Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200909
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu A. L. - I.B. +, O. XXXX/XX,
XXX XX J., miesto podnikania L. XX, XXX XX J., IČO: 32 937 776, práv. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. novembra 2012 č. 1100305/1/1256940/2012
na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. novembra 2012 č. 1100305/1/1256940/2012 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12. júna 2012 č. 9700402/5/865303/2012 podľa § 250j
ods. 2 písm. c), d) a ods. 3 O.s.p. av r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 Eur do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 489,06 Eur na účet právneho

zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100305/1/1256940/2012 zo dňa 22.11.2012 a platobného výmeru Daňového úradu Prešov č.
9700402/5/865303/2012 zo dňa 12.06.2012 o vyrubení dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2009 vo výške 0,00 Eur a zníženie vykázanej daňovej straty na dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 zo sumy 85.936,11 Eur na sumu 82.206,04 Eur a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby namietal rozpor rozhodnutia žalovaného so zákonom. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
platného do 31.12.2011 a zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení. Rozhodnutím
žalovaného a jeho postupom bol ukrátený na jeho právach. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného vidí jednak v hmotnoprávnej, ako aj v procesnoprávnej rovine. Poukázal na to, že v
odôvodnení platobného výmeru na strane 1 v poslednom odseku bol ako kontrolovaný daňový subjekt
nesprávne identifikovaný: v texte

rozhodnutia bolo nesprávne uvedené orientačné číslo adresy žalobcu a poštové

smerovacie číslo, nesprávne uvedené DIČ, nesprávne uvedené dátum protokolu o daňovej kontrole
uvedený ako 14.06.2012, aj keď sa správne jednalo o dátum 14.05.2012. Ďalej poukázal na to,že protokol o daňovej kontrole má spisovú značku vygenerovanú daňovým informačným systémom
finančnej správy, avšak dodatok č. 1 k protokolu o daňovej kontrole už žiadnu spisovú značku nemal.
Žalovaný zopakoval chybu správcu dane a v rozhodnutí o odvolaní opäť nesprávne identifikoval

žalobcu. Na strane 1 napadnutého rozhodnutia pri uvedení žalobcu chýba dodatok obchodného
mena žalobcu ako podnikateľa fyzickej osoby „I.B.+“. Ďalej poukázal na kvantum chýb v písaní v
platobnom výmere správcu dane, okrem iného aj nesprávne uvedenom roku 2012, pričom správne sa
jednalo o rok 2011 a na to, že uvedenie správneho dátumu je podstatnou náležitosťou, nakoľko ide o
časový údaj, s ktorým sa vo väčšine prípadov spája plynutie lehôt pre vykonanie úkonov. Namietal na

extenzívne využívanie inštitútu úradného záznamu správcom dane podľa ust. § 12 zákona č. 511/1992
Zb, lebo vyhotovil v rámci výkonu daňovej kontroly celkom 24 úradných záznamov. Vzhľadom k tomu,
že správca dane vykonal v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu dokazovanie v štandardnom
režime a neurčil daň podľa pomôcok, je takýto postup v rámci výkonu daňovej kontroly v rozpore
s § 12 zákona č. 511/19.92Zb. Zdôraznil, že podľa skratky priezviska v spisovej značke úradných
záznamov vydedukoval, že 17 z 24 úradných záznamov spísal Ing. H. J., o ktorého objektívnosti a

nezaujatostí možno mať pochybnosti, lebo sa pokúsil fyzicky inzultovať žalobcu priamo v kancelárii
daňového úradu. Ďalej že nevedel o zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 724/320/63163/ 2011/PolM
zo dňa 17.10.2011, č. 724/320/63398/2011/PolM zo dňa 18.10.2011 a o zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 724/320/71711/2011/PolM zo dňa 06.12.2011, ktoré boli vyhotovené v rámci výkonu daňovej kontroly.
Nebol vopred informovaný o plánovaných ústnych pojednávaniach, pričom povinnosťou správcu dane

je písomne upovedomiť kontrolovaný daňových subjekt, resp. jeho splnomocneného zástupcu o tom,
že plánuje vykonať ústne pojednávanie v rámci výkonu daňovej kontroly. Tým mu bolo odňaté zákonom
garantované právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Správca dane takýmto postupom
porušil ust. § 15 ods. ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. Argumentáciu žalovaného v súvislosti
k tejto odvolacej námietke považuje za nedostatočnú. Ďalej namietal vykonávanie daňovej kontroly

kontrolnou skupinou, ktorý sa počas výkonu daňovej kontroly zvyšoval., aj keď podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. sa používa pojem „zamestnanec správcu dane“ (v jednotnom čísle). Napriek dlhodobej
práceneschopnosti zamestnanca správcu dane Ing. H. J. správca dane správca dane mu nevysvetlil,
prečo cítil potrebu nahrádzať v poradí tretieho daňového kontrolóra Ing. H. J. novým zamestnancom
správcu dane S. M., keď daňovú kontrolu v tom čase už vykonávali dvaja zamestnanci správcu

dane. Ďalej zdôraznil, že zamestnanci správcu dane vyslovili na jeho osobu urážlivé výroky, ktoré len
potvrdzovali tendenčné správanie a flagrantný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobcu. Takéto presvedčenie nadobudol po tom, čo dňa 24.05.2012 nahliadol do administratívneho
spisu a prečítal si úradné záznamy daňového úradu, ktoré vyznievajú proti jeho osobe negatívne a
difamujúco. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto jeho námietku nezaoberal.

