Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200277
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa S. T., bytom

v M. XXX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o
invalidný dôchodok dňa 27. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. januára 2013 č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.01.2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 a
71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 13.12.2012.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a poukázala na to, že podľa posudku posudkového

lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa zo dňa 13.12.2012 navrhovateľ
nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo
dňa 13.12.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že

navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s
rozhodnutím odporkyne, lebo sa stále cíti chorý, neustále pociťuje bolesti na hrudníku a nie je schopný
pracovať.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v
konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku
na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že
navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o
opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje
vznik invalidity.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 13.12.2012 si uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 21.02.2012.

Podľa odborného posudku o invalidite, ktorý je súčasťou lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky
Stará Ľubovňa zo dňa 13.12.2012 posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby

obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách, s dobrým funkčným výsledkom,
zaradené pod kapitolu IXl, oddiel A, položka 8 písmeno a 30 %. Iné zdravotné postihnutia, ako sú
dorzalgia a znížená počuteľnosť ľahkého stupňa neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery. Podľa
posudku navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný na interných oddeleniach po prekonaní IM. Po
prvýkrát hospitalizovaný v aprílu 2009, kedy zdravotný stav nebol úplne doriešený pre nesúhlasný

postoj pacienta. V januári 2010 hospitalizovaný ako akútny IM, čo bolo riešené fybrinolýzou, následne
preložený do VÚSCH, kde bola prevedená diagnostická katetrizácia so záverom jednocievneho
koronárneho postihnutia a prevedený liečebný výkon s optimálnym výsledkom a s kompletnou
revaskularizáciou. Následná hospitalizácia vo VÚSCH G. pre pocit tlaku na hrudníku vo februári 2012,
avšak aj v závere tejto prepúšťacej správy bol koronarografickým vyšetrením potvrdený dobrý výsledok

predošlej koronárnej intervencie a boli zistené len nezáväzné koronárne postihnutia. Vzhľadom k tomu,
že posudzovaný aj naďalej udáva opresie na hrudníku, je ďalej sledovaný v kardiologickej ambulancii,
no aj tu pri poslednom vyšetrení 05.09.2012 je konštatované, že tieto opresie nie sú kardiálneho pôvodu.
Vzhľadomktýmtoskutočnostiamposudkovýlekárzaradilposudzovanéhovpríslušnejkapitolevstrednej
hranici možného pere. rozpätia. Zdravotný stav nie je natoľko závažný, aby bola splnená podmienka

na priznanie invalidity v súvislosti s postihnutím kardiovaskulárneho aparátu. K posúdeniu zdravotného
stavu boli doložené aj vyšetrenia z neurologickej a ORL ambulancie. Závery týchto vyšetrení sú však z
posudkového hľadiska nezáväzné. ORL vyšetrení popisovaná len ľahká nedočujnosť a neurologickým
vyšetrenímdorzalgiabezvýraznejšiehofunkčnéhopostihnutiavobjektívnomvyšetrení.Nazákladetohto
posudkového záveru vydala odporkyňa preskúmavané rozhodnutie.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa a jeho invalidita posúdené
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľa určil chronickú ischemickú chorobu srdca s prekonaným akútnym infarktom myokardu
na úrovni NYHA I., zaradené pod kapitolu IX, oddiel A, položka 1a - 20 %. a ako iné zdravotné
postihnutie označil bolesti chrbtice, bez známok útlaku nervových štruktúr a obojstrannú nedočujnosť

ľahkého stupňa, ktoré opodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Podľa jeho posudku
posudzovaný v minulosti (podľa hospitalizácie vo VÚSCCH) utrpel akútny infarkt myokardu - spodný a
pri koronarografickom vyšetrení bola zdiagnostikovaná znížená priechodnosť na ACD. Pri koronarografii
aktuálne urobené PCI, s nasadením stentu, s kompletnou revaskularizáciou. Postintervenčný priebeh
bol bez komplikácií. Následné kardiologické vyšetrenia nenachádzajú závažný prejav postihnutia

funkcie srdcovej činnosti. Bola urobená aj záťažová aktivita, pri ktorej je záťažový test negatívny, bez
preukázania zníženej koronárnej rezervy. Stav bol po funkčnej stránke stanovený na NYHA I. stým,
že bolesti, ktoré pacient udáva, nie sú kardiálneho pôvodu. Následne pri kardiologickej kontrole dňa
05.09.2012 kardiológ konštatuje neanginóznu bolesť na hrudníku a nekardiálne ťažkosti. Pri vyšetrení
sluchu je nedočujnosť na úrovni 37,73 % podľa Fowlera, čo z posudkového hľadiska nie je závažné

postihnutie sluchu. Pri neurologickom vyšetrení sú konštatované bolesti chrbtice, bez zjavnej koreňovej
symptomatológie. Podľa výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľa nie je dôvodný.Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje v § 70 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003
Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku

na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje ust.
§ 71 v ods. 1-10.

Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový
lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej
len ,,posudkový lekár“).Z obsahu posudkového spisu jednoznačne a nepochybne vyplýva, že posudkoví lekári, ktorí vypracovali
v predmetnej veci posudok, vychádzali z odborných medicínskych nálezov. Zdravotné poškodenie
správne zaradili podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a správne a v súlade s citovanými

ustanoveniami stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ žiadnym
spôsobom nespochybnil medicínske závery posudkových lekárov a súd nezistil žiadnu skutočnosť,
ktorá by tieto závery vyvracala. Z prepúšťacej správy súd nezistil dôvody, ktoré by vyvracali závery
posudkových lekárov. Posudky posudkových lekárov sú jednoznačné so zhodným skonštatovaním,
že navrhovateľ nie je invalidný. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa v súlade s

postupom, ktorý zákon predpisuje a ich posudky sú úplné a presvedčivé. Z posudkov jednoznačne
vyplynulo, že zdravotné poškodenie navrhovateľa neopodstatňuje invaliditu. Navrhovateľ teda nespĺňa
medicínsku podmienku pre priznanie požadovaného dôchodku. Správne preto postupovala odporkyňa,
ak žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zamietla.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
v konaní nebol úspešný, preto mu náhradu trov nepriznal. Odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.