Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010338
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2518010338.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému H.

J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.
septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. J., nar. XX.X.XXXX Y. J., trvale bytom J., L. XXXX/XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.X.XXXX v čase o 23.00 hod. v J. X. N. D. pri zdravotnom stredisku oproti pohostinstvu Ú. vytiahol
strelnú zbraň striebornej farby, typu revolver o dĺžke do 20 cm na Ľ. V., H. V. C. E. G., so slovami „čo si,
kto si, nepoznám vás", E. G. začal z miesta ustupovať, na čo obžalovaný uviedol „čo si, kto si, postrieľam
vás", čo u poškodených Ľ. V., bytom J., H. V., bytom J. a E. G., bytom H. X. Y., vzbudilo dôvodnú obavu
o ich život a zdravie,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek
4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 5.12.2018 na obžalovaného H. J. obžalobu
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase o 23.00 hod. v J. na ulici D. pri zdravotnom stredisku oproti pohostinstvu Ú.
vytiahol strelnú zbraň striebornej farby, typu revolver o dĺžke asi 20 cm na Ľ. V., H. V. C. E. G. so slovami
„čo si, kto si, postrieľam Vás", čo u poškodených Ľ. V., bytom J., H. V., bytom J. a E. G., bytom H. X.
Y., vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

Obžalovaný bol v predmetnej veci vo väzbe od 1.8.2018 do 1.8.2019.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2019 a uznal obžalovaného za vinného podľa obžaloby a
uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Obžalovaný sa voči rozsudku odvolal, pričom v odvolaní okrem iného navrhol vykonať nasledujúce

dôkazy: konfrontáciu svedka V. L. so všetkými tromi poškodenými, konfrontáciu svedkyne P. J. so
všetkými tromi poškodenými, konfrontáciu medzi poškodenými, konfrontáciu obžalovaného so všetkými
tromi poškodenými, vyžiadanie výpisov hovorov medzi Ľ. V. a svedkom H. H. a vypočuť svedka R. J..
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3Tos/131/2019 zo dňa 13.6.2019 zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol, že bude potrebné zabezpečiť
pri prehratí DVD záznamov z rekonštrukcie také podmienky, aby bol záznam dostatočne viditeľný,
keďže obžalovaný namietal na hlavnom pojednávaní nedostatočnú viditeľnosť záznamu z dôvodu jeho
prehrávania na stenu pojednávacej miestnosti. Povinnosťou súdu bude tiež zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami obžalovaného a prípadne vykonať dôkazy ním navrhnuté. Okrem toho je

potrebné ukázať obžalovanému a jeho matke fotografie z domovej prehliadky, aby identifikovali bicykel
matky obžalovaného, na ktorom chýba sedlová tyčka.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní ako aj jeho doplnením po zrušení veci odvolacím
súdom, a to výsluchmi obžalovaného, poškodených H. V., Ľ. V. C. E. G., svedkov P. J., H.. V. R.,

A.. V. L., H. H., konfrontáciou medzi obžalovaným a všetkými poškodenými, konfrontáciou medzi
poškodenými, konfrontáciou svedkov L. C. H., výsluchom znalkýň H.. H. D. C. J.. B. H., prehratím
záznamu z rekonštrukcie skutku na televíznu obrazovku, prečítaním zápisníc o vykonaní domovej
prehliadky s fotodokumentáciou, zápisnice o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, zápisníc o
vydaní veci a vrátení veci, dokladov vzťahujúcich sa k priestupku voči majetku, správami a posudkami

na obžalovaného a odpisom z registra trestov, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súdvrozsudkuupravilskutkovúvetuobžalobypodľadokazovaniavykonanéhonahladnompojednávaní
tak, aby skutok zodpovedal okolnostiam preukázaným na hlavnom pojednávaní, pričom do skutku

uviedol, že obžalovaný slová postrieľam vám adresoval poškodeným, až potom čo E. G. začal z miesta
ustupovať. Takto vykonaná úprava skutkovej vety nemení totožnosť skutku, len presnejšie vyjadruje z
vykonaného dokazovania zistený skutkový stav.

Poškodení si náhradu škody neuplatnili.

Obžalovaný H. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenú noc išiel domov, pričom z
krčmy Ú. k nemu cez cestu pribehli traja muži, jeden išiel zozadu, dvaja ho zablokovali spredu. Spýtali
sa ho, či je H. a keď povedal, že áno, najstarší z nich ho chytil za rameno, on sa vytrhol, dal sa do
otočky a najvyšší z nich mu napálil do pravého spánku, na čo mu spadla šiltovka. Úder ho odhodil na

múrik rozvodnej skrine, ale ustál to. Na ľavom malíčku mal nastoknutú striebornú tyčku od bicykla dlhú
asi 30 cm, ktorú niesol na opravu matkinho bicykla, a ako ho hodilo na múrik tak si rozsekol kožu na
malíčku. Strhol si tú tyčku, hodil ju na zem a na útočníkov urobil výpad a kričal na nich „čo ste, kto ste,
prečo ste ma napadli", oni cukli a on utiekol, pričom najskôr chcel ísť do krčmy, ale tam videl stáť H. H.,
tak utiekol k bytovému domu, kde si odomkol kľúčmi vchodové dvere a cez zadný vchod odišiel preč.

Proti poškodeným tú tyčku nepoužil. Na žiadny bicykel sa ho nepýtali. Žiadnu zbraň nevlastní a taktiež
sa im nevyhrážal. Oblečené mal krátke nohavice s vreckami, v ktorých mal doklady, cigarety, mobil a
zapaľovač. Pištoľ by sa mu tam nezmestila.Na návrh prokurátora boli odstraňované rozpory vo výpovedi obžalovaného, a to ohľadom počtu ľudí,
ktorí za ním prišli, vzniku zranenia na malíčku ako aj priebehu skutku. Obžalovaný v prípravnom konaní
uvádzal, že za ním prišlo 5 ľudí, k čomu obžalovaný uviedol, že určite videl štyroch, možno aj 5, pričom

dvaja boli za ním, jeden pred ním a H. H. stál pri Ú.. K vzniku zranenia na malíčku obžalovaný v
prípravnom konaní uviedol, že sa udrel o kocku elektrického rozvodu, k čomu obžalovaný uviedol, že
nevie presne či si malíček udrel o stenu, alebo o tú tyčku, ale tá tyčka je pravdepodobnejšia. K priebehu
skutku obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že keď sa rozbehol ku vchodu, kričal na nich, čo chcú,
ale na hlavnom pojednávaní túto komunikáciu neuviedol s tým, že poškodení zostali paralyzovaní, k

čomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodení zostali stáť, keď na nich urobil výpad,
potom sa za ním rozbehli a on na nich kričal, prečo ho udreli. Ale nie je si istý, či sa za ním rozbehli.
Obžalovanému boli v zmysle uznesenia odvolacieho súdu dané k nahliadnutiu fotografie z ohliadky
pivnice bytového domu, kde sa nachádzalo niekoľko bicyklov, pričom obžalovaný na fotografiách ihneď
ukázal na bicykel bez sedlovej tyčky, stojaci vpravo od výrazne ružového bicykla.

Poškodený H. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeného dňa robil skúšky v
autoškole a asi o 10 hodine zistil, že mu niekto ukradol bicykel. Pozreli si kamerový záznam, na ktorom
videli páchateľa, ale nepoznali ho, preto zisťovali, kto to je. Viacero ľudí im povedalo, že je to H. J.,
preto si večer išli sadnúť do Ú., lebo tam blízko býva. Asi o 23.00 hodine ho zbadali, ako išiel oproti
pohostinstvu. S G. a otcom išli za ním. G. sa ho spýtal, či je J. a kde je ten bicykel, čo ráno ukradol a

vtedy sa obžalovaný mykol a vytiahol na nich z pravého vrecka zbraň, z ktorej videl bubienok a hlaveň,
odrážalo sa od toho svetlo lampy, dobre to videl a veľmi sa zľakol. Zbraň držal obžalovaný v jednej
ruke pri páse a potom ju zdvihol. Predmet bol chrómový alebo strieborný do 20 cm. Povedal im „kto
ste, čo ste, postrieľam vás". Oni začali ustupovať do Úspory, lebo obžalovaný na nich mával zbraňou.
Obžalovaný odišiel do vchodu. Poškodený prišiel k Ú. a schoval sa medzi dvere a jeho otec hneď volal

políciu, ktorej uviedol, že na nich vytiahol zbraň.
Poškodený na dopyt obhajcu, prečo v prípravnom konaní pri výpovedi neuvádzal, že obžalovaný mal
fľašu, uviedol, že to nepovažoval za dôležité.
Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril tak, že od začiatku klame.

Z konfrontácie medzi poškodeným H. V. a obžalovaným H. J. navrhnutej obhajobou vyplynulo, že
obžalovaný tvrdil, že poškodený stál pred ním sprava ako bola lampa, avšak poškodený uviedol, že stál
ďalej. Obžalovaný trval na tom, že ho G. oslovil len menom H., avšak poškodený uviedol, že potom čo
ho G. oslovil menom sa ho spýtal, kde je ten bicykel, čo odcudzil zo stanice. Obžalovaný zotrval na
tvrdení, že mal v ruke tyčku, ale poškodený jednoznačne uviedol, že obžalovaný mal zbraň, vytiahol ju z

pravého vrecka, namieril ju na nich, videl z nej hlaveň aj valec a hovoril, čo ste, kto ste, postrieľam vás.

Poškodený Ľ. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že XX.X.XXXX odcudzili jeho synovi z
autoškoly bicykel a zisťovali, kto to urobil. Večer si išli sadnúť do Ú. a spozorovali obžalovaného ako
ide po druhej strane po chodníku. Išli za ním a G. sa ho spýtal na odcudzený bicykel a v tom na neho

obžalovaný vytiahol zbraň. Myslí, že z pravej ruky pustil fľašu s nejakou tekutinou na zem a vytiahol
touto rukou zbraň a mieril na nich, pričom povedal, že ich postrieľa. Určite to bola valcová zbraň, teda
revolver, videl bubienok, toto mu ostalo vryté v pamäti. Nevie, či to bola skutočná zbraň alebo plynová.
Bola striebornej, chrómovej farby, dĺžky do 20 cm. Túto zbraň vytiahol z pravého vrecka s tou rukou, ako
držal predtým fľašu s tekutinou, tak hneď vytiahol tú zbraň a kričal „kto si, čo si, postrieľam vás". Chvíľu

držal zbraň aj v oboch rukách. G. odtiaľ odišiel prvý smerom napravo od Ú., on cúval a jeho syn bol na
ceste. Obžalovaný odišiel k bytovému domu, pričom zodvihol fľašu, tú mal v ruke aj pod pazuchou. Na
mieste po obžalovanom zostala šiltovka. Žiadne zranenie na obžalovanom nevidel. On sa vrátil k stolu
na terase, kde mal mobil, z ktorého hneď volal políciu a popísal im čo sa stalo. Po príchode polície išiel
s nimi pozrieť do bytového domu, kde vošiel obžalovaný. K žiadnemu fyzickému kontaktu medzi ním a

obžalovaným neprišlo, stál od neho 2 až 2,5 metra.
Poškodený k svedkovi H. H. uviedol, že sa poznajú asi 10 rokov, vedel, že v tých miestach niekde býva,
ale že v tom istom vchode sa dozvedel až pri preštudovaní spisu.
Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že všetko sú to výmysly. Nikdy nemal pištoľ.

