Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 2, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/65/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110219877
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110219877.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa B.. B. W., O..,

bývajúceho v Bratislave, L. X, proti odporcovi Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so
sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o zaplatenie 45.223 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 40.830 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 872 Eur od 10.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.786,50 Eur od 10.2.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.3.2008
do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.4.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.5.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur

od 10.6.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.7.2008 do zaplatenia,
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.8.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.786,50 Eur od 10.9.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.10.2008
do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.11.2008 do zaplatenia, vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 10.12.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur
od 10.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10, % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.2.2009 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo

sumy 1.843,50 Eur od 10.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.5.2009
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur
od 10.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.9.2009 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 10.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
1.843.50 Eur od 10.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporcovi súd náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania o návrhu navrhovateľa v časti
zaplatenia sumy 100 Eur nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.4.2010, doplneným dňa 24.5.2010, domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 45.223 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 14.12.2007 do zaplatenia titulom výplaty funkčného platu za obdobie od
14.12.2007 do 11.1.2010 ako neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodil, žeKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.11.2009, č.k. 3S 75/2008-51, zrušil rozhodnutie odporcu
č. 37462/2007 zo dňa 19.2.2008 a rozhodnutie č. 37465/2007 zo dňa 13.12.2007, ktorým odporca
rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom, čím mu vznikol nárok na výplatu

funkčného platu podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 312/2001
Z.z.), na ktorého úhradu odporcu vyzval listom zo dňa 9.2.2010. Odporca sa síce nebránil vysporiadaniu
nároku navrhovateľa, za spornú považoval len jeho výšku, majúc za to, že táto sa odvíja od § 55 zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.).

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil neplatnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom podľa rozsudku Krajského súdu v
Bratislave vo veci sp. zn. 3S 75/2008, ako aj vznik nároku navrhovateľa na výplatu funkčného platu. Mal
však za to, že na daný prípad treba aplikovať postup podľa § 55 zákona č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého,
ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu, prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú
prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa daného zákona, počas doby, za ktorú mu je
služobný úrad povinný poskytnúť funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru, sa funkčný plat znižuje o funkčný plat alebo mzdu za vykonávanú činnosť. Odporca mal
vedomosť, že navrhovateľ nasledujúci deň po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, t.j.
od 15.12.2007 vykonával štátnu službu v služobnom úrade Ministerstva financií SR, a to až do 17.2.2008
a od 18.2.2008 bol preložený do služobného úradu Ministerstva obrany SR, pričom za celé predmetné
obdobie obdržal funkčný plat vo výške 42.060,83 Eur. Keďže jeho plat za dané obdobie presiahol sumu

funkčného platu, ktorý by dosiahol u odporcu za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru (vo výške 37.988,71 Eur), mal odporca za to, že voči navrhovateľovi titulom výplaty funkčného
platu neeviduje žiaden záväzok.

V priebehu konania, po otvorení pojednávania, obaja účastníci konania vyčíslili sumu funkčného platu,
ktorý by prislúchal navrhovateľovi nebyť neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru -

navrhovateľ sumou 45.223 Eur a odporca sumou 45.112 Eur, pričom navrhovateľ, nerozporujúc výpočet
odporcu, zobral návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 111 Eur späť a zároveň upravil znenie žalobného
petitu v časti požadovaného príslušenstva. Konajúci súd uznesením zo dňa 1.3.2012, č.k. 25C
65/2010-74, konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 111 Eur zastavil a súčasne pripustil
zmenu žalobného petitu v znení písomného návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 27.2.2012.

Medzi účastníkmi konania tak nebola sporná suma istiny zodpovedajúca funkčnému platu, ktorý mal byť
navrhovateľovi vyplatený zo strany odporcu (45.112 Eur).

Uznesením zo dňa 1.3.2012, č.k. 25C 65/2010-72, súd návrhu účastníkov konania na spojenie vecí
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 25C 65/2010 a sp. zn. 24C 116/2010 nevyhovel a vec na
spoločné konanie nespojil.

