Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Scud/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200841
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200841.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu W. X.,
trvale bytom XXXX D. A.., G., D. XX XXX, Z., zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom
so sídlom v Prešove, Vajanského 33, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Námestie mieru 3,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Obvodného úradu Prešov zo dňa 4. septembra 2012,

číslo: ObÚ-PO-OVVS4-2012/00346TI na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e list bývalého Obvodného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 4.
septembra 2012, číslo: ObÚ-PO-OVVS4-2012/00346/TI podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), O.s.p. a v
r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 477,55 Eur, ktoré je žalovaný p
o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu

žalobcu JUDr. Branislava Kahanca, vedený v Z. R. a.s., pobočka D. s názvom JUDr. Branislav Kahanec,
advokát, Vajanského 33, Prešov, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Bývalý Obvodný úrad Prešov, ktorého právnym nástupcom je žalovaný (ďalej len žalovaný) listom zo
dňa 4.9.2012 v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v
spojení s § 9a ods. 2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len zákon

č. 40/1993 Z. z.) vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2005 o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve
Slovenskej republiky rozhodol tak, že na základe stanoviska MVSR č. SVS-OVVS2-2012/000195 zo dňa
8.8.2012 a záväzného výkladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVVS2-2012/031834
zo dňa 16.2.2012 žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky
zamietol. Poukázal na to, že podľa § 15 zákona č. 40/1993 Z. z. sa na postup podľa tretej časti tohto
zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom

občianstve Slovenskej republiky bola listom zo dňa 7.10.2010 zamietnutá. Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 6Scud/2/2010-57 zo dňa 20.5.2011 zrušil list žalovaného zo dňa 7.10.2010 a vrátil
mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o doplnenie podania zo dňa 20.4.2012
prostredníctvom Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v New Yorku.

Po doplnení podania v súlade s § 9a ods. 5 zákona č. 40/1993 Z. z. požiadal Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky o stanovisko k žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve
Slovenskej republiky.

V odôvodnení listu žalovaný ďalej uviedol, že vo veci posúdenia štátneho občianstva Slovenskej
republiky rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.2Sžo/42/2011 zo dňa 21.3.2012 podľa ktorého žalobca je osobou, ktorá nestratila československé štátne
občianstvo podľa § 2 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb.. Predmetom doterajšieho
posudzovania existencie (neexistencie) štátneho občianstva Slovenskej republiky u žalobcu bolo

zachovanie jeho československého štátneho občianstva v zmysle citovaného Ústavného dekrétu. V
spisovej dokumentácii sa nachádza naturalizačná listina č. No 7057863, ktorou bolo žalobcovi udelené
štátne občianstvo Spojených štátov amerických dňa 2.10.1953.

Žalovaný v súlade s § 9a ods. 5 zákona požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo
dňa 13.6.2012 o súhlas s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve pre menovaného z dôvodu, že

sa nenachádza v ústrednej evidencii nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky a boli
pochybnosti o jeho štátnom občianstve.

Na základe stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVVS2-2012/000195 a
záväzného výkladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVVS2-2012/031834 k aplikácii
Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi č. 169/1929 Zb. žalovaný
konštatoval, že žalobca dňa 2.10.1953 stratil československé štátne občianstvo a to dňom udelenia

štátneho občianstva Spojených štátov amerických podľa článku I. Úmluvy o naturalizácii uzavretej medzi
Československom a Spojenými štátmi dňa 16. júla 1928 ( č. 169/1929 Z.).

Táto zmluva zamedzovala vzniku dvojakého štátneho občianstva medzi zmluvnými stranami
naturalizáciou - udelením, „Navzájem o příslušnících Československa, kteří byli anebo budou
naturalisováni na území Spojených Států, bude se míti v Československu za to, že ztratili svou dřívejší

příslušnost a stali se příslušníky Spojených statů.“ s výnimkou pre žiadateľa o štátne občianstvo v
období - „Předcházející ustanovení tohoto článku nebudou platiti pro příslušníka jedné z obou zemí,
který dosáhne naturalisace v druhé zemi v dobe, kdy jeho zeme vede válku.“

Pričom jeho krajinou sa rozumie krajina, ktorej príslušník má doposiaľ štátne občianstvo, pred udelením
naturalizácie.

