Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201041
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, XXX XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom
Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,
referát vnútorných vecí, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2014/018947/Hri zo dňa 07.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OÚ-ZA-OOP1-2014/018947/Hri zo dňa 07.07.2014,
ktorým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy Janka Kráľa, Žilina č. OÚ-ZA-OVVS2/
A/2013/19733/1806/2DU zo dňa 30.04.2014, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého
sa dopustil tým, že dňa 12.07.2012 v čase okolo 17:45 hod. v záhrade rodinného domu č. XXX v obci
Y. fyzicky napadol U. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju udrel päsťou do ľavej časti hlavy, do spánkovo-
temennej časti, následkom čoho spadla na zem. Svojím konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a to pomliaždením hlavy bez otrasu mozgu
na základe vypracovania znaleckého posudku bolo U. W. spôsobené zranenie ohodnotené vo výške 7,5
boda. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v nadväznosti na § 12 ods. 1 zákona s poukazom
na § 49 ods. 2 zákona žalobcovi za spáchaný priestupok bola uložená sankcia - pokuta vo výške 45
Eur. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V žalobe žalobca poukazuje na to, že žalovaný svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v
súlade s právnymi predpismi a že žalobca ako odvolateľ v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne

skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupov prvostupňového správneho orgánu
vyvrátili. Okrem toho žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky žalobcu neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca uvádza, že s takýmto vyjadrením žalovaného zásadným spôsobom nesúhlasí a to najmä pokiaľ
ideonázoržalovaného,ženámietkyžalobcunebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutého
rozhodnutia. Žalobca má naopak za to, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými namietanými
skutočnosťami a v značnej časti svojho rozhodnutia sa stotožnil s tvrdeniami správneho orgánu prvého

stupňa bez toho, aby prihliadol na skutočnosti namietané žalobcom. Žalobca je presvedčený, že nímuvedené skutočnosti objektívne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca je
presvedčený, že postupom a rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, na základe
čoho podáva žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými dôvodmi a

skutočnosťami uvedenými v napadnutom odvolaní a to najmä pokiaľ ide o nasledovné:

- správny orgán podľa názoru žalobcu neprimerane obsiahlo sa zaoberal v rámci odôvodnenia
rozhodnutia výpoveďami poškodenej a svedkyne J. Z., ktorá svedčila v neprospech obvineného a
svedeckej výpovedi svedkyni A. Z. sa správny orgán venoval len povrchne, na základe čoho sa aj
prvostupňový správny orgán bez bližšieho odôvodnenia priklonil k tvrdeniu svedkyne poškodenej a

svedkyne J. Z.,

- konštatovanie správneho orgánu o tom, že neobstojí námietka žalobcu o tom, že svedkyňa J. Z.
s nebohým manželom konflikt nemohli sledovať, nakoľko pozemok svedkyne a pozemok, na ktorom
malo dôjsť ku skutku je oddelený dvoma plotmi, z ktorých jeden je nepriehľadný a druhý bol porastený
popínanou fazuľou, ktorá vytvárala bariéru. Žalobca je toho názoru, že takýto záver je neprípustný,
nakoľko vysloveniu takéhoto záveru nepredchádzalo vykonanie žiadneho dokazovania týmto smerom.

Je preto otázne, ako sa správny orgán k takémuto záveru dopracoval. Tvrdenie o existencii fazuľového
porastu na plote bolo tvrdenie obvineného a správny orgán túto skutočnosť nezisťoval, žalovaný sa touto
skutočnosťou nezaoberal,

- tvrdenie svedkyne J. Z. o tom, že pred incidentom táto oprela o existujúci plot - rebrík, na ktorý sa
následne postavila, aby mohla komunikovať cez plot so samotnou svedkyňou - poškodenou. Správny

orgán nijako neskúmal tvrdenie poškodenej a svedkyne J. Z. vo vzťahu k priebehu skutku a zároveň
vo vzťahu k tvrdeniam obvineného a najmä k ich vlastným tvrdeniam. Je nenormálna predstava o
tom, že si niekto oprie rebrík o plot k susedom a visí na ňom, aby sa mohol rozprávať so susedom o
bežnýchveciach.Takétokonaniebybolovhrubomrozporesbežnýmizásadamibežnejľudskejslušnosti
a porušovaním práva na osobnú ochranu a súkromie vo vzťahu k obvinenému, ktorý je legitímnym