- 3 -

Na pojednávaní súdu dňa 2.4.2012 na návrh navrhovateľa súd pripustil zmenu žalobného petitu, podľa
ktorého bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 45.112 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 872 Eur od 15.12.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.786,50 Eur od 9.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.2.2008 do

zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.3.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.4.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur
od 9.5.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.6.2008 do zaplatenia, vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.7.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.786,50 Eur od 9.8.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.9.2008 do

zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.10.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.786,50 Eur od 9.11.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.786,50 Eur
od 9.12.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.1.2009 do zaplatenia,
vo výške 10 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.2.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1.843,50 Eur od 9.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.4.2009

do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 %ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od
9.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.8.2009 do zaplatenia, vo výške
9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50

Eur od 9.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.11.2009 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.843,50 Eur od 9.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
505 Eur od 9.1.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s
ústnymi prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj s listinnými dokladmi založenými do

súdneho spisu, najmä s rozhodnutím odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
13.12.2007, č. 37465/2007, rozhodnutím vedúceho služobného úradu zo dňa 19.2.2008, č. 37465/2007,
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, č.k. 3S 75/2008-51, rozhodnutím o
vymenovaní do dočasnej štátnej služby zo dňa 14.12.2007, č. 1725/2007-23, rozhodnutím o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 18.2.2008, č. OÚ-11-62/2008, oznámeniami o výške a zložení
funkčného platu zo dňa 14.12.2007, 23.1.2008, 22.2.2008, 31.12.2008, 30.10.2009, 31.12.2009,

predpokladanou výškou funkčného platu za obdobie od 14.12.2007-11.1.2010, korešpondenciou
účastníkov konania, obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 75/2008, ako
aj ostatným obsahom spisu, pričom po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 2.4.2012 vyhlásil
rozsudok vo veci samej.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné

dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,

ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených

- 4 -

dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120

ods. 1,4 O.s.p. ). Skutkový stav je nasledovný:

Rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.12.2007, č. 37411/2007, odporca
odvolal navrhovateľa z funkcie predstaveného - riaditeľa odboru rastlinných komodít podľa § 31 ods. 2
zákona č. 312/2001 Z.z. a následne rozhodnutím zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007 s ním podľa § 40
ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. skončil štátnozamestnanecký pomer. Na odvolanie navrhovateľa

vedúci služobného úradu odporcu dňa 19.2.2008 rozhodnutím č. 37465/2007 odvolanie navrhovateľa
voči rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu
rozsudkom zo dňa 10.11.2009, č.k. 3S 75/2008-51, zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie odporcu
zo dňa 19.2.2008, č. 37465/2007, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007,

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže odporca predložil súdu nekompletný administratívny spis, z
ktorého nebolo možné zistiť skutočnosti uvádzané odporcom (č.l. 4).

Rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 14.12.2007, č. 1725/2007-23 (č.l. 45) bol navrhovateľ
vymenovaný do dočasnej štátnej služby počnúc od 15.12.2007, do funkcie hlavný štátny radca, odbor
štátnej služby 2.02 Financie, s tým, že mu prislúcha funkčný plat mesačne vo výške 757,49 Eur

(22.820,-Sk) (č.l. 46) a počnúc od 1.1.2008 vo výške 780,39 Eur (23.510,-Sk) (č.l. 47). Ministerstvo
obrany SR rozhodlo dňa 18.2.2008, č. OÚ-11-62/2008 (č.l. 48) o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľa a jeho trvalom preložení do služobného úradu Ministerstva obrany SR, na
funkciu generálny štátny radca - poradca ministra obrany s účinnosťou od 18.2.2008, od ktorého dňa
navrhovateľovi prislúchal funkčný plat mesačne vo výške 1.752,97 Eur (752.810,-Sk) spolu s náhradouza pohotovosť vo výške 99,58 Eur (3.000,-Sk) (č.l. 49), počnúc od 1.1.2009 vo výške 1.789,50 Eur spolu
s náhradou za pohotovosť vo výške 100 Eur (č.l. 50), od 1.11.2009 vo výške 1.854,50 Eur a náhradou za
pohotovosť vo výške 100 Eur (č.l. 51) a od 1.1.2010 vo výške 1.864,50 Eur a náhradou za pohotovosť

vo výške 100 Eur (č.l. 52).