Podľa § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 131/1936 Sb. O obrane štátu: „Jakmile byla vyhlášena mobilisace
brannémocineboprohlášenválečnýstavanebovypovedenaválka,vstupujestátdobrannépohotovosti,
a to dnem, kdy bylo učineno nekteré z práve uvedených opatření. Den vstupu státu do branné
pohotovosti a den jejího ukončení vyhlásí vláda v Sbírce zákonů a nařízení.“

Podľa vládnej vyhlášky č. 183/1938 Sb. o vstupe štátu do brannej pohotovosti, bol deň 23.9.1938 dňom

vstupu Československa do brannej pohotovosti.

Podľa vládnej vyhlášky č. 162/1945 Sb. o ukončení stavu brannej pohotovosti štátu, bol deň 31.12.1945
dňom ktorým sa končil stav brannej pohotovosti v Československej republike.

Z uvedeného zákona a vyhlášok jednoznačne vyplýva, že Československá republika bola právne v stave
brannej pohotovosti štátu od 23.9.1938 do 31.12.1945, teda mimo tohto obdobia neviedla vojnu, ani

nebola vo vojnovom stave podľa právnych predpisov platných na území Československej republiky.

Keďže menovaný W. X., nar. XX.X.XXXX L. získal štátne občianstvo Spojených štátov amerických
naturalizáciou dňa 2.10.1953 výnimka uvedená v článku I. tretieho odseku Dohovoru o naturalizácii
medzi československom a Spojenými štátmi č. 169/1929 Sb. sa naňho nevzťahuje.

Na základe uvedeného žalovaný v súlade so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, jeho

záväznými výkladom a s poukazom na § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z. z. žiadosť žalobcu o vydanie
osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky zamietol.Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Uviedol, že dňa 4.10.2012
bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list žalovaného ktorým v súlade s § 9a ods. 8 zákona č.
40/1993Z.z.anazákladestanoviskaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyajehozáväznéhovýkladu

žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky zamietol. Svoje
rozhodnutie žalovaný stručne odôvodnil, pričom ako dôvod zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia
o štátnom občianstve Slovenskej republiky uviedol, že žalobca dňa 2.10.1953 stratil československé
štátne občianstvo, a to dňom udelenia štátneho občianstva Spojených štátov amerických. Podkladom
rozhodnutia bolo stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jeho záväzný výklad. Tieto

podklady sú však podľa žalobcu nesprávne, pričom vychádzajú z nesprávnej interpretácie článku I.
tretieho odseku Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi americkými zo
dňa 16.7.1928 č. 169/1929 Zb., podľa ktorého „Předcházející ustanovení tohoto článku nebudou platiti
pro příslušníka jedné z obou zemí, který dosáhne naturalisace v druhé zemi v dobe, kdy jeho zeme
vede válku.“

Podľa záväzného výkladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, stav vojny v Československu trval

od 23.9.1938 do 31.12.1945. Obdobie trvania vojnového stavu však bolo určené podľa stavu trvania
brannej pohotovosti štátu, pričom stav brannej pohotovosti štátu nie je totožná s vojnovým stavom.
Otázku interpretácie pojmu „kdy zeme vede válku“, je nevyhnutné posudzovať podľa definície agresie
Spoločnosti národov, ktorá bola prevzatá do londýnskej dohody o agresii (Convenition de definition de
l agression) uzatvorenej dňa 4.7.1933 Československom, podľa ktorej nie je potrebné vyhlásiť vojnu

