Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205811
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112205811.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: K.. P. J., A.
XX, J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Košice,
ul. Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI-
P-206/2011 z 19.01.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a mi e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného z XX.XX.XXXX J.-J.-J.--XXX/
XXXX, ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č.: V.-J.-V.-N.-XXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX a odvolanie K.. P. J. zamietol, resp. zrušil a celú záležitosť definitívne ukončil.

Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky,
Košice, rozhodnutím o priestupku z XX.XX.XXXX č. V.-J.-V.-N.-XXX/XXXX rozhodol, že obvinený z
priestupku K.. P. J. dňa 26.01.2011 v čase o 09.32hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej
značky Š. V., EVČ: J.-XXXCH C. J. smerom od križovatky H. P. smerom k predajni R., na ulici N.W. N.W.,
pričomnerešpektovaldopravnúznačkuSTOP,dajprednosťvjazdeabezzastaveniapokračovalvjazde.
Následne bol hliadkou PZ na ulici N. N.W. zastavený a kontrolovaný. K priestupku bola spracovaná

správa o výsledku objasňovania priestupku, kde sa vodič vyjadril a podpísal. Týmto konaním porušil §
3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s
poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona a uznáva sa vinným z priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22
ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. sa obvinenému ukladá pokuta vo výške 70 eur. Zároveň mu bola uložená
povinnosť uhradiť trovy konania 16 eur.

Prvostupňovýsprávnyorgánvodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeprivydávanírozhodnutiaopriestupku
vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom
spise, a to správou o výsledku objasňovania priestupku, zápisnicami o podaní výpovede svedkov K. N. a
F. W., dôkazovým materiálom K.. P. J. z 30.03.2011, videozáznamom z miesta priestupku, stanoviskom
k umiestneniu dopravného značenia od Magistrátu Mesta Košice, výpisom z evidenčnej karty vodiča -
K.. P. J. a vykonal všetky opatrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci.

Vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky v celku, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, žeobvinený sa priestupku dopustil. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali pochybiť vo svojom
rozhodnutí.

Určil druh výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy pri určovaní druhu sankcie a jej

výmery, prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný a na osobu páchateľa, ako aj jeho postoj k spáchanému priestupku. Uviedol, že obvinený
bol v sledovanom období dvoch rokov postihnutý za tri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, a to vo všetkých prípadoch porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. V
jeho prospech bral v úvahu iba fakt, že priestupkom nebol spôsobený žiaden škodlivý následok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný, rozhodnutím z XX.XX.XXXX J.-J.-J.-

N.-XXX/XXXX podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odmietol odvolanie odvolateľa.

Knámietkežalobcu,žetrvánasvojejnevine,ažežiada,abyodvolacíorgándefinitívnezrušilrozhodnutie
v celom rozsahu a ukončil takto šikanovanie jeho osoby uviedol:

Prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku postupoval v súlade so základnými pravidlami

konania a hodnotenia dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci. Postupoval v súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a
spáchanie priestupku odvolateľa, vyplýva z nahromaždeného spisového materiálu, ktorého súčasťou
je aj videozáznam z miesta spáchania priestupku, ako aj záznam o podaní vysvetlenia hliadky PZ,
ktorá daný priestupok zistila a zadokumentovala. Skutočnosť a tvrdenie odvolateľa, že „trvám na

svojej nevine“, ešte neznamená, že sa priestupku nedopustil. Prvostupňový správny orgán bol povinný
predvolaťobvinenéhozaúčelomústnehopojednávaniapriestupku,ktoréhosadopustil,apretozostrany
prvostupňového správneho orgánu nešlo o „šikanovanie“ obvineného, ale o riadne predvolanie na ústne
pojednávanie.