Po obdržaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, odporca vyzval navrhovateľa
listom zo dňa 22.12.2009 (č.l. 20), aby sa dostavil na služobný úrad za účelom doriešenia
záležitostí súvisiacich s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru a požiadal Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR o usmernenie pri plnení nárokov z neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa výpočtu predpokladanej výšky funkčného platu navrhovateľa za obdobie od 14.12.2007 do
11.1.2010 predloženého odporcom (č.l. 55) navrhovateľovi by patril v pracovnej pozícii predstavený -
riaditeľ odboru funkčný plat v období do 31.12.2007 vo výške 1.745,50 Eur, od 1.1.2008 do 31.12.2008
vo výške 1.786,50 Eur, od 1.1.2009 do 31.10.2009 vo výške 1.843,50 Eur, ktorá suma zodpovedala aj
výškejehoosobnéhoplatuvobdobído10.1.2010.Počnúcod11.1.2010bolnavrhovateľtrvalopreložený

do služobného úradu Ministerstva obrany SR, na základe dohody o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru medzi vedúcim služobného úradu odporcu a vedúcim služobného úradu Ministerstva obrany
SR (č.l. 54).

- 5 -

Navrhovateľ vo svojej výpovedi (č.l. 59) uviedol, že titulom, od ktorého odvodzuje žalobný nárok je

ustanovenie § 44 v spojení s § 131 zákona č. 312/2001 Z.z., ktorého použitie je obligatórne, a preto
sa odporca nemôže zbaviť svojej zodpovednosti uhradiť mu funkčný plat vyplývajúci z neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 44 zákona č. 312/2001
Z.z. neobsahovalo moderačné právo o možnosti zníženia funkčného platu, mal za to, že nie je
rozhodujúce, či sa po skončení štátnozamestnaneckého pomeru s odporcom zamestnal na inom

orgáne štátnej správy a poberal funkčný plat. Za dátum vzniku povinnosti odporcu vyplatiť mu sumu
funkčného platu považoval dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10.11.2009 vo veci sp. zn. 3S 75/2008. Obdobie, za ktoré žiadal od odporcu výplatu funkčného
platu, sprvu navrhovateľ vymedzil od 14.12.2007 ako dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
rozhodnutím odporcu č. 37465/2007, do 11.1.2010, kedy mu odporca opätovne umožnil pracovať; v

priebehu konania však navrhovateľ vymedzené obdobie upravil a stanovil jeho počiatok od 15.12.2007 a
koniecdo10.1.2010(č.l.77).Navrhovateľďalejuviedol,žedňa14.12.2007pracovaluodporcuvofunkcii
riaditeľa odboru rastlinných komodít, pričom jeho funkčný plat predstavoval sumu 1.745,50 Eur (52.570,-
Sk). Nebyť neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dosiahol by u odporcu v období od
1.1.2008 do 31.12.2008 funkčný plat vo výške 1.791,48 Eur (53.970,-Sk), v období od 1.1.2009 do

31.10.2009 vo výške 1.860,50 Eur, v období od 1.11.2009 do 31.12.2009 vo výške 1.454,50 Eur a v
januári 2010 funkčný plat vo výške 1.469 Eur. V priebehu konania navrhovateľ vo vzťahu k príslušenstvu
istiny netrval na špecifikácii výšky funkčného platu a nerozporoval sumu funkčného platu vyčíslenú zo
strany odporcu v období od 1.1.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.786,50 Eur, v období od 1.1.2009 do
31.10.2009 vo výške 1.843,50 Eur a v období od 1.11.2009 do 31.12.2009 vo výške 1.843,50 Eur.

