stane poisteného vo vzťahu k vzniknutej poistnej udalosti. Inými slovami, je
rozdiel či skúmame zavinenie poisteného vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti alebo vo vzťahu
k vzniku poistnej udalosti."

182. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku konajúceho, môže ísť nielen o úmyselné konanie, ale aj o vedomú

nedbanlivosť (...). V prípade vedomého porušenia povinnosti ide v zásade o také konanie, pri ktorom
si poistený uvedomuje, že porušuje stanovenú povinnosť: Poistený je povinný napr. podľa § 799 ods.
2 OZ poskytnúť poisťovateľovi pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti. V prípade, že poistenývedome uvedie nepravdivé informácie o vzniku poistnej udalosti a táto skutočnosť zapríčiní zväčšenie
rozsahu jej následkov, môže poisťovateľ poistné plnenie primerane znížiť.

183. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že poistený si vedome nesplnil svoju
zákonnú povinnosť, čím hrubo porušil povinnosti stanovené zákonom (prevenčná povinnosť), a teda
zámerne konal v rozpore s ustanovením 809 ods. 1 OZ ako aj s ustanoveniami stavebného zákona.

184. V otázke vykonaného znaleckého dokazovania žalovaný poukazuje na rozporuplnú a zmätočnú
argumentáciu OS uvedenú v napádanom rozsudku.

185. Úlohou OS v ďalšom konaní bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
nedodržaním prevenčnej povinnosti.

186. Podľa názoru OS "Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá
môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi.
" (ods. 144 rozsudku).

187. OS však zároveň v napádanom rozsudku zreteľne odkazuje na znalecký posudok Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU-KE-EXP-2007 vypracovaného ku dňu
17.5.2007 (ods. 145 rozsudku).

188. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ
-1422KEU-KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007, vyplýva skutočnosť, podľa ktorej: " ...
najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu firmy DREVINA-DREVONA, spol. s.r.o., v obci

Ličartovce bolo vznietenie sa pilín alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom
mohlo byť lokálne prehriatie sa kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých
častí, alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky,
prípadne prehriatím samotného hnacieho motora. Následne došlo k postupnému treniu usadených
pilín a drevného prachu na vnútorných stenách vzduchotechniky. Tento proces mohol trvať aj niekoľko

hodín, preto sa vzniknutý požiar prejavil s takým dlhým časovým odstupom od ukončenia prevádzky
vzduchotechniky ."

189. Žalovaný v danej súvislosti poukazuje aj na znalecký posudok znalca prof. Ing. G. C., PhD.,

č.1112016, vypracovaný ku dňu 10.12.2016, zo záverov ktorého možno vyvodiť, že "primárnym
spúšťačom,mohlobyt'skombinovanietechnickejzávadyausadeniedrevenýchpilínadrevenéhoprachu
v časti vzduchotechniky v mieste, kde došlo k jej prehriatiu, a to najmä s poukazom na závery znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ-1422KEU-KE-EXP- 2007
zo dňa 17.5.2007, (...)".

190. V zmysle uvedenej komparácie možno nepochybne tvrdiť, že závery znaleckého posudku znalca
prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016, vypracovaného ku dňu 10.12.2016 sa stotožňujú zo závermi prijatými
znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU-

KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007.

191. Z odpovedí na zadané úlohy rozpracované v znaleckom posudku znalca prof. Ing. G. C.,
PhD., č. l1/20 16, vypracovaného ku dňu 10.12.2016 jednoznačne vyplýva, že príčinou vzniku

požiaru (poistnej udalosti) bola skutočnosť, ktorá mala pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v
neskolaudovanej budove.192. Zároveň je nutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti sa
užívanie stavby bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia u právnickej osoby alebo fyzickej osoby
- podnikateľa v zmysle ustanovení stavebného zákona klasifikovalo ako správny delikt.

193. Na otázku, či by vydanie kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky malo vplyv
na poistnú udalosť, znalec prof. Ing. G. C., PhD., podal jednoznačnú odpoveď, podľa ktorej: „Vydaním
kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky s najväčšou pravdepodobnosťou by

nedošlo k požiaru.“

194. OS však závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016,
vypracovaného ku dňu 10.12.2016, zjavne nedôvodne považoval za právne irelevantné a vyššie
uvedené závery vyhodnotil ako nepodložené a špekulatívne, a to s poukazom na závery vyplývajúce zo

znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: PPZ - 1422KEU
KE-EXP-2007, vypracovaného ku dňu 17.5.2007, čím si však OS ad absurdum sám odporuje (viď ods.
144 rozsudku).

195. Na základe vyššie uvedených skutočností je zjavne nepochybné, že rozsudok OS v napádanej
častije kategoricky zmätočný a jednoznačne kontradiktórny.

196. "Aj keď neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany

právneho predchodcu žalobcu a vznikom škody, súd s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu a
porušenie prevenčnej povinnosti poškodeného, pristúpil k zníženiu poistného plnenia (náhrady škody)
v primeranom rozsahu 5%."(ods. 154 rozsudku).

197. K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na už spomínanú právnu argumentáciu NS SR ako
dovolacieho súdu, pričom má za jednoznačne preukázané, že zo strany poisteného došlo k vedomému
a hrubému porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 809 ods. l OZ, dôsledkom čoho
vzniká žalovanému právo na postup podl'a ustanovenia § 809 ods. 2 OZ.

