Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/260/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114218555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit

a.s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA legal, s.r.o., Tomášikova
23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Y. W., narodená XX. X. XXXX, bytom X. XXXX, S.,
o zaplatenie 392,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 143,42 eur, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy
79,45 eur od 4. 7. 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 63,97 eur od 4. 8. 2011
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 23.
5. 2011 uzavretú medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 248,95 eur) tohto Dodatku“ je neprijateľná.

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa3.7.2014domáhavočižalovanejzaplateniasumy
392,37 eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 79,45 eur od 4. 7. 2011 do zaplatenia, úroku z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 63,97 eur od 4. 8. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne

zo sumy 248,95 eur od 4. 12. 2012 do zaplatenia a náhrady trov titulom zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20. 11. 2013.

Žalovanej bol návrh doručený dňa 22. 1. 2015, ku ktorému sa nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo
dňa 2. 7. 2014, zmluvou o pripojení v znení dodatku zo dňa 23. 5. 2011, faktúrami na č.l. 6 až
9, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2013. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2013 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2013 uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s.
a žalobcom bola postúpená pohľadávka voči žalovanej.

Z formulárového tlačiva spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., označenom ako Zmluva o pripojení Fix
zo dňa 23. 5. 2011 vyplýva, že žalovaná na tlačive vyplnenom uvedenou spoločnosťou dňa 23. 5. 2011
potvrdilaprevzatiejednejmikroprocesorovejSIMkartynačísloXXXXXXXXXpreprogramPODĽASEBA
1 N. Dodatkom k zmluve o pripojení Fix zo dňa 23. 5. 2011 sa Slovak Telekom, a.s. sa zaviazal žalovanej

odpredať zľavnený mobilný telefón LG GS290 Cookie Fresh za sumu 1 euro. Žalovaná sa zaviala
zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a platiť paušálne poplatky mesačne. Zároveň sa žalovaná sa
zaviazala užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 4 uvedenej Zmluvy sa žalovaná
ako účastník zaviazala v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zo
strany podniku, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za porušenie zmluvných povinností (najmä

hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) tejto zmluvy v bode 2 Dodatku alebo v bode 3 Dodatku
alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných
podmienok) a následného vypojenia SIM karty (okrem iného riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a
poskytovanie služieb).

Z faktúry č. 7105717476 zo dňa 15. 6. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej

sumu 79,45 eur so splatnosťou 3. 7. 2011 za obdobie 15. 5. 2011 - 14. 6. 2011.

Z faktúry č. 7106767256 zo dňa 15. 7. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej
sumu 63,97 eur so splatnosťou 3. 8. 2011 za obdobie 15. 6. 2011 - 14. 7. 2011.

Zfaktúryč.7211772298zodňa15.11.2012vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcufakturovalžalovanej
sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené

dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom. Aktívna vecná

legitimácia žalobcu v tomto konaní nebola spochybnená.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými

časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených príloh
posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých služieb z
právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit. ustanovenia

§ 43 cit. zákona č. 610/2003 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných elektronických
komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluvách
o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca si
svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol žalovanej telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil
v súlade so zmluvou zo dňa 23. 5. 2011 a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými

faktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry žalobcovi za poskytnuté služby poskytované v
súlade s predmetnou zmluvou nesplnila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými jej boli účtované
mesačné poplatky za užívanie služieb v mobilnej sieti žalobcu. Súd považoval za dôvodnú požiadavku
žalobcu na zaplateniu sumy 143,42 eur (poskytnuté telekomunikačné služby), keď žalobca predložil k
návrhu faktúry na sumy 79,45 eur + 63,97 eur, a v tejto časti návrhu vyhovel. Na základe vykonaného

dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených príloh posudzoval uplatnený
nárok žalobcu ako vyplývajúci z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy
o pripojení, na ktorú sa žalobca v návrhu odvoláva, ktorú zároveň predložil, podľa zákona č. 610/2003
Z. z. Žalobca v návrhu tvrdí, že voči žalovanej si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaná
porušila svoju povinnosť v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok a to zotrvať počas

vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, je sankcionovaná
za to, že nesplnila riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Žalobca predložil na preukázanie
výšky žalovanej sumy faktúru vo výške 248,95 eur. Súd mal ďalej preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. postúpil na žalobcu zmluvou z 20. 11. 2013 aj pohľadávku voči žalovanej vo výške
žalovanej sumy. Súd návrhu žalobcu v časti zmluvnej pokuty 248,95 eur nevyhovel a návrh v tejto