spoluvlastníkom pozemku, do ktorého mala podľa jej vlastného tvrdenia J. Z. doslovne nazízať. Súčasne
je toto tvrdenie tiež absolútne v hrubom rozpore s jej tvrdením a súčasne tiež so záverom prijatým
správnym orgánom, že plot resp. ploty nevytvárali svedkyni žiadnu prekážku vo výhľade a celý konflikt
videla na vlastné oči. Je logickou otázkou, načo si teda J. Z. opierala rebrík o plot, keď bolo cez neho
vidieť celý dvor susedov. Buď svedkyňa J. Z. klame o pristavenom rebríku alebo o tom, že plot nevytvára

prekážku. Prvostupňový správny orgán a dokonca ani žalovaný sa však pri hodnotení výpovede
svedkyne zjavne takýmto základným, nelogickým rozporom nijako nezaoberali. Úlohou správneho
orgánu je vysporiadať sa s jednotlivými svedeckými výpoveďami, ak nie sú vo vzájomnej zhode tak, ako
je tomu v tomto prípade. Správny orgán nemal ani len snahu sa s týmito protichodnými výpoveďami
vysporiadávať. Svedectvom tohto nášho tvrdenia je samotný tento záver správneho orgánu uvedený

na strane 8 odseku 2 rozhodnutia zo dňa 30.04.2012, z ktorého vyplýva, že aj tvrdenie svedkyne A.
Z. považuje správny orgán za pravdivé a nie je dôvod ho spochybňovať, nakoľko táto bola poučená
o povinnosti hovoriť pravdu. To, že svedkyňa Z. uvádzala skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami
poškodenej W. a svedkyne J. Z. však u správneho orgánu nevyvolalo potrebu sa s danou skutočnosťou
vyporiadať. Žalovaný v odôvodnení pritom správne uvádza, že priestupkové konanie je špecifickým

druhom správneho konania, ktorého účelom je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto
ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Správny orgán je povinný čo
najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej
veci a spoľahlivo ustáliť všetky typové znaky priestupku, teda znaky skutkovej podstaty priestupku.
Napriek tomu má žalobca za to, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že

došlo ku spáchaniu priestupku tak, ako to uvádza žalovaný, resp. že existujú dôvodné pochybnosti
o prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie veci. Zároveň si žalobca uplatnil
aj náhradu trov konania.

K žalobe žalovaný správny orgán podal písomné vyjadrenie podaním zo dňa 13.10.2014. Žalovaný

sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu,
že v rámci odvolacieho konania sa žalovaný nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami
uvedenými v odvolaní žalobcu. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa priklonil k tvrdeniu
U. W. a súčasne k tvrdeniu J. Z. dostatočne prvostupňový správny orgán odôvodnil v napadnutom
rozhodnutí, pričom jednoznačne vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca v odborezdravotníctvo a farmácia MUDr. V. O. zo dňa 28.03.2013. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú
činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti,
pre rozhodnutie hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Prvostupňový správny orgán

relevantne zdôvodnil prečo sa priklonil k dôkazu a to k výpovedi svedkyne J. Z.. K námietkam žalobcu
o tom, že svedkyňa J. Z. nemohla incident vidieť pre existenciu dvoch rôznych plotov - jeden je pritom
aj obrastený fazuľou uplatnené už v rámci konania vo veci priestupku pred prvostupňovým správnym
orgánom a neskôr aj v rámci odvolania sú irelevantné, keďže svedkyňa J. Z. jednoznačne svojou
výpoveďou pred správnym orgánom deklarovala, že videla a počula celý incident, ktorý vyvrcholil

do fyzického napadnutia žalobcom na U. W., čím potvrdila podané oznámenie U. W. a jej výpoveď
korešpondovala so znaleckým posudkom č. 2/2013 znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia. Svedkyňa
J. Z. bola riadne poučená o procesných právach a povinnostiach vypovedať pravdivo, ako aj o právnych
následkoch v prípade nepravdivej alebo neúplnej výpovede, pričom nebolo iniciované ani začaté trestné
stíhanie pre trestný čin krivej výpovede voči svedkyni a žalobca v rámci podaného odvolania žiadnym
relevantnýmspôsobomnespochybnildôkaznúhodnotutejtosvedeckejvýpovedeatakžalovanýsprávny

