Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Patrik Števík
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/211/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209020
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216209020.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcov: 1.)
CHARTER TRAVEL s.r.o., Banšelova 23, Bratislava, IČO: 36 291 251, 2.) FLASH HOLIDAYS SK,
s.r.o., Krížna 21, Bratislava, IČO: 36 284 858, proti žalovaným: 1.) UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, vo veci jej organizačnej
zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336,
Šancová 1/A, Bratislava, 2.) Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava IČO: 35 849 703, zast.
STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, 3.) U.. A. D., E.. XX.X.XXXX, X.
XXXXX/XX, I., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že dobrovoľná
dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1059/2016, Nz 18024/2016, NCRis
18568/2016 zo dňa 23.05.2016 vyhotovenou notárkou O.. A. Z., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX (bližšie špecifikované v žalobnom návrhu), je neplatná, a to z dôvodu, že veriteľ
pohľadávky (žalovaný v 1. rade) nesprávne postupoval pri zabezpečení uspokojenia pohľadávky podľa
zmluvy o kontokorentnom úvere.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
vypočutím sporových strán a ich zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1059/2016, Nz 18024/2016,
NCRis 18568/2016 zo dňa 23.05.2016 vyhotovenou notárkou O.. A. Z., ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX bola úspešná, pričom predmet dražby bol vydražený za cenu
55.000,- eur a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Žalobcovia majú za to, že veriteľ pohľadávky
(žalovaný v 1. rade) postupoval nesprávne pri zabezpečení uspokojenia pohľadávky podľa zmluvy o
kontokorentnom úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 a dodatku č. 1 zo dňa 02.12.2010,
keď postupoval podľa bodu 6.1.2 zmluvy dobrovoľnou dražbou, čím porušil uvedenú zmluvu, keďže
nepostupoval podľa bodu 8.2, t.j. v zmysle dohodnutého rozhodcovského konania. Žalovaný v 2. rade
podľa jeho názoru konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa mal v úmysle predajom nehnuteľnosti
obohatiť so spriaznenou osobou. Žalovaný v 2. rade zabezpečil znalecký posudok nehnuteľnosti,
v ktorom bola táto nehnuteľnosť výrazne podhodnotená. V žalobe ďalej uviedli, že oznámenie oopakovanej dražbe žalobcovia nedostali najneskôr 30 dní pred konaním opakovanej dražby, aby stihli
podať na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že lehota na podanie námietok k
predmetnému znaleckému posudku márne uplynula 17.03.2016 (neboli voči nemu podané žiadne
námietky). V predmetnom prípade išlo o opakovanú dražbu, preto sa na ňu ohľadom oznamovací
povinností vzťahovali ustanovenia § 22 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD).
Oznámenie bolo žalobcom zaslané dňa 15.04.2016, registrované v registri dražieb dňa 15.04.2016 a
uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.04.2016. Dodal, že považuje za nezmysel tvrdenie žalobcov,
že mal povinnosť vymáhať pohľadávku zo zmluvy o úvere prioritne cez zmenku, resp. v rozhodcovskom
konaní. Záložné právo plní uhradzovaciu a zabezpečovaciu funkciu a v prípade, ak zabezpečená
pohľadávka nebola splnená, žalovaný v 1. rade bol oprávnený na výkon záložného práva.
4. Žalovaný v 2. rade uviedol, že zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti si ako dražobník riadne splnil
svoju povinnosť (§ 12 ods. 1 ZoDD), pričom určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže
mať za následok neplatnosť dražby. Uviedol, že nedával na portál R..I..sk inzerát o predaji nehnuteľnosti,
ale tretia osoba, ktorá nebola v procese dražby zaangažovaná. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo
zasielané jeden deň pred 18.04.2016, t.j. aspoň 37 dní (ZoDD ukladá lehotu 10 dní ) pred termínom
konania dražby. Námietka žalobcov o vyhrážaní sa je nezmyselná a bezpredmetná a nesmeruje proti
porušeniu žiadneho ustanovenia ZoDD v súvislosti s procesom dražby. Dodal, že výkon záložného práva
sa neriadi bodom 8.2 úverovej zmluvy, postupuje sa podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a
podľa podmienok záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom. Ak zabezpečená
pohľadávka nebola riadne a včas zaplatená, žalovaný v 1. rade bol oprávnený priamo pristúpiť k výkonu
záložného práva aj predajom zálohu. Okrem toho právo záložného veriteľa iniciovať výkon záložného
práva nepodlieha schváleniu súdu (všeobecného či rozhodcovského).
