Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/251/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201609
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510201609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VB
LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom Košická 49, Bratislava, zast. JUDr. Danielom
Juhásom, advokátom AK Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, Z., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníkom, Ľ. G., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava IV, o zaplatenie 2.980,57 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. februára 2012, č.k. 39C 216/2011-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh (žalobu) žalobcu o zaplatenie istiny 2.980,57
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne (36,5% ročne) zo sumy 2.640,03 € od 09.02.2008
do zaplatenia

Súdu prvého stupňa sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného,
preto mu s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil pre toto
konanie opatrovníka. Opatrovník žalovaného žiadal v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov
žalovaného náležite zistiť skutkový stav veci, t.j. vykonať dôkazy aj nad rámec dôkazov označených
a predložených žalobcom, ak ich vykonanie bude nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a

rozhodol v zmysle zákona. Z opatrnosti namietol premlčanie všetkých nárokov uplatnených žalobcom
a súhlasil s postupom podľa § 115a Obč. zák..

Z vykonaného dokazovania zistil, že Leasingovou zmluvou č. LZF/05/02658 uzatvorenou medzi
žalobcom ako poskytovateľom leasingu/veriteľom a podnikateľom Vasil Penev - BEW, BEST FROM
EAST AND WEST, IČO: 35 331 241 ako príjemcom leasingu/dlžníkom podľa § 269 ods. 2 ObchZ dňa
30.12.2005 sa účastníci zmluvy dohodli na predmete leasingu a cene leasingu. Predmetom leasingu
bolo použité motorové vozidlo Š. J. X,X H., VČ: karosérie: G.. Obstarávacia cena predmetu leasingu
bola stanovená na sumu 215.000,- Sk, leasingová cena ako súčet 36. splátok v sume 242.825,60 Sk,

predajná cena spolu 242.825,60 Sk. Predmet leasingu bol príjemcovi leasingu/podnikateľovi odovzdaný
dňa 30.12.2005. Prílohou č. 1 k zmluve boli Všeobecné leasingové podmienky žalobcu, v ktorých čl.
13. Záverečné ustanovenia, bod 13.01. druhá veta bolo stanovené že „právne vzťahy poskytovateľa
leasingu a príjemcu leasingu neupravené výslovne v LZ alebo VLP, sa riadia príslušnými ustanoveniamislovenského práva, predovšetkým Obchodného zákonníka. To v súlade s ust. § 262 Obchodného
zákonníkaplatíajvprípade,žepríjemcomleasingupodľatejtoLZjeináosobaakopodnikateľ.“Prijímateľ
leasingu podnikateľ v deň uzatvorenia zmluvy svojim podpisom potvrdil prevzatie VLP. Dodatkom č. 1

k leasingovej zmluve č. LZF/05/02658 z 24.04.2006 uzavretým medzi žalobcom, prijímateľom leasingu
a žalovaným ako nástupcom prijímateľa leasingu o prevzatí záväzkov z leasingovej zmluvy, žalovaný
prevzal bez akýchkoľvek podmienok a výhrad všetky do uzavretia dodatku nesplnené záväzky už
vzniknuté alebo vyplývajúce zo zmluvy, ako aj záväzky, ktoré vzniknú alebo vyplynú zo zmluvy a súčasne
dňom podpisu dodatku prevzal predmet leasingu podľa zmluvy, akceptoval ustanovenia VLP žalobcu

ako nedeliteľnú súčasť zmluvy. Uzavretím dodatku vstúpil žalovaný ako nástupca na miesto príjemcu
leasingu v právnom vzťahu zo zmluvy. Žalovaný vyhlásil, že výška a druh všetkých prevzatých záväzkov,
ako aj splátkový kalendár leasingových splátok sú mu známe a zaviazal sa splácať leasingové splátky
podľa splátkového kalendára počnúc platbou číslo 5, ktorej splatnosť bola 10.05.2006. Za vyhotovenie
dodatku bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi poplatok vo výške 3 570 Sk. Z výpisu z obchodného
registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sro, vl.č. 7521/B, súd zistil, že žalobca má v predmete

činnosti od 31.08.1994 zapísaný leasing motorových vozidiel.

Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 516, § 531, § 48 ods. 2, § 51, § 53, § 54, § 420, § 442
ods. 1, § 491, § 100, § 101, § 103, § 106 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 3, § 262, § 269 ods.
2 prvá veta Obchodného zákonníka.

Vyslovil, že leasing nie je upravený ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu, či už Občianskeho

alebo Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51 a §
491 OZ, resp. § 269 Obch. zák., ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu na leasingového
nájomcu. Prvky nájmu predmetu leasingu nemôžu samy o sebe obstáť ako „čistá“ nájomná zmluva.
Uzavretie tejto inominátnej zmluvy preto nemožno v tomto zmysle napr. rozdeliť v zmysle ust. § 41 Obč.
zák. na časť týkajúcu sa záväzkov spojených s nájmom predmetu leasingu a na časť vzťahujúcu sa

na záväzok prevodu predmetu leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu, a to práve s ohľadom
na špecifický účel tejto inominátnej zmluvy. Finančný leasing je chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého
obsahom je predovšetkým povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú
dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu
úplne uhradiť poskytovateľovi leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené so

zaobstaraním. Príjemca leasingu má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva
za tzv. zostatkovú cenu. V tejto súvislosti ide o obstarávaciu funkciu finančného leasingu, ktorá ju
kvalitatívne odlišuje od nájmu, pri ktorom je primárna funkcia užívacia. Príjemca leasingu nesie už od
začiatku vzťahu riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho užívaním. Ekonomickým
účelom finančného leasingu je zaobstaranie veci, či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov.

Finančný leasing je alternatívou k úverom, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú
službu, ktorá sa od úveru líši tým, že tu nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi.
Bol toho názoru, že obsah záväzku sa jeho prevzatím fyzickou osobou spotrebiteľom nezmenil, pri
pretrvávajúcom záväzku vznikol nový záväzok s ohľadom na zmenu v osobe prijímateľa leasingu,
žalovaného. Z leasingovej zmluvy a dodatku č. 1 mal za preukázané, že žalovaný prevzal záväzok

z leasingovej zmluvy v zmysle § 516 v spojení s § 531 Obč. zák., vôľa strán nesmerovala k zániku
pôvodného záväzku a nahradeniu novým záväzkom ale k zmene, pri ktorej trvá vedľa seba pôvodný
záväzok aj nový záväzok, ktorý vznikol platne na základe písomnej dohody o zmene v osobe dlžníka tzv.
privatívnou intercesiou, pri ktorej žalovaný nahradil pôvodného dlžníka/prijímateľa leasingu. Žalovaný sa
stal zaviazaným z leasingovej zmluvy namiesto pôvodného dlžníka. Obsah záväzku leasing motorového

vozidla sa prevzatím dlhu nezmenil (§ 532 Obč. zák.). Popri pôvodnom záväzku však pri zmene dlžníka/
prijímateľa leasingu z podnikateľského subjektu na fyzickú osobu, spotrebiteľa, vznikol nový záväzok,
ktorý je nutné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a dlžníka/žalovaného ako spotrebiteľa. Opatrovník
žalovaného vzniesol v konaní námietku premlčania všetkých nárokov žalobcu.

Pred posúdením premlčania práva žalobcu sa súd prvého stupňa musel vysporiadaval vzhľadom na

rozdielnu dĺžku premlčacej doby zakotvenú v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, ako
aj s ohľadom na osobu žalovaného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, ktorým zákonom sa záväzkový
vzťah účastníkov bude spravovať. Konštatoval, že zo zmluvy ani Všeobecných zmluvných podmienok
o leasingu nevyplýva uzavretie dohody účastníkov (žalobcu a žalovaného) ako zmluvných strán podľa§ 262 Obchodného zákonníka. Jednostranné ustanovenie vo VZP nie je možné považovať za písomnú
dohodu účastníkov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka. Občiansky
zákonník je všeobecne záväzným právnym predpisom. Obchodné záväzkové vzťahy upravuje osobitný

predpis Obchodný zákonník, ktorého pôsobnosť možno rozšíriť dohodou zmluvných strán za podmienok
§ 262 ObchZ aj na oblasť mimo podnikateľského a obchodného prostredia. Vzhľadom na uvedené súd
vyhodnotil zmluvný záväzok účastníkov ako občianskoprávny vzťah.