Nesúhlasil s krátením daňových výdavkov správcu dane o celkovú výšku 3.730,07 Eur, lebo sa jedná
o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V prvom rade rozporuje
ako prvý neuznaný daňový výdavok výdavkový pokladničný doklad zo dňa 13.03.2009 v celkovej
sume 15 Eur, pričom sa jedná o honorár za poskytovanie právnych služieb pre advokátsku kanceláriu
JUDr. Petra Petka. Uviedol, že s advokátom konzultoval výhody a nevýhody podnikania fyzickej

osoby a právnickej osoby v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj rozšírenie
predmetu podnikania o uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Na základe tejto konzultácie následne
od 05.11.2009 skutočne rozšíril predmet podnikania o túto živnosť. Je toho názoru, že preukázal
opodstatnenosť vynaloženia výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.. Ďalej namietal
nesprávnosť postupu správcu dane, ak neuznal ako daňový výdavok aj výdavky na krmivo pre psov

a mestskú daň za psa za rok 2009. V tomto prípade išlo o kategóriu daňovo uznateľných výdavkov,
nakoľko psy boli použití na stráženie objektu žalobcu situovaného v areáli na ulici: L. XX, XXX XX
J.. Žalobca mal v objekte uskladnené tonery a hmotný investičný majetok, a tento bolo potrebné
chrániť. Je na jeho rozhodnutí spôsob ochrany majetku, teda či si dá majetok fyzicky chrániť súkromnou
bezpečnostnou službou, elektronickým zabezpečovacím systémom alebo stráženie objektu realizuje

psami, ktoré sa z hľadiska práva považujú za hnuteľnú vec. Je síce pravdou, že nedisponuje zmluvou
o nájme nebytových priestorov, lebo v roku 2009 neuzatvoril s vlastníkom objektu na adrese L. XX,
J. zmluvu o nájme nebytových priestorov, ale užívacím titulom nehnuteľností je vyhlásenie vlastníka o
mieste podnikania fyzickej osoby, v ktorom súhlasí s tým, aby si žalobca zriadil a registroval miesto
podnikania na vyššie uvedenej adrese. Vyhlásenie vlastníka nehnuteľností má ekvivalentnú právnu

silu, pričom táto skutočnosť nemôže mať z hľadiska posudzovania daňových výdavkov žiadny vplyv.
Ďalej nesúhlasil s neuznaním daňových výdavkov na nákup odbornej literatúry, ktorú nakupoval zaúčelom samovzdelávania. Ide o položky vo výške rádovo niekoľkých eur a nie je preto objektívny
dôvod krátiť lacnejšiu alternatívu výdavkov na vzdelávanie. Ďalej nesúhlasil s neuznaním výdavkov na
pracovné cesty do J.. Dve z troch pracovných ciest sa uskutočnili v 4. kvartáli 2009. Správca dane

preto nemohol očakávať okamžitý zdaniteľný príjem súvisiaci s pracovnými cestami, ktorý by dosiahol
do 31.12.2009. Opodstatnenosť vynaloženia výdavkového pokladničného dokladu číslo N/37 zo dňa
28.02.2009, ktorý tvorí prílohu cestovného príkazu číslo 1/2009 preukázal tým, že sa dňa 27.-28.02.2009
zúčastnil výstavy IV. medzinárodného veľtrhu drevených stavieb, strešných konštrukcií a drevovýroby
s názvom Drevo a stavby 2009. Dokazuje to vstupenka č. 921901 za 150 Kč, ktorá bola prílohou

cestovného príkazu. Poukázal na opodstatnenosť výdavku s predmetom podnikania č. 23 podľa výpisu
zo živnostenského registra (montáž kovových konštrukcií, drobných výrobkov z dreva a plastov). Na
výzvy správcu dane na predloženie dôkazov reagoval listom zo dňa 20.10.2011, na ktorý však správca
dane nereagoval a neodpovedal mu. Odmietol tvrdenie žalovaného, že nevyhovel výzvam správcu
dane. K správcom dane namietanému nesúvisu vynaložených výdavkov vo väzbe na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobca namietal, že preukaznosť daňových výdavkov

v kategorizácii podľa jednotlivých položiek a výdavkových pokladničných dokladov preukázal počas
výkonu daňovej kontroly v dokumente Zaslanie podkladov k výzve č. 724/320/63681/2011/PoIM, ktorý
doručil do podateľne Daňového úradu Prešov I. dňa 21.11.2011. V tejto odpovedi exaktne zdôvodnil
zaradenie vynaložených výdavkov do kategórie daňových výdavkov v intenciách generálnej výdavkovej
klauzuly. Na výzvu správcu dane zo dňa 10.11.2011 č. 724/320/67495/2011/PoIM reagoval listom zo dňa

05.12.2011 zaslanom správcovi dane doporučene dňa 07.12.2011, na ktorý správca dane neodpovedal.
Aj na „oznámenie“ správcu dane reagoval odpoveďou zo dňa 02.12.2011, ktorá bola zaslaná správcovi
dane doporučene dňa 07.12.2011. Odmietol pasivitu a nespoluprácu v rámci výkonu daňovej kontroly,.
Poukázal na to, že správca dane od neho vyžadoval aj informácie, ktoré mu zákon neumožňuje.
Príkladom je žiadosť daňového úradu č. 724/320/61186/2011/PoIM, v ktorej žiada predloženie cenovej

evidencie tovarov vrátane kalkulácie nákladov a zisku podľa § 13 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách.
Túto žiadosť rozporoval listom zo dňa 26.10.2011, na ktorý správca dane neodpovedal. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého ak daňový subjekt
disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovým opisom
druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Právny názor finančnej
správy o dôkaznom bremene daňového subjektu je za posledných 20 rokov nemenný, nevyvíja sa
a v súčasnosti neodzrkadľuje platnú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora
Európskej únie. Ďalej poukázal na to, že správca dane mu neuznal výdavok v celkovej sume 43,12 Eur
za registráciu a prevádzku domény www.ibplus.sk , lebo ho považoval za výdavok

zaplatený za iného daňovníka - obchodnú spoločnosť ibplus.sk , s.r.o. Namietal, že

internetovú doménu registroval ešte pred vznikom spoločnosti ibplus.sk , s.r.o., ktorá
bola

zapísaná do obchodného registra dňa 08.02.2005. Navyše v internete sa nedá

registrovať doména s numerickými symbolmi (znamienko „+"), ale je potrebné tento matematický symbol

rozpísať do textovej podoby. Kmeň domény „I.B. +“ používa ako dodatok obchodného mena podnikateľa
fyzickej osoby už od začatia svojej podnikateľskej činnosti (od 17.11.1993). Preto je dôvodné, aby si
registroval doménu obsahujúcu prepis dodatku jeho obchodného mena a aby administratívny poplatok
za registráciu a udržiavací poplatok za prevádzku domény zahrnul do daňových výdavkov. V roku 2009
bola táto webová stránka označená v súlade s Obchodným zákonníkom a podľa jeho názoru je v

rozpore so zákonom preukazovať skutočností z roku 2009 skutočnosťami v roku 2012 z titulu zmeny
prenajímateľa danej webovej stránky. Ďalej namietal, že správca dane mu vytýkal, že nezaslal za
rok 2009 oznámenie o platbách podľa § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Napriek tomu, že zmeškal
lehotu na podanie oznámenia o platbách (30.01.2010), oznamovaciu povinnosť si dodatočne splnil a
na Daňový úrad Prešov I. dňa 16.04.2010 doručil oznámenie o platbách označené ako „Zoznam FO