Hoci odporca vyčíslil výšku funkčného platu navrhovateľa za mesiac december 2007 sumou 957 Eur,
navrhovateľ vo vzťahu k príslušenstvu žiadal priznať len sumu 872 Eur a v mesiaci január 2010 len sumu
505 Eur (č.l. 78). Vychádzajúc z pracovného poriadku odporcu zo dňa 24.11.2010 č. 11495/2010-250,
požadoval navrhovateľ úroky z omeškania z jednotlivo stanoveného funkčného platu od 9.-teho dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

Splnomocnený zástupca odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach zotrval na nedôvodnosti návrhu
navrhovateľa. Mal za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 55 zákona č. 400/2009
Z.z., a to aj s poukazom na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 27.1.2010
(č.l. 22). V ňom predmetné ministerstvo uviedlo, že so zreteľom na § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. po
právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým zrušil rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,treba právny stav trvania štátnozamestnaneckého pomeru riešiť podľa existujúcej právnej úpravy, keďže
konanie vo veci je právoplatne skončené. Uvedený spôsob aplikácie vedie k posilneniu právnej istoty,
keď zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v čase účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z.

vedie k povinnosti vedúceho služobného úradu napraviť právny stav vzniknutý v dôsledku rozhodnutia
súdu. Keďže služobný úrad je povinný rešpektovať neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, je zároveň povinný postupovať podľa novej právnej úpravy a garantovať právo štátneho
zamestnanca na zachovanie (obnovenie) práva na prácu. Štátny zamestnanec, s ktorým služobný
úrad neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer, sa totiž stal štátnym zamestnancom podľa nového

zákona o štátnej službe, a treba pri ňom zohľadniť úpravu v § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. Vychádzajúc
z tohto stanoviska, porovnaním dostupných podkladov ohľadne funkčného platu navrhovateľa z
Ministerstva financií SR a Ministerstva obrany SR, ktorý bol vyšší ako by navrhovateľ dosiahol u odporcu,

- 6 -

zastával splnomocnený zástupca odporcu názor, že odporca neeviduje voči navrhovateľovi záväzok z
titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo, mal

za to, že povinnosť odporcu platiť úroky z omeškania z mesačného funkčného platu by odporcovi vznikla
až právoplatnosťou rozhodnutia súdu v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 25C 65/2010).

Podľa § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,

za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Podľa § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom
pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas
odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do
štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§141ods.1zákonač.312/2001Z.z.právoplatnérozhodnutiavoveciachštátnozamestnaneckého
pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 O.s.p. a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca neplatne
ukončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom a z tohto titulu sa navrhovateľ domáhal voči
nemu výplaty funkčného platu, ktorý by mu inak patril nebyť zrušenia rozhodnutí odporcu o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru Krajským súdom v Bratislave. Hoci navrhovateľ spočiatku rozporoval
odporcom uvedenú sumu funkčného platu a mesačného funkčného platu v jednotlivých obdobiach, ako
aj obdobie, za ktoré mu mal odporca funkčný plat poskytnúť, v priebehu konania od svojho prejavu
upustil, výšku odporcom určeného funkčného platu, ani obdobie, ktoré mal pokrývať, nerozporoval, v
časti istiny zobral svoj návrh späť a v závere konania ani nenamietal výšku funkčných platov, ktoré muzo strany odporcu mali byť jednotlivo, v každom kalendárnom mesiaci vyplatené a z ktorých následne
vyvodzoval uplatnené príslušenstvo. Medzi účastníkmi konania tak nebola sporná suma funkčného
platu, ktorá by patrila navrhovateľovi nebyť neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo

výške 45.112 Eur za obdobie od 15.12.2007 do 10.1.2010

- 7 -

(č.l. 77), ani výška úrokov z omeškania odvíjajúca sa od nespornej sumy mesačne vyplácaných
funkčných platov (č.l. 78). Spornou medzi účastníkmi konania ostala otázka samotného základu, od
ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, a to, či je možné na daný vzťah aplikovať právnu úpravu
§ 44 zákona č. 312/2001 Z.z. tak ako tvrdil navrhovateľ alebo právnu úpravu § 55 zákona č. 400/2009

Z.z. ako namietal odporca.