Súd prvého stupňa vyslovilo, že Leasingová zmluva uzavretá medzi žalobcom ako podnikateľom a
žalovaným ako spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa

uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne
v kľude a bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne.
Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti
a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zánikom zmluvy odstúpením žalobcu od
zmluvyzanikajúajvšetkyvedľajšiezáväzky,vrátanezáväzkunazmluvnúpokutu,ktoréboliodexistencie

hlavného záväzku závislé. Žalobca v zmysle čl. 9 VLP listom zo dňa 15.8.2006 pre porušenie zmluvných
podmienok s okamžitou platnosťou odstúpil od leasingovej zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžných leasingových splátok splatných za obdobie 10.6.2006 až 10.8.2006 v sume 18.909 Sk, úrokov z
omeškania v sume 975 Sk, mimosúdnych nákladov spojených s vymáhaním, resp. odobratím predmetu
leasingu v sume 6.545 Sk a 19.635 Sk a minimálnej paušálnej pokuty v sume 5.000 Sk, celkom v

sume 50.064 Sk v náhradnej lehote 10 dní od doručenia listu. Žalovaný svojim podpisom potvrdil
prevzatie odstúpenia od leasingovej zmluvy bez uvedenia dátumu a zaviazal sa vyčíslenú sumu zaplatiť
do 31.8.2006. Dlžnú sumu vyčíslenú žalobcom do odstúpenia od zmluvy žalovaný nezaplatil. Predmet
leasingu bol žalovanému odobratý dňa 3.9.2006. Záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy
vyhotovil žalobca až dňa 20.12.2007 na sumu 89.792,80 Sk splatnú do 10 dní od doručenia. Žalovanému

bolo finančné vysporiadanie doručené uložením na pošte dňa 7.1.2008.

Vyslovil, že z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Dôsledky odstúpenia od
zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku a odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zrušenej zmluvy. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju

akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku (zmluvy) závislé, t.j.
aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa § 544 Obč. zák. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán
na základe zmluvy domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu
s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. Nárok

na zmluvnú pokutu, ktorý vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu skoršieho porušenia platnej
zmluvy nezaniká, je obmedzený len do doby zániku zmluvy. Na základe jednostranného prejavu žalobcu
platným odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy. V zmysle ustanovenia § 457 OZ bol každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca predmet leasingu žalovanému
odobral po odstúpení od zmluvy. Záverečným finančným vysporiadaním vyčíslil žalobca škodu, ktorá

mu predčasným skončením leasingu vznikla, v ktorej zahrnul aj pohľadávky vzniknuté do odstúpenia od
zmluvy, t.j. do zrušenia leasingovej zmluvy. Dôvodnosť vznesenej námietky premlčania opatrovníkom
žalovaného, plynutie premlčacej doby, vzhľadom na uvedené posudzoval podľa § 101, § 103 a § 106
Občianskeho zákonníka.

Dospel k záveru, že premlčacia lehota na zaplatenie pohľadávky v sume 50.064 Sk ako dlžná suma do

odstúpenia od leasingovej zmluvy začala plynúť dňom 1.9.2006 a uplynula vo všeobecnej premlčacej
dobe troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka dňa 1.9.2009. Premlčacia lehota na uplatnenie
nárokov na náhradu škody, vyčíslených vo finančnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy, v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, začala podľa neho plynúť dňom
1.9.2006 a uplynula v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov dňa 1.9.2008, najneskôr v objektívnej

premlčacej dobe troch rokov dňom 1.9.2009.Dospel tak k záveru, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie žalovanej sumy žalobou doručenou súdu
dňa 26.1.2010 po márnom uplynutí premlčacej doby podľa § 101 v spojení s § 106 Občianskeho
zákonníka. Preto vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania návrh v celom rozsahu v súlade

s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, úspešnému v konaní, náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 2.980,57 Eur s 0,1% úrokom z
omeškania denne zo sumy 2.640,03 Eur odo dňa 9.2.2008 do zaplatenia a nahradiť mu aj trovy konania

alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
jeho vzťah so žalovaným zle právne posúdil, keď skonštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu podpisu dodatku č.1 l leasingovej zmluve o
prevzatízáväzkovzleasingovejzmluvyčísloLZF/05/02658spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v danej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a mal za
to, že toto ustanovenie taxatívne vypočítava druhy pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré je
možné právne kvalifikovať ako spotrebiteľské a že nie je možné leasingovú zmluvu právne kvalifikovať
ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže takýto typ zmluvy nespadá do výpočtu zmlúv, ktoré v tom čase platný

