Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010368
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714010368.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
09.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., G. Č.. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

23.10.2013 v čase o 11.38 hod. v Martine, asi 50 metrov južne od mosta nachádzajúceho sa na Ul.
Robotníckej, na západnom brehu rieky Turiec, v rybárskom revíry č. 3-4430-6-1 (lososovo lipňový revír
s výskytom hlavátky), pomocou rybárskej udice vybavenej navijakom, silónom a návnadou, ktorú tvoril
červík, aj napriek tomu, že nebol držiteľom platného rybárskeho lístku a povolenia na lov rýb, chytal
ryby, teda lovil ryby v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 písm. g/, § 15 písm. g/ zák. č. 139/2002
Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, pričom do jeho zadržania príslušníkmi polície žiadnu rybu
neulovil,
t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a ryby lovil
zakázaným spôsobom,
č í m s p á c h a l

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 22/14/5506 podal dňa 18.03.2014 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvinenému V. P., stíhanému pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. ,
ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov, prečítaním výpovede poškodeného z prípravného konania, zápisnice o konfrontácií,
oboznámením sa s obrazovo zvukovým záznamom ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise,
pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný V. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je nevinný zo
skutku uvedeného v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že išiel pre deti. Deti sú v Z. Š., išiel peši. Videl ho tam
kamarát P.. Ten ho zavolal, aby mu dával pozor na udicu. On udicu v rukách nedržal. On si odbehol kúpiť
pivo a cigarety na benzínku. Medzitým ho zastavila policajná hliadka. On udicu v rukách nedržal. Je tam
taký most. Udica bola položená na zábradlí, on ju do rúk nechytal.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora súd prečítal skoršiu výpoveď obžalovaného z
prípravného konania, kde uviedol, že niekedy na jeseň roku 2013, mohlo byť okolo 11.00 hod., vtedy
išiel z G., kde býva do školy pre deti. Keď prechádzal cez most rieky Turiec na ul. Robotníckej v Martine,
tak na brehu rieky zbadal jeho kamaráta S. Ď., predtým sa volal P., ako chytal ryby. S. ho poprosil, aby
mu postrážil veci, ktoré mal pri sebe, že si potrebuje odbehnúť, že sa vráti za chvíľu. Po S. odchode stál
pri tých veciach, udicu, ktorú mal pri rybačke, tak táto bola opretá a nahodená pri železných schodoch,
o zábradlie, ktoré je na brehu rieky. On háčik s návnadou nevidel, lebo háčik bol ponorený vo vode, videl
len plaváčik. On tam stál pri týchto veciach asi 10 alebo 15 minút, potom prišla hliadka polície. Tesne
predtým ako prišla hliadka polície zadržal udicu rukou, lebo ju sťahovalo do rieky, aby ju voda nezobrala.
On nechytal ryby, len udicu pridržal vtedy, keď prišli policajti za ním. Celý čas od kedy prišiel za S. Ď. na
breh rieky bola udica nahodená, on nevedel, aká bola návnada na udici, udicu vytiahol až Ď. keď prišiel
na miesto, kde boli aj policajti. On žiadne ryby nechytal, ani žiadnu rybu nechytil, len strážil veci Ď. a
pridržiaval mu nahodenú udicu, aby ju neodniesla voda. On nemá rybársky lístok ani rybárske povolenie.

Svedok K. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy vypovedal (rovnako
ako v prípravnom konaní), že je príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky. Dňa 23.10.2013
vykonával hliadkovú službu spoločne s kolegom Z. S.. V čase okolo 11.38 hod. prechádzali po Ul.
Robotníckej v Martine, kde na západnom brehu rieky Turiec, vo vzdialenosti približne 50 m južne od
mostu, ktorý premosťuje rieku Turiec na Ul. Robotníckej spozorovali muža, ktorý chytal ryby. Tento muž
stál pri kovovom zábradlí, v oboch rukách držal udicu, pričom táto udica bola nahodená vo vode. Udica
bola nahodená tak, že plaváčik bol na hladine rieky a háčik bol ponorený vo vode, v rieke. Tohto muža
nasnímali na kameru v mobilnom telefóne a neskôr tento záznam skopírovali na CD nosič, ktorý je
súčasťou predmetného spisu. Muž evidentne vykonával činnosť smerujúcu k uloveniu rýb, evidentne
chytal ryby s rybárskou udicou. Z uvedeného dôvodu sa rozhodli, že tohto muža skontrolujú. Muža
stotožnili ako osobu V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XX, S.. Od P. vyžiadali potrebné doklady k
lovu rýb, pričom im tento nepredložil žiadne, uviedol im, že nemá rybársky lístok ani rybárske povolenie.
P. im uviedol, že bol s kamarátom P. na brehu rieky a tento P.Á. mu dal postrážiť udicu, lebo P. musel
na chvíľu z miesta odísť. Oni P. zabránili k ďalšiemu lovu rýb, vyzvali ho, aby prestal s činnosťou, lebo
nemal rybársky lístok a ani rybárske povolenie. P. vytiahol nahodenú udicu a položil ju na breh rieky. Po
asi 10 minútach od ich príchodu na miesto za P. prišiel aj S. Ď., ktorého tiež stotožnili, bola to osoba,
ktorú P. označil ako P.. Tohto na mieste vyťažili k veci, pričom im uviedol, že nechal V. P. postrážiť svoju
udicu, lebo si musel ísť niečo na chvíľu vybaviť. Ď. tiež vyzvali aby sa im preukázal dokladmi potrebnými
k lovu rýb, vtedy im predložil platný rybársky lístok a platné rybárske povolenie. Na mieste vykonal
fotodokumentáciu miesta ako aj udice, ktorou P. vykonával lov rýb, pričom pri tomto dokumentovaní
zbadal, že na háčiku udice je uchytená návnada a to červík, bola to dážďovka. Keď chcel toto odfotiť,
Ď. túto červíkovú návnadu z háčika odstránil a hodil ju do trávy. Ď. si na mieste pobalil svoje veci a z
miesta odišiel. V. P. predviedli na OO PZ Martin-západ, kde ho vypočuli k veci.