Z konfrontácie medzi poškodeným Ľ. V. a obžalovaným H. J. navrhnutej obhajobou vyplynulo, že
obžalovaný tvrdil, že poškodený stál priamo pred ním, pričom poškodený uviedol, že stál pred ním asi
2 metre viac vľavo. Obžalovaný trval na tom, že ho poškodený chytil za rameno, čo poškodený poprel.
Poškodený uviedol, že sa obžalovaného ani nedotkli, lebo vedeli, že ako narkoman môže mať rôznechoroby. Poškodený potvrdil, že potom čo sa poškodený G. slušne spýtal obžalovaného, či je H. J.,
opýtal sa ho aj, kde je ten bicykel, čo odcudzil zo stanice, na čo sa obžalovaný strhol, pustil fľašu na zem
a vytiahol zbraň, pričom sa mu zdalo, že z ľavého vrecka, ale mohlo to byť aj z pravého, bol to moment.

Obžalovaný to poprel. Obžalovaný zotrval na tvrdení, že mal v ruke tyčku, ale poškodený jednoznačne
uviedol,ževidelvalcovúzbraň,striebornejalebochrómovejfarby,malahlaveňaotvory.Bolipodlampou,
takže to videl dobre.

Poškodený E. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v autoškole L. ako inštruktor,

pričom v uvedený deň sa ho H. V. pýtal, či mu neschoval bicykel. Z kamerového systému zistili, že bol
odcudzený a V. zisťovali, kto to bol. Večer išiel s nimi do Ú., ktorá bola blízko bydliska obžalovaného.
Keď videli obžalovaného prichádzať, prišli k nemu a on sa ho pokojne spýtal či je H. J. a prečo ukradol
bicykel. Obžalovaný sa strhol, pustil asi fľašu na zem, lebo to malo taký dunivý zvuk, potom vytiahol asi z
pravého vrecka zbraň, bola strieborná alebo chrómová, videl bubon a hlaveň. Zbraň držal v pravej ruke
popri tele s ohnutým lakťom namierenú dopredu. Obžalovaný začal kričať „kto ste, čo ste, nepoznám

vás, dajte mi pokoj!." On zostal ako obarený. Nepočul, že by sa obžalovaný vyhrážal. Ľ. V. mu povedal,
nechideďalejlebomieri.ZačalcúvaťsmeromkpravejstraneÚ.,prešielasimedzielektrickourozvodňou
a stĺpom alebo poza ňu a smerom k Ú.. Bol úplne vyklepaný, počul nejaké výkriky a keď zostalo ticho,
pozrel sa a videl obžalovaného a oboch poškodených asi v strede cesty. Potom vošiel do Ú. na toaletu,
aby sa mohol opláchnuť. Keď vošiel dovnútra, asi čašníkovi povedal, že na nich obžalovaný vytiahol

zbraň. Nevie, či to bola skutočná zbraň alebo plynová, ale malo to hlaveň a bubon. Keď vyšiel von, bola
tam už polícia a išli sa pozrieť do vchodu, ale on tam nešiel, lebo sa bál.
Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že klame, šiltovka mu spadla, keď ho tento poškodený
udrel.

Z konfrontácie medzi poškodeným E. G. a obžalovaným H. J. navrhnutej obhajobou vyplynulo, že
obžalovaný tvrdil, že poškodený stál na ľavo od neho skôr vzadu ako z boku. Poškodený zotrval na tom,
že prišiel spredu, išiel chvíľu popri obžalovanom a potom sa postavil pred neho. Obžalovaný trval na tom,
že ho poškodený udrel do spánku, čo poškodený poprel, lebo by sa nedotýkal človeka, čo berie drogy.
Poškodený potvrdil, že sa spýtal obžalovaného, či je H. J., a keď to potvrdil, tak sa ho opýtal, kde je

bicykel, čo odcudzil zo stanice, na čo obžalovaný vytiahol zbraň z vačku a kričal čo ste, kto ste, dajte mi
pokoj, nepoznám vás. Obžalovaný zotrval na tvrdení, že mal v ruke tyčku, ale poškodený jednoznačne
uviedol, že videl striebornú zbraň, a predtým obžalovanému niečo vypadlo, asi fľaša.

Z konfrontácie medzi poškodeným Ľ. V. a poškodeným E. G. navrhnutej obhajobou vyplynulo, že

poškodený G. počul obžalovaného povedať len „čo ste, kto ste, nepoznám vás, dajte mi pokoj", k čomu
poškodený V. uviedol, že poškodený G. vyhrážky počuť nemusel, lebo odchádzal opačným smerom.
Obaja poškodení zhodne uviedli, že z miesta prvý odišiel G., poškodený H. V. C. Ľ. V. tam zostali a
obžalovaný stále niečo vykrikoval.
Obžalovaný ku konfrontácii uviedol, že nie je možné, aby Dostál vyhrážky nepočul.

Z konfrontácie medzi poškodeným H. V. a poškodeným E. G. navrhnutej obhajobou vyplynulo, že
poškodený G. počul obžalovaného povedať len „čo ste, kto ste, nepoznám vás, dajte mi pokoj", k čomu
poškodený H. V. uviedol, že obžalovaný povedal, že ich postrieľa, keď začali ustupovať, pričom zhodne
poškodení uviedli, že prvý z miesta odišiel G., preto podľa poškodeného H. V. vyhrážku nemusel počuť.

Svedkyňa P. J., matka obžalovaného, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že uvedený večer
pozerala televíziu a čakala na syna, ktorý mal prísť domov. Zvonku cez otvorené okno počula ako jej syn
kričal nechajte ma, pustite ma, čo robíte. Pozrela sa z okna, čo sa deje a videla na druhej strane ulice
pod lampou syna a 3 alebo 4 neznámych mužov. Videla ako si ho medzi sebou pohadzovali, načo jeden

z nich mu vrazil do oblasti tváre. Syn sa na to zamykal, utiekol im na cestu a jeden z nich utekal za ním
na cestu. Nečakala, čo sa bude ďalej diať, obliekla si na pyžamo veci a utekala dole sa pozrieť, čo sa
deje. Otvorila výťah a tam stáli dvaja policajti s pištoľami a za nimi stáli dvaja chlapci a starší muž kričal
dávajte pozor, je ozbrojený, zastrelí vás. Utekal k zadnému vchodu a hovoril, že tadiaľto mohol utiecť.
Tiež ich vodil po pivniciach a vedel, kde čo je. Myslela si, že je tam niekto so zbraňou, avšak syn doma

nikdy zbraň ani nôž nemal. Nevie, ako sa do vchodu dostali. Policajti sa jej pýtali, či niečo nevidela, ale
nestihla ani odpovedať a otec tých chlapcov povedal, že tá pani práve prišla, nič nevidela.
Svedkyňa doplnila, že u nej bola vykonaná prehliadka v byte a v pivnici, kde mala bicykel s pokazenou
sedankou, ktorú jej chcel syn opraviť a preto zháňal sedlovú tyčku na bicykel. Syna videla až na druhýdeň, keď sa prišiel osprchovať. Pýtala sa ho na to, čo sa stalo a on jej povedal, že tí chlapi ho čakali
pred pohostinstvom a chceli ho zbiť kvôli bicyklu, ktorý ukradol, k čomu sa jej priznal. Tiež jej povedal,
že jeden mu vrazil do hlavy, druhý mal krvavú ruku, preto sa išiel umyť do pohostinstva. Na synovi videla

oškretú kožu na pravom spánku.
Svedkyňa na otázku obhajoby, či videla, že by jej syn mieril na tých mužov zbraňou, uviedla, že on
nevedel, že ho budú čakať, nepoznal ich a zbraň nikdy nemal.
Svedkyni boli v zmysle uznesenia odvolacieho súdu dané k nahliadnutiu fotografie z ohliadky pivnice
bytového domu, kde sa nachádzalo niekoľko bicyklov, pričom svedkyňa najskôr označila ako svoj bicykel

ten, ktorý stál samostatne. Potom požiadala, aby si mohla zobrať okuliare, čo jej bolo umožnené, a na
to označila ako svoj bicykel ten vľavo od výrazne ružového bicykla. Následne na fotografii 6 svedkyňa
ukázalanasamostatnestojacibicykelpriodpadovejrúreaneskôrukázalanabicykelvpravoodružového
bicykla, že ten je asi jej. Na to svedkyňa k detailným záberom na ňou označený bicykel na fotografiách
7 až 9 uviedla, že ten jej je len na fotografii 7.
Svedkyňa v doplnení výpovede na hlavnom pojednávaní opätovne opísala situáciu, ktorú videla z

okna, pričom uviedla, že potom čo zišla výťahom na prízemie, kde boli policajti, týmto nepovedala, že
počula svojho syna kričať a videla ho z okna, čo odôvodnila tým, že bola v šoku. Svedkyňa na otázku
prokurátora,čikeďzišladole,počula,ženiektohovoríozbrani,povedala,ženie,ibapolicajtimalizbrane.
Na návrh prokurátora boli odstraňované rozpory vo výpovedi svedkyne, kedy jej bola prečítaná časť
výpovede, keď vypovedala, že ten starší pán kričal, že je ozbrojený, aby si dávali pozor, na čo svedkyňa

uviedla, že na toto zabudla. Svedkyňa tiež uviedla, že jej suseda J. videla jej syna dva dni pred skutkom
pri pivnici s tou tyčkou, lebo chcel opraviť bicykel.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že hovorí pravdu, že prvý raz zakričal, už keď za ním bežali.
Jeho matka to z okna musela vidieť.
Poškodený Ľ. V. k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa ho nikdy predtým nevidela a zrazu na

pojednávaní ho spoznala ako staršieho pána, ktorý bol u nich vo vchode.
Poškodený E. G. k výpovedi svedkyne uviedol, že obžalovaný začal kričať, až keď vytiahol zbraň a vtedy
už oni ustupovali.

Svedkyňa H.. V. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva vo vedľajšom vchode a keď uvedený večer

otvárala okno videla pred činžiakom, na tej strane ako je pohostinstvo ako išiel muž, mal čiernu mikinu
a kapucňu, nevie, kto to bol a po chodníku išli traja muži, jeden vyšší, dvaja nižší, niečo na seba kričali.
Ten v tej mikine sa jej zdalo, že sa ich bojí a išiel do dverí toho pohostinstva. Viac nevidela a tých mužov
nespoznala.