198. Podľa názoru generálneho prokurátora, ktorý bol potvrdený aj NS SR ako súdom dovolacím,
"následkomporušeniaprevenčnejpovinnostipoistenýmjevznikprávapoisťovneznížiťplneniezpoistnej
zmluvy. "

199. Žalovaný uvádza rozsudok KS v Bratislave zo dňa 3.10.2007, sp. zn. 4Cob/95/2007, podľa ktorého:
"ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti
uvedené v ods. 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu
rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, (...) Odvolací

súd má za to, že nezabezpečenie motorového vozidla predpísaným spôsobom je porušením jednej
z podstatných povinností, ktoré mali byť dodržané zo strany žalobcu a preto mal za to, že krátenie
poistného vo výške 50% je primerané, (...)."

200. Žalovaný ďalej poukazuje na rozsudok KS v Bratislave zo dňa 24.4.2008, sp. zn. lCob/143/2007,
v ktorom sa KS ako súd odvolací k tvrdeniu žalobcu o nepreukázaní porušenia prevenčnej povinnosti
v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadril, že žalobca aj napriek skutočnostiam jemu
známym "vedome z nedbanlivosti neurobil žiadne opatrenia na predídenie vzniku poistnej udalosti a
vzniku škody a absolútne zanedbal svoju povinnosť udržiavať svoju stavbu v dobrom stave a to tak,

aby nevzniklo nebezpečenstvo vzniku požiaru a nedochádzalo k jej znehodnocovaniu. (...) Pokiaľ ide o
žalobcom namietanú výšku krátenia poistného plnenia, odvolací súd je zhodný s názorom súdu prvého
stpňa, že práve v dôsledku zanedbania prevenčných povinností na zamedzenie vzniku škod žalobcom
je krátenie o 90% v danom prípade dôvodné a primerané."201. Žalovaný poukazuje aj na Uznesenie NS SR zo dňa 21.4.2016, sp. zn. 10ObdoV/6/2014, v

ktorom sa NS SR ako súd dovolací stotožnil so závermi prijatými v rozhodnutí odvolacieho sudu,
pričom odvolací súd mal za to že: ,Miera porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti bola vzhľadom
na uvedené tak intenzívna, že zakladala právo žalovaného na krátenie poistného plnenia vo výške
50%." NS SR ako súd dovolací mal za to, že: "odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku
vysporiadal so všetkými námietkami žaloby v podanom odvolaní, kde objasňuje. na základe čoho dospel

k potvrdeniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z hľadiska § 237 písm. f/ o.s.p. (účinného
do 31.12.2014) je rozhodujúce len to, či účastník konania v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol
ukrátený na svojich procesných právach alebo nie. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ o.s.p.
(účinného do 31.12.2014) zakladá okrem iného aj nedostatočné (súčasne nezrozumiteľné) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné, ktorú vadu však dovolací súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil."

202. Na základe uvedenej argumentácie má žalovaný za to, že krátenie poistného plnenia vo výške
5% zo strany OS je absolútne neprimerané a navyše aj nepreskúmateľné, pričom si žalovaný dovoľuje
tvrdiť, že zo strany OS ide o prejav zjavnej svojvôle, a to tak k povinnosti mu uloženej NS SR, ako aj

vo vzt'ahu k žalovanému.

203. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ÚS SR") zo dňa 23.9.2013, sp. zn. IV. ÚS 557/2013, v ktorom ÚS SR zaujal stanovisko

v otázke zjavne neodôvodneného a protirečivého súdne rozhodnutie, v zmysle ktorého: ,,0 zjavnú
neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú
interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo
ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú
pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti (III ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06)."

204. Žalovaný považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že OS sa v napádanom rozsudku
nedostatočne vysporiadal aj s otázkou náhrady trov konania.

205.PodľarozsudkuOSbolprávnypredchodcažalobcuvzmysleustanovenia§4ods.2písm.o)zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalejlen"zákonosúdnychpoplatkoch")odplateniasúdnehopoplatkuoslobodený.Avšaknapriektomu,

že žalobca bol v predmetnom spore len čiastočne úspešný, OS vo štvrtom výroku rozsudku zaviazal
žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33.193,50 eur.

206. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP platí, že v prípade, ak mala strana vo veci úspech len

čiastočný, súd v zmysle zákona náhradu trov pomerne rozdelí. V zmysle právnej teórie CSP nepatrný
neúspech nepozná, a teda sa zohľadňuje každý neúspech, a to vrátane neúspechu týkajúceho sa
príslušenstva pohľadávky. Zároveň je nutné zásadu úspechu vo veci uplatniť aj tam, kde výška plnenia
zavisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

207. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje racionálny dôvod, aby si strany v prípade čiastočného
úspechu nahradili trovy konania vzájomne medzi sebou, tá časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta, V
zásade teda platí, že v prvom rade sa určí pomer úspechu a neúspechu v spore a až po tomto pomernom
rozdelení náhrady sa vypočítajú vynaložené trovy, a to u tej zo strán, ktorej úspech bol vyšší a má teda

nárok na ich náhradu.

208. Žalovaný má za to, že v prípade určenia rozsahu trov právneho zastúpenia OS postupoval v zmysle
vyššie uvedenej zásady, avšak v prípade otázky zaplatenia súdneho poplatku OS postupoval zjavnesvojvoľne a v rozpore so zákonom a to tak, že v prípade súdneho poplatku bez ďalšieho odkázal na
zákon o súdnych poplatkoch, pričom výšku súdneho poplatku stanovil iba odkazom na najvyššiu možnú
sumu v obchodných veciach, a to sumu vo výške 33.193,50 eur.

209. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za preukázané, že OS síce správne postupoval v
určení maximálnej výšky súdneho poplatku v obchodných veciach z titulu náhrady trov konania v prípade
čiastočného úspechu na strane žalobcu, avšak v rozpore so zákonom sumu 33.193,50 eur bez ďalšieho

neznížil o pomernú časť tak, ako to predstavoval pomer úspechu strán v spore a teda postupoval v
rozpore s platnými právnymi predpismi.

210. Vzhľadom na všetku vyššie uvedenú argumentáciu, máme za to, že napádaná časť rozsudku
prvoinštančného súdu vychádza zjavne z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aktívnej
legitimácie žalobcu, v otázke (ne)preskúmania predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalobcu

a s tým spojené porušenie prevenčnej povinnosti, ako aj v otázke zníženia poistného plnenia podľa
ustanovenia § 809 OZ, čoho kauzálnym dôsledkom bola inter alia aj skutočnosť, že prvoinštančný súd
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostiaprivykonanýchdôkazoch
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

211. Vo svetle uvádzaných skutočností preto žalovaný v zmysle ustanovenia § 390 CSP navrhuje, aby
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, vydal rozsudok, ktorým: zmení druhý výrok rozsudku tak, že
žalobu v časti o zaplatenie 1.901.292,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
1.901.292,90 eur od 15.10.2007 do zaplatenia zamieta, zruší štvrtý výrok rozsudku a zmení piaty výrok
rozsudku tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

212. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V
písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný
odôvodňuje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "CSP"), § 365 ods. 1 písm.
f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP a síce, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

213. Údajné vady rozhodnutia Okresného súdu Košice I sú potom z hľadiska ich tematického zamerania
predmetom samostatných častí označených žalovaným ako: nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu; príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti; znalecký
posudok; zníženie poistného plnenia; náhrada trov konania.

214. S odvolaním sa na skutkový a právny základ uvedený nižšie má žalobca zato, že odvolanie
žalovaného proti rozsudku je nedôvodné. Žalobca považuje rozsudok za vecne správny, zákonný a
dostatočne zdôvodnený. Nižšie preto žalobca špecifikuje v čom spočíva neopodstatnenosť odvolania

žalovaného a konkretizuje tiež svoj návrh na rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom.

215. Tak ako v priebehu konania, tak aj vo svojom odvolaní žalovaný opätovne účelovo a bez
akéhokoľvek relevantného právneho základu argumentuje údajnou neplatnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom pohľadávky uplatnenej v tomto konaní voči

žalovanému.

216. Tvrdenia žalovaného o údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, neplatnosti oznámení
či falšovaní podpisu p. O. Z. ako osoby oprávnenej konať v mene žalobcu, nie sú podložené relevantnou

právnou argumentáciou (jediný podporný argument žalovaný nachádza v článku publikovanom v
Bulletine slovenskej advokácie č. 10/2007), ale jedná sa iba o domnienky žalovaného a účelové tvrdenia
v snahe vyhnúť sa plneniu si
povinnosti nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.217. Nakoľko sa žalobca už vyčerpávajúco vyjadroval k námietkam žalovaného ohľadom platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, dovoľuje si žalobca na tomto mieste svoju argumentáciu v skratke

zopakovať. V zmysle ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako OZ") zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný
postupcom a postupníkom je výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu
záväzkového vzťahu v osobe veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie
dlžník, t. j. bez ohľadu na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia

pohľadávky postupníkom podľa ust. § 526 OZ; oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným
dlžníkovi postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie
či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia
dlžníka, ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Nakoľko v zmysle ust. § 524 ods.
1 OZ v spojení s ust. § 40 ods. 3 OZ sa pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje písomná
forma, z hľadiska dodržania formálnych náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky musí byť dodržaná

písomná forma právneho úkonu, avšak bez potreby legalizácie podpisov postupcu a postupníka, resp.
osôb konajúcich v ich mene; obligatórnymi náležitosťami zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie
sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy.

218. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24. apríla

2014: "Ve vztahu mezi postupníkem a dlužníkem nemuže bvt otázka platnosti postoupení významná,
neboť dlužník nemá zpravidla možnosť posoudit, zda ve skutečnosti k postoupení došlo a zda je zmluva
o postoupení pohledávky platná. Právní skutečností. na kterou právo váže zmenu osoby oprávňené
pfijmout plňení. je oznámení postupitele dlužníkovi: vubec není podstatné. zda ve skutečnosti k cessi
platne či vubec došlo jnak by dlužník by v trvalé nejistote. zda plnil tomu. komu mel. Tato úprava je

stanovena práve na ochranu dlužníka. Lze tedy uzavřít. že notifikační úkon molá zamýšlené právní
dusledky týkající se osoby oprávnené přijmout plnení - i tehdy, jestli že k cessi vubec nedošlo či smlouve
o postoupení bvla neplatná. Proto je pro právní postavení dlužníka nerozhodné, zda k postoupení
pohledávky ve skutečnosti došlo. Pro dlužníka je podstatné. zda postupovanv dluh existuje (a proto
jsou mu zachovány námitky proti pohledávce, ktoré mohl uplatniť v dobe postoupení - § 529 ods. l obč.

zák.), ale není jeho vecí. kto jej vymáhá; má splnit dluh podie pokvnu veritele. Otázku, zda pohledávka
byla skutečne postoupená a zda postoupení bylo platné, Ize rešit jen ve sporu medzi postupitelem a
postupníkem. Proto také nemusí postupitel dlužníkovi prokazovat, že k jeho cessi došlo(§ 526 ods. 2
obč. zák.); pro vztah mezi dlužníkem a postupníkem je to totiž Ihostejné (viz též Občanský zákoník. Velký
akademický komentár. Linde Praha a. s., 2008, dílll, s. 1502). Není-li podIe hmotného práva pro určení

osoby, která je v dústedku postoupení pohledávky a následné notifikace včiitele dlužníkovi oprévnéne
piijmou plnení s účinky pro splnení dluhu rozhodné, zda smlouva o postoupení byla platná a zda k ní
opravdu došlo, pak tato okolnost nemuže být významná ani v soudním řízení. Soud zkoumá, co je dána
dIe hmotného práva, a to se nemení jen proto, že dojde ke sporu. Námitka neplatnosti dostupní smlouvy
tak s vťiimkou prípadu uvedených v § 525 obč. zák. dlužníkovi vuči postupníkovi neprísluší (. . .).