2009“ do podateľne správcu dane. Správca dane tento doklad v evidencii neverifikoval. Odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného považuje za nedostatočné, nepreukazné a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Ďalej namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zo strany zamestnanca
správcu dane Ing. H. J. došlo k pokusu o fyzický útok na osobu žalobcu pri ústnom pojednávaní v
rámci výkonu daňovej kontroly. Pritom útoku zo strany Ing. H. J. zabránili členovia kontrolnej skupiny.

Je nemysliteľné, aby zo strany zamestnancov správcu dane dochádzalo k takémuto konaniu v pozíciidaňového úradníka, ktorý má pri výkone funkcie status verejného činiteľa, ako agresora vo vzťahu ku
kontrolovanému daňovému subjektu. Aj keď mu bola vyrubená nulová daň z príjmov fyzickej osoby,
správca dane platobným výmerom znížil stratu zo sumy 85.936,11 Eur na sumu 82.206,04 Eur, čiže

krátil mu daňové výdavky vo výške 3.730,07 Eur. Krátenie straty má dva dôsledky: 1. žalobca si môže
v nasledujúcich obdobiach uplatniť stratu a tým znížiť základ dane v nižšej výške; 2. správca dane po
daňovej kontrole dane z príjmov pravdepodobne vykoná daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie
2009 a neuzná žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sumy 3.730,07 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to,

že dôvody uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, pretože vychádzajú z
neznalosti v tom čase platných daňových zákonov zo strany žalobcu. Námietky žalobcu nemôžu mať
žiaden vplyv na oprávnenosť a správnosť výroku napadnutého platobného výmeru. V konaní bolo
dostatočne preukázané, že žalobca v danom prípade nesplnil zákonné podmienky pre uznanie jeho
výdavkov za daňové výdavky podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa úplne, podrobne

a v celom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami odvolania, na ktoré poukazuje. Ak žalobca
vytýka žalovanému, že sa nezaoberal skutočnosťou, že zo strany zamestnanca správcu dane došlo v
rámci daňovej kontroly k pokusu o fyzický útok na jeho osobu, poukázal na ust. § 48 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odvolací orgán
preskúmava skutkové a právne okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Osobné

vzťahy a úroveň správania sa medzi zamestnancom správcu dane a daňovým subjektom (hoci aj počas
daňovej kontroly) rozhodne takouto okolnosťou nie sú. Napriek tomu sa odvolací orgán zaoberal touto
námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia a konštatoval, že uvedená námietka je neakceptovateľná.
Ku konštatovaniu žalobcu o budúcom využití daňovej straty za rok 2009 sa nepovažoval za potrebné sa
vyjadriť, pretože daňové orgány žalobcovi na to nedali žiadny dôvod. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že

žalovaný zopakoval chybu správcu dane a vo svojom rozhodnutí nesprávne identifikoval žalobcu tým,
že neuviedol dodatok jeho obchodného mena „I.B.+“. Žalobca je podnikateľ - fyzická osoba, a z ust. §
30 ods. 2 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov jasne vyplýva, že rozhodnutie
má v prípade fyzickej osoby obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, identifikačné číslo
organizácie a daňové identifikačné číslo. Obchodné meno je povinné uvádzať iba v prípade právnickej

osoby, a tou žalobca nie je. Žalobca bol v napadnutom rozhodnutí odvolacieho orgánu identifikovaný
podľa citovaného ustanovenia daňového zákona. K namietaným chybám v písaní uviedol, že uvedené
chyby neboli urobené vo výroku rozhodnutia, vyskytli sa len v texte, kde správca dane opisoval priebeh
doručovania niektorých písomností. Jedná sa o formálne chyby pri písaní, ktoré nemôžu mať vplyv na
výrok rozhodnutia. Za zavádzajúce považuje tvrdenie žalobcu, že nevedel o ústnych pojednávaniach zo

dňa 17.10.2011, 18.10.2011 a 06.12.2011 a že nebol o ústnych pojednávaniach vopred informovaný.
Všetky uvedené ústne pojednávania boli iniciované žalobcom, boli vopred dohodnuté so správcom
dane a týkali sa nazerania do ním zapožičaných dokladov (resp. osobného prevzatia nevyzdvihnutých
zásielok). Žalobca sa na všetky tieto pojednávania dostavil v sprievode neznámej osoby, správcom dane
neprizvanej, ktorá sa nedala identifikovať, pretože na pokyn žalobcu sa odmietla preukázať dokladom

totožnosti.Kópiezápisnícztýchtoústnychpojednávanínemápreto,lebozovšetkýchtýchtopojednávaní
predčasne odišiel, zápisnice odmietol podpísať a prevziať. Odmietol aj tvrdenie žalobcu, že správca
dane sa snažil obísť jeho zákonom garantované právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní,
čím mal porušiť § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože
predmetom uvedených ústnych pojednávaní ani v jednom prípade nebolo vypočutie svedka a správca

dane nikomu neuložil povinnosť vypovedať podľa ust. § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona. K pracovným
cestám a k neuznaniu daňového výdavku za tieto cesty žalovaný uviedol, že ak žalobca odpovedal
na dve výzvy správcu dane, nepreukázal tým,, že jeho pracovné cesty do J. súviseli s dosiahnutím
zdaniteľných príjmov. Správca dane by akceptoval aj príjem z nasledujúcich rokov (keďže výdavok bol
uplatnený za 4. štvrťrok 2009), avšak žalobca žiadny konkrétny príjem, ktorý by úzko súvisel s vyššie

uvedeným výdavkom správcovi dane nepreukázal ani v roku 2012 predložením akéhokoľvek dokladu o
takomto príjme. Trval na tom, že žalobca vyššie uvedeným výzvam nevyhovel a porušil tým ust. § 29
ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.Ust. § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámením zo dňa 03.05..2011 bol žalobcovi oznámený
výkon daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby - rok 2009 a dodržiavanie ustanovení zákona
č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov - účtovné obdobie: kalendárny rok 2009.