(čl. II bod 2) a podľa ktorej je potrebné za útočníka považovať ten štát, ktorý prvý poskytne podporu
ozbrojeným tlupám, ktoré sa utvoria na jeho území a ktoré vpadnú na územie druhého štátu (č. II bod
5). V súlade s notou londýnskej vlády zo dňa 22.2.1944, ktorá nadväzuje na prehlásenie prezidenta
republiky zo dňa 16.12.1941, podľa § 64 ods. 1 bod 3 vtedajšej Ústavy a v súlade s citovaným čl. II bod 5,
dňom kedy nastal stav vojny, je deň 17.9.1938, pričom stav vojny nastal s Nemeckom, pretože na pokyn

Hitlera došlo k utvoreniu „Sudetoněmeckého svobodného sboru“ (Freikorps) a posledným dňom vojny
bol dátum 7.5.1957, kedy Československo ukončilo vojnový stav s Japonskom. Uvedené skutočnosti,
teda definovanie obdobia trvania vojny Československa, bolo už viac krát obsahom nálezov Ústavního
soudu České republiky, pričom aj podľa nálezu II. ÚS 307/97 zo dňa 18.5.1999, až dňa 7.5.1957 ukončilo
Československo vojnový stav s Japonskom.

Z dôvodu, že ku dňu 2.10.1953, kedy malo byť podľa naturalizačnej listiny č. No 7057863 udelené
žalobcovi občianstvo Spojených štátov amerických, viedlo Československo vojnu a v dôsledku článku
I tretieho odseku Dohovoru o naturalizácii medzi Československom a Spojenými štátmi americkými zo
dňa 16.7.1928 č. 169/1929 Zb. podľa ktorého predchádzajúce ustanovenia tohto článku nebudú platiť,
nemohol žalobca ku dňu 2.10.1953 stratiť československé štátne občianstvo.

Žalovaný teda pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve vychádzal
zo skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci, a aj na základe zisteného skutkového
stavu, vec nesprávne právne posúdil.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
23.11.2005, číslo: 219191-2005/02232, ktorý bol adresovaný Krajskému úradu, odbor všeobecnej

vnútornej správy odd. štátneho občianstva a matrík, Prešov, „W. X. v roku 1953 nadobudol štátne
občianstvo USA na základe Dohovoru o naturalizácii medzi ČSR a USA z roku 1928. Nakoľko v dobe,
keď jedna zo zmluvných strán viedla vojnu, tento dohovor neplatil, W. X. nestratil československé
občianstvoapodľazákonač.40/1993Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovještátnymobčanomSlovenskej
republiky“. Uvedené rozhodnutie je podpísané Mgr. D. N., osobou poverenou zastupovaním riaditeľa

odboru.

Záväzný výklad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2012, ktorý je podkladom pre
rozhodnutie žalovaného je rovnako podpísaný Mgr. D. N..Obsahom spisu, ktorý tvoril podklad rozhodnutia žalovaného, by mali byť obidva vyššie uvedené listy,
pričom žalovaný sa pri zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, vôbec
nezaoberal rôznosťou ich záverov, tieto nijakým spôsobom nepopísal a ani nezdôvodnil.

Postup žalovaného predchádzajúci zamietnutiu žiadosti žalobcu o vydanie štátneho občianstva, ako aj
samotný list zo dňa 4.6.2012 sú preto v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil list žalovaného zo dňa 4.9.2012 podľa § 250j ods. 2
písm. a), c), d) O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené
trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkovej a právnej

argumentácii uvedenej v liste a namietal nedostatok právomoci krajského súdu vo veci rozhodnúť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie

veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je list žalovaného, ktorým žalobcovi podľa § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z.
z. oznámil, že zamieta jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky,
lebo riadiac sa záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v
rozsudku sp. zn. 2Sžo/42/2011 zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého žalobca je osobou, ktorá v zmysle §

2 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. (ďalej len Dekrét) nestratila československé
štátne občianstvo, po preskúmaní podmienok upravených v čl. I Dohovoru o naturalizácii medzi
Československom a Spojenými štátmi č. 169/1929 Sb. (ďalej len Dohovor) dospel k záveru, že žalobca
dňa 2.10.1953 stratil československé štátne občianstvo, lebo k jeho naturalizácii na území Spojených
štátov (dňa 2.10.1953) došlo v čase, keď už Československo neviedlo vojnu a teda sa naň nevzťahuje

článok I. ods. 3 Dohovoru.

