Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207443
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114207443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s.,

so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 49240901, zastúpeného: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti žalovanému: C. S., A.. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného v konaní
opatrovníkom M. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Q. A. S., o zaplatenie 26.962,66 Kč, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12.985,80 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne
zo sumy 12.985,80 Kč za obdobie od 19.02.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 24,84 % ročne zo sumy 12.985,80 Kč za

obdobie od 19.02.2013 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.03.2013 sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 26.962,66 Kč, zmluvného úroku vo
výške 24,84 % ročne zo sumy 19.695,06 Kč, za obdobie od 19.02.2013 do zaplatenia ako aj úroku z
omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 19.695,06 Kč za obdobie od 19.02.2013 do zaplatenia.
Predmetný nárok uplatnil zo zmluvy o vydaní kreditnej karty, z ktorej bola žalovaným vyčerpaná suma
34.236,80 Kč, pričom na jednotlivých platbách bolo zaplatených 24.485,- Kč. Keďže úver nebol riadne
splácaný, došlo k jeho zosplatneniu ku dňu 18.02.2013. Uplatnená suma tak predstavuje kapitalizovaný

úrok z omeškania od uvedeného dátumu, kapitalizovaný úrok, nesplatenú istinu ako aj poplatky za
výbery v hotovosti v bankomatoch a upomienky odpočítaných došlých platieb.

Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol mu
ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Opatrovník žalovaného sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, všeobecných obchodných podmienok, žiadosti o
vydanie kreditnej karty, zmluvy o vydaní kreditnej karty, súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty, prehľadu
úrokových sadzieb, okamžitej splatnosti kreditnej karty ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:Na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty bola žalovanému vydaná kreditná karta dňa 04.03.2011.
Požadovaný úverový limit činil 30.000,- Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou pre bezhotovostné
transakcie 24,84 % ročne a pre transakcie pre výber z bankomatov 30 % ročne. Ako vyplýva z výpisu

z účtu kreditnej karty, z tejto bolo od 23.03.2011 do 21.06.2013 vyplatené 34.236,80 Kč, pričom došlo k
splateniu sumy 24.485,- Kč. Následne podaním zo dňa 11.02.2013 bola vyhlásená okamžitá splatnosť
kreditnej karty pre nesplácanie dlžnej sumy. Do vyhlásenia okamžitej splatnosti kreditnej karty boli
vyčíslené nesplatené úroky vo výške 6.709,26 Kč a úroky z omeškania vo výške 7.267,60 Kč, poplatky
za výber v bankomatoch činili 3.234,- Kč a platby zo strany žalovaného 24.485,-Kč.

V súlade s naradením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné

záväzky (Rím I.) čl. 4 „Rozhodné právo pri absencii voľby“, bod 1. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákonníku smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka
poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté

peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty,
a v téže měně platit úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanského zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Konkrétne podľa § 52 ods. 1 OZ spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o

dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé
straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své
obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná

v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkáchzjednávaníspotřebitelskéhoúvěru.Opäťjepotrebnévychádzaťzozneniazákonaúčinného
v čase uzavretia zmluvy.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd

považoval za dôvodné upravenej žalobe vyhovieť okrem doby, do ktorej má žalovaný platiť zmluvné
úroky. Žalobca ho totiž žiadal priznať až do zaplatenia úveru. Podľa názoru súdu však platenie
zmluvného úroku možno požadovať len do dohodnutej splatnosti úveru t.j. v danom prípade ako to bolo
uvedené v úverovej zmluve. V tejto zmluve nebol daný pevný termín splatnosti, nakoľko k splácaniu
malo dôjsť len do výšky minimálnej splátky. Ak si teda účastníci úverovej zmluvy dohodnú úverové

obdobie, potom veriteľ má nárok na odplatu teda úroky len za dohodnuté úverové obdobie. Po tomto
období totiž veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Výška
úrokov z omeškania v občianskoprávnych sporoch je pritom limitovaná nariadením vlády ČR č. 142/1994
Sb. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania a to vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je tak vrozpore so zákonom a ak by v tomto smere existovalo aj zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho
musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 OZ. Uvedený právny názor
vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012. na jeho podporu možno

poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd
zdôraznil, že dohodnuté úroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria len do splatnosti jeho dlhu.
Podobne možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súde SR IV. US 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012,
ktorý odmietol sťažnosť veriteľa v tomto smere ako neopodstatnenú. Tá sa týkala rozsudku Okresného
súdu v Prešove č.k. 29C/131/2011-127 a rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Co/30/2012-145 zo

dňa 30.5.2012. Súdy v nich vyslovili názor, že pri zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie už úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré
by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie Krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp.
také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

Z obsahu spisu bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o vydaní kreditnej
karty, z ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky v prospech žalovaného. Tento nesplácal riadne svoj
dlh, preto súd ho považoval za právne dôvodné zaviazať na zaplatenie sumy 12.985,80 Kč, ktorá po
zostáva z vyššie uvedených položiek. Súd tiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania,
nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniasplnenímsvojichpeňažnýchzáväzkov,atodňom19.02.2013,

pričomvýškaúrokuzomeškaniavzmysle§517ods.2Občanskéhozákonníkavspojenís§1nariadenia
vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v platnom znení, odôvodňuje priznanie úroku z omeškania vo
výške 7,05 % ročne zo sumy 12.985,80 Kč.

Pokiaľ sa týka zamietnutého návrhu, tento bol zamietnutý v časti o splatenie zmluvného úroku, vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody.

V prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca bol pomerne neúspešný
a pomerne úspešnému žalovanému trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možnoodôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.