Daňový úrad Prešov I poverením zo dňa 03.05.2011 poveril kontrolórov Ing. H. J. a Ing. V. B..

Správca dane listom zo dňa 21.06.2011 vyzval žalobcu na predloženie účtovných a iných dokladov
týkajúcich sa daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 začatej
dňa 20.06.2011.

Výzvou zo dňa 06.10.2011 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov deklarujúcich

správnosť, úplnosť a preukázateľnosť vedenia účtovníctva v účtovnom období od 01.01.2009 do
31.12.2009.

Výzvou zo dňa 07.10.2011 bol žalobca správcom dane vyzvaný o predloženie presnej špecifikácie
hlavného predmetu jeho podnikateľskej činnosti, z ktorej boli dosiahnuté zdaniteľné príjmy podľa § 6
ods. 1 písm b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uvedené v jeho

dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzhickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 - oddiel
VI., tabuľka č. 1, riadok 2 v celkovej sume 145.509,69 Eur, ktoré bolo podané na Daňovom úrade Prešov
I dňa 16.04.2011. Ďalej bol vyzvaný na preukázanie a zdokladovanie súvislostí zaúčtovaných daňových
výdavkov s činnosťou kontrolovaného daňového subjektu, t..j. súvislosť s dosiahnutým zdaniteľným
príjmom daňového subjektu podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov. Ďalej bol vyzvaný na uvedenie účelu jeho cesty, s ktorým konkrétnym zdaniteľným
príjmom v roku 2009 súvisí daňový výdavok (rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti), identifikáciu
obchodného partnera, preukázanie opodstatnenosti nutných vedľajších výdavkov vynaložených pri
služobnej ceste.

Správca dane poverením zo dňa 17.10.2011 poveril výkonom daňovej kontroly Ing. J. H., zamestnanca

správcu dane, čím rozšíril poverenie č. 724/320/26004/2011/PoIM zo dňa 03.05.2011.

Dňa14.05.2012podč.9700402/5/370705/2012/Zálbolsprávcomdanevypracovanýprotokolovýsledku
zistenia z daňovej kontroly u žalobcu. Daňovú kontrolu vykonali Ing. H. J., Ing. V. B., Ing. J. H. a S. M..
Daňová kontrola začala dňa 20.06.2011. Listom zo dňa 16.05.2012 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie
sa k protokolu a na jeho prerokovanie na deň 04.06.2012.

Dňa 25.05.2012 predložil právny zástupca žalobcu vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole, v ktorom
zniesol námietky k výsledkom daňovej kontroly uvedeným v protokole č. 9700402/5/370705/2012/Zál.Správca dane dňa 01.06.2012 vypracoval Dodatok k protokolu č. 9700402/5/370705/ 2012/Zál, v ktorom
sa vyporiadal s námietkami daňového subjektu uvedeným v písomnom vyjadrení k protokolu.

Dňa 04.06.2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie

protokolu č. 9700402/5/370705/2012/Zál zo dňa 14.05.2012 vrátane dodatku č. 1 k protokolu zo dňa
01.06.2012 za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu.

Správca dane vydal dňa 12.06.2012 pod č. 9700402/5/865303/2012 platobný výmer, ktorým daňovému
subjektu A. L. - I.B.+, O. XXXX/XX, XXX XX J., DIČ 1020741150, IČO 32937776 určil daň z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 v sume 0,00 Eur, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v
dodatočnom daňovom priznaní a zároveň určuje stratu z podnikateľskej činnosti za zdaňovacie obdobie

2009 v čiastke 82.206,04 Eur.

Výrok platobného výmeru odôvodnil tým, že opísal priebeh výkonu daňovej kontroly, telefonickú a
písomnú komunikáciu s daňovým subjektom a úkony správcu dane vykonané počas výkonu daňovej
kontroly. Opísal výdavky nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
v sume 3.077,08 Eur. Poukázal na porušenia ust. § 2 písm. i), § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003

Z.z. o dani z príjmov a konštatoval, že po prehodnotení a posúdení vyjadrenia daňového subjektu dospel
k záveru, že daňový subjekt dostatočne nepreukázal súvislosť zaúčtovaných výdavkov, že daňový
subjekt dostatočne nepreukázal súvislosť zaúčtovaných výdavkov so zdaniteľným príjmom. Daňový
subjekt predložil správcovi dane len vyhlásenie vlastníka o mieste podnikania zo dňa 01.06.2008, ktoré
neobsahovalo relevantné informácie, v zmysle ktorých by správca dane považoval výdavky na opravu

objektu na L. ulici č. XX vrátane krmiva a iných potrieb pre strážnych psov na ochranu majetku v objekte
na L. ulici č. XX v J. za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového
subjektu. Správca dane teda uvedené výdavky považoval podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je
dostatočne preukázané, aj keď o týchto výdavkoch daňovník v zdaňovacom období rok 2009 účtoval.

Zistilporušenieust.§2písm.i)aust.§19ods.1písm.a)zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovvznení
neskorších predpisov. Zároveň uviedol výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom daňovníka a
dôvody neuznania týchto výdavkov.