Svedok Z. S. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je
príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Dňa 23.10.2013 bol v službe. S kolegom K. O.
vykonávali hliadkovú službu v služobnom obvode OO PZ Martin-západ. V čase okolo 11.38 hod.
prechádzali so služobným motorovým vozidlom popri rieke Turiec na Ul. Robotníckej v Martine v blízkostí
teplární. Tu na západnom brehu rieky Turiec, asi 50 m južne od mostu, ktorý prechádza ponad rieku
Turiec na Ul. Robotníckej spozorovali muža, ktorý vykonával lov rýb s udicou. Tento muž stál na kovovom
zábradlí, ktoré sú súčasťou schodov, ktoré sú na brehu rieky a toto zábradlie je v bezprostrednej blízkosti
rieky Turiec. Muž oboma rukami držal telo udice, pričom ostatná časť udice a to silón, plaváčik a háčik
bola vo vode. Tento muž s udicou poťahoval tak, ako to obvykle robievajú rybári pri love rýb, evidentne
vykonával činnosť smerujúcu k výlovu rýb, vie ako sa lovia ryby, teda lovil ryby. Tohto muža kolega
K. O. nasnímal na kameru v mobilnom telefóne a neskôr tento záznam skopírovali na CD nosič, a
tento odovzdali aj so zabezpečenými spisovým materiálom do trestného konania. Muža skontrolovali,
či má platné doklady k lovu rýb. Muža stotožnili, jednalo sa o V. P.W.. Od tohto P. vyžiadali potrebné
doklady k lovu rýb, pričom žiadne nemal, povedal im, že nemá rybársky lístok ani rybárske povolenie.
P. vyťažili k lovu rýb, pričom im uviedol, že bol s kamarátom P. na brehu rieky Turiec a tento P. mu
dal postrážiť udicu, lebo P. musel na chvíľu odbehnúť. P. vyzvali, aby prestal s činnosťou, lebo nemal
rybársky lístok a ani rybárske povolenie. P. vytiahol udicu z rieky a položil ju na breh. Po asi 10 minútach
od spozorovania P. na miesto prišiel aj kamarát P., ktorého nazval P., oni ho ale stotožnili ako S. Ď..
Ď. tiež skontrolovali, mal platný rybársky lístok aj rybárske povolenie a tiež ho vyťažili k veci, na čo im
uviedol, že nechal P. postrážiť svoje veci a aj udicu, lebo si musel ísť niečo na chvíľu vybaviť, niekde
odbehnúť. Na mieste kolega O. vykonal fotodokumentáciu, pričom pri tomto dokumentovaní s kolegom
videli, že na háčiku udice je uchytená červíková návnada, bola to dážďovka. Keď chcel kolega odfotiť
túto červíkovú návnadu, Ď. túto návnadu z háčika odstránil a hodil ju. Ď. si na mieste pobalil svoje veci
a odišiel preč. V. P. predviedli na OO PZ Martin-západ, kde ho vypočuli k veci.