Svedok A.. V. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v Ú., pričom v uvedený večer tam prišli
traja muži, dvaja mladší a jeden starší, dali si kofolu, sedeli na terase a v mobile mu ukázali fotografiu a
pýtali sa ho, či toho muža pozná. On ho z videnia pozná, keďže býva vo vchode blízko, čo im aj povedal.
Povedali, že ho počkajú, lebo im mal ukradnúť bicykel. Čakali tam toho svedka, čo bol predvolaný s ním
na pojednávanie, ten im dal kľúč, odomkli si a prešli priestory na prízemí, či tam ten bicykel nie je. Potom

sedeli ďalej na terase. Keď už spratával prevádzku, tak ten najvyšší vbehol dovnútra, a povedal, že má
zbraň, a utekal vystrašený na záchod, odkiaľ vyšiel v strese s mokrou tvárou. Na to svedok vyšiel von
z pohostinstva a videl ako si obžalovaný otvoril dvere bytového domu, ale nevie, či mal niečo v rukách.
Videl mu len jednu ruku s kľúčmi. Čo sa dialo vonku to nevie. Najstarší z nich mobilom zavolal policajtov,
ktorí prišli dosť rýchlo. Niečo sa hovorilo o šiltovke, ktorá zostala na mieste.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že mu verí.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedený večer prišiel do Ú. na pivo, keď už tam boli
policajti. Videl tam Ľ. V., s ktorým sa pozná. Stál tam s policajtmi pri tej elektrickej rozvodnej skrini, kde
našli šiltovku. Policajtov aj Ľ. V. sa pýtal, čo sa stalo, pričom Ľ. V. mu hovoril, že jeho synovi ukradol

obžalovaný bicykel a vytiahol na nich zbraň. Potom išiel domov, pričom býva v tom istom vchode ako
obžalovaný. Kľúče od vchodu neposkytol nikomu, ani polícii.
Svedok na otázku obžalovaného, či s poškodenými sedel na terase uviedol, že nie, inak by za ním prišiel
on. K výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že v Ú. videl nejakú osobu, ale nevidel kto to je, inak by
svedka opoznal a povedal by to.

Z konfrontácie medzi svedkom A.. V. L. a svedkom H. H. navrhnutej obhajobou vyplynulo, svedok L.
nevedel uviesť, kedy prišiel svedok H. na terasu a či dával policajtom kľúče od vchodu, aby si otvorili.
Svedok L. uviedol, že svedok H. sedel za iným stolom ako poškodení. Svedok H. zotrval na tom, že doÚ. prišiel, až keď tam boli policajti, k čomu svedok L. uviedol, že presne nevie kedy to bolo, možno sa
pomýlil, keď uviedol, že to bolo skôr.

Obrazovo-zvukové záznamy z rekonštrukcie skutku boli po zrušení veci odvolacím súdom na hlavnom
pojednávaní prehraté na televíznu obrazovku s uhlopriečkou 118 cm a s externými reproduktormi,
keďže obžalovaný namietal viditeľnosť záznamu jeho prehrávaním na stenu pojednávacej miestnosti.
Pri prehratí záznamov z rekonštrukcie na televíznu obrazovku, obžalovaný žiadne námietky voči
nedostatočnej viditeľnosti záznamu nemal.

Rekonštrukcia bola vykonaná tak, že na mieste činu skutok postupne po jednom opísali poškodení a
obžalovaný a potom všetci spoločne tak, aby sa mohli vyjadriť navzájom k výpovediam.
Poškodený E. G. pri rekonštrukcii ukázal, kde sedel na terase pohostinstva s Ľ. C. H. V.. Potom
poškodený ukázal ako stáli pred obžalovaným, pričom on stál pred obžalovaným skôr napravo, až keď
sa s ním rozprával postavil sa pred neho. Poškodený Ľ. V. stál od neho vľavo a jeho syn ešte viac vľavo.
Obžalovanýsastrhol,niečomuspadloasifľaša.Potomvytiaholzbraňakričal:„čoste,ktoste,nepoznám

vás, čo chcete, dajte mi pokoj". On videl hlaveň a bubon. Potom začal ustupovať, asi medzi rozvodnou
skriňou a lampou, pričom obžalovaný stále niečo kričal, ale to už mu nerozumel, lebo odchádzal.
Poškodený H. V. pri rekonštrukcii ukázal, kde sedeli poškodení v pohostinstve. Zbadali príchod
obžalovaného, ktorého poznali podľa chôdze ako mal na videozázname z odcudzenia bicykla. Všetci
traja išli k nemu. G. sa obžalovaného pýtal na bicykel, ktorý ukradol pri stanici. Poškodený ukázal, kde

všetci stáli na mieste činu, pričom on stál asi pri strede cesty. Obžalovaný vytiahol z pravého vačku
zbraň, kričal „čo ste, kto ste", namieril na G. predpaženou vystretou rukou. Keď začali ustupovať, opäť
zvolal, „čo ste, kto ste, postrieľam vás", a rukou otáčal na všetkých. Videl bubienok, na kohútiku prst
a zbraň bola striebornej farby. G. odišiel za roh Ú. a on s otcom išli do Ú., pričom otec volal políciu.
Obžalovaný odišiel rýchlym krokom do domu. Poškodený poprel, že by pred skutkom boli vo vchode,

kde býva obžalovaný.
Poškodený Ľ. V. pri rekonštrukcii uviedol, že sedeli na terase. Podľa chôdze, ktorá bola rovnaká ako
na kamerách, spoznali obžalovaného a išli k nemu. Ako prvý išiel G.. Keď bol obžalovaný na úrovni
rozvodnej skrine, postavil sa G. pred obžalovaného, on bol vedľa neho vľavo a vľavo od neho stál jeho
syn. Obžalovanému vypadla fľaša z ruky. Vytiahol z vačku zbraň, myslí si, že z ľavého, bol to moment.

Kričal: „čo si, kto si". Potom zakričal opäť: „čo si, kto si" a zašomral: „postrieľam vás". Počul to. G. odišiel
smerom dozadu, on so synom k Ú. a obžalovaný ku vchodu domu. Po príchode polície, išli do vchodu
domu, pričom dvere boli otvorené.
Obžalovaný pri rekonštrukcii uviedol, že išiel domov s tyčkou nastoknutou na malíčku ľavej ruky. V kapse
mal cigarety a zapaľovač. Dvaja mu nadbehli spredu, jeden odzadu smerom od terasy, kričali, chyť ho,

zastav ho. Dvaja ho blokovali spredu, jeden odzadu. ten najvyšší prišiel zboku zľava, bol vedľa neho,
kúsok vzadu. Najstarší stál pred ním a najmladší po jeho pravej ruke. Kričal: „čo chcete, kto ste". Ten
najvyšší sa ho odzadu opýtal, či je H., starší ho chytil za pravé rameno, on sa vytrhol a ten najvyšší mu
napálil do pravého spánku, až mu padla čiapka. On sa navalil na rozvodnú skriňu, ale ustál to. Začala mu
tiecť krv, lebo si poranil malíček, a kričal: „čo ste, kto ste, čo ste to spravili". Spoza zadnej časti rozvodnej

skrine sa rozbehol najskôr ku krčme, ale niekoho tam videl, preto zamieril domov. Prvý utekal z miesta
on, oni tam zostali. Z vchodu domu na nich ešte kričal: „čo ste, kto ste, prečo ste za mnou došli", ale oni
sa za ním rozbehli, preto zabuchol dvere a odišiel zadným vchodom preč.
Z rekonštrukcie za účasti všetkých troch poškodených a obžalovaného vyplýva, že každý z poškodených
zotrval na svojej výpovedi, pričom poškodení si potvrdili navzájom ako k miestu prišli, kde pred

obžalovaným stáli, čo robili oni a čo obžalovaný a ako z miesta odišli. Ich výpovede sa zhodovali s tým,
čo uviedli, keď vypovedali samostatne. K tomu, kde stál H. V. ostatní poškodení uviedli, že možno stál
o niečo bližšie. Poškodení sa zhodli na tom, že nikto sa obžalovaného nedotkol, poškodený G. sa ho
spýtal na meno, či je H. J. a keď to obžalovaný potvrdil, spýtal sa ho na odcudzený bicykel zo stanice, na
čo sa obžalovaný strhol, ustúpil a vytiahol na nich zbraň, teda poškodení zotrvali na svojich výpovediach.

Prvý z miesta odišiel G. smerom za roh Ú., vtedy na nich obžalovaný ešte kričal a potom utiekol smerom
ku vchodu domu. Poškodený G. zotrval na tom, že vyhrážku nepočul, poškodení Ľ. V. C. H. V. potvrdili,
že vyhrážku zastrelením počuli v čase, keď G. z miesta odchádzal. Všetci poškodení zotrvali na tom,
že jasne v ruke obžalovaného videli zbraň, ktorou na nich mieril. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi
a doplnil, že ho tu dokopali.

ZnalkyňazodvetviapsychiatrieH..H.D.vznaleckomposudkuavovýpovediuviedla,žeuobžalovaného
je prítomná rozvinutá polymorfná závislosť od kanabinoidov (marihuany), opioidov (v minulosti heroín)
a metamfetamínu. Podľa zistení obžalovaný od heroínu a metamfetamínu abstinuje a marihuanu užívakontrolovane. Nebolo verifikované, že by sa obžalovaný skutku dopustil v súvislosti so závislosťou,
či v intoxikovanom, resp. odvykacom stave, keďže obžalovanému nebola vyšetrená krv ani moč na
tieto látky. Napriek rozvinutej polymorfnej závislosti, teda závislosti od viacerých psychoaktívnych látok,

nenavrhla znalkyňa obžalovanému žiadne ochranné protitoxikomanické liečenie.