Po preskúmaní okolností daného prípadu dospel súd k záveru, že na daný prípad treba aplikovať
ustanovenia tak § 44 zákona č. 312/2001 Z.z., ako aj § 55 zákona č. 400/2009 Z.z.

Navrhovateľ vyvodzoval žalobný nárok od ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. majúc za to, že
jeho aplikácia vyplýva zo znenia § 131 zákona č. 400/2009 Z.z.

Ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. zakotvujúce v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 postup podľa predpisov platných do 31. októbra
2009, upravuje podľa mienky súdu použitie procesnoprávnych noriem na konania vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru, keď je z neho zrejmé, že podľa zákona č. 312/2001 Z.z. nepatrilo
rozhodovanie vo veciach vzniku, zmeny a zániku štátnozamestnaneckého pomeru do právomoci súdov,

ako to je tomu podľa v súčasnosti platného zákona č. 400/2009 Z.z. Podľa predchádzajúcej právnej
úpravy rozhodovali vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru správne orgány aplikujúc procesné
ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a právoplatné rozhodnutia
správnych orgánov preskúmavali na podklade podanej žaloby podľa piatej časti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku súdy v rámci tzv. správneho súdnictva. Predmetné ustanovenie

§ 131 zákona č. 400/2009 Z.z,, na ktoré navrhovateľ poukazoval, teda neupravovalo hmotnoprávne
nároky vyplývajúce z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ale aplikáciu procesných
predpisov, ktoré sa majú použiť práve na tie konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začaté
(a neskončené) pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z., t.j. pred 1. novembrom
2009.

Pokiaľideohmotnoprávnenárokyvyplývajúcezneplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru
tu treba uviesť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov alebo ich ustanovení, ktorý možno odvodiť z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky,
keďže Slovenská republika je právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne
patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho

je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V právnom
poriadku Slovenskej republiky teda platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením (nového) právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (k tomu aj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/95). Keďže s inštitútom právnej istoty v právnom

štáte úzko súvisí aj požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv (nárokov), vo všeobecnom
vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva (nároky)
na základe neskoršie vydaného právneho predpisu, resp. tieto obmedziť ex tunc, t.j. do minulosti (k
tomu nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95). V kontexte s princípom právnej istoty súvisí aj
požiadavka legitimity očakávaní ako určitá užšia kategória. Zo samotného výrazu legitímne očakávania

vyplýva, že jeho účelom je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným

- 8 -mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (k
tomu aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04).

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov právneho štátu je nepochybné, že novo prijatý zákon

č. 400/2009 Z.z. sa síce vzťahuje aj na tie právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (pred
1.11.2009), a preto navrhovateľa treba považovať za štátneho zamestnanca podľa jeho ustanovení,
avšak pokiaľ išlo o vznik týchto vzťahov a nároky z nich plynúce, tie treba spravovať podľa
predpisov platných v čase ich vzniku. Navrhovateľ, s ktorým odporca dňa 14.12.2007 neplatne skončil
štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 312/2001 Z.z. legitímne očakával (dôveroval), že tak

samotné konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu, ako aj jeho výsledok sa budú spravovať normami
zákona č. 312/2001 Z.z. a následná satisfakcia v podobe výplaty funkčného platu bude deklarovaná
ustanovením § 44 predmetného zákona bez akéhokoľvek obmedzenia. Zmenou právnej úpravy (od
1.11.2009) zakotvujúcej obmedzenia pri výplate funkčného platu, nemôže byť navrhovateľ na svojom
hmotnoprávnom nároku a legitímnom očakávaní poškodený, nakoľko v takom prípade by došlo k
zásahu do jeho právnej situácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd nestotožnil s argumentáciou