Žalobca namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav čo sa týka posudzovania otázky (kdy
země vede válku) a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nevysporiadania sa správneho orgánu s
rozdielnymi záväznými stanoviskami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúcimi sa posúdenia
rovnakej otázky.

Krajský súd s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedených
námietok.

Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 40/1993 Z. z. osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva
príslušný obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom
občianstveSlovenskejrepubliky,ktorásapodávaosobnenaobvodnomúradevsídlekraja,diplomatickej

misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.

Podľa § 9a ods. 5 zákona č. 40/1993 Z. z. ak sa žiadateľ nenachádza v Ústrednej evidencii nadobudnutia
a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo ak sú pochybnosti o jeho štátnom občianstve,
obvodný úrad v sídle kraja požiada ministerstvo o súhlas s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve
Slovenskej republiky.Podľa § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z. z. ak sa zistilo, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky, obvodný úrad v sídle kraja žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej
republiky zamietne a písomne odôvodní, prečo nemožno žiadosti vyhovieť.

Podľa § 2 ods. 1 Dekrétu osobám, spadajícím pod ustanovení § 1, které prokáží, že zůstaly věrny
Československé republice, nikdy se neprovinily proti národům českému a slovenskému a buď se činně
zúčastnily boje za její osvobození, nebo trpěly pod nacistickým nebo fašistickým terorem, zachovává se
československé státní občanství.

Podľa článku I ods. 1 Dohovoru o příslušnících Spojených Států, kteří byli anebo budou naturalisováni
na území československém bude se míti ve Spojených Státech za to, že ztratili svou dřívější příslušnost

a stali se příslušníky Československa.

Podľa článku I ods. 2 Dohovoru navzájem o příslušnících Československa, kteří byli anebo budou
naturalisováni na území Spojených Států, bude se míti v Československu za to, že ztratili svou dřívější
příslušnost a stali se příslušníky Spojených států.

Podľa článku I ods. 3 Dohovoru předcházející ustanovení tohoto článku nebudou platiti pro příslušníka

jedné z obou zemí, který dosáhne naturalisace v druhé zemi v době, kdy jeho země vede válku.

V danom prípade po krajským súdom opakovaných zrušeniach rozhodnutí žalovaného (naposledy
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Scud/2/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/42/2011), riadiac sa záväzným právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozsudku 2Sžo/42/2011 v spojení s právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky vysloveným v náleze č. III ÚS 346/09-50 zo dňa 27. apríla 2010 bolo nepochybné,
že žalobca s poukazom na § 2 ods. 1 Dekrétu nestratil štátne občianstvo a teda skoršie rozhodnutia
žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v ďalšom konaní bolo rozhodujúcou otázkou
posúdenie, či k udeleniu štátneho občianstva Spojených štátov amerických v dôsledku naturalizácie

žalobcu na území Spojených štátov došlo v čase, kedy Československo viedlo vojnu. Aj keď sa na
konanie podľa § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, podľa
§ 9a ods. 8 citovaného zákona bol žalovaný povinný svoje stanovisko písomne odôvodniť.

V preskúmavanom liste žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo
SVS-OVVS2-2012/000195 zo dňa 8.8.2012 a záväzný výklad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

číslo SVS-OVVS2-2012/031834 zo dňa 16.2.2012 podľa ktorého stav vojny v Československu trval
od 23.9.1938 do 31.12.1945, pričom obdobie trvania vojnového stavu bolo určené podľa stavu trvania
brannej pohotovosti štátu.

