Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/137/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209642
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209642.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: N. I., G..
XX.XX.XXXX, Š. X, XXX XX O., zastúpenej: JUDr. Jolana Karabinošová, advokátka, Konštantínova 3,
080 01 Prešov, proti odporcovi: B. I., G.. X.X.XXXX, Š. X, XXX XX O., toho času na neznámom mieste,
zastúpenému v konaní opatrovníkom I. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z. G. E., o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu č. XX na VII. poschodí na ulici Š. X
v O., ktorý pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a u r č u j e , že ako výlučný nájomca
a člen družstva bude byt užívať navrhovateľka,

odporca n e m á právo na zabezpečenie bytovej náhrady,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania
k dvojizbovému družstevnému bytu č. XX na VII. poschodí, nachádzajúcemu sa v O. na ulici Š.
X, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a žiadala, aby odporcovi nepriznal právo na
zabezpečenie bytovej náhrady. Svoj návrh odôvodnila tým, že za trvania manželstva jej vzniklo právo
spoločného nájmu k družstevnému bytu, následne po rozvode manželstva s odporcom nedošlo k dohode
o zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému bytu a odporca sa vysťahoval z bytu. Navrhovateľka
sa výlučne sama stará o byt a sama platí nájomné. Cestou právnej zástupkyne navrhovateľka vyzvala
odporcu na mimosúdne vysporiadanie na poslednú známu adresu odporcu, avšak bezvýsledne. Bytovú
náhradu odporcovi žiadala nepriznať z dôvodu, že odporca ju nepotrebuje, keďže viac ako 5 rokov sa
do bytu nevrátil a v byte nemá ani žiadne osobné veci.

Súd zisťoval pobyt odporcu, avšak s negatívnym výsledkom. Odporcovi bolo predvolanie na
pojednávanie doručované aj na poslednú známu adresu v cudzine, vyplývajúcu zo spisu Okresného
súdu O. č.k. XC/XXX/XXXX, a to k jeho zamestnávateľovi, avšak z obchodného registra vyplynulo, že
zamestnávateľ ako právnická osoba zanikol. Na základe vyššie uvedených skutočnosti bol odporcovi v
zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením rozhodnutia o pridelení
družstevného bytu, dohody o užívaní družstevného bytu, predsúdnej výzvy adresovanej odporcovi,
správy bytového družstva a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom dňa 23.7.1983. Za trvania manželstva nadobudol
odporca na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu 2-izbový družstevný byt č. XX v bloku
Q.-XX, vchod II., podlažie VIII. v O., ul. Š. X/XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu O. č.k. XC/XXX/XXXX zo dňa 8.6.2010. Účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti viac
ako tri roky pred rozvodom manželstva ani spolu nekomunikovali. Navrhovateľka o odchode odporcu
vopred nevedela, ten si zobral len pár veci, ktoré mal v byte. Rovnako po zániku manželstva účastníci
spolu nekomunikovali, v dôsledku čoho nedošlo ani k vzájomnej dohode o ďalšom nájme bytu. Bytové
družstvo vo svojom vyjadrení uviedlo, že účastníci konania sú spoločnými členmi družstva a spoločnými
nájomcami, avšak nepozná ich pomery.

Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom
bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa (§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí
rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z
dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu bol podaný dôvodne. Účastníkom konania za
trvaniach ich manželstva vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu aj spoločné členstvo
v družstve, kedy dňa 20.1.1984 bola s odporcom uzavretá dohoda o užívaní družstevného bytu. Po
rozvode manželstva nedošlo medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu dohody o zrušení práva
spoločného nájmu družstevného bytu a dohody o tom, ktorý z manželov bude naďalej ako člen družstva
nájomcom bytu. Odporca opustil spoločnú domácnosť v roku 2007, kedy sa odsťahoval do Českej
republiky na bližšie neznáme miesto. Súd pri určovaní, kto bude ďalším nájomcom bytu prihliadol na to,
že navrhovateľka nepretržite býva v predmetnom byte, platí nájomné a náklady s tým spojené, riadne sa
o byt stará a sú u nej splnené predpoklady pre ďalšie užívanie bytu. Na základe uvedeného súd zrušil
spoločný nájom bytu.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd prihliadal na skutočnosť, že odporca odišiel z bytu ešte v roku
2007 a odvtedy sa o spoločný nájom nezaujímal, neplatil nájomné ani náklady s tým spojené a o byt sa
nestaral. Súd nepriznal odporcovi bytovú náhradu, keďže na základe preukázaných skutočností možno
s pravdepodobnosťou postačujúcou pre rozhodnutie má za to, že odporca má svoju bytovú potrebu
uspokojenú. Uvedené tvrdenie vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 298/2002
zo dňa 03. 4. 2003, z ktorého vyplýva, že „Rozvedenému manželovi může být odepřeno právo na
bytovou náhradu, vyplývající ze zákona, svědčí-li mu jiný právní důvod bydlení, který je objektivně
způsobilý trvale uspokojit jeho bytovou potřebu.“ Súd taktiež poukazuje na to, že by bolo v rozpore s
dobrými mravmi rozhodnúť o bytovej náhrade odporcu, keďže odporca sa o predmetný byt nezaujíma ani
ho neužíva už dlhú dobu. (k obdobnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd Bratislava v rozhodnutí
sp.zn. 9Co/569/2013 zo dňa 04.12.2014)

Súd nepriznal navrhovateľke trovy konania, pričom rozhodoval v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a to z dôvodu, že si navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.