219. Žalovaný primárne spochybňuje podpis p. O.F.K. Z. v zmluve o postúpení pohľadávky a v oznámení
čísla účtu. Oba dokumenty ale sú, aj vzhľadom k vyššie uvedenému vo vzťahu k žalovanému, a na
účely súdneho konania, nepodstatné, nakoľko v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky, žalovanému
námietkajejneplatnostinesvedčí.Vprípadeoznámeniačíslaúčtu,ideooznámenie,ktoréžalobcazaslal

žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností.

220. Ak teda existuje v súvislosti s postúpením pohľadávky pre žalovaného významný právny úkon, tak
týmto by mohlo byť jedine oznámenie o postúpení pohľadávky vyvolávajúce, v prípade jeho súladu so

zákonom, zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a prevzatie postupcom na seba rizika vyplývajúceho
zo splnenia dlhu dlžníkom tretej osobe (postupníkovi) v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky
nebola platná; dlžník teda dostáva informáciu, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne splniť
svoj dlh; oznámenie postúpenia pohľadávky ale v zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ nemusí byť vykonané
písomnou formou, je možné ho urobiť aj celkom bezformálne, pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení

pohľadávky OZ preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti.

221. Žalobca si tiež dovoľuje tvrdiť, a to bez ohľadu na nemožnosť žalovaného účinne právne napadnúť
postúpenie Pohľadávky práve z dôvodov uvedených vyššie, že objektívne ani nie sú žiadne dôvodyna pochybnosti týkajúce sa tak postúpenia pohľadávky (vrátane osôb konajúcich v mene žalobcu a
spoločnosti CORDELIA INVEST LTD. pri tomto právnom úkone), ako aj oprávnenia žalobcu uplatňovať
si pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky už

bolo preskúmavané súdmi a neboli z ich strany zistené žiadne porušenia právnych predpisov. Žalobca
ako aj spoločnosť CORDELIA INVEST LTD. ako predchádzajúci majiteľ pohľadávky si vo vzťahu k
žalovanému pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti a možno konštatovať,
že išli dokonca aj nad ich rámec, a to úradným overením svojich podpisov na zmluve o postúpení
pohľadávky, oznámení o postúpení pohľadávky a oznámení čísla bankového účtu? (spoločne ďalej aj

ako "oznámenia"). Nad rámec zákonných požiadaviek, v dobrej vôli privodiť žalovanému právnu istotu a
urýchliť súdne konanie boli žalovanému predložené aj ďalšie dokumenty, ktoré mali potvrdiť uzatvorenie
zmluvy o postúpení pohľadávky, oprávnenie konať jednotlivých osôb v mene spoločností CORDELIA
INVEST LTD. a žalobcu, skutočnosť, že tieto osoby podpísali žalovaným spochybňované dokumenty a
opätovne oznamovali žalovanému číslo účtu, na ktoré môže plniť svoj záväzok.

222. Aj keď vzhľadom k uvedenému sa môže následne javiť nadbytočné vyjadrovať sa k požiadavke
žalovaného predložiť žalobcom na účely súdneho konania a posúdenie (ne)platnosti originál zmluvy
o postúpení pohľadávky (vzhľadom k tomu, že ako už bolo vyššie spomenuté, námietka neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému nesvedčí), žalobca opätovne upriamuje pozornosť súdu
i žalovaného na pomerne ustálenú judikatúru k otázke prípustnosti kópie listiny ako spôsobilého

dôkazného prostriedku - viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3
Obo 61/2009: "Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál
listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo
iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom. Občianskv súdnv poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu

povinnosť vvkonávať dôkaz iba originálom listinv.". Uvedené je o to významnejšie, že žalobca v súdnom
konaní a pri písomnej komunikácii so žalovaným nepredkladal fotokópie jednotlivých dokumentov, ale
úradne overené kópie listín a vo väčšine prípadov aj s úradným overením podpisov osôb konajúcich v
mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST LTD., pri ktorých platí, že osvedčujú doslovnú zhodu
kópie s predloženým originálom listiny.

223. Záverom si žalobca dovoľuje podotknúť, že žalovaný pôvodne sám skutočnosť postúpenia
pohľadávky uznal, keď po oznámení mu postúpenia pohľadávky spoločnosťou CORDELIA INVEST
LTD., zaslal právnemu zástupcovi žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST LTD. list označený ako

Vec: Informačný list a výzva na zaplatenie: zo dňa 24.6.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadril,
že: obchodná spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group si je plne vedomá
svojich povinností z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. V súčasnej dobe preto naša spoločnosť po
doručení informácie, ktoré konkretizuje čísla účtov oprávnených subjektov, vykonáva úkony smerom k
splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach

spoločnosti túto poukázať obratom.