Znalkyňa z odvetia klinickej psychológie dospelých J.. B. H. v znaleckom posudku a vo výpovedi
vo vzťahu k obžalovanému uviedla, že zistené osobnostné charakteristiky poukazujú na antisociálnu
poruchu osobnosti so znakmi závislosti od psychoaktívnych látok. Obžalovaný je emočne až afektívne

nestabilný, chýbajú mu vyššie city, je egocentrický, sociálne dysadaptabilný a uprednostňuje osobný
benefit. Tieto charakteristiky obžalovaného sa prejavili jednak pri krádeži bicykla, a to asocialita,
neochota rešpektovať hranice druhých, egocentrizmus a potreba vlastného zisku, a jednak pri
neskoršomstretnutíspoškodenými,atoafektívnanestabilita,agresívne,impulzívnereagovanievstrese
- krik, obranné reakcie, najskôr útoku a potom úteku. Následne pri výsluchu bol obžalovaný bez reflexie
svojho správania pri krádeži bicykla a presúval zodpovednosť za situáciu na druhých s popieraním

vlastnej zodpovednosti. Intelektová kapacita obžalovaného je v strednom pásme priemeru. Vie kriticky
a jasne vnímať, chápať a zapamätať si dianie. Jeho pozornostný výkon môže byť zhoršovaný vplyvom
slabšej orientácie, vnímanie reality môže byť povrchné a selektívne egocentricky zamerané. Pamäťové
schopnosti má v dolnom pásme priemeru až podpriemeru. Jeho schopnosť vnímať a zapamätať si
prežité udalosti nie je narušená. Vplyvom osobnostnej špecifickosti však reprodukovaný materiál môže

spracovávať fabulatórnym spôsobom a vykladá situáciu tak, aby bola v jeho prospech. K situácii, v ktorej
bol obžalovaný, znalkyňa uviedla, že na túto sa nechystal, neočakával ju, takže ak mal pri sebe zbraň
nepredpokladá v psychologického hľadiska, že by ju mal z dôvodu vyhrážania sa ľuďom, skôr u neho
išlo o neuvážené použitie prostriedkov, ktoré mal k dispozícii.

Znalkyňa J.. H. v znaleckom posudku a vo výpovedi vo vzťahu k poškodenému H. V. uviedla, že je
osobnosťsmentálnoukapacitounadolnejhranicipriemeru,jehomyslenieauvažovaniejejednoduchšie,
v záťažových situáciách môže reagovať únikom, ev. zlyhaním v spracovaní okolitých podnetov. Reaguje
skôr pasívne, stiahne sa, alebo ak sú tam aj iní ľudia s ním, pridá sa k riešeniu tých druhých. Intelektovú
kapacitumánadolnejhranicipriemeru,jeplneschopnývnímaťachápaťsituácieadianieajzapamätaťsi

prežité udalosti. Pri pamäťovom teste boli zistené tendencie fabulatórne spracovávať spomienky, pričom
ako motív sa ponúka snaha javiť sa v dobrom svetle, podať dobrý výkon a vyhnúť sa konfrontácii s
tým, že si niečo nezapamätal. Nejde o klamanie alebo vymýšľanie, ale jednoducho, si doplní pamäťové
medzery, aby nebol nejakým spôsobom konfrontovaný s tým, že niečo nevie, niečo nezvládne. Jeho
kognitívny štýl je rigidnejší a pasívnejší. V čase skutku bol vo zvýšenej emocionálnej a kognitívnej

záťaži, čím mohli byť jeho pamäťové schopnosti oslabené, avšak znalkyňa nepredpokladá, že by v
takejtozáťažimohloprísťkvýznamnejšiemunarušeniujehovnímania.Poškodenýopisovalstrachpočas
prežitejsituácie,alevjehopsychikenebolizistenézávažnejšieprejavyúzkosti.Všeobecnávierohodnosť
sa u neho javí ako mierne znížená. Znalkyňa vo výpovedi doplnila, že túto všeobecnú vierohodnosť
mierne znižovala podpriemerná pamäťová kapacita, zvýšená sugestibilita, pohotovosť identifikovať sa

s riešeniami tých druhých ako aj mierne znížená odolnosť na záťaž. Špecifická vierohodnosť sa javila
ako výraznejšie znížená. Všetci traja boli v extrémnom strese, vzájomným zdieľaním informácií mohlo
prísť k potencovaniu ešte väčšej emočnej záťaže a preberaniu riešení každého z nich do jednoliateho
celku. Ľudské správanie je veľmi komplikované. Ak by to znalkyňa komplexne hodnotila, tak z tejto
trojice svedkov práve H. V. je ten najviac pasívne prispôsobivý tej situácii. Pri opakovaných výpovediach

postupne dopĺňal informácie, formulácia a spomienky v mnohom kopírovali vyjadrenia ďalších dvoch
poškodených, boli použité identické výrazy pri opise zbrane.

Znalkyňa J.. H. v znaleckom posudku a vo výpovedi vo vzťahu k poškodenému Ľ. V. uviedla, že je
skôr introvertný, horšie znáša interpersonálnu záťaž, s potenciou v záťaži reagovať hnevlivo. Intelektové

schopnosti má v dolnom pásme priemeru. Je schopný si zapamätať a reprodukovať prežité situácie.
Pamäťové schopnosti dosahujú dolné pásmo priemeru. Znaky pre vypĺňanie pamäťových medzier
konfabuláciami sa neobjavili. Má však tendenciu spomienky fabulatórne spracovávať a vykladať z
dôvodu dobrého výkonu, či spoločensky žiaduceho obrazu o sebe. V čase skutku bol v záťažovej situácii
- cítil sa ukrivdený a poškodený krádežou. Všeobecnú vierohodnosť znalkyňa hodnotila ako mierne

zníženú. Špecifická vierohodnosť sa javila ako výraznejšie znížená. O skutku opakovane vypovedal,
modifikoval výpoveď hlavne v oblasti zdôrazňovania použitia zbrane a vyhrážok, formulácie a obsahové
prvky výpovede sa začínajú zhodovať s výpoveďami ostatných poškodených k čomu mohlo prísť aj z
dôvodu vzájomného zdieľania informácií. V priebehu rekonštrukcie sa nevedel vysporiadať s rozpornýmiinformáciami o priebehu skutku (poloha svedkov, držanie zbrane, odchod z miesta činu). Z hľadiska
špecifickej vierohodnosti sa javí prvá výpoveď pri oznamovaní ako najdôveryhodnejšia, najsilnejšie
vierohodná.

Znalkyňa J.. H. v znaleckom posudku a vo výpovedi vo vzťahu k poškodenému E. G. uviedla, že
intelektová kapacita dosahuje pásmo priemeru až mierneho nadpriemeru, je plne schopný vnímať
a zapamätať si situácie. Prežitá udalosť bola pre poškodeného stresogénna, ale nezanechala
postraumatické zmeny. Všeobecná i špecifická vierohodnosť sa javí ako mierne znížená, resp.

znížená. Špecifickú vierohodnosť znižujú rozpory vo výpovedi alebo neschopnosť vysporiadať sa s
rozdielnym opisom svojho správania a iných zúčastnených. Rozpory vo výpovedi sa môžu vyskytnúť
vo všeobecnosti, aj na základe extrémnej psychickej záťaže a stresu. Jednotlivé výpovede sa javia ako
konzistentné, avšak znalkyňa nevylúčila vzájomnú indukciu medzi poškodenými. U tohto poškodeného
neboli zistené zvýšené potencie k agresívnemu reagovaniu.

Znalkyňa J.. H. psychologické vyšetrenia obžalovaného a poškodených realizovala po rekonštrukcii v
priebehu októbra, resp. X. XXXX.
Kvšeobecnejvierohodnostiznalkyňauviedla,žejetosúborznakov,ktorésúvisiasintelektovouvýbavou,
kapacitou pozornosti a pamäte ako aj s osobnostnými kvalitami, hlavne emočnou stabilitou a úrovňou
schopnosti zvládať stresové situácie. V prípade, že sa vyskytnú nejaké odchýlky od priemerných kvalít,

v negatívnom slova zmysle, tak to môže vplývať na to, že schopnosť vypovedať o zažitých situáciách
môže byť slabšia.
K špecifickej vierohodnosti uviedla, že to je široká oblasť znakov, ktorá sa skúma nielen z
psychologického hodnotenia a osobnosti, ale z psychologického hodnotenia všetkých výpovedí a
materiálov, ktoré sú k dispozícii zo spôsobu, ako sa v nich verbálne prejavuje, ako sa neverbálne

prejavuje, keď o tom referuje a vlastne z hľadiska psychologického celým hodnotením tých výpovedí,
vyjadrovaní sa o tom, čo zažil. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti sa javí úplne prvá výpoveď z hľadiska
psychologickéhoakonajvierohodnejšia.Špecifikávierohodnosťbolaupoškodenýchzníženáajpreto,že
skúmaním všetkých troch poškodených boli objavené isté znaky vzájomnej indukcie, teda vzájomného
ovplyvňovania sa v dobrom slova zmysle, nemuselo ísť o úmysel. Všetci traja boli v extrémnom strese,

vzájomným zdieľaním informácií mohlo prísť k potencovaniu ešte väčšej emočnej záťaže a preberaniu
riešení každého z nich do jednoliateho celku.
K objaveniu detailu s padnutou fľašou znalkyňa uviedla, že z hľadiska psychologického to ešte
neznamená, že si to nutne museli vymyslieť, lebo sa to objavilo až pri rekonštrukcii. Vybavovanie
spomienok všeobecne nie je statický jav z hľadiska psychologického, teda spomienky sa nám môžu

objaviť aj v neskoršom časovom horizonte a môžu byť práve vyvolané istými podnetmi, ktoré sa objavia
v znovu prežívaní tej situácie. Znovuobjavenie sa na tom mieste, v podobnej situácii s ďalšími ľuďmi,
môže prispieť k tomu, že sa objaví nová spomienka, netreba ju hneď považovať za vymyslenú. Je
celkom zrozumiteľné, ak sa všetci traja zúčastnili spolu tej záťažovej situácie, že sa o tom rozprávali. Je
to prirodzený psychologický regeneračný proces. Ak niečo stresové zažijeme, hovoríme o tom potom,

uisťujeme sa.

Matka obžalovaného vydala polícii dvoje krátkych teplákových nohavíc patriacich obžalovanému, jedny
šedé a druhé tmavošedé s nápisom Atletic 54 DEPT, s ktorými bol vykonaný vyšetrovací pokus. Boli
zamerané šedé teplákové nohavice, o ktorých uviedli poškodení aj obžalovaný, že ich mal obžalovaný

v čase skutku na sebe, pričom obe vrecká majú šírku 12 cm a hĺbku 13 cm. Pri vyšetrovacom pokuse
boli do vrecka týchto nohavíc najskôr ležiacich na stole, potom oblečených na figurantovi, vkladané dve
zbrane s dĺžkou 17 cm, resp. 17,5 cm, ktoré ako podobné určili poškodení, pričom v oboch prípadoch
revolvery vošli celé do vrecka, čo bolo aj fotograficky zadokumentované.
Obžalovaný napriek tomu, že v priebehu celého konania uvádzal, že by sa mu do vrecka zbraň

nevmestila, k tomuto dôkazu uviedol, že prakticky sa zbraň môže do vrecka zmestiť, lebo vrecko sa
natiahne.

Vbytematkyobžalovanéhoaknemupatriacichpivničnýchpriestorochboladňa2.8.2018,resp.3.8.2018
vykonaná domová prehliadka za účelom nájdenia zbrane s negatívnym výsledkom.