5. Žalovaný v 3. rade uviedol, že vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola vysoká, preto sa v prvých dvoch
kolách nevydražila. Do dražby sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili zábezpeku a bolo jasné, že sa
nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu. V stanovenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením,
čímprešlonanehovlastníckeprávoudelenímpríklepudňa25.05.2016.Naodovzdaniepredmetudražby
sa bývalý vlastník nedostavil.
6. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom dňa 28.03.2017 uviedol, že v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD
právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu
(prekluzívna lehota). V danom prípade bol príklep udelený dňa 23.05.2016, prekluzívna lehota uplynula
dňa 23.08.2016. V uvedenej lehote nebol zažalovaný záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti v platnom znení, ale subjekt bez právnej subjektivity.
7. Na pojednávaní dňa 31.01.2018 žalobca uviedol, že prvotný dôvod neplatnosti dražby je neplatnosť
zmluvy o vykonaní dražby, pretože zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom. V prípade, ak by aj
zmluva bola platná, dražba bola neplatná z iných dôvodov uvedených v žalobe. Uviedol, že na niektoré
dôvody, ktoré žalobca uvádza a neboli uvedené v žalobe, sa nevzťahuje trojmesačná prekluzívna
lehota. Judikatúra podporuje tvrdenie žalobcu, že dobrovoľná dražba je až posledný spôsob vymáhania
súkromnoprávnych pohľadávok. Žalovaný v 1. rade argumentoval, že žalobcovia uviedli v žalobe iba 5
dôvodov neplatnosti dražby, ku ktorým sa už bližšie vyjadril.. Podľa § 132 ods. 2 CSP v žalobe nie je
možné nahradiť rozhodujúce skutočnosti odkázaním na dôkazy, ktoré sú prílohou žaloby. Neplatnosť
zmluvy nebola medzi tými dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Poukázal aj na dôležitý fakt, že
pred vykonaním dražby došlo zo strany žalobcov k uznaniu pohľadávky. Aj v samotnej žalobe uviedli,
že pohľadávku uznávajú. Po vykonaní dražby žalobcovia poslali na svoj bežný účet sumu vo výške,
ktorá bola predmetom dražby s tým, že si ju majú stiahnuť a uspokojiť sa. Žalovaný tak neurobil, pretože
už bol uspokojený dražbou. Ďalšie dôvody neplatnosti dražby sú právne irelevantné. Žalovaný v 2.
rade podotkol, že dražba prebehla podľa zákona. Žalobcovia boli v procese dražby pasívni, nenamietali
znalecký posudok, až s odstupom času začali mať s dražbou problém.
8. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účinného v čase konania
dražby (ZoDD), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do trochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v
mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo
ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.
Podľa § 22 ods. 4 ZoDD ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník
oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb
najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej
dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V
lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej
dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa článku V bod 1 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000112A/
SB/09/011 z 25.11.2009 ak dlžník nesplní zabezpečovanú pohľadávku ani po predchádzajúcom
písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť zabezpečenú
pohľadávku (aj v prípade, že bude premlčaná) z výťažku získaného predajom zálohu na verejnej dražbe
podľa ZoDD.
Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) a ani žalobcami tvrdená skutočnosť, že by žalobcovia
boli porušením tohto zákona dotknutí na svojich právach. Tvrdenie žalobcov, že všeobecná hodnota
predmetnej nehnuteľnosti bola v znaleckom posudku podhodnotená, je absolútne irelevantné vzhľadomk tomu, že znalecký posudok bol riadne vypracovaný spôsobilou osobou (znalcom zapísaným v
zoznameznalcovMinisterstvaspravodlivostiSR)apredovšetkýmzdôvodu,ževlastníkpredmetudražby
v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD nevzniesol do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Samotný priebeh dražby bol zároveň dôkazom
o trhovej cene nehnuteľnosti v danom čase a mieste, nakoľko hoci bola cena nehnuteľnosti v znaleckom
posudku určená v sume 82.700,- eur, prvé dve kolá dražby pri vyvolávacej cene 94.000,- eur a 65.800,-
eur boli neúspešné, keďže nikto zo záujemcov nebol ochotný zaplatiť vyvolávaciu cenu. Nehnuteľnosť
sa podarilo vydražiť až v treťom kole dražby, kedy bolo najvyššie podanie urobené vo výške 55.000,- eur
(žalovaným v 3. rade). Aj žalovaný v 3. rade výslovne uviedol, že vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola
vysoká, preto boli prvé dve kolá dražby neúspešné. Do dražby sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili
zábezpeku a už vtedy bolo podľa jeho názoru jasné, že sa nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu.
Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú (reálnu) cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom
dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase, mieste a za daných okolností.
Žalovaný v 2. rade podľa názoru súdu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keď uverejnil
informácie o pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy, v týždenníku Trend a na svojej internetovej
stránke, čím oslovil širokú verejnosť v snahe vzbudiť o dražbu maximálny záujem.
10. Irelevantné je tiež tvrdenie žalobcov, že inzerovaním dražby došlo k porušeniu dobrých mravov.
Inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti na portáli R..I..sk bol totiž uverejnený treťou osobou odlišnou
odžalovanýchabezvedomiadražobníka,pričomtakétokonanienepredstavuježiadneporušenieZoDD.
11. Na pravde sa nezakladá ani ďalšie tvrdenie žalobcov o tom, že im nebolo zaslané oznámenie
o opakovanej dražbe (keďže napadnutá dražba sa konala ako tretia v poradí). Žalovaný totiž
prostredníctvom doručeniek k zásielkam - oznámeniam o opakovanej dražbe preukázal, že žalobcom,
ako aj ich konateľovi Mgr. Strakovi bolo dňa 18.04.2016 a 19.04.2016 doručované oznámenie o
opakovanej dražbe, avšak tieto zásielky boli prevzaté až dňa 09.05.2016. To znamená, že žalovaný v
2. rade dodržal ustanovenie § 22 ods. 4 ZoDD, keďže oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobcom
zasielané viac ako mesiac pred konaním opakovanej dražby (konala sa dňa 23.05.2016), pričom
zákonná lehota je minimálne desať dní.
12. Neopodstatnené je taktiež tvrdenie žalobcov, že sa im žalovaný v 2. rade neprimeraným spôsobom
vyhrážal. Žalobcovia narážali na list žalovaného v 2. rade zo dňa 19.05.2016, v ktorom žalovaný v 2.
rade vysvetľuje, že nie je oprávnený upustiť od dražby, keďže na to neexistovali zákonné dôvody a žiadal
žalobcu v 2. rade, aby sa do budúcna zdržal takých vyjadrení, ktoré by mohli ovplyvniť záujem o predmet
dražby. Uvedené správanie žalovaného v 2. rade nemožno považovať za neprimerané vyhrážanie a ani
uvedené konanie nepredstavuje žiadne porušenie ZoDD.
13. Žalobcovia ďalej tvrdili, že výkonom záložného práva došlo k porušeniu zmluvy o kontokorentnom
úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 (bod 8.2.). Namietaný bod zmluvy sa týka rozhodcovskej
doložky a vôbec neupravuje výkon záložného práva. Postup pri výkone záložného práva sa riadi
§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009. V článku V bod 1 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva
je uvedené, že ak dlžník nesplní zabezpečovanú pohľadávku ani po predchádzajúcom písomnom
upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť zabezpečenú pohľadávku (aj v
prípade, že bude premlčaná) z výťažku získaného predajom zálohu na verejnej dražbe podľa ZoDD.
Žalovaný v 1. rade preto postupoval v zmysle uvedeného článku záložnej zmluvy predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe zákonným postupom podľa ZoDD. Vzhľadom na uvedené súd nemá za to, že by
došlo k akémukoľvek porušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.11.2009.
14. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 24.02.2017 vzniesli ďalšiu námietku spočívajúcu v tvrdení,
že medzi žalovaným v 1. a 2. rade nebola uzavretá zmluva o vykonaní dražby. Uvedené rozporoval
žalovaný v 2. rade a založil do spisu dôkaz o existencii zmlúv o vykonaní dražby pre všetky tri kolá
dražby vrátane dodatkov. Súd však považuje za potrebné uviesť, že na ďalšie dôvody neplatnosti dražby,
ktoré žalobcovia neuviedli v žalobe a uvádzajú ich až v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr, už nebude
prihliadať, nakoľko boli tvrdené po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 ZoDD. V zmysle
uvedeného ustanovenia právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepu.Príkleplicitátoravdražbesauskutočnildňa23.05.2016,pretoďalšietvrdenia
žalobcov o neplatnosti dražby v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr sú právne irelevantné.15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd dospel k
jednoznačnému záveru, že žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie ustanovení ZoDD, taktiež ani
vznik ujmy na svojich právach, ktorá im mala v procese dražby vzniknúť a ani príčinnú súvislosť medzi
porušením zákona a ujmou, preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.