Svedok S. Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň si zobral veci, že ide na rybačku. Prišiel k
vode a to v časti, kde sa prítok vlieva do Turca. Je to oproti benzín pumpe. Veci si vyložil, riadne zapísal
do povolenky číslo revíru, udicu oprel o taký mostík. On si rozbalil tie veci, že ide vybrať návnadu. Vtedy
zistil, že malý kýblik, v ktorom má návnadu, si zabudol doma. V tom čase videl, že ide V. - obžalovaný. On
ho poprosil, či by mu postrážil veci, nechcelo sa mu to znova všetko baliť s tým, že on pôjde do obchodu si
kúpiť návnadu. On sa tam chvíľu zdržal a za chvíľu mu volal V., aby prišiel a povedal mu, že prišli policajti.
Keď prišiel znova na to miesto, kde chcel chytať ryby, policajtom sa preukázal platným rybárskym lístkom.
Čo si všimol, jeho ruksak s rybárskymi potrebami bol dole pri rieke a udica bola položená hore na brehu.
Roba len poprosil, aby mu postrážil udice. On nemal na čo chytať. V. určite nepovedal, že si môže chytať
ryby. Nemal na čo. On na ten háčik nemohol dať žiadnu návnadu, on žiadnu návnadu nemal, preto si
odbehol kúpiť návnadu. Keď prišiel na to lovné miesto, keď zodvihol udicu, nevidel tam dážďovku, bola
tam iba tráva, ktorá sa tam mohla dostať preto, keď zdvihol udicu. Ten čas, kedy V. požiadal, aby mu
postrážil udicu a on odišiel do doby, keď sa vrátil, na požiadanie obžalovaného mohlo ubehnúť 10-15
minút. Policajti videli, že v rukách má sáčky na krmivo, že si to bol kúpiť, ako aj návnadu. Na otázky
samosudcu svedok vypovedal, že na udici mal silon, plaváčik a háčik. Keď zdvihol udicu, všimol si, že je
v takom istom stave, ako bola. On bol za ten skutok potrestaný peňažnou pokutou miestnym rybárskym
zväzom a to za to, že dal kamarátovi postrážiť udicu. Neznalosť zákona neospravedlňuje. On nevedel,
že keď dá niekomu postrážiť udicu s vecami, že bude za to potrestaný, pričom podotkol, že udica nebola
nahodená. Bola len pripravená na lov.

Svedok poškodený F.. E. E. v prípravnom konaní vypovedal, že zastáva funkciu predsedu Slovenského
rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie Martin, zo sídlom Martin, Ul. Hrdinov SNP č. 53 a je štatutárnym
zástupcom tejto organizácie. Ku skutku, z ktorého je obvinený V. P., uvádzal, že sa konania dopustil v
rybárskom revíre, ktorý je v správe ich organizácie a že týmto konaním obvinený zasiahol do výkonu
rybárskeho práva, teda do výkonu práv rybolovu ich organizácie. Keďže nedošlo k výlovu rýb, nebola
spôsobená žiadna materiálna škoda. Ako poškodená strana po poučení podľa § 46, ods. 1,3/Tr. poriadku
sa týmto pripojil k trestnému stíhaniu obvineného V. P., čo sa týka náhrady spôsobenej škody, tak týmto
konaním ich organizácii mimo morálnej ujmy k hmotnej škode nedošlo, preto si neuplatňujú žiadnu
náhradu škody.

Podľa § 270 ods. 2 súd oboznámil prítomné procesné strany s fotodokumentáciou na č.l. 24 - 27 spisu
ako i s kamerovým záznamom - obrazovo zvukovým záznamom - na č.l. 30 spisu. Z obrazovo zvukového

záznamu nepochybne vyplýva, že obžalovaný V. P. drží oboma rukami udicu, ktorá je nahodená vo vode
a obžalovaný poťahuje udicou, ako to robia rybári.

Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to najmä
výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Trestného činu ( prečinu ) pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví
zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto
ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo
nájdené. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., keďže neoprávnene zasiahol do
výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a ryby lovil zakázaným spôsobom. V danej veci
bolo preukázané, že obžalovaný nie je držiteľom žiadneho druhu povolenia na lov rýb ani rybárskeho
lístka, čo sám obžalovaný priznal. Obžalovaný okrem toho, že lovil ryby bez povolenia, použil i zakázaný
spôsob lovu s použitím nástrahy - červíka, pričom takýto spôsob lovu rýb zakazuje ust. § 15 ods. 1 písm.
g/ zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v platnom znení. Rybársky revír Turiec 1 ( č. revíru 3-4430-6-1 )
má pritom charakter revíru lososového - lipňového s výskytom hlavátky a tento je v užívaní Slovenského
rybárskeho zväzu, Mestská organizácia SRZ Martin.

Obrana obžalovaného spočíva v tom, že on žiadne ryby nechytal a ani nechytil, len postrážil veci P., on
udicu do rúk nechytal. Udica bola položená na zábradlí.