Z dokladov k odcudzeniu bicykla vyplýva, že poškodený H. V. dňa 30.7.2018 o 11.10 hod podal na polícii
oznámenie k odcudzeniu bicykla z objektu autoškoly v J.. Dňa 1.8.2018 k tomuto podal vysvetlenie
obžalovaný, ktorý využil svoje právo nevypovedať, a H. F., ktorý uviedol, že uvedený bicykel dňa30.7.2018 okolo polnoci kúpil za 80 eur v J. od neznámeho muža, ktorého nevedel opísať, pričom tento
bicykel bol políciou zaistený.

Obžalovaný má od roku 2000 celkovo 6 záznamov v registri trestov. Všetky odsúdenia sú za krádeže,
niektoré v kombinácii s porušovaním domovej slobody. V roku 2015 bol obžalovaný odsúdený okrem
prečinu krádeže aj za prečin podielnictva a zločin podľa § 172 odsek 1, písmeno c), d) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 rokov a 2 mesiace, ktorý vykonal 13.9.2017.
Predchádzajúce odsúdenia boli taktiež na nepodmienečné tresty odňatia slobody, okrem prvého

odsúdenia, kde mu bol pôvodne ukladaný podmienečný trest, avšak jeho výkon bol nariadený. Pri
poslednom odsúdení bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu.

V registri priestupkov nemá obžalovaný záznam. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, len že býva
na adrese trvalého bydliska s matkou. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy v decembri
2008. Po výkone trestu v septembri 2017, kde bol aj zamestnaný, pracoval podľa záznamov Sociálnej

poisťovne len mesiac na prelome rokov 2017 a 2018 v A. X..

Podľa § 360 odsek 1, odsek 2, písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a)
Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spácha závažnejším spôsobom konania -

so zbraňou, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na

skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete
výroku rozsudku, ktorý výrok súd mierne upravil oproti obžalobe pri zachovaní totožnosti skutku, pričom

bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Skutočnosť, že uvedenej noci na uvedenom mieste prišlo k stretnutiu všetkých troch poškodených
s obžalovaným nebola sporná a aj okolnosti, ktoré tomuto stretnutiu predchádzali boli dostatočne
preukázané. Poškodení čakali obžalovaného blízko jeho bydliska z dôvodu, že na kamerovom zázname
z areálu autoškoly bolo vidieť osobu, ktorá v uvedený deň ráno odcudzila bicykel poškodeného H. V.,

pričom poškodení V. prostredníctvom sociálnej siete zisťovali, kto je páchateľom. Motívom poškodených
tak bolo zistiť od obžalovaného informácie o odcudzenom bicykli, resp. ho získať naspäť a za tým účelom
sedeli večer v pohostinstve Ú.. Keď videli po chodníku oproti pohostinstvu prichádzať obžalovaného, išli
za ním. V tomto sa výpovede všetkých troch poškodených zhodujú. To, že čakali na terase pohostinstva
na obžalovaného, potvrdil aj barman A.. L., ktorého sa poškodení pýtali na obžalovaného, ktorého mu

ukázali na fotografii na mobile. On im potvrdil, že ho pozná, lebo býva v dome oproti.
Dokazovaním bolo preukázané, že všetci traja poškodení išli z terasy pohostinstva k prichádzajúcemu
obžalovanému, ktorý išiel po chodníku. Obžalovaný v prípravnom konaní spočiatku uviedol, že za ním
prišlo 5 ľudí, pričom v ďalšom konaní, keď sa preukázalo, že poškodení boli traja, už jednoznačne
tvrdil, že za ním prišli traja. Daný rozpor bol prokurátorom odstraňovaný, pričom obžalovaný k tomu, na

hlavnom pojednávaní uviedol, že určite videl 4, možno 5, pričom dvaja boli za ním, jeden pred ním a H.
H. stál pri Ú.. Aj toto vyjadrenie obžalovaného je v rozpore s tým, že pri rekonštrukcii na mieste činu a
pred odstraňovaním rozporov v jeho výpovedi uvádzal, že jeden k nemu pristúpil odzadu a dvaja spredu.
S určitosťou však obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že svedka H. videl stáť pri Ú.,
keďsatamchcelrozbehnúť.PovýpovedisvedkaH.nahlavnompojednávaní,ktorýuviedol,ženamiesto

prišiel až po skutku, keď už tam boli policajti, obžalovaný uviedol, že pri Ú. videl nejakú osobu, nevidel,
kto to je, a ak by to bol svedok H., tak by to povedal. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
svoju výpoveď priebežne prispôsoboval tomu, čo bolo preukazované na hlavnom pojednávaní a ako
vypovedal svedok H., hoci pred jeho výpoveďou jednoznačne tvrdil, že ho pri Úspore v čase skutku videl,ale po jeho výpovedi to poprel. Výpoveď obžalovaného tak nebola počas priebehu dokazovania jednotná
v tom, koľko osôb malo pri skutku byť prítomných, pričom obžalovaný svoje vyjadrenia prispôsoboval
postupne dôkaznej situácii. Naproti tomu poškodení od začiatku zhodne uvádzali, že na obžalovaného

čakali sami, aj k nemu pristúpili len oni traja.
Čo sa týka spôsobu, akým mali poškodení prísť k prichádzajúcemu obžalovanému, tak všetci traja
poškodenípočasceléhokonaniazhodneuvádzali,žezterasypohostinstvaišlikobžalovanémuidúcemu
po chodníku tak, že k nemu pristúpili spredu, pričom poškodený G. išiel chvíľu popri obžalovanom vľavo
a keď sa s ním začal rozprávať, tak sa postavil pred neho. Poškodený Ľ. V. stál pred obžalovaným

trocha vpravo a ďalej vpravo stál poškodený H. V.. Takéto postavenie v čase skutku opísali všetci traja
poškodení zhodne v prípravnom konaní, aj pri rekonštrukcii ako aj na hlavnom pojednávaní. Žiadne
zásadné rozpory tu súd nezistil. Obžalovaný však túto situáciu opisoval odlišne, a to tak, že ten najvyšší
z poškodených (G.) k nemu prišiel odzadu a stál za ním vľavo. Pred ním stál najstarší (Ľ. V.) a vpravo od
neho najmladší (H. V.). Takto postavenie poškodených opísal obžalovaný pri rekonštrukcii skutku ako aj
na hlavnom pojednávaní, avšak pri odstraňovaní rozporov prokurátorom uviedol, že dvaja prišli zozadu.

Ani ohľadom tejto skutočnosti nebola výpoveď obžalovaného počas konania jednotná.
Ku komunikácii poškodených s obžalovaným na mieste skutku bolo z dokazovania preukázané
zhodnými výpoveďami poškodených, že poškodený G. obžalovaného oslovil, či je H. J. a potom, čo
mu to obžalovaný potvrdil, sa ho spýtal prečo ukradol bicykel. Túto komunikáciu zhodne potvrdili vo
výpovediach všetci traja poškodení. Obžalovaný však tvrdil, že sa ho G. len spýtal, či je H., na to

mal obžalovaného najstarší z nich (Ľ. V.) chytiť za rameno a keď sa mu chcel obžalovaný vytrhnúť,
tak ho najvyšší z nich (G.) udrel do spánku, na čo stratil rovnováhu, zvalil sa na murovanú elektrickú
rozvodňu, ale ustál to, pričom si roztrhol kožu na malíčku ľavej ruky, na ktorom mal nastoknutú tyčku od
sedadla bicykla. Keďže obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že si malíček poranil o múr, prokurátor
odstraňoval tieto rozpory, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdepodobnejšie,

že si malíček poranil o tyčku, ktorou narazil na múr rozvodnej skrine. Všetci traja poškodení zhodne
uviedli, že sa obžalovaného nedotkli, a to aj preto, že sa o ňom dozvedeli, že berie drogy a obávali sa, že
môže mať nejaké ochorenie. Na týchto svojich tvrdeniach poškodení zotrvali aj pri vykonanej konfrontácii
s obžalovaným, pričom obžalovaný zotrval na tom, že ho napadli, čo uvádzal aj pri rekonštrukcii, zatiaľ
čo poškodení aj pri rekonštrukcii zhodne opísali ako prebiehal začiatok stretnutia s obžalovaným. K

výpovedi obžalovaného o jeho fyzickom napadnutí poškodenými po tom, čo sa ho spýtali len na meno,
treba uviesť, že ak by bola uvedená verzia obžalovaného pravdivá, že ho prišli poškodení len zbiť a na
žiadny bicykel sa ho nepýtali, tak potom nie je zrejmé, prečo by od ďalšieho napádania obžalovaného
upustili preto, že mal na nich obžalovaný urobiť len výpad, pričom sám obžalovaný uviedol, že poškodení
zostali paralyzovaní. Nie je však zrejmé z čoho by mali zostať poškodení paralyzovaní. Okrem toho

boli traja na jedného a aj fyzické predispozície poškodených boli lepšie ako u obžalovaného. V tomto
výpoveď obžalovaného nemá logiku, prečo by poškodení mali zostať paralyzovaní, keďže už pred tým
na nich obžalovaný kričal, čo sú, kto sú a nezľakli sa.
K priebehu skutku po oslovení obžalovaného poškodeným G., poškodení uviedli, že po tom, čo sa
poškodený G. obžalovaného spýtal na ukradnutý bicykel, obžalovaný sa strhol, vypadla mu fľaša z

pravej ruky a vytiahol na nich z pravého vrecka zbraň, ktorú najskôr držal pri tele so zohnutým lakťom
a potom ruku vystrel a striedavo na nich mieril. Obžalovaný toto od začiatku popieral. Naproti tomu
poškodení od začiatku jednoznačne tvrdili, že v ruke obžalovaného videli striebornú alebo chrómovú
zbraň do 20 cm, z ktorej videli hlaveň a bubon, pričom stáli pod lampou, teda túto zbraň videli dobre. Na
týchto tvrdeniach poškodení zotrvali pri rekonštrukcii, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní ako aj pri

konfrontáciách s obžalovaným, ktoré boli vykonané na návrh obhajoby. Pri vyhodnocovaní pravdivosti
výpovede poškodených súd vychádzal z toho, že všetci traja poškodení zhodne a bez zapochybovania
počas celého konania tvrdili, že na nich obžalovaný mieril zbraňou. Túto skutočnosť uvádzali aj ihneď po
skutku, kedy poškodený G. vchádzajúc do pohostinstva barmanovi uviedol, že na nich mieril zbraňou,
ktorú skutočnosť svedok A.. L. vo výpovedi potvrdil, pričom uviedol, že poškodený G. vystrašený utekal

na záchod a odtiaľ vyšiel z mokrou tvárou. Rovnako aj poškodený Ľ. V., ktorý ihneď po skutku telefonoval
polícii uviedol, že na nich bolo mierené zbraňou. Zo žiadnych indícií nevyplynulo, že by si danú situáciu
mali poškodení vopred na obžalovaného vymyslieť, keďže jednak nevedeli, či ten večer obžalovaného
uvidia, ani nemohli predpokladať, že by ich nikto iný pri stretnutí nevidel, keďže boli kúsok od terasy
pohostinstva. Teda uvedenú verziu nemohli mať pripravenú vopred, keďže na terase mohli byť ďalší

ľudia, resp. zamestnanci a situáciu oproti na chodníku mohli vidieť. Keďže z ničoho nevyplýva, že by si
poškodení mali mierenie zbraňou obžalovaným vopred vymyslieť, nemožno inak logicky vysvetliť to, že
poškodený G. aj poškodený Ľ. V., skôr ako sa spolu po skutku stretli, túto okolnosť s istotou uvádzali
iným osobám, a to poškodený G. barmanovi a poškodený Ľ. V. telefonicky polícii, keď oznamoval skutok.Z uvedeného mal súd dostatočne potvrdené, že obaja poškodení, G. C. Ľ. V., museli na mieste skutku
vnímať to, že na nich obžalovaný mieri zbraňou, inak by to nemali dôvod nezávisle na sebe tvrdiť iným
osobám.