orgán nemal dôvod nevychádzať z obsahu tejto výpovede ako relevantného dôkazu vykonaného
pred prvostupňovým správnym orgánom. Takisto námietky žalobcu o existencii rebríka sú z pohľadu
žalovaného nepodstatné. Je nepodstatné, či bol plot obrastený alebo nie, je nepodstatné, že ide o dva
plechové ploty, svedkyňa J. Z. jasne vypovedala, že sa postavila na stupienok rebríka bez ohľadu na
to, či je normálne, prípadne slušné alebo nie, podstatné bolo, že svedkyňa svojou výpoveďou pred

správnym orgánom dňa 23.10.2013 vypovedala zhodne ako pred policajným orgánom dňa 15.08.2012,
že videla a počula, ako bola U. W. napadnutá žalobcom. V konečnom dôsledku žalovaný považuje svoje
rozhodnutie za zákonné, vecne správne a navrhol, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 25.02.2015.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

KrajskýsúdvŽilinepopreskúmanínapadnutéhorozhodnutia,akoajprvostupňovéhosprávnehoorgánu,
vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to,
že žaloba nie je dôvodná, resp. že v danej veci bol zistený dostatočne skutkový stav veci a na takto
zistený skutkový stav veci boli potom aplikované správne právne predpisy a to zákon o priestupkoch č.
372/1990 Zb. a aj zákona procesného práva, zákona č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. po priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný

čin.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných

dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí alebo

b) nevedel, že svojím konaní môže porušiť alebo ohroziť záujmy chránené zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 4 ods. 2 zákona priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že
ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu.

Podľa § 12 ods. 1 zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku,
najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru
zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok
postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli

dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na
priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 49 ods. 2 zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za
priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1
písm. e) pokutu do 331 eur.

Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa

dopustil tým, že dňa 12.07.2012 v čase okolo 17:45 hod. v záhrade rodinného domu č. XXX, v obci
Y. fyzicky napadol U. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju udrel päsťou do ľavej časti hlavy, do spánkovo
- temennej časti, následkom čoho spadla na zem. Svojím konaním sa úmyselne dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a to pomliaždením hlavy bez otrasu
mozgu na základe vypracovania znaleckého posudku bolo U. W. spôsobené zranenie ohodnotené vo

výške 7,5 boda. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona v nadväznosti na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2
cit. zákona žalobcovi za spáchaný priestupok bola uložená pokuta vo výške 45 eur. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že začal konať na základe predloženého vyšetrovacieho
spisu č. ORP-2059/ZO-ZA-2012, podľa ktorého žalobca sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) citovaného zákona na tom základe ako bolo uvedené vo

výrokovej časti rozhodnutia. Obvinený dňa 18.12.2013 na ústnom pojednávaní o priestupku sa zúčastnil
spolu s právnym zástupcom, správny orgán predložil prítomným výpovede J. Z. a U. W. k vyjadreniu.
Právny zástupca sa vyjadril, že výpovede svedkýň nie sú pravdivé a trval na tom, že svedkyňa J. Z.
nemohla incident vidieť. Podľa názoru žalobcu sa incident stal tak, že obvinený v čase okolo 17:45 hod.
pracoval v humne za domom na adrese Rosina 309, kde pracoval sám. V tom začul krik z dvora, kde sa

následne pozrel a videl ako sa medzi sebou bijú jeho terajšia manželka A. Z. a bývalá manželka U. W.,
nik iný tam ani v okolí sa nenachádzal. Pribehol k ženám, ktoré sa navzájom intenzívne bili ako päsťami,
tak aj kýbľami. Intenzita útoku bola taká, že obidve ženy až spadli na zem, avšak ani to im nebránilo v
pokračovaní v konflikte. Konflikt sa odohrával približne v strede dvora pri ihličnatých stromoch. Miesto
konfliktu je zamerané na fotografii č. 1, kde obvinený je na mieste, kde k bitke došlo. Ako pribehol k