Namietanie žalobcu, že predvolaním ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 05.08.2011 bol vyzvaný,

aby sa dostavil na XX.XX.XXXX o XX.XX hod. na OR PZ v Košiciach, pričom zásielku z dôvodu,
že sa zdržiaval mimo bydliska, prevzal až 05.09.2011 a hneď napísal svoje vyjadrenie, ktoré člen
rodiny doručil osobne 08.09.2011 do podateľne OR PZ v Košiciach, teda v deň, kedy bolo stanovené
pojednávanie. Jeho požiadavka uvedená vo vyjadrení vyplývala hlavne z toho, že došlo k zmene
v osobe vyšetrovateľa a tiež to, že predvolanie bolo na predtlači, na akej bolo predvolanie zo dňa

01.03.2011. Nebola tam žiadna zmienka o náväznosti na rozhodnutie zo dňa 15.06.2011, a tak chcel
vedieť konkrétny dôvod takéhoto postupu. Namiesto odpovede bolo mu doručené nové rozhodnutie o
priestupku z 08.09.2011, z čoho vyplýva, že vyšetrovateľka mala vopred pripravené rozhodnutie a už
len vsuvka o jeho neospravedlnenej neúčasti a expedícia. Veľmi zaujímavá je aj rýchlosť tohto postupu.

Žalovaný ako odvolací orgán k tomu uviedol, že predvolaním z 05.08.2011 prvostupňový správny

orgán predvolal žalobcu za účelom ústneho pojednávania o priestupku, ktorého sa dopustil 26.01.2011,
pričom toto predvolanie žalobca prevzal 05.09.2011. V predvolaní bolo uvedené, že sa má dostaviť
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. na OR PZ Košice, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky, Košice a bolo tam uvedené, že za účelom ústneho prejednávania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke zo dňa 26.01.2011. Žalobca zároveň v

predvolaní bol poučený o možnosti dohodnúť si nový termín ústneho pojednávania v prípade, že mu
nevyhovuje a upozornený na právne následky nedostavenia sa na ústne pojednávanie. Má za to, že
žalobca bol riadne a včas predvolaný za účelom ústneho pojednávania. Preto ako účastníkovi konania
vyplývali mu aj povinnosti v zmysle § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., t.j. náležite sa ospravedlniť z
neúčasti na ústnom pojednávaní. Dňa 08.09.2011 prevzal splnomocnenec OR PZ v Košiciach písomné

vyjadrenie žalobcu a toto bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 09.09.2011, t.j.
nasledujúci deň po dni, kedy bol žalobca predvolaný. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca 08.09.2011
sa nedostavil na ústne pojednávanie, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil, prvostupňový správny
orgán postupoval v zmysle § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z. a prejednal priestupok aj v neprítomnostižalobcu. K zmene vyšetrovateľa v danej veci nedošlo, pretože Ing. Gabriela Fedorková vstúpila do
stavu manželského, a preto došlo k zmene jej priezviska. Predvolanie je úradná výzva, procesný úkon
správneho orgánu v konaní, adresované konkrétnej osobe, účelom ktorého je zabezpečiť jej osobnú

účasť na prejednaní veci a práva a povinnosti uvedené v predvolaní, sú rovnaké pre každého, komu
je predvolanie adresované, preto aj predvolanie je na deň 01.03.2011, ako aj 15.06.2011 adresované
žalobcovi, boli rovnaké, kde bola uvedená aj rovnaká spisová značka. V predvolaní bolo aj uvedené za
akým účelom sa má žalobca dostaviť a bol aj uvedený deň spáchania priestupku, t.j. 26.01.2011.

K námietke žalobcu, že vyšetrovateľka mala vopred pripravené rozhodnutie, žalovaný ako odvolací

orgánuviedol,žeprvostupňovýsprávnyorgánprivydávanírozhodnutiaopriestupkupostupovalvsúlade
so zákonom a inými právnymi predpismi, žalobca bol na ústne prejednanie priestupku riadne a včas
predvolaný a boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie bez jeho prítomnosti.

K námietke žalobcu, že bežný človek nevie o policajných postupoch, kým sa to nedozvie od policajného
prezidenta, body do hodnotenia nie sú za dodržanie riadneho postupu v správnom konaní, ale za
obvinenie. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že hodnotiaci systém zavedený v policajnom zbore,

nemá vplyv na počet vydaných rozhodnutí, nakoľko tieto musia byť vydané v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi.