Proti tomuto platobnému výmeru podal včas odvolanie daňový subjekt, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím zo dňa 22.11.2012 č. 1100305/1/1256940/2012 tak, že platobný výmer Daňového úradu

Prešov č. 9700402/5/865303/2012 zo dňa 12.06.2012, ktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubená daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009
v sume 0,00 Eur a znížená vykázaná daňová strata na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2009 zo sumy 85.936,11 Eur na sumu 82.206,04 Eur daňovému subjektu A. L., O. XXXX/XX,

J., IČO 32 937 776, DIČ 1020741150, zastúpenému BENČÍK & PARTNERS Advokátska kancelária,
s.r.o., potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že námietky v súvislosti s nesprávnym uvedeným DIČ, veľkým
počtom chýb, ako aj počtom úradných záznamov sú síce oprávnené, avšak vzhľadom na zistenia
správcu dane pri daňovej kontrole tieto nemohli zásadným spôsobom ovplyvniť výrok rozhodnutia

správcu dane. Identifikácia daňového subjektu vo výrokovej časti napadnutého platobného výmeru je
bezchybná, preto nesprávne orientačné číslo (bez lomítka), poštové smerovacie číslo (01 namiesto
06), dátum vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly a neúplné DIČ (chýbajúca 0) v odôvodňujúcej
časti rozhodnutia možno považovať za formálne nedostatky pri písaní a nie za skutočnosti, ktoré by
viedli k zrušeniu rozhodnutia správcu dane. To isté sa týka aj pridelenia evidenčného čísla dodatku č.

1 k protokolu a vytknutia veľkého počtu chýb v písaní (chyby pri písaní dátumov). Za neopodstatnenú
považuje námietku daňovníka v súvislosti veľkým počtom úradných záznamov Tieto boli vyhotovené
v súlade s § 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v nijakom smere nemohli
zaťažiť daňovníka. K namietanému spôsobu daňovej kontroly v tzv. kontrolných skupinách dôvodil,
že sa nestotožňuje s výkladom daňovníka k ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, lebo ak Zákon o správe daní v ustanoveniach o daňovej kontrole používa pojemzamestnanec správcu dane, neznamená to, že kontrolu nemôžu vykonávať viacerí zamestnanci, ak
títo majú riadne písomné poverenie miestne príslušného správcu dane na výkon daňovej kontroly. V
spisovommateriálisanenachádzažiadnydokument,ktorýbysvedčilotom,žesprávcadanevymenoval,

stanovil alebo nasadil do daňovej kontroly kontrolnú skupinu. V ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov v písm. a) až g), kde sú vymedzené práva daňového subjektu pri
daňovej kontrole vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane neoprávňuje daňovníka, aby navrhoval
alebo stanovoval počet zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu. Daňová kontrola sa navyše
uskutočňovala v priestoroch daňového úradu, preto daňovník nemohol byť obmedzovaný vo svojom

sídle vysokým počtom zamestnancov správcu dane. Ďalej uviedol, že interný riadiaci akt Daňového
úradu Prešov stanovuje rozsah podpisového oprávnenia vedúcich a iných zamestnancov daňového
úradu a podľa tohto riadiaceho aktu je platobný výmer podpísaný oprávnenou osobou - Ing. E. Y.,
riaditeľom odboru kontroly Daňového úradu J.. Za nedôvodnú považuje aj námietku daňového subjektu
vo vzťahu k pokusu krátiť daňovému subjektu 132 dodávateľských faktúr od dodávateľa Y. F., lebo
v konečnom dôsledku bola úhrada vyššie uvedených faktúr daňovému subjektu uznaná za daňový

výdavok a nemala žiadny vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane. Za neopodstatnenú považoval
aj námietku daňovníka v súvislosti s nevrátením všetkých zapožičaných dokladov. Za nedôvodnú
považuje aj odvolaciu námietku v súvislosti so zaslaním oznámenia o platbách za rok 2009 podľa §
32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Toto zistenie správcu dane nijako
nesúvisí so znížením daňovníkom vykázanej straty za rok 2009 a daná vec je predmetom iného

daňového konania. K neuznaniu daňového výdavku - pokladničného dokladu zo dňa 13.3.2009 v
celkovej sume 15,00 Eur -honoráru za poskytovanie právnych služieb pre advokáta JUDr. Petra Petka
uviedol, že daňovník bol počas daňovej kontroly výzvou zo dňa 10.11.2011 vyzvaný na preukázanie
a zdokladovanie súvislostí zaúčtovaných daňových výdavkov s činnosťou kontrolovaného daňového
subjektu, t. j. súvislosť s dosiahnutým zdaniteľným príjmom daňového subjektu. Správca dane požiadal

daňový subjekt o predloženie dôkazov aj k súhrnnému výdavkovému pokladničnému dokladu N/17
zo dňa 29.01.2009. Súčasťou tohto dokladu bol aj príjmový pokladničný doklad bez čísla zo dňa
29.01.2009 od subjektu JUDr. J. J. v celkovej sume 16,50 Eur za právne služby. Daňovník na výzvu
reagoval podaním zo dňa 12.12.2011, kde okrem iného uvádza, že pripomína správcovi dane, že
výdavok nemusí nevyhnutne súvisieť s rokom 2009, ale môže byť vynaložený aj na zabezpečenie a

udržanie zdaniteľných príjmov v nasledujúcich rokoch. S akými príjmami súvisí predmetný výdavok
teda nekonkretizoval. Z dôvodu, že daňový subjekt v určenej lehote nepreukázal dôkaz svojho tvrdenia
uvedeného v bode 9 svojho podania a nepreukázal ani účel vynaloženia tohto výdavku, správca dane
uvedený výdavok považoval za výdavok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov a tento výdavok neuznal za daňový výdavok. Tvrdenie v odvolaní, že

predmetný výdavok bol vynaložený na konzultáciu s advokátom o výhodách a nevýhodách podnikania
fyzickej osoby a právnickej osoby v súvislosti s možnosťou rozšírenia predmetu podnikania nie je
upresnením súvislosti výdavku s konkrétnym príjmom a daňovník už žiadne iné dôkazy nepredložil.
Správne postupoval správca dane, ak predmetný výdavok neuznal za daňový výdavok. K odvolacej
námietke proti neuznaniu výdavkov na krmivo pre psov a mestskú daň za psa za rok 2009, pretože