ženám, rozdelil ich každú s jednou rukou, pričom U. W. neudrel, ani nijako fyzicky sa jej nedotkol. Oboma
rukami chytil svoju manželku A. Z. a ťahal smerom k humnu, kde predtým pracoval. Je možné, že obom
ženám aj vulgárne nadal s tým, že sa môžu hanbiť, nakoľko ich správanie k ničomu nevedenie a je
len divadlom pre susedov. K výpovedi Z. uviedol, že celý incident vidieť nemohla, pretože obvinený ju
videl prichádzať domov v čase asi 7 minút po incidente. Celé miesto je oddelené dvoma plechovými

plotmi tak, ako je to zachytené na fotografii č. 2, 3 a 6. Navyše plot zo strany účastníkov konania je
každý rok zarastený fazuľou, čo je zachytené na fotografii č. 4. Na základe toho, by sa svedkyňa musela
pozerať ponad dva ploty, z ktorých je jeden neprehľadný a zároveň by sa musela pozerať za roh, pričomk incidentu došlo zhruba 10 až 12 metrov od rohu, ktorý svedkyni neumožňuje priamy výhľad. Poukázal
na to, že ide o svedkyňu - dlhoročnú priateľku U. W.. Zranenie U. W. je nepopierateľné, avšak nebolo
spôsobené konaním obvineného. Ďalej bola predložená fotodokumentácia zo strany svedkyne J. Z. k

vyjadreniu právnemu zástupcovi obvineného, ktorý sa vyjadril v tom smere, že fotografie nevytvárajú
objektívny obraz o skutočnom stave výhľadových možností a pomerov, nakoľko predložené foto je
úmyselne naštylizované z priestoru za prvým plotom oddeľujúcim dvor rodinného domu svedkyne a
pozemku obvineného a poškodenej. Rovnako tiež poukázal na to, že neobstojí ani tvrdenie, že pri plote
mala pristavený stolček, ktorý použila ako stupienok, aby mohla sledovať dianie susedov.

A. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 12.07.2012 v čase okolo 13:30 hod. bola doma na adrese Y.
XXX, cez otvorené okno počula nejaký šuchot, keď sa pozrela z okna, videla rozhádzané cigaretové
ohorky. Manželovi povedala, že ich ide pozbierať. Na mieste stretla U. W., ktorá tam niečo plevala, keď
k nej prišla, povedala jej, či by sa jej páčilo, keby jej niekto takéto niečo vysypal na pozemok. K incidentu
došlo medzi nimi dvoma, vie, že jej vulgárne nadávala a hádzala do nej trávu a vzájomne sa búchali s
kýbľami, ktoré mali v rukách. Následne sa sácali, spadli na zem, potom sa postavili, keď prišiel manžel

k nim, odtrhol ich od seba, pretože sa bili. Ona potom odišla do humna, nevie, či U. W. stála alebo bola
na zemi, až potom sa otočila a videla ju ako kráča do domu. Jej manžel nikoho neudrel. Q. Z. povedal,
že robia susedom divadlo.

Svedkyňa J. Z. uviedla, že dňa 12.07.2012 v čase po 17:00 hod. bola vo svojej záhrade, rodinný dom
č. XXX, komunikovala s U. W., pri nej bol aj jej nebohý manžel, ktorý všetko videl tak, ako ona. Pani W.

sa jej sťažovala, že na svojej záhrade má nahádzané opäť množstvo špakov a sťažovala sa na rodinu
Z.. Bola vzdialená od U. W. cca 5 až 10 metrov. Videla na ňu jasne a zreteľne a uviedla, že nepotrebuje
okuliare na diaľku, len na čítanie, preto na ňu videla. Videla ako následne prišla A. Z., ako sa pokúsila
napadnúť U. W.. Videla ako boli obidve na zemi, v tom z humna vyšiel, dá sa povedať vyletel Q. Z.,
kričal na obe. Chytil A. Z., odtrhol od U. W.. U. W. sa práve dvíhala na zem, pokúsila sa vstať a vtedy

počula Q. Z. povedať na adresu W. „a teba zabijem“ a päsťou pravej ruky ju udrel do ľavej časti hlavy
do oblasti spánku. Následkom toho U. W. opäť spadla na zem a keďže sa zdalo, že zamdlela, pretože
ležala nepohnute na zemi, zľakla sa a zavolala linku 112, nevie odhadnúť čas koľko ležala na zemi
bez pohnutia, pretože bežala pre telefón, ktorý mala na okne domu z vonku a hneď vytáčala 112, keď
prišla k plotu, tak videla, že U. W. sa začína preberať, hovorila na ňu, zdalo sa jej, že reaguje zmätene,