§ 52 ods. 1 Obč. zák. označuje za spotrebiteľské. Bol tiež toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil zmluvný záväzok účastníkov ako občianskoprávny vzťah vzhľadom na ust. § 262 ods.
1 Obch. zák. a s poukazom na bod 2 Dodatku č. 1 zo dňa 24.4.2006 k leasingovej zmluve, bod 13.1
druhá a tretia veta a bod 13.8 Všeobecných leasingových podmienok, s obsahom ktorých ako aj s
celým znením Leasingovej zmluvy príjemca leasingu súhlasil. Mal za to, že zmluvné strany si výslovne

písomne a riadne v súlade s platnou legislatívou dojednali, že právny vzťah z leasingovej zmluvy sa bude
spravovať predovšetkým Obchodným zákonníkom a že predmetné Všeobecné leasingové podmienky
boli podpísané oboma zmluvnými stranami, preto sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ide
o jednostranné ustanovenie vo VZP, ktoré nie je možné považovať za písomnú dohodu. Podľa neho
nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktorá by spôsobovala

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v neprospech spotrebiteľa, prípadne
dojednanie, ktorým by sa žalovaný vopred vzdával svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva
a ani inak nezhoršuje svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.), keďže Obchodný zákonník
pri premlčaní stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov pre obe zmluvné strany, ako pre
neho, tak aj pre žalovaného, a teda žiadnym spôsobom takéto dojednanie „neukracuje“ na právach

žiadnu zo zmluvných strán na úkor tej druhej. Poukázal na ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. a § 48 ods. 2
Obč. zák. a na bod 9.4 a 9.9 Všeobecných leasingových podmienok a keďže v danom prípade došlo k
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného s platením leasingových
splátok, je zrejmé, že tento nárok, vrátane nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa viaže práve na
porušenieprávnejpovinnostiriadneavčasplatiťleasingovésplátky.Poukázalnato,žekporušeniutohto

základného záväzku žalovaného došlo pred samotným predčasným ukončením leasingovej zmluvy, z
čoho vyplýva, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty má svoj právny základ v porušení právnej
povinnosti vyplývajúcej z leasingovej zmluvy, ktoré nastali do predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy listom zo dňa 15.8.2006. Podľa neho ustanovenia bodu 9.4 a 9.9 Všeobecných leasingových
podmienok jednoznačne obsahuje vôľu zmluvných strán, z ktorej vyplýva, že predmetné ustanovenie

má trvať aj po ukončení zmluvy a body 9.4 a 9.9 VLP treba interpretovať ako dohodu zmluvných
strán o spôsobe vyporiadania v prípade ukončenia zmluvy napr. odstúpením od zmluvy. Mal za to, že
vzhľadom na uvedené je potrebné všetky jeho nároky voči žalovanému vyplývajúce zo Záverečného
finančného vysporiadania aplikovať všeobecnú 4 ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť prvým
dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia splatnosti záverečného finančného vysporiadania, teda začala

plynúť dňa 9.2.2008 a preto si svoj nárok na súde uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

Žalovaný ani opatrovník odvolací návrh nepodali.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite podľa § 132

O.s.p. zhodnotil a z ktorého dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie aj náležite
v súlade s ust. § 157 ods. 2 odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať
predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo
strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu

a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému
nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve.

Leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v občianskom, ani v obchodnom
zákonníku, spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Leasingová zmluva
je väčšinou obsiahnutá v jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú

predávajúci (dovozca, výrobca predmetu leasingu a pod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je
zároveň leasingovým prenajímateľom. Zmluvnými stranami leasingovej zmluvy potom sú leasingový
prenajímateľ a leasingový nájomca.

