Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Miklošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205948
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7714205948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého A. R., Y..

XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov,
dieťa rodičov: A.Z. R., Y.. XX.XX.XXXX, V. XXX a Z. Z., Y.. X.X.XXXX, Zariadenie núdzového bývania,
E. XX, okr. C., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletého A. R., Y.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima
na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v
platnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa domáhala návrhom vo veci samej, doručenom súdu dňa 14.4.2014, zverenia maloletého

syna A. do svojej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške zodpovedajúcej 30% sumy
životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, z dôvodu, že svojho druha, otca dieťaťa v
marci 2014 opustila.

Otec vo svojom podaní doručenom súdu dňa 2.5.2014 sa domáhal zverenia maloletého Adama do
svojej starostlivosti bez uvedenia dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.11.2014 bolo zistené, že zo vzťahu A. R. a Z. Z. pochádza 4
deti, R. ( r.2007), A. ( 2009), A. (2011) a A. ( 2003 ). Všetky 4 deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti
otca v Obci V.. Rodina obýva rodinný dom. Maloleté deti A. a A. sú v celodennej osobnej starostlivosti
otca, ktorému pomáha s výchovou stará matka p. G. L. a otcova družka p. R. J.. Maloletý R. navštevuje

nultý ročník základnej školy a maloletý A. je žiakom 5.ročníka základnej školy.

Otec je na rodičovskej dovolenke, jeho príjmom je rodičovský príspevok 203,20€ a prídavok na dieťa,
v celkovej výške 94,08€.

Dňa 10.11.2014 bolo ÚPSVaR Trebišov vykonané šetrenie v domácnosti matky, ktorá v tom čase bývala
v Obci Z. v nájme u p. I.. Vo svojej starostlivosti má maloletého Z. ( 2014 ) a N. ( 2006 ). Ďalej bolo zistené,
že je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 180,30 € a prídavok na dve deti 47,04€.Z podania matky doručeného dňa 1.12.2014 súd zistil, že od 20.11.2014 sa matka s deťmi nachádza v
Zariadení núdzového bývania v Obci E.R.. So zverením maloletého A. do osobnej starostlivosti otca a
určením minimálnej sumy výživného súhlasí.

Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a
26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm.
c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení).

Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú
podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne

nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú na starostlivosti o dieťa. Maloletý A. je niekoľko mesiacov vo
výlučnej osobnej starostlivosti otca. Matka sa na starostlivosti o dieťa nepodieľa, dieťa nenavštevuje, na
jeho výživu ničím neprispieva. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd návrhu otca vyhovel a v
zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods.1 Zákona o rodine zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti
otca.

Matke zároveň uložil vzhľadom na jej aktuálne sociálne pomery v zmysle citovaného ustanovenia
§ 65 ods.1 v spojení s § 62 ods.3 Zákona o rodine povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou
zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti
predstavuje sumu 27,13 € ( výška minimálneho výživného ). V tejto súvislosti súd poukazuje, že sumy
životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.