nevedela presne kde je, ani nevedela, čo sa jej stalo. Preto jej povedala, že ona to videla a vie, čo sa
jej stalo. Ďalej svedkyňa J. Z. doručila správnemu orgánu fotodokumentáciu, ktorú žiadala založiť do
spisového materiálu. Na fotodokumentácii pod č. 1 označila svedkyňa miesto, kde sa v čase incidentu
nachádzala ona a zároveň miesto, kde sa v čase incidentu nachádzala U. W., A. Z., následne bol tam
útok zo strany Q. Z..

Svedkyňa U. W. uviedla vo svojej výpovedi, že vo štvrtok dňa 12.07.2012 v čase po 17:00 hod. bola
na svojej záhrade pri rodinnom dome, komunikovala s J. Z. cez plot a sťažovala sa jej na správanie
rodiny Q. Z. s tým, že jej hádžu do záhrady špaky cigariet. Po incidente, ktorý vznikol v súvislosti so
špakmi, prišla A. Z., ona jej povedala, aby sa jej neopovážila dotknúť, ale chytila ju za plecia a obe
spadli na zem. V tom pribehol Q. Z., ktorý kričal „čo vy dve kravy, čo tu robíte divadlo pre susedov“,

pretože videl, že z vedľajšieho dvora sa na nich díva J. Z. s manželom, chytil A. Z. a odhodil ju a ona sa
v tom čase dvíhala zo zeme, vtedy ju Q. Z. udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti hlavy, do spánkovej
oblasti, následkom čoho opäť spadla na zem. Vôbec nevie, čo sa potom dialo, keď sa prebrala. Q. Z. s
manželkou už neboli na mieste a J. Z. povedala, že zavolala 112, keď videla, že leží na zemi a taktiež
jej povedala, že videla celý priebeh incidentu. Fotografie, ktoré sú súčasťou spisu sú robené 7 deň po

úraze, pretože polícia sa jej pýtala, či má fotodokumentáciu, ktorú dodatočne do spisu doložila. Zároveň
uviedla, že keďže sa jednalo o úraz hlavy užívala aj lieky od bolesti. Ďalej správny orgán poukázal na
to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je hlásenie úrazu na meno U. W., lekárske správy o vyšetrení
na úrazovej chirurgii, neurológii FNsP, lekárska správa z vyšetrenia zo dňa 16.07.2012 a 20.07.2012
v oftalmologickej ambulancii, lekárske potvrdenie a znalecký posudok č. 10/2012 vypracovaný MUDr.

V. O. s uvedením, že u U. W. bolo diagnostikované pomliaždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti
vľavo s následnými bolesťami hlavy. Pre silné bolesti hlavy po pomliaždení a otrase je doba PN viac
ako 7 dní. Mechanizmus zranenia zodpovedá silnému udretiu zovretou päsťou do hlavy tak, ako udáva
U. W.. Prípadné zranenie betónovým kvetináčom by zanechalo na hlave minimálne odreniny, ktoré tam
nemala. Zároveň súčasťou spisu je znalecký posudok č. 2/2013 vypracovaný MUDr. V. O. s uvedením,

že U. W. utrpela pomliaždenie hlavy v spánkovo - temennej oblasti vľavo s následnými bolesťami hlavy.Vo vyjadrení, či zranenia mohli byť spôsobené úderom plastového kýbľa uvádza, že takýto úraz môže
byť spôsobený plastovým kýbľom, ak sa jedná o tento mechanizmus, tak potom to musí byť silný švih,
pričom druhá osoba by sa musela zahnať kýbľom spoza chrbta a trafiť U. W. na toto miesto. Nejedná

sa o slabé buchnutie, ako by tomu bolo pri pohybe kýbľa z úrovne tela dopredu. Takýto mechanizmus
nemusí zanechať poškodenie kože v zmysle odreniny, pokiaľ by kýbeľ iba narazil a nešúchal po tvári.
Zároveň znalec dodal, že mechanizmus úrazu zodpovedá aj silnému úderu zavretou päsťou pravej ruky
spredu, nakoľko je poškodená poranená na tvári vľavo. Zranenie betónovým kvetináčom by zanechalo
na hlave odreniny, ktoré postihnutá osoba nemala. Správny orgán vychádzal z výpovedí uskutočnených