Vo včas podanej žalobe, žalobca ako už bolo uvedené navrhol rozhodnutie žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX, č. J.-J.-J.-N.-XXX/XXXX zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie, uviedol
toto:

Okresný dopravný inšpektorát, OR PZ v Košiciach, v odôvodnení rozhodnutia odstavec 2, na prvej
strane uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu veci a hlavne, že k priestupku bola spracovaná
správa o výsledku objasňovania priestupku, kde sa vodič vyjadril a podpísal. Toto je absolútne klamstvo,
lebo rozhodnutie o priestupku č. J.-J.-V.-N.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je rozhodnutie
„exkluzívne“ v celom rozsahu, má byť založené v spise, lebo ho vrátil aj s opravou gramatiky a nezmyslov

červeným perom. Klamlivé je tvrdenie, že k priestupku bola spracovaná správa o výsledku objasňovania
priestupku, kde sa vodič podpísal. Žiadnu správu ani bol, ani nebola spracovaná, podpísal sa iba od
svoje skrehnuté vyjadrenie a inak za jeho prítomnosti pri tomto „objasňovaní“ nebola na druhej strane
napísanáaničiarkaaaninaústnompojednávaní,keďmuznehočítalavyšetrovateľka,akosaarogantne
správal po jeho ohradení, nechcela mu ho ukázať. Na prednej strane boli iba opísané údaje o jeho osobe

z dokladov a na tejto strane nie je jeho podpis, nakoľko mu bol vnucovaný až po jeho vyjadrení s tým,
že bol poučený, čo je obyčajná primitívna lož.

Odvolací orgán „presvedčivo“ na strane 3, odvolania v poslednom odstavci uvádza znova, že
prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného a zadokumentovaného spisového
materiálu. Nakoniec celý tento odstavec až do konca je veľmi „dojímavý“. Nechápe ale prečo tieto

„dokonalosti“ odvolací orgán svojím rozhodnutím o odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX č. J.-J.-J.-N.-XX/XXXX
zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

Zároveň na tej istej strane 3 odvolania v odstavci 1 uvádza, že vychádzal z nazhromaždeného spisového
materiálu, medzi ktorým je aj oprava rozhodnutia o priestupku - upovedomenie zo dňa 25.5.2011.
Zvláštny úkaz - všetko dokonale zistené, zadokumentované a všetko je treba opraviť a zrušiť.

Záležitosť ohľadom nezákonného postupu prvostupňového orgánu na nové ústne pojednávanie dňa
XX.XX.XXXX na XX.XX hod., ktorý tak široko a podrobne rozoberá odvolací orgán, uvádza, že
doručeným listom v tento deň sa náležite ospravedlnil a oprávnene sa dožadoval vysvetlenia k postupu
prvostupňového orgánu. Stále dúfa, že nežije v policajnom štáte, kde mu polícia nariadi každý jeho krok,
má právo sa slobodne brániť a žiadať vysvetlenie.Nepochopiteľné pre neho je to, že odvolací orgán z predchádzajúceho priebehu konania jasne videl
nezákonný postup prvostupňového orgánu, ktorý svojou podstatou napĺňa až skutkovú podstatu
šikanovania jeho osoby právnymi predpismi a neserióznymi až hanebnými výtvormi chce dokázať

pravdivosť svojich zistení, veľkoryso a široko rozsiahle obhajuje jeho ďalší nezákonný postup.

Trvá na tom, že vyšetrovateľka mal a vopred pripravené rozhodnutie a už len vsuvka o jeho neúčasti,
prišlo jej to zrejme vhod, lebo inak by takto promptne, ale nezákonne nepostupovala.

K dokumentácii priestupku poznamenáva, že na videu, ktoré som musel vidieť v aute polície, ani na
počítači pri ústnom pojednávaní som značku nevidel, dokonca sa dá pochybovať o jeho vozidle. Nuž
ale ako nebyť „hrdý“, keď dokážem len tak vyhádzať z križovatky auto neoznačené ako polícia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vysloviť, že žalobca nemá
právo na náhradu trov konania.

K námietkam žalobcu uvedeným v písomnej žalobe uviedol: Správa o výsledku objasňovania z
26.01.2011 je súčasťou spisového materiálu a z nej vyplýva, že žalobca ako podozrivý z priestupku po
poučení podal písomné vysvetlenie, ktoré potvrdil svojim podpisom. V správe je uvedené: „Na mieste

bola spísaná SVOP, na ktorú sa po poučení a prečítaní vlastnoručne vyjadril a podpísal, pričom na
prvú strane SVOP sa odmietol podpísať“. Teda písomné vyjadrenie žalobcu k priestupku je obsahom
správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola spísaná priamo na mieste spáchania priestupku
dňa 26.01.2011 hliadkou PZ, ktorá daný priestupok zistila a zadokumentovala. Že správa o výsledku
objasňovania bola spísaná hliadkou priamo na mieste vyplýva aj z tvrdenia žalobcu „Na prednej strane