Krajský súd sa stotožňuje s námietkami žalobcu, že stav brannej pohotovosti štátu nie je totožný s
vojnovýmstavomažeotázkuinterpretáciepojmu„kdyzeměvedeválku“bolopotrebnépostupovaťpodľa

definície agresie Spoločenstva národov, ktorá bola prevzatá do londýnskej dohody o agresii uzatvorenej
dňa 4.7.1933 Československom, podľa ktorej nie je potrebné vyhlásiť vojnu (článok II bod 2) a podľa
ktorej je potrebné za útočníka považovať ten štát, ktorý prvý poskytne podporu ozbrojeným tlupám,
ktoré sa utvoria na jeho území a ktoré vpadnú na územie druhého štátu (čl. II bod 5). V súlade s
notou londýnskej vlády zo dňa 22.2.1944, ktorá naväzuje na prehlásenie prezidenta republiky zo dňa

16.12.1941 podľa § 64 ods. 1 bod 3 vtedajšej Ústavy a v súlade s citovaným článkom II bod 5 dňom kedy
nastal stav vojny „je deň 17.9.1938“, pričom stav vojny nastal s Nemeckom, pretože na pokyn Hitlera
došlo k uzatvoreniu „Sudetoněmeckého svobodného sboru“ (Freikorps) a posledným dňom bol dátum
7.5.1957, kedy Československo ukončilo vojnový stav s Japonskom.Takýto záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky č. II. ÚS/307/1997 zo dňa 18.5.1999,
v celom rozsahu aplikovateľného aj na daný prípad.

Žalovaný na takúto interpretáciu pojmu „kdy země vede válku“ neprihliadal, rozhodol teda predčasne na

základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Požiadavka vysporiadať sa s touto otázkou vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky číslo 219191-2005/022320 zo dňa 23.11.2005, adresovaného žalovanému v ktorom potvrdilo,
že ...„W. X. v roku 1953 nadobudol štátne občianstvo USA na základe Dohovoru o naturalizácii medzi
ČSR a USA z roku 1928. Nakoľko v dobe, keď jedna zo zmluvných strán viedla vojnu, tento dohovor
neplatil, W. X. nestratil československé občianstvo a podľa zákona č. 40/1993 Z. z. v znení neskorších

predpisov je štátnym občanom Slovenskej republiky ...“.

Je treba zdôrazniť, že ide o stanovisko toho istého orgánu, vypracované tou istou osobou (Mgr. D. N.),
na základe ktorého žalovaný rozhodol a ktorý dňa 16.2.2012 naopak uviedol, že žalobca dňa 2.10.1953
podľa článku I Dohovoru štátne občianstvo stratil.

Žalovaný sa s protichodnosťou týchto záverov nijakým spôsobom nevysporiadal, nevysvetlil ich,

rozhodnutie (list) je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a teda nezákonné.

Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku právomoci krajského súdu, krajský súd zdôrazňuje,
že touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/167/2007
zo dňa 24.9.2008 v ktorom vyslovil záväzný právny názor, prečo takýto list nemôže byť vylúčený zo
súdneho prieskumu, na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 2Sžo/42/2011 zo

dňa 21.3.2012.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie (list)
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne
vo veci rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.

Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu (§250j ods.7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania v sume 477,55 Eur tak, ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca žalobcu.
Pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 407,55 Eur
za tri úkony právnej pomoci (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb) a to prevzatie a príprava zastúpenia á 127,16 Eur, 30.11.2012

žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu á 127,16 Eur, účasť na pojednávaní konanom
dňa 8.11.2013 á 130,16 Eur, 2 x režijný paušál 7,63 Eur + 1 x 7,81 Eur, spolu 477,55 Eur, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Branislava Kahanca, vedený v Z.
R. a.s., pobočka D. s názvom JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, Prešov, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.