časti ako nedôvodný zamietol vrátane príslušenstva zo sumy 248,95 eur. Z predložených listinných
dôkazov súd nemal za preukázané, že by žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, zabezpečenú zmluvnou
pokutou vo výške 248,95 eur, ktorá by viedla k následnému vypojeniu SIM karty žalovanej, pričom
podľa názoru súdu z jazykového výkladu bodu 4 Zmluvy je zrejmé, že ide o kumulatívne podmienky
nároku postupcu na zmluvnú pokutu, zdôraznené aj spojkou „a“. Žalobca nepreukázal ani ekvivalent

zvýhodnenia žalovanej zabezpečením predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu a nepreukázal
ani splnenie predpokladov prípadnej zodpovednosti žalovaného za škodu (postupcu). Žalobca na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda preukázanie porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanou, neoznačil žiadny dôkaz až do vyhlásenia dokazovania za skončené,
a tak s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho

tvrdenia o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.

Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka v platnom znení neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie
je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta

vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná
pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky

pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Súd skúmal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Je evidentné, že formulár „Dodatok k Zmluve
o pripojení“ bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vyhotovený vopred. Žalovaná tento štandardný

formulár uvedeného mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, ktorými zmluvy
o pripojení nepochybne sú, podpísala dňa 23. 5. 2011 bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý v bode
4 Zmluvy obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovanej ako účastníka, v prípade
porušenia niektorej z jeho povinností a následného vypojenia SIM karty, uhradiť postupcovi zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 eur. Neuniklo pozornosti súdu, že pre prípad porušenia povinností mobilného

operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve o pripojení vôbec dojednaný
prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom

vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť cenu služieb včas. Bez povšimnutianemožno ponechať ani skutočnosť, že žalovanú zaťažuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej
výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú (hociktorú) zo svojich
zmluvných povinností. Súd v danom prípade nemal preukázané ani splnenie podmienok pre prípadnú

zodpovednosť žalovanej za škodu. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako
aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,

ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť

identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedených dôvodov (neunesenie dôkazného bremena na
preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol.

Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako by bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej
výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovanej (ako aj každého iného spotrebiteľa),
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná.

Občiansky zákonník vyššie citovaným ustanovením (§ 53a ods. 1) zakazuje dodávateľovi používať

zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je

pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa, ods. 2 ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Súd nad rámec poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach Okresný súd Dunajská Streda
rozsudkom zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 12C/197/2011, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012

sp. zn. 15C/132/2010, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 9C/55/2012
opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení uplatňovanej v
tomto konaní žalobcom. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom právny predchodca žalobca
s poukazom na § 53a, ods. 1 OZ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu
jej neprijateľnosti vo zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú

pre žalobcu ako právneho nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútneneplatnej zmluvnej podmienky. Bolo by v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci
jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch)
rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v zmysle ustanovenia § 53a

O.s.p.) návrhu vyhovieť, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodný v celom
rozsahu a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku
považuje za neprijateľnú. Pričom neprijateľnú zmluvnú pokutu nie je možné znížiť tak ako je urobil

žalobca, keď sa domáha zaplatenia sumy 185,95 eur.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľaustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej

ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 4. 7. 2011 so sumou 79,45 eur, ak ako aj
s dňom vzniku omeškania 4. 8. 2011 so sumou 63,97 eur v splatnosti predložených faktúr. Výšku úroku
z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovanej 4.
7. 2011 bola vo výške 1,50 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 1,50 % + 8 bodov spolu
výška 9,5 % ročne a základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovanej 4. 8. 2011 bola vo

výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,50 % + 8 bodov spolu výška 8,75 %
ročne. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

keď žalovaný bol v konaní čiastočne úspešný 26 % (úspech žalovanej 63 % - neúspech 37 %), avšak
náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.