psy boli použité na stráženie objektov (L. XX, J.), kde mal daňovník uskladnený obchodný majetok,
odvolací orgán uviedol, že daňovým orgánom je jasné, že výdavok na ochranu obchodného majetku
je daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, avšak v tomto prípade bol
nepreukázateľne vynaložený daňovníkom, aj keď bol zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Ten netajil,
že uvedený objekt nie je jeho majetkom a že s vlastníkom skladových priestorov na adrese L. XX v J. ani

nemá uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Tvrdí však, že užívacím titulom nehnuteľnosti je
vyhlásenie vlastníka, v ktorom súhlasí, aby si daňovník na vyššie uvedenej adrese zriadil a registroval
miesto podnikania. Ak daňovník nie je vlastníkom objektu, ktorý nechal strážiť, bol povinný na daňové
účely preukázať legálne užívacie právo tohto objektu nájomnou zmluvou uzavretou podľa § 3 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia § 5

citovaného zákona totiž presne definujú pravidlá užívania prenajatých nebytových priestorov. Vzhľadom
na to, že daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz o tom, že s vlastníkom nebytových priestorov boli
dohodnuté náležitosti v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ako ani dôkaz
o iných skutočnostiach, správca dane považoval výdavky, ktoré daňový subjekt označil ako výdavky
súvisiace so strážením obchodného majetku daňového subjektu na L. XX v J. za výdavky podľa § 21

ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, teda za výdavky, ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď o týchto výdavkoch daňovník v
zdaňovacom období rok 2009 účtoval. V súvislosti s neuznaním výdavkov uskutočnených na nákup
odbornej literatúry za daňové výdavky uviedol, že daňový subjekt bol počas daňovej kontroly viackrátvyzvanýnapreukázaniesúvislostítýchtovýdavkovsozdaniteľnýmpríjmomavšakzodpovedídaňovníka
na tieto výzvy jednoznačne vyplýva, že žiadnu takúto súvislosť nepreukázal. Vzhľadom na charakter
zakúpenej odbornej literatúry (Prešovský večerník, Urob si sám, RC revue a WM magazín) ani nebolo

možné preukázať súvislosť výdavkov so zdaniteľnými príjmami, pretože uvedené tituly nie je možné
považovať za odbornú literatúru, ktorá by sa týkala podnikateľskej činnosti daňovníka. Keďže daňový
subjektvýzvamsprávcudaneevidentnenevyhovel,konalvrozporesust.§29ods.8zákonač.511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje aj skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane, a preto možno konštatovať, že správca dane aj pri neuznaní

týchto výdavkov postupoval v súlade so zákonom.

V súvislosti s neuznaním výdavkov na pracovné cesty do J. a s námietkou daňového subjektu, že dve
z troch pracovných ciest sa uskutočnili v 4. kvartáli 2009, a je preto logické, že správca dane nemôže
očakávať okamžitý zdaniteľný príjem súvisiaci s pracovnými cestami, ktorý by dosiahol do 31.12.2009
uviedol, že správca dane dňa 12.10.2011 zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu na predloženie
dôkazov ktorú daňový subjekt osobne prevzal dňa 14.10.2011 s lehotou plnenia do 10 pracovných

dní odo dňa doručenia výzvy. Správca dane požadoval uviesť aj účel pracovnej cesty, s ktorým
konkrétnym zdaniteľným príjmom v roku 2009 súvisí tento daňový výdavok, identifikáciu obchodného
partnera a preukázanie opodstatnenosti nutných vedľajších výdavkov vynaložených pri služobnej ceste.
Výzva sa obsahovo dotýkala troch pracovných ciest daňového subjektu. Dňa 21.10.2011 bola do
podateľne daňového úradu doručená odpoveď daňového subjektu na uvedenú výzvu na predloženie

dôkazov, v ktorej v bode 3. odpovedá na výzvu správcu dane, a nie rozporuje požiadavku, ako to
uvádza vo svojom odvolaní. Vo svojej odpovedi daňový subjekt uviedol, že výdavky na pracovné cesty
nemusia nevyhnutne súvisieť so zdaniteľnými príjmami kontrolovaného zdaňovacieho obdobia roku
2009. Vynaložené výdavky môžu aj naštartovať zdaniteľné príjmy z podnikateľskej činnosti daňového
subjektu v ďalších zdaňovacích obdobiach, t. j. v rokoch 2010, 2011, 2012 atď. Dňa 11.11.2011 bola

daňovému subjektu zaslaná ďalšia výzva na predloženie dôkazov s lehotou plnenia do 8 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy. Správca dane žiadal daňový subjekt o preukázanie a zdokladovanie súvislosti
zaúčtovaných daňových výdavkov s činnosťou kontrolovaného daňového subjektu, t. j. súvislosť s
dosiahnutým zdaniteľným príjmom daňového subjektu. Správca dane požadoval uviesť účel pracovnej
cesty, s ktorým konkrétnym zdaniteľným príjmom v roku 2009 súvisí tento daňový výdavok, identifikáciu

obchodného partnera, preukázanie opodstatnenosti nutných vedľajších výdavkov vynaložených pri
služobnej ceste. Výzva sa obsahovo dotýkala jednej pracovnej cesty daňového subjektu. V odpovedi zo
dňa12.12.2011daňovýsubjektvbode2.zopakovalsvojetvrdenieuvedenévpredošlejodpovedinaprvú
výzvu. Dodal, že ak by si správca dane detailne preštudoval výdavkový pokladničný doklad č. N/37 zo
dňa28.02.2009astýmsúvisiacicestovnýpríkazčíslo1/2009,vedelbysiodpovedaťnapoloženúotázku

aj sám. Dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že tieto výdavky mohli súvisieť so zdaniteľnými príjmami v
ďalších zdaňovacích obdobiach však daňový subjekt ani v jednom prípade v zmysle výzvy a ani ku dňu
ukončenia daňovej kontroly nepredložil. Vo svojich odpovediach na výzvy správcu dane na preukázanie
súvislosti zaúčtovaných výdavkov so zdaniteľným príjmom nepreukázal. Jeho vyjadrenia, že zaúčtované
výdavky súvisia s predmetom podnikania č. 23 uvedeným v živnostenskom liste nemožno považovať za