K otázke toho o akú zbraň išlo poškodení od začiatku tvrdili, že z nej videli hlaveň a bubon, pričom
nevedeli či šlo o plynovú zbraň, či napodobeninu. Poškodeným boli ukázané rôzne zbrane, z ktorých
ukázali tie, ktoré sa najviac podobali tomu, čo videli a s danými zbraňami bol vykonaný aj vyšetrovací
pokus, či sa tieto vmestia do vrecka krátkych nohavíc, ktoré mal v ten večer na sebe obžalovaný. Z
vyšetrovacieho pokusu vyplynulo, že poškodenými ukázané zbrane sa do vrecka zmestia a to aj keď

ich má osoba na sebe. Obžalovaný sa pritom od začiatku bránil tvrdením, že by sa mu zbraň do vrecka
nevošla, preto ju ani nemohol mať, čo sa však vyšetrovacím pokusom vyvrátilo. K vyšetrovaciemu
pokusu potom obžalovaný uviedol, že prakticky sa zbraň do vrecka zmestí, lebo sa vrecko natiahne.
K okolnostiam vytiahnutia zbrane obžalovaným a mierením ňou na poškodených, neboli výpovede
poškodených v detailoch úplne zhodné. Všetci traja poškodení však zhodne uviedli, že obžalovaný na
nich vytiahol zbraň po tom, čo sa ho poškodený G. spýtal na ukradnutý bicykel, po čom sa obžalovaný

strhol a vytiahol zbraň. Zhodne tiež poškodení opisujú, že najskôr obžalovaný namieril na poškodeného
G., na to ho mal poškodený Ľ. V. upozorniť, že na neho obžalovaný mieri, preto začal poškodený
G. z miesta ustupovať ako prvý smerom za roh pohostinstva Ú.. Poškodený H. V. počas všetkých
výpovedí uvádzal, že obžalovaný vytiahol zbraň z pravého vrecka nohavíc. Poškodený G. uvádzal,
že obžalovaný vytiahol zbraň asi z pravého vrecka, a držal ju v pravej ruke, ktorú mal pri tele so

zohnutým lakťom. Poškodený Ľ. V. vo výpovedi uviedol, že si myslí, že obžalovaný pravou rukou
vytiahol zbraň, avšak pri rekonštrukcii uvádzal, že si myslí, že to bolo z ľavého vrecka, ale bol to
moment. Poškodený Ľ. V. nevedel s určitosťou uviesť, z ktorého vrecka zbraň obžalovaný vytiahol,
na rozdiel od poškodených H. V. C. G., ktorý uvádzali, že to bolo z pravého vrecka. Podľa názoru
súdu uvedená okolnosť nepredstavuje rozpor vo výpovediach poškodených, keďže poškodení H. V.

C. E. G. zhodne uviedli, z ktorého vrecka vytiahol obžalovaný zbraň a poškodený Ľ. V. od začiatku
uvádzal len to, čo si myslí, že z ktorého vrecka bola zbraň vytiahnutá. Teda ak v tejto okolnosti mal
poškodený Ľ. V. od začiatku neistotu, nejde o zásadný rozpor vo výpovediach poškodených. Poškodený
Ľ. V. nemusel v momente vytiahnutia zbrane obžalovaným vnímať práve to odkiaľ túto zbraň vytiahol,
keďže všetci poškodení uviedli, že sa obžalovaný pred tým strhol, teda bol v pohybe a poškodený

sa tak mohol sústrediť na iné, ako na to odkiaľ je vyťahovaná zbraň obžalovaným. Uvedené rozpory
je tak možné logicky zdôvodniť. Okrem toho, ak by bola pravdivá argumentácia obžalovaného, že
si to poškodení na neho vymysleli, boli by výpovede poškodených vo všetkých detailoch zhodné a
neboli by medzi nimi ani čiastočné nepresnosti. Práve okolnosť, že každý z poškodených v danom
momente vnímal situáciu zo svojho postavenia a venoval pozornosť iných veciam, spôsobuje to,

že medzi výpoveďami poškodených sú prirodzene rozdiely v detailoch. Okrem toho poškodení mali
možnosť po skutku zosúladiť svoje výpovede, keďže v prípade H. V. C. Ľ. V. ide o syna s otcom
a H. V. sa pozná aj s poškodeným G., avšak k žiadnemu zosúladeniu výpovedí nedošlo, nakoľko
poškodení zotrvali na svojich tvrdeniach vo všetkých svojich výpovediach. K záverom znalkyne J.. H.
o zníženej špecifickej vierohodnosti poškodených vzhľadom na rozpory vo výpovediach jednotlivých

poškodených a to, že sa nevedeli vysporiadať v priebehu rekonštrukcie s rozpornými informáciami
o priebehu skutku medzi poškodenými, treba uviesť, že znalkyňa hodnotila špecifickú vierohodnosť
každého z poškodených porovnaním jeho výpovede s výpoveďami ostatných poškodených, ktoré
sa v detailoch nezhodovali, čo však podľa súdu nevyjadruje nevierohodnosť výpovede každého z
poškodených samostatne, nakoľko je prirodzené, že výpovede všetkých troch poškodených nebudú

do detailov zhodné. Skôr skutočnosť, že by každý z poškodených menil vlastnú výpoveď a inak
uvádzal skutočnosti, ako ich on vnímal, aby jeho výpoveď bola úplne zhodná s výpoveďami ostatných
poškodených, by spôsobovala nevierohodnosť výpovede toho ktorého poškodeného. Závery znalkyne
o zníženej špecifickej vierohodnosti poškodených opreté nie o rozpory či nepresnosti vo výpovedi
toho ktorého poškodeného, ale o rozpory, či nepresnosti medzi výpoveďami jednotlivých poškodených

navzájom, nemožno zohľadniť, keďže ak sa aj nejaké nepresnosti, či rozpory vyskytli, netýkali sa
podstatnej okolnosti skutku, resp. tieto okolnosti bolo možné logicky vysvetliť a zdôvodniť. Preto súd
závery znalkyne o zníženej špecifickej vierohodnosti poškodených vyhodnocoval len v tom kontexte, či
je možné tieto nepresnosti a nejasnosti medzi výpoveďami jednotlivých poškodených logicky vysvetliť a
ozrejmiť. Znalkyňa J.. H. okrem iného zdôraznila, že najvierohodnejšie a najautentickejšie boli prvotné

výpovede poškodených, pričom v širšom kontexte za tieto nemožno považovať len výpovede do
zápisnice na polícii, ale aj to, čo poškodení o skutku povedali bezprostredne po ňom iným osobám,
a to poškodený G. barmanovi a poškodený Ľ. V. telefonicky polícii pri oznamovaní skutku. Tu obajapoškodení bezprostredne po čine a nezávisle na sebe uvádzali, že obžalovaný mal zbraň a túto na nich
vytiahol, preto aj súd považoval tieto vyjadrenia poškodených na najvierohodnejšie a najautentickejšie.
Vo vzťahu k záverom znaleckých posudkov na obžalovaného mal súd preukázané, že užíva

kontrolovane marihuanu, pričom od heroínu a metamfetamínu abstinuje. Obžalovaný bol zadržaný
deň a pol po skutku a nebola u neho vyšetrená krv ani moč na zistenie, či bol v inkriminovanom
čase pod vplyvom nejakých drog, teda táto okolnosť nebola vylúčená ani potvrdená. K osobnostným
charakteristikám obžalovaného bolo zistené, že je emočne až afektívne nestabilný, chýbajú mu vyššie
city, je egocentrický, sociálne dysadaptabilný a uprednostňuje osobný benefit, čo sa prejavilo pri krádeži

bicykla aj pri stretnutí s poškodenými, kde reagoval impulzívne v strese krikom a prejavili sa u neho
obranné reakcie, najskôr útoku a potom úteku. K situácii, v ktorej bol obžalovaný, znalkyňa uviedla, že na
tútosanechystal,neočakávalju,takžeakmalprisebezbraňnepredpokladázpsychologickéhohľadiska,
že by ju mal z dôvodu vyhrážania sa ľuďom, skôr u neho išlo o neuvážené použitie prostriedkov, ktoré
mal k dispozícii. S poukazom na emočne až afektívne nestabilnú osobnosť obžalovaného nie je teda
ani znalcom vylúčené, že by obžalovaný nereagoval prchko a impulzívne na stretnutie s poškodenými

aj s použitím zbrane, pričom nie je nevyhnutné, aby išlo o reálnu zbraň, mohlo ísť aj o plynovú zbraň,
či len napodobeninu zbrane, pričom poškodení od začiatku isto a presvedčivo uvádzali, že videli hlaveň
a bubon zbrane.