224. K tvrdeniam žalovaného o porušení prevenčnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu -
obchodnej spoločnosti DREVINA -DREVONA, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Mlynárska 16, 040

01 Košice, IČO: 36472 093, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, Oddiel: Sro,
Vložka číslo: 20061 IV (ďalej aj ako "právny predchodca žalobcu") a s tým súvisiacej zodpovednosti za
vznik poistnej udalosti, opätovne trváme na našich doterajších vyjadreniach a stanoviskách, v ktorých
podrobne uvádzame, prečo je to tento argument žalovaného nesprávny.

225. Do pozornosti dávame právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení
svojho rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora v tejto veci - uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29.4.2015, č. k.: 2MObdo/4/2013 usmernil prvostupňový
súd, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, vakom smere má byť vykonané dokazovanie,

keď uviedol, že výška poistného plnenia bude závisieť od výsledkov dokazovania týkajúcich sa splnenia
predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, t. j. nedodržania prevenčnej povinnosti, vzniku škody,
príčinnej súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinením právneho
predchodcu žalobcu.226. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrením svojho názoru potvrdil nespornosť právneho

dôvodu vzniku pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania, keď nepožadoval od súdu prvého
stupňa vôbec skúmať, či nárok na poistné plnenie žalobca má, ale ponechal na výsledkoch dokazovania
závislú len výšku pohľadávky, ktorú má súd žalobcovi priznať. A k tejto otázke opätovne zdôrazňujeme,
že žalovaný v doterajšom priebehu súdneho konania nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov
pre odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu ani pod ust. § 802 ods. 2 OZ umožňujúceho odmietnuť

poistné plnenie a ani pod ust. § 809 ods. 1 OZ a následný postup podľa ust. § 809 ods. 2 OZ umožňujúci
znížiť poistné plnenie.

227. Je zrejmé, že žalovaný nesie dôkazné bremeno preukázať porušenie povinnosti žalobcu a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody. Žalovaný toto dôkazné bremeno
neuniesol. Absencia kolaudačného rozhodnutia nemôže v žiadnom prípade zapríčiniť vznik požiaru,

najmä ak bolo v tomto konaní preukázané, že napriek absencii kolaudačného rozhodnutia, žalobca,
resp. jeho právny predchodca dôsledne dodržiaval protipožiarne opatrenia za účelom predchádzania
vzniku požiaru.

228. Žalovaný účelovo prenáša vlastnú zodpovednosť za to, že poistil neskolaudovanú budovu na
žalobcu, čím sa snaží zhojiť svoju neopatrnosť a nedôslednosť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Nejedná
sa totiž o skutočnosť, ktorá by nebola žalovanému v čase uzatvorenia poistnej zmluvy známa, ak by
sa bol na ňu spýtal.

229. Žalobca má zato, že Okresný súd Košice I sa správnym, spôsobom vysporiadal so znaleckým
posudkom vyhotoveným prof. Ing. G. C., PhD., č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016 (ďalej aj len ako "znalecký
posudok").

230. Znalecký posudok nespĺňa základné formálne ani obsahové náležitosti vyžadované platnými
právnymi predpismi na znalecký posudok v zmysle ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znakoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, a teda ani na to, aby mohol byť v
súdnom konaní považovaný za dôkazný prostriedok v zmysle ust. § 209 CSP - súkromný znalecký
posudok vykonávaný a hodnotený ako dôkaz rovnocenný znaleckému posudku vyhotovenému súdom

ustanoveným znalcom.

231. Znalecký posudok bol vyhotovený s odstupom 10 rokov po poistnej udalosti, čo vážnym spôsobom
spochybňuje jeho vierohodnosť. Rovnako nie je zo znaleckého posudku zrejmé ako mohol znalec
dospieťkopačnýmzáveromakodospelikvalifikovanéosoby,ktorévyhotovililistiny,ktorébolipodkladom

pre vyhotovenie znaleckého posudku. Opomenúc skutočnosť, že znalecké posudky vyhotovované na
objednávkujednejzostránsporusavždyspájajúsistoumieroupochybnostioobjektívnostijehozáverov,
znalecký posudok predložený žalovaným trpí aj zjavnými obsahovými a formálnymi vadami, pre ktoré
nemôže byť posudzovaný ako relevantný dôkaz v tomto súdnom spore.

232. žalovaný vo svojom odvolaní namieta výšku krátenia poistného plnenia v súdom stanovenom
rozsahu 5%. Napriek skutočnosti, že žalovaný považuje zníženie poistného plnenia o 5% za nesprávne,
žiadnym spôsobom neodôvodňuje, na základe akých dôkazov a skutočností dospel k tomu, že krátenie
poistnéhoplneniavrozsahu5%jeneprimeranéanesprávne.Žalovanývodvolanícitujeviacerosúdnych

rozhodnutí kde došlo ku kráteniu poistného plnenia vo vyššom rozsahu, avšak tieto žiadnym spôsobom
skutkovo nesúvisia s predmetom tohto sporu.

233. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že právny predchodca žalobcu vykonal všetky
potrebné opatrenia smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva vzniku škody. Žalovaný v konaní

nepreukázal relevantným spôsobom, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť a v akej miere. Ak
žalovaný tvrdí, že absencia kolaudačného rozhodnutia bola príčinou vzniku poistnej udalosti, tak
opakovane zdôrazňujeme, že práve žalovaný postupoval neopatrne, keď uzatvoril poistnú zmluvu na
neskolaudovanú stavbu. Svoje podnikateľské riziko sa žalovaný za každú cenu snaží preniesť nažalobcu a vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností nahradiť v prípade vzniku poistnej udalosti
vzniknutú škodu.

234. Žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane namieta údajné nedostatočné odôvodnenie rozsudku
a údajnú arbitrárnosť rozhodnutia. Tieto tvrdenia žalovaného považujeme vyslovene za tendenčné.
Okresný súd Košice I podrobne a dôsledne zdôvodnil na 55 stranách rozsudku svoje rozhodnutie. Z
rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, ktoré zistenia považoval za sporné a ako sa s nimi

vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých právnych a skutkových argumentov a vykonaných dôkazov
súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

235. Skutočnosť, že Okresný súd Košice I nezamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a nerozhodol teda
v súlade s požiadavkou žalovaného nezakladá žiadnu vadu konania. Zároveň si dovoľujeme poukázať
na fakt, že hoci žalovaný na viacerých miestach odvolania spochybňuje odôvodnenie rozsudku,

nenachádza sa táto údajná veda medzi odvolacími dôvodmi podľa CSP uvádzanými žalovaným.

236. Podľa právnej teórie "riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na
súdnuainúprávnuochranuvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné.

237. Žalobca má zato, že súd sa náležite vysporiadal so všetkými pre jeho rozhodnutie podstatnými

a právne významnými skutočnosťami. Nie je povinnosťou súdu podrobne sa vyjadrovať ku každému
jednému argumentu a dôkazu prezentovanému stranou sporu, pokiaľ tieto nemali vplyv a dopad na
súdne rozhodnutie. Ak by to tak bolo, mohli by strany sporu zahlcovať súd s meritom veci nesúvisiacimi
dôkazmi, s ktorými by sa súd musel v odôvodnení rozhodnutia jednotlivo vysporiadať. Takéto konanie
by v konečnom dôsledku spôsobilo zmätočnosť a nepresvedčivosť súdneho rozhodnutia a narúšalo by

konzistentnosť rozhodnutia.

238. Vzhľadom k skutkovému a právnemu stavu uvedenému vyššie, má žalobca za to, že Okresný súd
KošiceIvoveciúplnezistilskutkovýstav,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Košice I zo dňa 16.5.2017, č. k. 26Cbi/24/2016 ako vecne správny v napadnutom rozsahu potvrdil.

239. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

240. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
výroku v druhom a piatom bode nie je dôvodné.

241. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania

začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

242. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

243. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza
nasledovné.244. V tejto veci už rozhodoval odvolací súd rozsudkom č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012, ktorý okrem
iného zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.001.360,95 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania

ročne od 15.10.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

245.NáslednevovecirozhodovalNajvyššísúdSRuznesenímsp.zn.2MObdo4/2013zodňa29.4.2015,
ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.4.2013 a rozsudok
Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.6.2012 v napadnutej časti a vrátil ju

Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

246. Na základe tohto rozhodnutia úlohou súdu prvej inštancie bolo skúmať predpoklady zodpovednosti
žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu.

247. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou.

248. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bezprostrednou príčinou

vzniku požiaru na poistených nehnuteľnostiach podľa znaleckého posudku BPZ-1422KEU-KE-
EXP-2007 zo dňa 17.5.2007 bola technická závada a to vznietenie sa plynu dreveného prachu
vo vnútri vzduchotechniky pri lokálnom prehriatí kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky
trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti
vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom neprimerane

zvýšeného prechodového odporu.

249. V prejednávanom prípade podľa záverov odvolacieho súdu neexistuje žiadny relevantný dôkaz o
prípadne inej príčine požiaru a nie je ním ani znalecký posudok prof. Ing. G. C., A.. č. 11/2016 zo dňa
10.12.2016. Tento dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním podľa § 208 C.s.p. je podľa hodnotenia

odvolacieho súdu v zmysle § 191 C.s.p. všeobecným, neurčitým, pretože sa nezaoberá výlučne
technickými príčinami požiaru. Z tohto hľadiska ani nerozporuje závery Kriminalistického expertízneho
ústavu PZ.

250. Je nesporné, že v čase vzniku požiaru stavba - výrobná hala spoločnosti DREVINA-DREVONA

spol. s r.o. vymedzená ust. § 43 Staveného zákona nebola skolaudovaná tak ako to vyžadovalo ust. §
76 cit. zák. a teda nebolo dané ani povolenie užívať stavbu.

251. Odvolací súd v súlade s právnym záverom dovolacieho súdu v odvolacom konaní hodnotil otázku
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a v tejto časti dospel k zhodným

právnym záverom ako súd prvej inštancie.

252. Z rozsiahleho dokazovania odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že škoda v dôsledku
vzniku požiaru počas prevádzkovania nevznikla tým, že výrobná hala nebola skolaudovaná vzhľadom
na to, že samotný požiar nevznikol na základe nedostatočných technických vlastností výrobnej haly.

V priebehu konania neboli žalovaným produkované žiadne relevantné dôkazy o opaku, prípadne o
technickej možnosti vplyvu neskolaudovanej stavby na vznik požiaru. O správnosti tohto záveru svedčí
fakt, že k požiaru v dôsledku technických príčin výrobného stroja mohlo dôjsť kedykoľvek počas
prevádzky aj v prípadoch skolaudovanej stavby.

253. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy dňa 31.7.2016 sa
predmetnástavbaužívalaaprevádzkovala,očomsvedčialistinnédôkazyatolistspoločnostiDREVINA-
DREVONA spol. s r.o. zo dňa 17.3.2006 adresovaný Obecnému úradu Ličartovce, v ktorom okrem iného
požiadalo o nepozastavenie prevádzky a následne aj rozhodnutie Obce Ličartovce č. 583/2006 zo dňa
25.9.2006.