Pri leasingovej zmluve nebezpečenstvo škody prechádza na leasingového nájomcu spravidla už od
okamihu prevzatia predmetu leasingu. Uvedené je väčšinou obsiahnuté vo všeobecných obchodných

podmienkach (§ 273 Obch. zák.), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Leasingová
zmluva je zo strany leasingového nájomcu spravidla nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy,
leasingový nájomca od nej nemôže odstúpiť, predčasné ukončenie je väčšinou viazané na dohodu s
leasingovým prenajímateľom a poplatky. Ohľadom prechodu vlastníctva k predmetu leasingu leasingové
zmluvy väčšinou odkazujú na ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorá je následne uzavieraná po ukončení

doby trvania leasingu.

Podľa § 491 ods. 1 Obč. zák. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré

upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. (§ 491 ods. 2 Obč. zák.).

Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré
sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak (§ 491 ods. 3 Obč. zák.).

V zmysle § 261 ods. 3 Obch. zák. leasingové zmluvy ako inominátne zmluvy sa nepovažujú za absolútny
obchod, a preto je rozhodujúce posúdenie záväzkového vzťahu podľa povahy účastníkov záväzkového

vzťahu ku dňu vzniku záväzku (nového záväzku).

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu

je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.Zákon c. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (účinný do 30.6.2006),v § 1 ods. 1 vymedzuje predmet
zákona a súčasne v ods. 2 a 3 citovaného zákona taxatívne vymenováva zmluvy, na ktoré sa jeho úprava
nevzťahuje.

V § 1 ods. 2 písm. b/ zákona sa uvádza, že predmetný zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré
nezabezpečujúprevodvlastníckehoprávananájomcu.Vdanomprípadenebolosporným,žepredmetná
zmluva takýto nájom veci s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci po splatení sumy, ktorá bola
poskytnutá žalobcom na predmet zmluvy, v splátkach, zabezpečuje.

V zmysle citovaných ustanovení zákona, leasingová zmluva, je preto zmluvou, na ktorú sa citovaný
zákon vzťahuje.

Preto námietka žalobcu, že súd prvého stupňa jeho vzťah so žalovaným zle právne posúdil, keď
skonštatoval,žeideospotrebiteľskúzmluvu,nakoľkopodľa§52ods.1Obč.zák.vzneníplatnomkudňu
podpisu dodatku č.1 l leasingovej zmluve o prevzatí záväzkov z leasingovej zmluvy číslo LZF/05/02658,
neboladôvodná.Dôvodnánebolaaninámietkažalobcu,žesúdprvéhostupňanesprávneprávneposúdil
zmluvný záväzok účastníkov ako občianskoprávny vzťah.

Z ustanovenia § 23 zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy účastníkmi konania vyplýva, že typovou zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané
podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade predmetná leasingová zmluva (zmluva o finančnom prenájme s právom kúpy
prenajatej veci) uzatváraná medzi žalobcom, ako podnikateľom žalovaným ako spotrebiteľom takýto
charakter spĺňa. Vykazuje všetky znaky charakteristické pre spotrebiteľskej zmluvy a treba ju považovať
za zmluvu občianskoprávnu, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Zmluva uzavretá účastníkmi, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky

poskytovaného leasingu, spĺňala všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa,
platného v čase jej uzatvorenia. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je
potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú vo Všeobecných zmluvných podmienkach poskytovaného

finančného nájmu o uplatnení Obchodného zákonníka. aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju
nemá možnosť ovplyvniť aj vo vzťahu k premlčaniu. a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie.
S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní
s Občianskym zákonníkom, ktorý stanovuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Rovnaký názor v
obdobnej veci vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení 5M Cdo 20/2009 z 25.1.2011.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho
hospodárskeho spoločenstva a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka, zákonom č.
150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 až § 60). Uvedená úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že predmetný vzťah vyplývajúci z uzavretej leasingovej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné posudzovať ako vzťah občianskoprávny s aplikáciou
ustanovení Občianskeho zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu. Súd prvého stupňa správne postupoval,
pokiaľ posudzoval vznesenú námietku premlčania žalovaným podľa ustanovení §§ 100, 101 a 103
Občianskeho zákonníka. Správne posúdil plynutie premlčanie u jednotlivých uplatnených nárokoch

žalobcom aj vo vzťahu k zmluvným pokutám a aj jeho záver vo vzťahu k úrokom z omeškania je správny.V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.