odporcu o aplikácii § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. na celé obdobie, za ktoré navrhovateľovi patrila
výplata funkčného platu. Konajúci súd mal za to, že všeobecný princíp zákazu spätnej pôsobnosti
právnych noriem a princípu právnej istoty sa vzťahuje len na tie hmotnoprávne nároky navrhovateľa na
výplatu funkčného platu vzniknuté jednotlivo v každom kalendárnom mesiaci počnúc od 15.12.2007- ako
účastníkmi ustáleného dátumu na jeho výplatu, až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z.,

t.j. do 31.10.2009, keďže tieto nároky vznikli počas obdobia platnosti a účinnosti zákona č. 312/2001
Z.z. Pokiaľ išlo o nároky navrhovateľa na výplatu funkčného platu vzniknuté od 1.11.2009, tu súd
už nemohol aplikovať ustanovenia zákona č. 312/2001 Z.z., keď nemohol prihliadať na spomínaný
princíp legitímneho očakávania a dôvery navrhovateľa v platný a účinný právny predpis, keďže
tento sa s účinnosťou od 1.11.2009 zmenil a dovtedy účinné ustanovenie § 44 bolo nahradené

ustanovením § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. Predmetné ustanovenie pre prípad neplatného skončenia
štátnozamestnaneckéhopomeruužzohľadňovalo,čipríslušnýštátnyzamestnanecvrozhodnomobdobí
vykonával prácu podľa zákona o štátnej službe alebo vo verejnom záujme na inom služobnom úrade, a v
takom prípade určovalo štátnemu zamestnancovi na výplatu sumu rozdielu medzi obdržaným funkčným
platom a tým, na ktorý by mu vznikol nárok nebyť neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy sa navrhovateľ za účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z. už
nemohol dovolávať princípu dôvery v úpravu zákona č. 312/2001 Z.z., a preto bolo potrebné v období
od 1.11.2009 a nasledujúcom, aplikovať na daný prípad ustanovenie § 55 zákona č. 400/2009 Z.z.
Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že navrhovateľ v období od 1.11.2009 (aj pred týmto
obdobím - pozn. súdu) vykonával štátnu službu na služobnom úrade Ministerstva obrany SR, kde

dosiahol funkčný plat spolu vo výške 4.542,70 Eur (v mesiaci november a december 2009 funkčný
plat á 1854,50 Eur +100 Eur za pohotovosť, v mesiaci január 2010 funkčný plat á 1864,50 Eur +
100 Eur za pohotovosť, pričom na desať dní pripadá čiastka 633,70 Eur). Dosiahnutý funkčný plat
navrhovateľabolvporovnanísvýpočtomfunkčnéhoplatu,ktorýbymupatrilnebyťneplatnéhoskončenia
štátnozamestnaneckého pomeru vyšší, keďže odporca mal navrhovateľovi vyplatiť za totožné obdobie

funkčný plat v celkovej výške 4.282 Eur (v mesiaci november a december 2009 funkčný plat á 1.843,50
Eur, v mesiaci január 2010 funkčný plat á 1.843,50 Eur, pričom na desať dní pripadá čiastka 595 Eur).
Vzhľadom na túto skutočnosť dospel súd k záveru, že navrhovateľovi za obdobie od

- 9 -

1.11.2009 do 10.1.2010 nevznikol podľa § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. nárok na výplatu funkčného platu.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností súd priznal navrhovateľovi titulom neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru nárok na výplatu funkčného platu len za obdobie od 15.12.2007
do 31.10.2009, čo predstavuje priznanú istinu vo výške 40.830 Eur a vo zvyšnej časti jeho nárok
ako nedôvodný zamietol. Súd pritom vychádzal zo základu - funkčného platu, ktorého výška medzi
účastníkmi konania za celého obdobie nebola sporná (45.112 Eur), od ktorého odpočítal funkčný plat

požadovaný navrhovateľom za mesiace november, december 2009 (á 1.843,50 Eur) a január 2010 (á
595 Eur), spolu 4.282 Eur.Navrhovateľ požadoval od odporcu popri žalovanej istine i úrok z omeškania, a to jednotlivo z každého
mesačného funkčného platu.

Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa

použijú primerane ustanovenia § 13, § 35, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 75, § 85 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6
a 7, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, §
233 až 236 a § 240 ods. 1 až 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ak je dlžník v omeškaní, má veriteľ právo požadovať podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úroky
z omeškania, výšku ktorých stanovuje vykonávací predpis, t.j. nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Výška úrokov z omeškania je podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. dvojnásobok diskontnej
sadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenskaplatnejkprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu
(do 31.12.2008) a o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (od 1.1.2009).

V zmysle ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z. (a napokon aj zákona č. 400/2009 Z.z. - pozn. súdu)

sa na štátnozamestnanecký pomer aplikujú aj ustanovenia § 129 až 132, § 136 až 141 Zákonníka
práce upravujúce splatnosť mesačnej mzdy, resp. v danom prípade funkčného platu. Z ich znenia je
zrejmé, že mzda (funkčný plat) je splatná (ý) pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce). Aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 116/2008), zamestnanec, ktorému v rámci konania o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru prislúcha aj nárok na náhradu mzdy z tohto neplatného skončenia
pracovného pomeru, má na túto náhradu mzdy nárok v prípade, že dôjde k rozhodnutiu o neplatnom

- 10 -

skončení pracovného pomeru, pričom pre náhradu mzdy potom platí v zmysle § 129 a nasl. Zákonníka

práce, mesačná splatnosť mzdy. Splatnosť náhrady mzdy je teda stanovená právnym predpisom, príp.
kolektívnou zmluvou a rozsudok súdu priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru má len deklaratórnu povahu, t.j. potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti (priznaním
náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba dodáva
kvalita vykonateľného práva).

V danej veci navrhovateľ nemusel oznamovať odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával,
keďže z ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z. taká povinnosť nevyplývala a predmetný zákon
neodkazoval v tomto smere ani na prípadnú aplikáciu ustanovenia § 79 Zákonníka práce. Možno teda
vyvodiť, že zákon č. 312/2001 Z.z. obsahoval v § 44 automatickú úpravu náhrady funkčného platu v
prípade neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, keď zamestnancovi v takom prípade

vznikol nárok na výplatu funkčného platu, bez potreby jeho ďalšieho úkonu (napr. oznámenia, že trvá
na ďalšom zamestnávaní), a to na základe rozhodnutia súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na túto skutočnosť, pri aplikácii § 149 zákona č. 312/2001
Z.z. v spojení s § 129 a nasl. Zákonníka práce, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zkaždej jednotlivo určenej sumy funkčného platu, s ktorého výplatou sa odporca dostal do omeškania.
Splatnosť funkčného platu odvodzoval súd od 9 - teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorý
dátum splatnosti funkčného platu medzi účastníkmi konania nebol sporný (č.l.87) a mal za to, že

až nasledujúcim dňom po splatnosti funkčného platu, t.j. až od 10- teho dňa sa mohol odporca
dostať s výplatou funkčného platu do omeškania. Súd súčasne rešpektoval splatnosť funkčného
platu mesačne pozadu, t.j. až nasledujúci kalendárny mesiac (§ 129 ods. 1 ZP), a nie tak ako si
uplatňoval navrhovateľ podľa úpravy žalobného petitu - v príslušnom kalendárnom mesiaci. Navrhovateľ
v konaní nepreukázal existenciu inej dohody s odporcom ohľadne splatnosti funkčného platu. Pokiaľ