preukázanie súvislosti zaúčtovaného daňového výdavku s dosiahnutým zdaniteľným príjmom daňového
subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období, prípadne v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Daňovýsubjektnevyhovenímvýzvamsprávcudanekonalvrozporesustanovením§29ods.8zákonač.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto správca dane neuznaním týchto výdavkov postupoval
v súlade so zákonom. K namietanému neuznaniu výdavku v celkovej sume 43,12 Eura za registráciu a

prevádzku internetovej domény wvvvv.ibplus.sk konštatoval, že správca dane
po prihlásení sa na túto internetovú adresu zistil, že kontakty na tejto stránke obsahujú kontaktné
údaje „ibplus.sk , mobil: XXXXXXXXXX, email: [email protected] ,
teda textovú podobu názvu inej spoločnosti, nie kontrolovaného daňového subjektu. Sú to údaje
spoločnosti ibplus.sk , s.r.o.. L. XX, J., ktorej konateľom je A. L., teda kontrolovaný

daňový subjekt. Aj keď daňový subjekt tvrdí, že internetovú doménu založil ako fyzická osoba ešte
pred vznikom uvedenej spoločnosti, toto tvrdenie však žiadnym dôkazom nepreukázal. Kontaktné
údaje na doméne jednoznačne nepreukazujú identifikačné údaje daňového subjektu, že tento výdavok
je výdavkom zaplateným za iný daňový subjekt - obchodnú spoločnosť ibplus.sk ,
s.r.o., a preto nemohol byť uznaný za daňový výdavok kontrolovaného daňovníka. K namietanému

neakceptovaniu jeho preukázania daňových výdavkov, ktoré doručil na Daňový úrad Prešov I dňa
21.11.2011 odvolací orgán uviedol, že správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že rozporovanévýdavky daňového subjektu nebolo možné uznať za daňové výdavky. Nesúhlasil s tvrdením daňovníka,
že exaktne zdôvodnil zaradenie vynaložených výdavkov do kategórie daňových výdavkov, pretože
jeho podanie zo dňa 21.11.2011 je len heslovitým vymenovaním výdavkov, ktoré boli zaúčtované pod

jednotlivými súhrnnými výdavkovými pokladničnými dokladmi, a nie preukázanie skutočnosti, že tieto
výdavky súvisia s dosiahnutím konkrétneho zdaniteľného príjmu, a teda boli oprávnene zaúčtované do
daňových výdavkov. Nič na tom nemení ani to, že listom zo dňa 05.12.2011 rozporoval požiadavku
správcu dane na preukázanie súvislosti jeho výdavkov s dosiahnutými príjmami. Ust. § 15 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov neoprávňuje daňový subjekt na rozporovanie obsahu

výzvy správcu dane, preto bol povinný výzve vyhovieť. Ak daňový subjekt vytýka správcovi dane pasivitu
a nespoluprácu v rámci výkonu daňovej kontroly, pretože neodpovedal na rozporované materiály a
žiadosti na jasnejšie sformulovanie otázok vo svojich listoch a vyžadoval od neho aj informácie, ktoré
mu zákon neumožňuje (predloženie cenovej evidencie tovarov vrátane kalkulácie nákladov a zisku
podľa § 13 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, ktorý sa týka dokazovania, poukázal už na

svoj vyslovený právny názor na túto vec. Správca dane žiadal o predloženie daňovníkom uvedených
dôkazov v súvislosti s preverovaním a preukázaním správnosti a úplnosti vedenia jeho účtovníctva
v účtovnom období od 01.01.2009 do 31.12.2009 a v súvislosti s dodržiavaním ustanovení zákona
č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Daňový úrad Prešov I nikdy nezačal u
daňového subjektu cenovú kontrolu v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších

predpisov. Daňovníkom uvádzaný rozsudok sa týka z hľadiska hmotného práva zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 29 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, kým u daňovníka sa vykonávala kontrola dane z príjmov fyzickej osoby,
kde daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov akceptuje len výdavky upravené v § 2

písm. i) a § 19 ods. 1 citovaného zákona v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov. Ďalej uviedol, zistil, že vo výroku odvolaním napadnutého platobného výmeru
správca dane uviedol ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktoré sa vzťahuje na daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou toho zákona,
a nie ust. § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahuje na

vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto
skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. Odvolací orgán po
preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní
sú neakceptovateľné, preto nie je dôvod na zrušenie napadnutého platobného výmeru správcu dane a
na vrátenie veci na ďalšie konanie.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 51171992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje v
daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto
konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a

vybrať daň.

Podľa § 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov úradný záznam

zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy

na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti

vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcudane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej v

zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane §11.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňovou kontrolou

sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje;
pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva
zamestnanecsprávcudanepodľa§lapísm.j)prvéhoalebodruhéhobodunazákladepovereniamiestne
príslušného správcu dane.

Podľa § 30 ods. 2 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí

obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva
alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a
funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo
ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej
pečiatky: ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona
daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak výšku výdavku (nákladu)
limitujeosobitnýpredpis,preukázanývýdavok(náklad)možnozahrnúťdodaňovýchvýdavkovnajviacdo
výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom
období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno
zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku

výdavku(nákladu)limitujetentozákonvýškoudosiahnutéhopríjmualebovýškoupríjmuzprijatejúhrady,
uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom
bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňovými
výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky

(náklady) daňovník účtoval, a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané.

Z ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 Zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalobné námietky v súvislosti s chybami v písaní v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a v
protokole z daňovej kontroly súd považuje za právne irelevantné, pretože tieto nedostatky nemajú vplyv
na výrok rozhodnutia správcu dane. Za právne irelevantnú súd považuje aj žalobnú námietku v súvislosti
s vyhotovením veľkého počtu úradných záznamov správcom dane, pretože žalobca neodôvodnil a
súd nezistil nezákonnosť postupu správcom dane pri ich vyhotovení, ako aj ich vplyv na zákonnosť
rozhodnutia ako takého. Čo sa týka namietaného porušenia ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov je použitý pojem „zamestnanec správcu dane“ a s namietaným
počtom poverených kontrolórov výkonom daňovej kontroly u žalobcu a aj podľa názoru súdu citované
ustanovenie zákona neobmedzuje správcu dane v počte poverených zamestnancov výkonom daňovej
kontroly.