Čo sa týka okolnosti vyhrážania sa obžalovaného poškodeným, súd mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že obžalovaný sa poškodeným vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu. Z výpovede poškodeného H. V. C. Ľ. V. vyplynulo, že počuli obžalovaného povedať, že
ich postrieľa, pričom poškodený G. od začiatku uvádzal, že predmetnú vyhrážku nepočul. Z vykonanej
rekonštrukcie, výpovedí poškodených ako aj vykonaných konfrontácií medzi poškodenými vyplynulo, že
poškodený G. počul obžalovaného povedať „čo ste, kto ste, nepoznám vás, dajte mi pokoj", pričom z

miesta skutku odchádzal ako prvý, na čom sa zhodli všetci traja poškodení, pričom samotný poškodený
G. povedal, že keď odchádzal počul ešte výkriky. Poškodení H. V. C. Ľ. V. uviedli pri konfrontáciách s
poškodeným G., že vyhrážku postrieľaním obžalovaný použil v čase, keď už poškodený G. z miesta
odchádzal, a teda poškodený G. túto vyhrážku už nemusel počuť. Okolnosť, že obžalovaný mieril na
poškodených zbraňou, z ktorej poškodení videli hlaveň a bubon, skutok sa stal v noci po tom, čo

obžalovaného poškodení oslovili za účelom zistenia informácií ohľadom odcudzeného bicykla, čo viedlo
k strhnutiu sa obžalovaného, bola sama o sebe dostatočná na to, aby poškodení mali dôvodnú obavu
a považovali správanie sa obžalovaného za vyhrážanie sa im smrťou, keďže na nich mieril zbraňou.
Vzhľadom na takto preukázané okolnosti skutku po vykonanom dokazovaní súd z časti upravil skutkovú
vetu tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, pričom má za to, že už samotné mierenie zbraňou

za daných okolností, mohlo aj u poškodeného E. G. vzbudiť dôvodnú obavu z vyhrážania sa smrťou,
napriek tomu, že on osobne slovnú vyhrážku obžalovaného zastrelením nepočul. Keďže vykonanou
konfrontáciou poškodených bolo ozrejmené, kto prvý z miesta skutku odchádzal a že aj po odchode G.
ešte obžalovaný na poškodených niečo kričal, je zrejmé, že k vyhrážke zastrelením mohlo prísť v danom
čase a odchádzajúci poškodený G. to nemusel počuť. Okrem toho k uvedenej situácii treba doplniť, že

vo výpovediach poškodených neboli rozpory, že by obžalovaný vyhrážanie zastrelením povedal alebo
nepovedal, keďže poškodený G. od začiatku tvrdil, že on to nepočul, avšak súčasne uviedol, že keď
odchádzal počul ešte krik.
K okolnostiam odchodu z miesta skutku poškodení uviedli, že ako prvý z miesta odišiel poškodený G., čo
tvrdili poškodení pri rekonštrukcii aj pri vykonaných konfrontáciách. Následne smerom k pohostinstvu Ú.

odchádzaliajpoškodeníV..Poškodeníústupzmiestaskutkuzdôvodnilitým,ženanichobžalovanýmieril
zbraňou, preto ustúpili. Obžalovaný uviedol, že z miesta utiekol, keď poškodení zostali paralyzovaní,
keď na ich obžalovaný urobil výpad, pričom išiel smerom k pohostinstvu, ale tu videl stáť svedka H.,
preto sa rozbehol ku vchodu domu, kde si kľúčmi otvoril vchodové dvere. Poškodení sa mali rozbehnúť
za ním, ale potom uviedol, že si tým nie je istý. K týmto skutočnostiam z výpovede svedka H. vyplynulo,

že v tom čase tam nebol, na čo obžalovaný zmenil výpoveď v tom, že tam videl nejakú osobu, a keby
to bol svedok, tak by ho poznal. Podľa obžalovaného mali zostať poškodení paralyzovaní z toho, že
na nich urobil výpad, avšak nie je logické, že by traja poškodení reagovali paralyzovaním len na to,
že na nich obžalovaný urobil výpad. Predsa len boli v prevahe a mohli na prípadný výpad reagovať
rozdielne a nie všetci paralyzovaním. Preto nie je logická obrana obžalovaného, že jeho výpad na nich

ich paralyzoval. K obhajobe obžalovaného, že v čase keď si odomykal vchodové dvere nevidel u neho
svedok L. v ruke zbraň, ale videl iba ako si odomyká dvere, treba uviesť, že obžalovaný musel stáť pri
odomykaní dverí prednou časťou tela otočenou k dverám a pri takomto postoji, aj keby ho svedok videl
zboku, mohol vidieť len jedu stranu tela obžalovaného. Okrem toho obžalovaný mohol zbraň vrátiť dovrecka nohavíc. Obhajoba obžalovaného v tom, že z miesta utiekol, keď poškodení zostali paralyzovaní,
a teda ako prvý, nesedí ani s časovou súvislosťou vo výpovedi svedka L., ktorý uviedol, že najskôr
videl do prevádzky vbehnúť vystrašeného poškodeného G., ktorý išiel na WC, odkiaľ vyšiel s mokrou

tvárou a potom keď vyšiel von videl obžalovaného otvárať vchodové dvere. Ak by skutočne obžalovaný
z miesta utiekol ako prvý, musel krátku vzdialenosť ku vchodu domu prejsť za veľmi krátky čas, rádovo
sekundy, v ktorom čase by nestihol prísť do pohostinstva G. a odísť na WC, čo ho videl svedok L., ktorý
až potom vyšiel von a videl obžalovaného odomykať dvere. Z týchto časových súvislostí sa javia ako
pravdivé výpovede poškodených, že z miesta ako prvý odišiel poškodený G., ktorý by mal časť vojsť

do pohostinstva, povedať svedkovi L., že na nich mieril zbraňou, na čo keď svedok vyšiel, videl ešte
obžalovaného otvárať si dvere. Okrem toho svedok Balážik neuviedol, že by v tom čase obžalovaného
niekto prenasledoval. Naopak videl najstaršieho z poškodených volať mobilom policajtov.

Čosatýkapriebehuskutkutentopriamocelývnímalilenobžalovanýatrajapoškodení.ČašníkL.priebeh
skutku nevidel, keďže bol vnútri baru, a videl až keď si obžalovaný odomykal dvere bytového domu.

Svedkyňa R. opísala, že videla nejakého muža v mikine s kapucňou na hlave, avšak obžalovaný mal len
polokošelu, okrem toho sa bližšie ku skutku nevedela vyjadriť, preto jej výpoveď nemá žiadnu relevanciu
ku skutku. Súd vyhodnotil aj výpoveď matky obžalovaného P. J., ktorá uviedla, že sa išla pozrieť do
otvoreného okna od televízora potom, čo z vonku počula kričať svojho syna nechajte ma, pustite ma,
čo robíte, a vtedy videla syna a asi 3 až 4 mužov, ako si ho medzi sebou pohadzovali, na čo mu jeden

muž vrazil do oblasti tváre. Táto výpoveď matky obžalovaného sa však z časového hľadiska nezhoduje
so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že ho poškodený G. napadol hneď potom, čo
sa ho opýtal na meno, a až potom čo ho G. udrel do spánku a on sa zvalil na múrik a vstal, začal na
nich kričať kto ste, čo ste, prečo ste ma napadli, teda matka obžalovaného mohla cez otvorené okno
počuť obžalovaného kričať až potom, čo ho mal podľa tvrdenia obžalovaného napadnúť G., a teda tento

úder tak ako opisuje vo svojej výpovedi nemohla svedkyňa vidieť, pokiaľ by bola pravdivá výpoveď
obžalovaného, že začal na poškodených kričať až po tom, čo ho napadli. Matka obžalovaného by tak
nemala čas vstať od televízora a presunúť sa k oknu až na krik obžalovaného, ktorý mal nasledovať
podľa výpovede obžalovaného až po napadnutí. Je možné, že matka obžalovaného mohla z otvoreného
okna vidieť hlúčik ľudí a počuť kričať jej syna, ale pokiaľ by bola pravdivá výpoveď obžalovaného, že

začal kričať na poškodených až po útoku na neho, nemohla tento útok vidieť jeho matka, lebo v tom čase
pozerala televízor. Okrem toho súd musel hodnotiť výpoveď matky obžalovaného aj v kontexte toho,
že obžalovaný po skutku pred jeho zadržaním prišiel na druhý deň domov sa osprchovať, kde matke
celý priebeh skutku v jeho ponímaní uviedol, čo svedkyňa potvrdila. To, že matka obžalovaného poznala
interpretáciu skutku obžalovaným jednoznačne vyplýva aj z jej výpovede, kde uvádzala skutočnosti,

ktoré ako svedkyňa nemohla vnímať, ale mohla sa ich dozvedieť len od syna, a to, že ho poškodení
chceli zbiť kvôli ukradnutému bicyklu, že on nevedel, že ho tam budú čakať a nepoznal ich, čo svedkyňa
nemohla sama vnímať, ale mohla sa tieto informácie dozvedieť len od syna. Z výpovede svedkyne J.
o tom, že na druhý deň po skutku jej syn povedal, že ho poškodení prišli zbiť, lebo im ukradol bicykel,
vyplýva, že obžalovaný vo výpovedi klamal, keď poprel, že by sa ho poškodení pýtali na odcudzený

bicykel. Ak by sa poškodení o odcudzenom bicykli nezmienili, nemohol by obžalovaný na druhý deň
matke povedať, že ho prišli zbiť, lebo im ukradol bicykel. Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že
ako videla utekať syna z miesta skutku, obliekla si na pyžamo veci a zišla výťahom dole, kde už boli
policajti, avšak týmto policajtom sa vôbec nezmienila o tom, že mala vidieť napadnutie syna z okna,
pričom práve preto zišla dole, čo vysvetlila tým, že bola v šoku. Aj tak je však zvláštne, že vôbec

nespomenulapolicajtom,čovidelazokna,najmäakskutočnevidelanapadnutiesyna.SvedkyňaP.J.tak
bezprostredne po skutku, keď mala možnosť uviesť okolnosti toho, čo videla polícii, neuviedla nič, avšak
následne pri výpovediach uvádzala podrobný opis situácie, dokonca z hodnotiacimi stanoviskami (jej
syna prišli zbiť kvôli ukradnutému bicyklu, on ich nečakal a nepoznal ich), ktoré ako svedkyňa nemohla
vnímať, mohla tieto informácie len prebrať od syna, teda obžalovaného. Toto celú výpoveď svedkyne

ako celok znedôverihodňuje, nakoľko nie je možné dodatočne zistiť, čo reálne svedkyňa videla a čo
prebrala z toho, čo jej na druhý deň po skutku, či neskôr povedal jej syn.