Obžalovaný je zo spáchania činu, t.j. že bez povolenia lovil ryby, a to navyše v lipňovom revíry s
použitím zakázanej nástrahy (červíka), bez akýchkoľvek pochybností usvedčovaný výpoveďami svedkov
príslušníkov Policajného zboru OO PZ Martin - západ - K. O. a Z. S.. Uvedení svedkovia zhodne
vypovedali ako západnom brehu rieky Turiec spozorovali muža, ktorý chytal ryby. Tento muž stál
pri kovovom zábradlí, v oboch rukách držal udicu, pričom táto udica bola nahodená vo vode. Udica
bola nahodená tak, že plaváčik bol na hladine rieky a háčik bol ponorený vo vode, v rieke. Tohto
muža nasnímali na kameru v mobilnom telefóne a neskôr tento záznam skopírovali na CD nosič,
ktorý je súčasťou predmetného spisu. Muž evidentne vykonával činnosť smerujúcu k uloveniu rýb,
evidentne chytal ryby s rybárskou udicou. Z uvedeného dôvodu sa rozhodli, že tohto muža skontrolujú.
Muža stotožnili ako osobu V. P., nar. XX.XX.XXXX. Ďalším usvedčujúcim dôkazom, ktorý preukazuje
vinu obžalovaného je obrazovo zvukový záznam na č.l. 30 spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že
obžalovaný V. P. drží oboma rukami udicu, ktorá je nahodená vo vode a obžalovaný poťahuje udicou, ako
to robia rybári pri love rýb, teda podľa názoru súdu evidentne vykonával činnosť smerujúcu k lovu rýb.
Zo zadováženej fotodokumentácie na č.l. 25-26 spisu je zrejmé, že obžalovaný pri love používal prút,
na ktorom sa nachádza navijak s navinutým vlascom, s plaváčikom a s háčikom. Ide teda o udicu plne
funkčnú, pripravenú a spôsobilú na lov rýb. Svedkovia - príslušníci polície - naviac pri zdokumentovaní
činu zbadali, že na háčiku udice je uchytená návnada a to červík - dážďovka.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného, ktorú súd
vyhodnotil ako účelovú.

Pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia skutku, súd poukazuje, že na naplnenie znakov skutkovej
podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. zákon nevyžaduje, aby páchateľ lovil ryby s
úmyslom si ich privlastniť resp. aby nejakú rybu skutočne aj ulovil, prípadne si ulovenú rybu privlastnil,
či spôsobil svojím konaním škodu na majetku. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa v danom prípade
postačuje samotný lov rýb bez povolenia. Nezáleží pritom ani na použitom spôsobe lovu rýb, ktorý
môže byť rôzny napr. na položenú, na plávanú, muškárenie, prívlač, s použitím rybárskeho prúta s
navijakom, prúta bez navijaka, lov s čereňom, či iný vyhláškou presne nedefinovaný spôsob lovu ( § 17
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 185/2006 Z.z. ). Spôsob lovu rýb má však význam z
toho hľadiska, či v konkrétnom prípade ide o spôsob lovu povolený alebo zakázaný. Obžalovaný by sa

teda prečinu pytliactva dopustil aj v prípade ak by žiadnu rybu neulovil alebo by lovil ryby podľa zásady
"chyť a pusť" tzn. bez privlastnenia si úlovku. Inak povedané i pri športovom rybolove vykonávanom
podľa zásady "chyť a pusť" musí byť loviaci rybár držiteľom povolenia na lov rýb, rybárskeho lístka
a samozrejme je povinný ryby loviť len za dodržania všetkých podmienok ustanovených zákonom o
rybárstve, vykonávacou vyhláškou a v súlade s rybárskym poriadkom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. V. P. má podľa aktuálneho odpisu z registra
trestov doposiaľ 6 záznamov. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
2T/97/2005 zo dňa 07.11.2005, právoplatným dňa 07.11.2005, ktorým bol uznaný za vinného z trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1, písm. f) Tr. zákona účinného do
31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac v I. NVS., ktorý vykonal
19.07.2006
Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. Na druhej strane zistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. tzn. predchádzajúce odsúdenia za trestné činy.
Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd bol povinný postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona
zvyšovať dolnú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby, v
tomto konkrétnom prípade dolná hranica je stanovená vo výmere 0 a horná vo výmere 2 rokov, teda
rozdiel je 24 mesiacov a jedna tretina z tohto rozdielu (24 : 3) je 8 mesiacov. Po takomto zvýšení dolnej
hranice súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov ( 0 + 8
mesiacov) až na 2 roky.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného ako i na okolnosti prípadu - na nápravu
obžalovaného postačí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý súd obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 2 roky, teda v dolnej polovici trestnej sadzby.

Súd vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody považuje za dostatočný preto, aby
obžalovanému zabránil dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň
bol výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.