254. Podľa záveru odvolacieho súdu žalobca, ktorý uzatváral zmluvu o poistení musel vedieť pri
minimálnej profesnej ostražitosti, že stavba nie je skolaudovaná a na stavbe sa pracuje a stavba sa
prevádzkuje. Tieto okolnosti boli jednoducho zistiteľné vyžiadaním si stavebného povolenia a obhliadkouobjektu. Postačovalo, aby si žalobca a to aj prostredníctvom sprostredkovateľskej organizácie plnil
svoje elementárne povinnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy a postupoval so základnou obozretnosťou
vzhľadom na charakter poistných zmlúv.

255. Je vecou poistiteľa (žalovaného) aké opatrenia v rámci jeho podnikateľskej činnosti si zabezpečil,
aby čo v najvyššej miere zabránil riziku vzniku poistnej udalosti.

256. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný poisťoval objekty neskolaudované

a v prevádzke bez akejkoľvek snahy zisťovania rizika takéhoto poistenia. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že poistitelia v prípadoch poistenia nehnuteľného majetku skôr než pristúpia k uzavretiu
poistnej zmluvy podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, okrem iného zisťujú najmä rizikovosť
poistenia a v niektorých prípadoch nepristúpia k poistnej zmluve vzhľadom na vysoké riziko vzniku
poistnej udalosti na nehnuteľnostiach v dôsledku pôsobenia prírodných síl, technických podmienok a
pod. Uvedené hodnotenie je potvrdené aj ponukou spoločnosti UNION poisťovňa, ktorá odmietla poistiť

budovu bez kolaudácie a odporučila ju poistiť stavebno-montážnym poistením.

257. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy obrana žalovaného v tom,
že nemal vedomosti o tom, že stavba nie je skolaudovaná je právne irelevantná.

258. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu a vzhľadom na skutkové okolnosti aj odvolací súd
konštatuje, že vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnymi predpismi v neskolaudovanej
stavbe je porušením tzv. prevenčnej povinnosti a to z hľadiska generálnej prevencie vyjadrenej v
ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.

259. Odvolací súd preto hodnotil otázku nedodržania prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu
vyplývajúcej z užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Z hľadiska
hodnotenia zavedenia na strane spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o. prichádza do úvahy
len zavinenie z nedbanlivosti spočívajúce v užívaní neskolaudovanej stavby, pretože nebola daná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi týmto konaním, t.j. užívaním neskolaudovanej stavby a vznikom

škody.

260. Odvolací súd zhodnotil intenzitu porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu spoločnosti
DREVINA-DREVONA spol. s r.o., ktorá bola značne znížená benevolentným správaním sa žalovaného
(bez ohľadu na prostredníctvo pri uzatváraní poistnej zmluvy) a na ktoré už odvolací súd v tomto

rozhodnutí poukázal.

261. Za týchto okolností považoval odvolací súd za správne pokiaľ, intenzitu daného porušenia
prevenčnej povinnosti vo vzájomnej súvislosti so správaním sa žalovaného pri uzatváraní poistnej
zmluvy, ktorý bez ďalšieho poisťoval majetok, t.j. halu v prevádzke bez kolaudačného rozhodnutia

vyhodnotil súd prvej inštancie podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka znížením z poistnej zmluvy o
5 %. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného dodáva, že v tomto smere vzhľadom na skutkové okolnosti
nezistil dôvody pre prípadné rozsiahlejšie zníženie plnenia, ako to navrhoval žalovaný.

262. Odvolací súd aj po vykonaní dokazovania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zotrváva na

stanovisku, že je nesporné, že poistná zmluva medzi účastníkmi konania vychádza z obchodných
záväzkových vzťahov upravených v ustanovení § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka a preto sa pre
tento prípad aplikovala právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku (OZ) a
to konkrétne v ustanovení § 788 a nasl. Reálne však ide o obchodný vzťah a preto sa naň vzťahuje
aplikácia Obchodného zákonníka.

263. Z vykonaného dokazovania je možné zistiť, že podstatou sporu medzi účastníkmi konania je aj to, či
žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy odpovedal pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa
týkajúce sa dojednávaného poistenia a to otázky, či poisťované objekty sú skolaudované, alebo nie.

264. Aj podľa záveru odvolacieho súdu obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mal žalobca zatajiť
pri uzatváraní poistnej zmluvy, že predmet poistenia nie je skolaudovaný, je právne irelevantný a
to z dvoch právnych hľadísk. V prvom rade ustanovenia § 793 ods. 1 OZ dáva tzv. predzmluvnúaktivitu jednoznačne na poisťovateľa. Táto skutočnosť vyplýva z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka, týkajúceho sa najmä výkladu prejavu „podnikanie na vlastnú zodpovednosť“.
Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená s podnikateľským rizikom. Miera

podnikateľského rizika vo všeobecnosti závisí od kvality zložiek podnikania a to v takom prípade od
nehmotných zložiek podnikania a osobnej zložky podnikania.

265. V prejednávanom prípade je nesporné, že v písomnom dotazníku predloženým žalobcovi sa
nenachádza konkrétna otázka, ohľadom kolaudácie stavieb a v tom konaní nebol predkladaný žiaden

dôkaz o tom, že by žalobca nepravdivo odpovedal na otázky žalovaného, týkajúce sa dojednávania
poistenia. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, k dôkazom ktorým chcel
preukázať pre neho výhodný postup podľa § 802 OZ.