Súd po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie aj o predloženie fotografií z pivnice
domu obžalovanému a svedkyni P. J., aby opoznali bicykel, ktorý patrí svedkyni J.. Obžalovaný na

predložených fotografiách ihneď ukázal na bicykel bez sedlovej tyčky, ktorý mal sedlo v košíku nad
zadným kolesom s tým, že to je bicykel jeho matky. Svedkyňa P. J. po predložení fotografií najskôr ako
svoj ukázala bicykel samostatne stojaci pri stene. Potom požiadala, aby si mohla dať okuliare, čo jej bolo
umožnené, pričom na predložených fotografiách najskôr ukázala na bicykel stojaci vľavo od výrazneružového bicykla, potom ukázala na samostatne stojaci bicykel pri odpadovej rúre a potom na bicykel
vpravo od ružového bicykla, ktorý označil aj obžalovaný ako jej bicykel. Teda svedkyňa ukázala na štyri
rôzne bicykle. Následne svedkyňa pri tri troch detailných záberoch na ten istý bicykel, ktorý naposledy

označila ako svoj, uviedla, že len na jednej fotografii je jej bicykel, hoci na všetkých troch fotografiách je
ten istý bicykel. Okrem toho svedkyňa J. ešte doplnila, že jej suseda dva dni pred skutkom videla jej syna
pri pivnici s tou tyčkou, lebo jej chcel opraviť bicykel. Uvedenú okolnosť tak mohol obžalovaný použiť na
svoju obranu, keďže tyčku od bicykla mal priniesť už niekoľko dní pred skutkom. Samotná okolnosť, že
bicyklu matky obžalovaného chýbala sedlová tyčka, nepreukazuje, že obžalovaný v daný večer mal túto

tyčku u seba. Obžalovaný mohol okolnosť, že dlhšie pred skutkom zháňal tyčku k bicyklu matky, použiť
na svoju obranu, že v ten večer mal v ruke len takýto predmet.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich súhrnne a vzájomných súvislostiach súd zhodnotil
výpovede poškodených ako pravdivé a podstatne viac korešpondujúce s bezprostrednými reakciami a
správaním sa poškodených po skutku, kde poškodení zhodne uvádzali, že na nich obžalovaný mieril

zbraňou a túto skutočnosť od začiatku s určitosťou uvádzali aj ostatným nezúčastneným osobám bez
toho, aby sa po skutku mali čas na tom dohodnúť. Okrem toho obžalovaný napriek tomu, že tvrdil, že
ho poškodení napadli hneď potom ako im potvrdil svoje meno, toto napadnutie nehlásil na polícii, ani
to nikomu neoznámil, ani nevyhľadal útočisko v byte jeho matky, ale utiekol cez zadné dvere bytového
domu preč. Ako klamlivé sa ukázalo tvrdenie obžalovaného, že poškodení sa ho na ukradnutý bicykel

nepýtali, keďže matke obžalovaný na druhý deň po skutku povedal, že ho prišli poškodení zbiť kvôli
odcudzenému bicyklu, z čoho je zrejmé, že obžalovaný klamal o podstatnej okolnosti skutku s cieľom
vykresliť situáciu tak, že ho prišli poškodení len napadnúť.
Obžalovaný od začiatku konania uvádza, že poškodení klamú, tí však vo všetkých nimi uvádzaných
okolnostiach skutku zotrvali počas celého konania na svojich výpovediach a ich výpovede boli nemenné

v podstatných skutočnostiach. Pokiaľ o nejakých okolnostiach poškodení vyjadrili pochybnosť, tak túto
vyjadrovali od začiatku, že si nejakou skutočnosťou nie sú istí, čo je prirodzené. Pokiaľ sa jednotlivé
výpovede poškodených v detailoch nezhodovali, nešlo o také podstatné okolnosti skutku, ktoré by
spochybňovali skutok ako taký, prihliadnuc na to, že každý z poškodených v určitom momente skutok
vnímal zo svojho pohľadu, preto je prirodzené, že nie všetky detaily vo výpovediach poškodených sú

zhodné. Ako súd už poukázal vyššie skôr úplná zhoda vo výpovediach poškodených, by vyvolávala
podozrenie, že si svoje výpovede zosúladili. Na druhej strane je prirodzené, že vo vzťahu k opisu
skutku, najmä v neskorších výpovediach, poškodení používajú z časti zhodné výrazy, na čo poukázala
aj znalkyňa, avšak s tým, že vzájomnú indukciu po tom, čo sa poškodení o skutku mohli navzájom
rozprávať, nie je možné vylúčiť. Naopak obžalovaný počas konania preukázateľne klamal, resp. výrazne

menil svoju výpoveď prispôsobujúc ju vykonaným dôkazom, a to vo vzťahu k podstatným okolnostiam
skutku. Obžalovaný celý čas klamal, keď poprel, že by sa ho poškodení pýtali na ukradnutý bicykel,
keďže matke na druhý deň po skutku povedal, že ho prišli poškodení zbiť, lebo im ukradol bicykel, čo
by inak ako od poškodených nemohol vedieť. Obžalovaný taktiež uvádzal, že za ním prišlo 4 alebo
5 osôb, pričom určite ten čo stál pri terase Ú. bol svedok H., avšak keď sa v konaní preukázalo, že

poškodení boli 3, už ten pôvodný počet neuvádzal, a keď svedok H. vo výpovedi uviedol, že prišiel
na miesto až po skutku, obžalovaný už uvádzal, že tam bola nejaká osoba, ktorú nepoznal, a ak by
to bol svedok tak by ho spoznal. Taktiež obžalovaný úplne vylučoval, že by sa mu zbraň vošla do
vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe, avšak k výsledkom vyšetrovacieho pokusu, kde sa potvrdilo, že
je to možné, obžalovaný túto možnosť pripustil. Zhodnotiac, že vo výpovedi obžalovaného bolo veľa

rozporných tvrdení, ktoré prispôsoboval vykonanému dokazovaniu, resp. že preukázateľne klamal o
podstatných okolnostiach skutku, nie je možné výpoveď obžalovaného považovať za konzistentnú a
takú, o ktorú možno oprieť záver o pravdivosti jeho výpovede v ostatných častiach. Naopak výpovede
všetkých troch poškodených zostali po celý čas nemenné a pokiaľ si jednotliví poškodení neboli
nejakou skutočnosťou istí, tak na tomto zotrvali a nesnažili sa to prispôsobiť výpovediam ostatných

poškodených, či ostatnému vykonanému dokazovaniu. Výpovede poškodených pritom od začiatku
korešpondujú aj s ostatnými vykonanými dôkazmi, ako výpoveďou svedkov L. C. H., či oznámeniu
skutku polícii. Súd tak založil posúdenie skutku na zhodných výpovediach všetkých troch poškodených,
ktoré korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré súd mohol zohľadniť ako vierohodné a
neovplyvnené obžalovaným (ako vyhodnotil výpoveď jeho matky).

Na záver by chcel súd poukázať, že sa pri objasňovaní okolností skutku venoval len podstatným
okolnostiam vzťahujúcim sa k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Okolnosti, či mal mať
obžalovaný fľašu, o ktorej sa prvý krát poškodení zmienili pri rekonštrukcii, súd nevenoval podstatnú
pozornosť. Jednak znalkyňa vyhodnotila, že je prirodzené, že si určitý detail vybavia poškodení až namieste skutku, a taktiež súd nepovažuje za rozhodné, že to poškodení nezmieňovali skôr. Samotná
táto okolnosť nemá vplyv na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Okrem toho súd podotýka,
že obžalovaný pri rekonštrukcii podotkol, že ho dokopali, pričom túto skutočnosť pred tým ani potom

nikdy nespomenul.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, teda
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom.

Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny
korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (mierenie na
poškodených revolverom, teda predmetom, ktorý mal striebornú hlaveň a bubienok) a najmä jeho
následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom
vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a

konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Súd z dôkazov navrhnutých obhajobou vykonal konfrontáciu medzi svedkami L. C. H., konfrontáciu
medzi obžalovaným a poškodenými, ako aj konfrontáciu medzi poškodenými za účelom odstraňovania
rozporov v ich výpovediach, nakoľko tieto osoby boli priamo prítomné pri konaní, v ktorom rozpory mali

byť odstraňované, a mali možnosť navzájom sa vnímať.
Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou, a to konfrontáciu svedka L. so všetkými tromi
poškodenými,konfrontáciusvedkyneJ.sovšetkýmitromipoškodenýmiavyžiadaťvýpisyhovorovmedzi
Ľ. V. a svedkom H..
Konfrontáciu svedka Balážika s poškodenými súd nepovažoval za potrebnú po vykonaní konfrontácie

svedka L. so svedkom H., nakoľko z tejto konfrontácie vyplynulo, že svedok L. si presne nepamätá, kedy
svedok H. prišiel do baru, pričom potvrdil, že s poškodenými nesedel. A svedok H. zotrval na tom, že do
baru prišiel, až keď tam bola polícia. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod konfrontovať poškodených s
týmto svedkom ohľadom prítomnosti štvrtej osoby v bare.
Konfrontácia svedkyne J. s poškodenými by neobjasnila žiadne ďalšie okolnosti skutku, nakoľko

svedkyňa jasne uviedla, že ostatným osobám pri jeho synovi, keď pozerala z okna, nevidela do tváre a
nepoznala ich, preto by konfrontácia neobjasnila žiadne ďalšie skutočnosti samotného skutku. Okrem
toho poškodení nevedeli, že sa svedkyňa pozerá z okna.
Súd taktiež odmietol vyžiadať výpisy hovorov medzi Ľ. V. a svedkom H., a to z dôvodu, že aj
prípadný uskutočnený telefonát medzi nimi by neobjasnil žiadne podstatné okolnosti skutku kladeného

obžalovanému za vinu.
Vo vzťahu k dopočutiu svedkyne P. J., čo navrhla obhajoba, toto bolo vykonané po zrušení veci
odvolacím súdom, nakoľko súd dopočul svedkyňu k opoznaniu bicykla aj ku skutku.
Čo sa týka návrhu obhajoby na výsluch svedka R. J., obžalovaný na výsluchu tohto svedka netrval,
preto ho súd nevypočul.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu

(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že takýto druh trestu zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať pre neho aj výchovný účinok. Súd má za
to, že iný druh trestu by u obžalovaného neviedol k náprave, keďže posledný trest vykonal v septembri
2017 a ani nie do roka sa opätovne dopustil protiprávneho konania v danej veci, pričom tomuto skutku
predchádzalo iné protiprávne konanie, a to odcudzenie bicykla.

Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného zistil len jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, keďže predchádzajúce odsúdenia na
nepodmienečné tresty nemá zahladené. Súd ukladal trest za prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov ažtri roky. S prihliadnutím na zistenú priťažujúcu okolnosť sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa
ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od šesť mesiacov do troch rokov menila podľa
§ 38 odsek 4 Trestného zákona tak, že sa zvyšovala dolná hranica o jednu tretinu, a súd tak ukladal

trest v sadzbe šestnásť mesiacov až tri roky. Vzhľadom k spôsobu spáchania činu a jeho následku,
prihliadnuc na skutočnosť, že obžalovaný reagoval na vopred neočakávané stretnutie s poškodenými,
pričom vo vhodnom momente z miesta utiekol, ako aj skutočnosť, že vykonanie činu so zbraňou naplnilo
kvalifikovanú skutkovú podstatu, určil súd výšku trestu bližšie k dolnej hranici upravenej trestnej sadzby,
teda v trvaní 20 mesiacov, nakoľko má za to, že takýto trest bude pre obžalovaného dostatočný, aby

viedol k jeho náprave a splnil aj výchovný účel.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal daný skutok ani nie rok po prepustení z výkonu viac ako 8
ročnéhotrestuodňatiaslobody,atovsúvislostisďalšímprotiprávnymkonaním,atoodcudzenímbicykla,
súd s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ako aj predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli
nepodmienečné, mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nepostačuje

podmienečné odsúdenie.

Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaní m trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený

za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku),
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku), zákonný zástupca

obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku),

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.