Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Dana Farkašová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209221
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209221.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.
O. BOX 41, proti žalovaným X. Š. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. O. XXXX/XX, XXX XX A. a 2.
M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. O. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných a to OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, právne zastúpeného
JUDr.LadislavomMiklušom,advokátomsosídlomStaráBaštova2,04001Košice,vkonaníozaplatenie
830,43 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. Marca 2014 žiadal, aby súd žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 830,43 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy
konania.
Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spolu so žalovanými uzatvoril dňa 29. Septembra 2005 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 896,24 eur,
ktorý sa zaviazali splácať mu v 36 mesačných splátkach po 49,79 eur. Z dôvodu, že si žalovaní neplnili
svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 1. Mája 2012 zosplatnil daný úver.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaných a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 24. Novembra
2013, oznámením o zosplatnení zo dňa 1. Mája 2012, Zmluvou o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28. Septembra 2005, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, dodatkom k
Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 28. Októbra 2010, kartou klienta, ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28. Septembra 2005 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi podpísaná
Zmluva o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol
žalovaným úver vo výške 54 000,- Slovenských korún pri počte splátok 36, ktorý mali žalobcovi splácaťvždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca. Poskytnutý úver mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po
1 500,- Slovenských korún. Poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala 27 000,- Slovenských korún.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere.
Zároveň dňa 28. Októbra 2010 bol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými podpísaný dodatok k
Zmluve o revolvingovej pôžičke, na základe ktorej zmluvné strany zrušili pôvodný splátkový kalendár a
nahradili ho novým splátkovým kalendárom.
Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaných titulom úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 1. Mája
2012 zosplatnil daný úver a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
Z karty klienta, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou súdneho spisu pre súd vyplynulo, že žalovaným bolo
vyplatených vrátane revolvingov suma 2 065,32 eur z ktorej žalobcovi splatili sumu 3 451,51 eur.
Do konania vstúpil vedľajší účastník, s ktorého vstupom žalovaní v celom rozsahu súhlasili. Dňa
22.8.2014 vedľajší účastník súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, kde žalobný návrh
žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Úroky pri úvere 70,58 % ročne ako aj pri revolvingu
98,03 % dohodnuté v úverovej zmluve považoval za neprimerane vysoké. Zároveň poukázal na znenie
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, že zo strany žalobcu bola žalovaným
vyplatená suma 2 065,32 eur z ktorej žalobcovi uhradili sumu 3 451,51 eur, žiadal žalobný návrh v celom
rozsahu zamietnuť.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že dňa 28. Septembra 2005 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o
úvere, na základe ktorej mu poskytli revolvingový úver. Po roku a pol mu tento revolvingový úver navýšili.
Tento revolving aj splácali, no neskôr prestali splácať. Navýšenie o revolving im prišlo automaticky.
Žalovaná v 2. Rade sa v celom rozsahu pridržala výpovede žalovaného v 1. rade.
Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 28. Novembra 2014 súdu uviedol, že poskytol
žalovaným dňa 22. Novembra 2007 revolving vo výške 609,44 eur a dňa 26.4.2010 revoling vo výške
609,44 eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa§1Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu28.09.2005(ďalej
len Zákon č. 258/2001 Z.z.), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bola dňa
28.09.2005 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným
schválený revolvingový úver vo výške 54.000,- Sk a poskytnutá čiastka predstavovala 27.000, Sk.
Žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vo výške 1.500,- Sk.
Úverová zmluva zo dňa 28.09.2005 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného
zákonníka, pričom zároveň súd uvádza, že Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú
výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.
Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou
úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Je nepochybné, že Zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 28.09.2005 je úverovou
zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
pričom v tomto právnom vzťahu vystupujú žalovaní nepochybne ako spotrebitelia, ktorí čerpaním
uvedeného úveru, uspokojujú svoje osobné potreby. Zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ
poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne
svojimobsahommedzispotrebiteľskézmluvy,vzhľadomktomu,žebolapripravenávopred,naformulári,
vrátanezneniaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorýformulártextuzmluvyajehoobsahuvrátane
Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu pripravený
bez možnosti žalovaných meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu,
bez možnosti žalovaných ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu
pripravenej úpravy, vzájomných práv a povinností.
Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania
je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaní
vystupujú ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. k úveru, ktorý využívajú na uspokojovanie svojich
osobných potrieb, žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným znakom
zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia
autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom.
Podľa názoru súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť zároveň rozlíšené splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda nepostačuje ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov.Zároveň v zmluve absentuje údaj o výške úroku. Podľa názoru súdu uvedený nedostatok spôsobuje,
že žalobca ako veriteľ nemá nárok na úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve podľa § 4 ods.
5 Zákona č. 258/2001 Z.z. Z tohto dôvodu mu vzniká nárok iba na rozdiel vyplatených prostriedkov
žalovaným a sumou, ktorú mu zaplatili. Žalovaným bola vyplatená suma vo výške 2.065,32 eur z ktorej
žalobcovi zaplatili sumu vo výške 3.451,51 eur, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, ani
si ich náhradu trov konania neuplatnili, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V uvedenej právnej veci súdu vedľajší účastník doručil písomné podanie zo dňa 22.08.2014, kde žiadal
žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal pritom na neprimerane vysoké úroky, považoval ich
za rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Považoval ich za nehospodárne a nadbytočné.
Vedľajším účastníkom je prax súdov pri rozhodovaní o žalobách žalobcu známa. Do konaní vstupujú
paušálne, menia len údaje o účastníkoch konania, vo veci žalobcu podávajú rovnaké písomné
vyjadrenia, kde poukazujú na neprimerané vysoké úroky. Súd navyše žalobu žalobcu zamietol z
iných právnych dôvodov, ako to uvádzal právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom písomnom
vyjadrení, trovy vedľajšieho účastníka tak súd považoval za nehospodárne a neúčelné, a preto z vyššie
uvedeného dôvodu náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napádaa dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.