K žalobnej námietke žalobcu v súvislosti s právnou identifikáciou daňového subjektu súd konštatuje, že

žalobca ako daňový subjekt je podnikateľ - fyzická osoba a ako taký bol identifikovaný v súlade s ust. §
30 ods. 2 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu jeho námietka
je nedôvodná.

Napriek tomu, že správca dane a žalovaný hodnotili všetky uvedené dôkazy každý jednotlivo, zároveň
v ich vzájomnej súvislosti, pri hodnotení dôkazov nechali bez povšimnutia, že čo do preukázania

skutočnosti - výdavku za zaplatenie poskytnutia právnych služieb Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra
Petka podľa pokladničného dokladu zo dňa 13.03.2009, výdavkov na pracovné cesty do J., výdavkov
na krmivo pre psov a mestskú daň za psa za rok 2009, výdavku za registráciu a prevádzku domény
www.ibplus.sk , žalobca dôkaznú povinnosť splnil. Sú to práve správca dane a
žalovaný,ktorítvrdia,ženaprieklistinnýmdôkazomsvedčiacimvprospechžalobcu,žetietovýdavkyboli

zaúčtovanévjehoúčtovníctve,neslúžianadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľne
vynaložených žalobcom. Z uvedeného dôvodu sa dôkazné bremeno na preukázanie účelnosti týchto
výdavkov prenieslo na správcu dane. Správca dane sa obmedzil len na konštatovanie, že daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nereagoval na jeho výzvy na predloženie dôkazov, že uvedené
výdavkyslúžilinadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaloženýchžalobcom.

Daňový subjekt reagoval na výzvy správcu dane. Bolo povinnosťou správcu dane dôslednejšie skúmať,
či a za akým účelom bola poskytnutá právna pomoc žalobcovi Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra
Petka, či pracovné cesty žalobcu do Prahy nemohli poslúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov preukázateľne vynaložených žalobcom, či žalobca skutočne a so súhlasom vlastníka užíva
nehnuteľnosti na L. XX v J., za akým účelom ho užíva a či objekt je naozaj strážený jeho psami, a teda

či výdavky na krmivo pre psov a mestská daň za psa boli účelne vynaložené. Čo sa týka výdavkov
na registráciu a prevádzku domény www.ibplus.sk bolo povinnosťou správcu
dane dôslednejšie skúmať, či sa jedná o doménu žalobcu ako fyzickej osoby, alebo doménu obchodnej
spoločnosti IB PLUS SK, s.r.o. Táto skutočnosť zo samotného označenia domény www.ibplus.sk nevyplýva.

Skutkový stav veci správca dane musí zistiť presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť
o spravodlivom procese a právna veta, že pritom správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových
subjektov (§ 29 ods. 2 Zákona o správe daní), dáva správcovi dane zákonné právo, ale i povinnosť podľa
okolností prípadu a výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly
ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu k

preukázanosti jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane.

Až na základe výsledkov doplneného dokazovania s prihliadnutím na vyhodnotenie vierohodnosti
vykonaných dôkazov, vysporiadaním sa s ich mierou prispievajúcou k objasneniu objektívnej skutočnosti
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti a v spojení s výsledkami dovtedy vykonaného
dokazovania môže správca dane vyvodiť záver, či sporné daňové výdavky boli žalobcom skutočnevynakladané a ak boli, či súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov žalobcu.
Nedostatok tzv. vecnej súvislosti daňových výdavkov môže správca dane skúmať až po ozrejmení si
materiálnej existencie preverovaného daňového výdavku. Taktiež nemožno odvodiť nedostatok vecných

súvislostí daňových výdavkov len z poznatku, že týmto výdavkom nekorešpondujú zodpovedajúce a
predpokladané príjmy účtované žalobcom.

Správca dane v tomto prípade nepreskúmal dôsledne existenciu a účel výdavkov vynaložených
žalobcom, a preto v ďalšom konaní bude povinnosťou daňových orgánov odstrániť nedostatočne zistený
skutkový stav minimálne doplnením dokazovania formou svedeckých výpovedí tak advokáta, vlastníka

nehnuteľností užívaných žalobcom a ktoré sú zároveň aj miestom jeho podnikania. Následne vo veci
opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zrozumiteľné.
Zároveň bude povinnosťou daňových orgánov vyporiadať sa aj s ostatnými námietkami žalobcu, najmä
v súvislosti s jeho námietkou zaujatosti vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa §
250j ods. 2 písm. c), d) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 489,06 Eur, ktoré boli vypočítané
podľa § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“) podľa nasledovného
vyčíslenia:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky- vo výške:

základná sadzba tarifnej odmeny........................................................... 127,16 EUR

režijný paušál..............................................................................................7,63 EUR

DPH 20 %.................................................................................................26,96 EUR

Spolu vo výške........................................................................................161,75 EUR

2. písomné podanie na súd- žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 21.12.2012 v zmysle
ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky- vo výške:

základná sadzba tarifnej odmeny............................................................127,16 EUR

režijný paušál..............................................................................................7,63 EUR

DPH 20 % .................................................................................................26,96 EUR

Spolu vo výške........................................................................................161,75 EUR

3. za konanie pred súdom- pojednávanie na Krajskom súde v Prešove dňa 13.06.2013 v zmysle ust. §
14 ods. 1 písm. c) vyhlášky- vo výške:

základná sadzba tarifnej odmeny............................................................130,16 EUR

režijný paušál...............................................................................................7,81 EUR

DPH 20 %..................................................................................................27,59 EUR

Spolu vo výške........................................................................................165,56 EURSúd priznal žalobcovi náhradu právneho zastúpenia v celkovej výške 489,06 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č.
ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v V. L., a.s., variabilný symbol: XXXXXX.

Súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 70 Eur za zaplatený súdny poplatok, ktorý je
žalovaný povinný zaplatiť priamo žalobcovi.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.