v tomto smere poukazoval na pracovný predpis Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
č. 11495/2010-250, tento nadobudol účinnosť dňom 24.11.2010 a vzťahoval sa na zamestnancov
vykonávajúcich práce vo verejnom záujme; nemožno ho teda na daný prípad aplikovať. Pri rozhodovaní
o úroku z omeškania súd zároveň zohľadnil maximálnu výšku zákonom stanoveného úroku z omeškania
(§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Dospel preto k záveru, že odporca sa počnúc od 10- teho
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po splatnosti mzdy mohol odporca dostať do omeškania. Súd

nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania z funkčného platu, na ktorý mu nevznikol nárok (mesiace
november a december 2009 a január 2010) a pri funkčnom plate za kalendárny mesiac december 2007
vychádzal z istiny, ktorú navrhovateľ žiadal vo vzťahu k príslušenstvu priznať, t.j. zo sumy 872 Eur. Vo
zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Rovnako súd zamietol úrok z omeškania
prevyšujúci zákonom prípustnú hranicu a to v mesiaci október 2008 (omeškanie od 10.11.2008) a

november 2008 (omeškanie od 10.12.2008).

Súdsanestotožnilsargumentáciouodporcuotom,ženavrhovateľovivznikolnároknaúrokzomeškania
až od rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, a to s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 116/2008. Predmetné rozhodnutie sa totiž zaoberalo aj otázkou
správnosti právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania k náhrade mzdy, a

to, že náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru nie je splatná mesačne v každom
kalendárnom mesiaci, ale len ako celok a že splatnosť takejto náhrady mzdy nemôže nastať skôr, než o
nejrozhodolsúd.TentoprávnynázorodvolaciehosúduNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvyhodnotilako

- 11 -

nesprávny. Z uvedeného záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom vyplýva aj nesprávnosť

argumentácie odporcu ohľadne úroku z omeškania.

Pre úplnosť súd dodáva, že i keď právny nárok navrhovateľa spadajúci do obdobia od 15.12.2007
do 31.10.2009 podriadil pod režim zákona č. 312/2001 Z.z., v zmysle ktorého súd nemal právomoc
rozhodovať o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, mal za to, že o tomto majetkovom
(finančnom) nároku je oprávnený rozhodovať, nakoľko v prípade zastavenia konania (§ 104 O.s.p.) by

nemal vec komu postúpiť na jej prejednanie.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, i keď mu také právo voči

odporcovi vzniklo podľa 142 ods. 2 O.s.p. (úspech navrhovateľa vo výške 90,51%, jeho neúspech vo
výške 9,51% a v časti uplatneného príslušenstva). Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozhodnutia vo veci samej súd vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov konaniatento zohľadnil vo výroku ústne vyhláseného rozsudku. Navrhovateľ však v zákonom stanovenej lehote
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy konania písomne nevyčíslil, preto súd postupoval podľa odseku 2
zákonného ustanovenia § 151 O.s.p., a zistiac, že uznesením zo dňa 30.4.2012, č.k. 25C 65/2010-91,

súd navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a zo súdneho spisu navrhovateľovi iné trovy
nevyplývajú, súc neviazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, navrhovateľovi ich náhradu
nepriznal.

Vo výroku rozsudku súd rozhodol aj o náhrade trov konania súvisiacich so zastavením konania o návrhu
týkajúceho sa zaplatenia sumy 111 Eur, a to postupom podľa § 166 ods. 1,2 O.s.p., keďže tento výrok

nebol vyhlásený na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol o veci samej a o náhrade trov konania súd
rozhoduje formou uznesenia. Navrhovateľ, tým, že zobral návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 111
Eur späť bez bližšieho odôvodnenia, sám spôsobil zastavenie konania v tejto časti, a preto by odporcovi
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. patrilo právo na náhradu trov konania. Odporca však náhradu trov
konania nežiadal, preto mu túto súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

- 12 -

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 2. apríla 2012 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.