na OO PZ v Žiline a zároveň aj na ústnom pojednávaní o priestupku. Obvinený sa ústneho pojednávania
zúčastnil a uviedol, že je pravdou, že v deň a čas incidentu sa na mieste skutku nachádzal, avšak poprel,
že by sa dopustil skutku kladeného mu za vinu. Vo svojej výpovedi uviedol, že U. W. len odstrčil od
svojej ženy. Uviedol však, že si presne nepamätá, akým spôsobom to vykonal, ako ich presne oddelil.
J. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla jasne a zreteľne, že v deň a čas incidentu bola vo svojej
záhrade pri rodinnom dome 350 a riadne komunikovala s U. W.. Zároveň bol pri nej nebohý manžel.

Videla incident medzi A. Z. a U. W., keď A. Z. sa pokúsila napadnúť U. W. a obe padli na zem. Vtedy
vybehol z humna Q. Z. a kričal, že „vy sa mi tu biť nebudete“ a A. Z. chytil, U. W. sa práve dvíhala zo
zeme, vstala a vtedy ju udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti hlavy, následkom čoho opäť spadla na
zem. Taktiež uviedla, že videla incident, že sa U. W. s A. Z. vzájomne búchali kýbľami, spadli na zem,
potom sa postavili, keď k nim prišiel Q. Z. odtrhol ich od seba, pretože sa bili. Ona odišla do humna a

nevie, či U. W. stála alebo bola na zemi, neskôr ju videla ako kráča do domu. Toto uviedla svedkyňa A.
Z.. U. W. sa vyjadrila, že celý incident videl aj suseda J. Z., pretože sa rozprávali pred celým incidentom
cez plot a videl to aj teraz už nebohý jej manžel. Skutočnosť, že pri incidente boli prítomní aj susedia J.
Z. s nebohým manželom, dosvedčuje aj výpoveď samotného obvineného, ktorý uviedol, že na adresu A.
Z. a U. W. je možné, že vulgárne nadával, nakoľko ich správanie je len divadlom pre susedov. V tomto

smere sú zhodné aj vyjadrenia A. Z., ktorá potvrdila, že im povedal, že robia susedom divadlo. Správny
orgán bol toho názoru, že vyplýva z výpovedí všetkých zúčastnených, že k incidentu došlo za prítomnosti
susedov. Čo sa týka námietok právneho zástupcu žalobcu, že nemohla J. Z. vidieť incident, pretože ju
videlprichádzaťdomovvčase7minútpoincidente,svedkyňaU.W.aJ.Z.uvedenépopreli,trvalinatom,
že J. Z. s manželom boli v záhrade a videli incident riadne. Podľa názoru správneho orgánu neobstojí

ani námietka, že plot v čase incidentu bol zarastený popínavou fazuľou, preto svedkyňa Z. nemohla
incident sledovať. Túto skutočnosť uvádzal len obvinený z priestupku, prítomné osoby A. Z., J. Z., ani U.
W. toto tvrdenie obvineného nepotvrdili. Svedkyňa Z. uviedla, že incident videla riadne, dokonca mala
položený rebrík, postavila sa na stupienok rebríka, jej manžel stál v jej tesnej blízkosti. Ďalej uviedla,
že U. W. zaviedla dnu, dala jej obklad, pričom uvedené U. W. potvrdila vo svojej výpovedi s tým, že

prišla k nej po incidente suseda aj s mobilom v ruke, že volala sanitku. A. Z. vo svojom vyjadrení uviedla,
že nie je si vedomá, že by spôsobila nejaké zranenie U. W.. Na základe vykonaného dokazovania, po
zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti mal správny orgán dostatočne
preukázaný skutkový stav tak ako bol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení druhu sankcie
a jej výmery za spáchaný priestupok prihliadol na závažnosť priestupku. Jednalo sa o fyzický útok voči

U. W., pričom u menovanej došlo následkom útoku k zraneniam vyžadujúcim si lekárske ošetrenie. Pri
posudzovaní konania zvážil aj skutočnosť, že obvinený sa dopustil skutkov voči svojej bývalej manželke
na pozemku, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Svojím konaním spôsobil zranenia u osoby U. W. s
potreboulekárskehoošetrenia.ZvýpovedesvedkyneJ.Z.vyplýva,žetotonebolprvýincident,keďdošlo
k napadnutiu. Správny orgán zvážil pri posudzovaní výšky sankcie skutočnosť, že obvinený doposiaľ na

základe ústrednej evidencie priestupkov už bol uznaný vinným za porušenie zákona o priestupkoch a
to práve vo vzťahu k U. W..