266. Ustanovenia § 793 ods. 1 OZ neustanovuje žiadny taxatívny výpočet otázok súvisiacich s
dojednávaným poistením. V nadväznosti na vyššie uvedené z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1

Obchodného zákonníka je podľa záveru odvolacieho súdu vecou profesionality žalovaného ako
poisťovateľa, ako si zistí pri takomto objeme poistenia všetky relevantné údaje. Žiadny konkrétny
právny podpis nezakazuje poisťovať neskolaudované stavby, ba práve naopak, je všeobecne známa
skutočnosť, že sa bežne poisťujú rôzne neskolaudované stavby. Otázka poistiť alebo nepoistiť a
prípadne za akých podmienok je v podstate na poisťovateľovi, a za tým účelom mu je daná právna

úprava v spomínanom ustanovení § 793 OZ. Pokiaľ žalovaný kládol žalobcovi písomné otázky týkajúce
sa dojednávaného poistenia, zrejme na ním vyhotovených univerzálnych tlačivách, ktoré neobsahovali
otázku kolaudácie, táto skutočnosť nemá za následok aplikáciu ustanovenia § 802 ods. 2 OZ a záver, že
žalobca mal udávať nasledovné nepravdivé a neúplné odpovede. Nie je vylúčené, že pokiaľ žalovaný v
dotazníku nepoložil otázku kolaudácie, nepovažoval ju za podstatnú.

267. Podľa záveru odvolacieho súdu nebola potrebná žiadna vlastná iniciatíva budúceho poistenca
(žalobcu) oznamovať to, že nemá skolaudované stavby, pretože takáto iniciatíva zásadne spočíva na
poisťovateľovi. Z tohto hľadiska právny názor, že pokiaľ žalobca takúto iniciatívu nemal a preto vedome
a úmyselne zamlčal dôležitú skutočnosť, je právne nepodložený.

268. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie ustanovenia § 799 ods. 1 OZ, aj táto námietka je
neopodstatnená, pretože takéto porušenie sa môže vzťahovať len na okolnosti, ktoré nastali po uzavretí
poistnej zmluvy, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.

269. K hodnoteniu hodnovernosti výpovede svedka O. R. je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa akceptovalo
stanovisko žalovaného vyjadreného v jeho odvolaní, jeho výpoveď je v jeho neprospech. Tento svedok
potvrdil, že pred uzavretím poistnej zmluvy nezisťoval, či boli stavby skolaudované, takúto otázku
nepoložil a mal len vedomosť od žalobcu, že kolaudácia je v pošte klienta. Z tejto výpovede je možné
vyvodiť, že žalovaný musel vedieť, že budovy nie sú kolaudované, pretože kolaudačné rozhodnutie

je správnym rozhodnutím voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a preto kolaudácia v pošte
žalobcu nemohla byť právoplatná. Okrem toho právny následok právoplatnosti kolaudácie je spravidla aj
získaním súpisného čísla na tú-ktorú budovu a zápis do listu vlastníctva na príslušnom katastri. Žalovaný
si mohol za akýchkoľvek prekážok zisťovať a to aj elektronicky, či žalobca vlastní budovy a prípadne, ak
by zistil, že v tom čase ešte neboli zapísané, uvedené skutočnosti mohol zisťovať u žalobcu neformálne

alebo prostredníctvom dotazníkov.

270. K právnemu problému prípadnej neplatnosti právneho úkonu - poistnej zmluvy, ktorý chcel v
záverečnom návrhu údajne žalovaný predniesť, odvolací súd dodáva, že žalovaný ani v odvolaní
nenamietal akú neplatnosť mal na mysli, t.j. podľa Obchodného zákonníka resp. Občianskeho

zákonníka. V priebehu celého konania nebola namietaná platnosť poistnej zmluvy a preto súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku túto skutočnosť len potvrdil.

271. Odvolací súd k ďalším námietkam odvolateľa dodáva:

272.Knámietkežalovanéhovjehoodvolanítýkajúcejsaotázkyaktívnejlegitimáciežalobcuodvolacísúd
poukazujenato,žeobsahovosútotožnésnámietkamiprednášanýmivpriebehukonanianajednotlivých
pojednávaniach s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.273. Odvolací súd pri rozhodovaní o tejto časti odvolania odvolateľa vychádzal z ustanovenia § 192
C.s.p., podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Vyššie citované zákonné ustanovenie

sa týka tzv. vyvrátiteľných právnych domnienok ustanovených v podpisoch hmotného práva.

274.VprejednávanomprípadedošlokpostúpeniupohľadávkymedzispoločnosťouCORDELIAINVEST
LTD. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupníkom na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2013 a to právnym postupcom podľa § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka, t.j. podľa predpisov hmotného práva.

275. Žalovanému v priebehu rozsiahleho dokazovania, ako na to správne poukázal súd prvej
inštancie, sa túto domnienku a zákonnosti postúpenia pohľadávky nepodarilo vyvrátiť a to pre absenciu
jednoznačných dôkazov, teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku.

276. Časť dôvodov odvolania žalovaného týkajúce sa výroku o úhrade súdneho poplatku je podľa
hodnotenia odvolacieho súdu dôvodné.

277. Žalobca pri podávaní žalobného návrhu bol ako poplatník oslobodený od platenia súdneho poplatku
a preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992

Zb. v aktuálnom znení mal zaplatiť podľa výsledku konania pomernú časť súdneho poplatku. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalovaný bol v tomto spore neúspešný v rozsahu 95 % a preto z maximálnej možnej
sumy súdneho poplatku, ktorá je stanovená vo výške 33.193,50 eur mal povinnosť zaplatiť z tejto sumy
len 95 %, čo činí sumu 31.530,00 eur.

278. Tento nedostatok napadol odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. a zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

279. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

280. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.

281. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).