boli iba opísané údaje o mojej osobe z dokladov.“ Údaje na prvej strane správy o výsledku objasňovania
priestupku, sú údaje týkajúce sa osoby, ktorá sa mala dopustiť priestupku a údajov aute, ktoré zisťuje a
zapisuje hliadka PZ priamo na mieste spáchania priestupku. Skutočnosť, že žalobca správu nepodpísal
na prvej strane, neznamená, že nebola spísaná priamo na mieste spáchania priestupku. Napokon sám
žalobca, čo je uvedené na správe, odmietol prvú stranu podpísať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z

30.03.2011vyplýva,žežalobcasatamvyjadril,čopotvrdilajsvojimpodpisom.Tvrdeniažalobcuohľadne
vypísania prvej strany správy o výsledku objasňovania spísanou hliadkou PZ dňa 26.01.2011 považuje
za účelové v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Súčasťou priestupkového spisu je aj rozhodnutie o
odvolaní č. J.-J.-J.-N.-XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorým odvolací správny orgán zrušil prvostupňového
správneho orgánu o priestupku z 15.06.2011 a uviedol konkrétne dôvody zrušenia rozhodnutia.

Zastáva názor, že tak zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho správneho
orgánu nedošlo k šikanovaniu žalobcu. Vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal každou námietkou
žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní. Má za to, že prvostupňový správny orgán riadne a včas predvolal
žalobcu za účelom ústneho pojednávania, preto mu ako účastníkovi konania vyplývali aj povinnosti
v zmysle § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. náležite sa ospravedlniť z neúčasti na ústnom

pojednávaní. Dňa 08.09.2011 prevzal splnomocnenec OR PZ v Košiciach písomné vyjadrenie žalobcu:
„Vyjadrenie k predvolaniu ORPZ-KE-ODII-P-126/2011-por.Ing.Gabriela Kamenická“. Toto vyjadrenie
bolo prvostupňovému správnemu orgánu podľa odtlačky prezentačnej pečiatky doručené 09.09.2011,
t.j. nasledujúci deň po dni, nakedy bol žalobca predvolaný. Žalobca 08.09.2011 sa nedostavil na ústne
prejednanie priestupku, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil, a preto prvostupňový správny orgán

postupoval v zmysle § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a prejednal priestupok v neprítomnosti žalobcu.
Práva žalobcu slobodne sa brániť a žiadať vysvetlenie, nebolo zo strany správnych orgánov porušené.
Žalobca mal možnosť slobodne sa brániť a žiadať vysvetlenie, nakoľko bol prvostupňovým správnym
orgánom riadne a včas predvolaný za účelom ústneho prejednania, ale keďže sa ústneho pojednávania
nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, sám nevyužil právo nato, aby sa mohol slobodne

brániť a žiadať vysvetlenie pred prvostupňovým správny orgánom. Aj s touto námietkou sa žalovaný v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

Ak by sa žalobca nedopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nebol
by hliadkou PZ jeho priestupok zadokumentovaný a nebol by vôbec hliadkou PZ ani zastavený.Priestupok, ktorého sa dopustil 26.01.2011 bol hliadkou PZ zadokumentovaný aj videozáznamom, ktorý
bol žalobcovi poskytnutý k nahliadnutiu tak na mieste spáchania priestupku, ako aj prvostupňovým
správnym orgánom počas ústneho pojednávania. Skutočnosť, že na videozázname nie je viditeľná

dopravná značka P2 (STOJ, daj prednosť v jazde) neznamená, že žalobca sa priestupku nedopustil.
Existencia dopravnej značky P2 na mieste spáchania priestupku bola preukázaná okrem správy o
výsledku objasňovania priestupku spísanej hliadkou PZ priamo na mieste spáchania priestupku, aj
oznámením Magistrátu Mesta Košice zo 17.08.2011, v ktorej uviedol „Pred križovatkou pri výjazde od
H. P. na ul. N. N.W.Á. bola dňa 26.01.2011 umiestnená dopravná značka P2“. V závere uviedol, že

prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria
súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za
hodnoverné a presvedčivé.

Súd v konaní podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) na
nariadenom pojednávaní po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného oboznámením
sa s písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu

prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupom orgánom verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a

postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.)

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na

svojich právach. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny
orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 1, 2, 4 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX
hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. V., evidenčné číslo J.-XXXCH v J. smerom
od križovatky H. P. smerom k predajni R. na ulici N. N.W., pričom nerešpektoval dopravnú značku

STOJ, daj prednosť v jazde a bez zastavenia pokračoval v jazde. Týmto konaním žalobca porušil § 3
ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 137 ods. 2 písm.
g/ bol uznaný vinným z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. Skutočnosť, že
žalobca sa dopustil uvedeného priestupku bola preukázaná listinnými dôkazmi, a to správou o výsledku
objasňovania priestupku z 26.01.2011, zápisnicami o podaní vysvetlenia členov hliadky PZ K. N. a F. W.,

dôkazovým materiálom predloženým žalobcom z 30.03.2011, stanoviskom k umiestneniu dopravnéhoznačenia Magistrátu Mesta Košice, výpisom z evidenčnej karty vodiča - žalobcu, videozáznamom,
zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 30.03.2011 a 08.09.2011.

Úlohou súdu podľa obsahu žaloby je posúdiť, či postup správnych orgánov v konaní o prejednaní

priestupku bol v súlade so zákonom.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti
obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené zák. č.
721/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje obvinenému z priestupku širší
okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku.
Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj

k dôkazom uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu podávať návrhy a opravné prostriedky.
K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená,
že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nich pochybnosti, musí
rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 ustanovuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,

vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou
č. 4 uvádza zák. č. 71/19667 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), to znamená, že správne
orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§
3), ustanovenie Správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.),
ako aj ustanovenia Správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie

rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich
je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri
rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V
neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s článkom

7 Ústavy SR, majú prednosť pred zákonmi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto
zásada je zakotvená nie len v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších
ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny

orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti
dôležité pre posúdenie veci (úplné zistenie). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia,
ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presné zistenie).

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných
prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou
danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj vyšetrovacieho princípu,

na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené. Taktiež zo zásady hospodárnosti
a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). To však neznamená, žeby
správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v
zásade charakter konania o trestnom obvinení, nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku,
základné zásady správneho konania a článok Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(uverejneným v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.Podľa článku 1 ods. 2 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny
štát. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy,

ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi.

Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) je medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR, je postavený na
úroveň Ústavného zákona. To znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba

zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípom
právnemu štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané.

Súčasťouprávanaspravodlivýprocesjeprávonaspravodlivésúdnekonanie,ktorésubsumujezákladné
súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené Občianskemu súdnemu
poriadku a Trestnému poriadku. So štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na
konanie správne a exekučné.

Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princípy „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť
súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“.

Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva odsúdeného z trestného činu. Podľa písm. d/
citovaného článku, obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti
sebeadosiahnuťpredvolanieavýsluchsvedkovvosvojprospechzarovnakýchpodmienokakosvedkov

proti sebe.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je rozhodujúca kvalifikácia protiprávneho
konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom, napr. v rozsudkoch
Kadubec proti Slovensku a Lalko proti Slovensku (rozsudky sú z 02. septembra 1998), v ktorých išlo
o právo na preskúmanie rozhodnutia o postihu za priestupok súdom. Európsky súd pre ľudské práva

vychádzal najmä zo zákona o priestupkoch, ktorý je adresovaný všetkým občanom, je jeho predpis,
ktorý by bol adresovaný iba obmedzenej skupine občanom a aj taktiež, ktoré boli v predmetných veciach
uložené pokuty vo výške (1.000,- Sk a 300,- Sk), považoval súd za sankcie represívneho charakteru.
Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že ide o trestné veci (matiere penále criminál maters),
a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie.

Vo všetkých veciach, ktoré možno subsumovať pod pojem „vec trestného charakteru“ musí mať osoba,
proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6
Dohovoru.

Princíp „rovnosti zbraní“, t.j. že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad
a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahoch k druhej strane, platí aj v občianskom

právnom konaní, taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento
princíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivý.

Žalobca vo svojej žalobe predovšetkým namietal postup policajnej hliadky, ktorá ho kontrolovala a
spísala správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa
XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky sú upravené

v § 3 zák. č. 8/2009 Z. z. tak, že účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone, ďalej je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne
tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť
svoje správanie najmä stavebnému dopravno-technickému stavu cesty situácii v cestnej premávke,
poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky

alebo dopravného zariadenia, poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta, súvisiaci s výkonom jehooprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,
ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Z pripojených administratívnych spisov, ktoré boli súdu predložené žalovaným, jednoznačne vyplýva,

že policajti, ktorí kontrolovali žalobcu dňa 26.01.2011, postupovali v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 8/2009 Z. z., o čom svedčí obsah písomnej správy o výsledku objasňovania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávke, spísanej priamo na mieste samom dňa 26.01.2011,
v ktorej zápisnici vlastnoručnej napísal vysvetlenie aj samotný žalobca, ktoré aj podpísal. Uviedol, že
na značke STOP som zastavil, nie som si vedomý žiadneho priestupku. O tom ako jazdil žalobca dňa

XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. svojim osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Š. V.,
evidenčné číslo J.-XXXCH v J. smerom od križovatky H. P. smerom k predajni R. na ulici N. N.W.,
bol vyhotovený aj videozáznam z miesta priestupku, ktorý bol žalobcovi premietnutý jednak na mieste
samom, ale aj správnym orgánom v priebehu priestupkového konania, ako aj na súde pri pojednávaní.
Žalobca na svoje tvrdenie, že spáchania priestupku sa nedopustil, nenavrhol vykonanie žiadneho
dôkazu svedčiaceho v jeho prospech, či už v priebehu konania o priestupku alebo aj súdneho konania.

Len samotné jeho tvrdenie, že spáchanie priestupku sa nedopustil, v danom prípade nie je postačujúce,
pretože z videozáznamu, ktorý bol premietnutý aj na súdnom pojednávaní, vyplýva, že osobné motorové
vozidlo striebornej farby prechádzalo križovatku v J. od H. P. smerom k predajni R. na ulici N. N.W.,
kde je dopravná značka P2 „STOP“, plynule. Je pravdou, že videozáznam nie je čistý, pretože aj podľa
vyjadrenia samotného žalobcu v tom čase snežilo, o tom, že na uvedenej križovatke bola značka P2

STOP, daj prednosť v jazde, bolo potvrdené správou od Magistrátu Košice. Preto námietka žalobcu, že
policajti dňa 26.01.2011 pri kontrole nepostupovali v súlade so zák. č. 8/2009 Z. z., nie je opodstatnené
a tak isto nie je opodstatnená jeho námietka, že na križovatke, ktorou nepopieral, že prechádzal, nebola
dopravná značka STOP, daj prednosť v jazde (P2). Napokon žalobca ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý
by vyvracal tvrdenie, že na uvedenej križovatke pred dopravnou značkou STOP, daj prednosť v jazde,

zastavil, resp. že na tejto križovatke dňa 26.01.2011 nebola osadená uvedená dopravná značka.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správny orgán pri prejednávaní priestupku
postupoval v súlade s ust. § 51 zák. č. 372/1990 Zb. a všeobecného predpisu o správnom konaní zák.
č. 71/1967 Zb.

Žalobca na prejednanie priestupku dňa 30.03.2011 bol riadne predvolaný. Zúčastnil sa prejednania

priestupku, o čom svedčí aj samotná zápisnica o prejednaní priestupku zo dňa 30.03.2011. Potom, čo
bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX č. p. V.-J.-V.-N.-XXX/XXXX,
rozhodnutím žalovaného z XX.XX.XXXX č. J.-J.-J.-N.-XX/XXXX zrušené a vrátené prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, bolo v súlade s týmto zrušujúcim rozhodnuté doplnené
dokazovanie, či na križovatke bola skutočne umiestnená v čase, keď sa mal žalobca dopustiť

dopravného priestupku, umiestnená značka P2, t.j. STOJ, daj prednosť v jazde. Prvostupňový správny
orgán nariadil pojednávanie na deň 08.09.2011, na ktorý bol žalobca riadne predvolaný. Predvolanie
na pojednávanie žalobcovi bolo doručované do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Neúspešne prvý
pokus o doručenie bol vykonaný 17.08.2011, opakované doručenie 18.08.2011 taktiež bolo neúspešné,
a preto dňa 18.08.2011 bola zásielka uložená na pošte. Žalobca túto zásielku si prevzal 05.09.2011, v

ten istý deň napísal vyjadrenie k predvolaniu V.-J.-V.-N.-XXX/XXXX, v ktorom uviedol, že v predmetnej
záležitosti som už bol osobne vypočutý, žiadam o uvedenie konkrétneho dôvodu, prečo mám byť
znova účastníkom ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 26.01.2011. Toto podanie bolo doručené
Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach splnomocnencovi 08.09.2011, teda v deň ústneho pojednávania
Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach bolo doručené 09.09.2011. Žalobca vo svojom podaní zo

dňa 05.09.2011 svoju neúčasť na pojednávaní dňa 08.09.2011 neospravedlnil, nežiadal o odročenie
pojednávania, preto prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
mohol o priestupku vykonať ústne pojednávanie aj v neprítomnosti žalobcu. Naviac podanie žalobcu
z 05.09.2011 bolo osobne podané dňa 08.09.2011 na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, ale
prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý priestupok prejednával, bolo predložené až 09.09.2011. Zo

samotného predvolania na 08.09.2011 jednoznačne vyplýva, že má byť prejednaný priestupok, ktorého
sa dopustil proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 26.01.2011 a zároveň bolo uvedené za
akých podmienok môže byť dohodnutý nový termín prejednania priestupku a kedy môže správny orgán
priestupok prejednať aj v jeho neprítomnosti. Priestupok, ktorého sa mal žalobca dopustiť 26.01.2011 bolprejednaný 08.09.2011 v neprítomnosti žalobcu, o čom svedčí aj zápisnica z prejednania priestupku zo
dňa 08.09.2011 a prejednanie tohto priestupku dňa 08.09.2011 v neprítomnosti žalobcu, bolo v súlade
s ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Preto súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

Za nedôvodnú námietku súd považuje aj tú, kde žalobca, poukazuje na to, že už skoršie rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, žalovaný zrušil rozhodnutím z XX.XX.XXXX č. J.-J.-J.-N.-XX/
XXXX neznamená, že prvostupňový správny orgán už nemal ďalej v konaní o prejednaní priestupku
pokračovať, pretože aj z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z toho dôvodu

prvostupňový správny orgán mal ďalej konať o priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa
26.01.2011 a vydať nové rozhodnutie. Zároveň mu bolo uložené, že sa má vyporiadať so všetkými
dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní a predovšetkým musí preveriť, či zabezpečiť dôkaz o tom,
aká dopravná značka bola v čase spáchania priestupku osadená na predmetnom mieste. Z toho
dôvodu prvostupňový správny orgán vo veci nariaďoval ďalšie pojednávanie, zadovážil dôkaz, ktorý bol
povinný zadovážiť a bolo vecou samotného žalobcu, aby vo vlastnom záujme sa zúčastnil prejednania

priestupku, prípadne včasným ospravedlnením sa, z dôležitého dôvodu požiadať o stanovenie nového
termínu ústneho prejednania priestupku. Tento postup prvostupňového správneho orgánu teda bol v
súlade so zákonom.

Námietky žalobcu týkajúce sa chýb v písaní odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu nie sú
takými dôvodmi, ktoré by robili preskúmavané rozhodnutie, či už prvostupňového správneho orgánu,

prípadne rozhodnutie žalovaného nezákonným. Treba poukázať na to, že chyby v písaní a počítaní
správny orgán môže opraviť sám, ale môže ich opraviť aj na návrh, pričom chyby v písaní a počítaní
nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom

o priestupkoch, ako aj správnom konaní, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Na súdnom pojednávaní žalobca súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.10.2012,
zápisnicu o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.08.2012 a ním podané námietky voči
začatiu exekúcie zo dňa 29.10.2012. K predloženým dôkazom súd uvádza, že tieto listinné dôkazy
nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím, lebo ide o výkon rozhodnutia, ktorý podal žalovaný a titulom

pre výkon rozhodnutia je jeho rozhodnutie z XX.XX.XXXX Č.. V.-J.-V.-N.-XXX/XXXX. Toto rozhodnutie
je právoplatné a vykonateľné. Žalobca po podaní žaloby na preskúmanie tohto rozhodnutia nežiadal o
odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, pretože v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.