Proti rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom podstatou odvolania bola skutočnosť
a tvrdenie, že rozhodnutie je nesprávne a súčasne trpí vadou nepreskúmateľnosti. Správny orgán
sa nevysporiadal s tvrdením svedkyne A. Z., že to bola práve ona, ktorá poškodenú trafila do hlavy.

Podstatou odvolacích námietok bolo tvrdenie, že žalobca uvedený priestupok nespáchal.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 07.07.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobcu zamietol. Poukázal na to, že sa plne stotožňuje s právnym názorom prvostupňového správneho
orgánu, ktorý na základe vykonaného dokazovania na základe zabezpečených priamych dôkazov,
ako aj listinných dôkazov uznal žalobcu vinným zo spáchania predmetného priestupku a to konaním

uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie oprel o svedeckúvýpoveď J. Z., ale najmä vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 2/2013 znalca v odbore zdravotníctva
a farmácie MUDr. V. O. zo dňa 28.03.2013, kedy znalec jednoznačne konštatuje, že U. W. utrpela
pomliaždenie hlavy spánkovo-temennej oblasti vľavo s následnými bolesťami hlavy. Takýto úraz môže

byť spôsobený plastovým kýbľom, ale muselo by ísť o silný švih, teda druhá osoba, svedkyňa A. Z.
by sa musela zahnať kýbľom spoza chrbta, čomu nezodpovedá samotná výpoveď tejto svedkyne,
ktorá pred prvostupňovým správnym orgánom do zápisnice uviedla, že sa vzájomne s U. W. búchali
kýbľami a neuviedla, že ju udrela zovretou päsťou do tváre. Znalec konštatuje, že mechanizmus úrazu
zodpovedá aj silnému úderu zatvorenou päsťou pravej ruky spredu. Zranenie betónovým kvetináčom

by zanechalo na hlave odreniny, ktoré postihnutá nemala. Odvolací orgán nemal žiadne pochybnosti
pochybovať o tomto znaleckom posudku, ba naopak s určitosťou možno potvrdiť, že vyjadrenie znalca
odstránilo pochybnosti alebo lepšie povedané odstránilo rozpory vo výpovediach na jednej strane
odvolateľa a v jeho prospech vypovedajúcej svedkyne A. Z. a na druhej strane U. W. a v jej prospech
vypovedajúcej svedkyne J. Z., čo sa týka samotného útoku na U. W., lebo vylúčilo úder kýbľom -
nešlo o vzájomné búchanie tak, ako vypovedali samotné aktérky útoku, bez akejkoľvek pochybnosti

možno vysloviť názor, že úder, ktorým bola zasiahnutá U. W., bol vedený spredu a to zovretou päsťou
a keďže A. Z. pred prvostupňovým správnym orgánom vypovedala o búchaní sa kýbľami a sácaní,
ani zmienka o tom, že by udrela päsťou U. W., logicky tento úder nemohol byť vedený niekým iným
ako samotným odvolateľom. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom nepreskúmateľnosti prvostupňového
rozhodnutia, to že prvostupňový správny orgán sa priklonil k tvrdeniu U. W. a súčasne k tvrdeniu J.

Z., dostatočne zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí, pričom jednoznačne vychádzal z posudku znalca
č. 2/2013. Námietka o dobe vypracovania posudku je irelevantná. Prvostupňový správny orgán sa
vo svojom odôvodnení dostatočne zaoberal so zákonnými kritériami uloženia pokuty, uložil sankciou
s akcentom na jej preventívnu a represívnu funkciu. Odvolateľ prostredníctvom právneho zástupcu
neuviedol vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupov

prvostupňového správneho orgánu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina sp.
zn. 2PV 873/12/5511-15 zo dňa 26.06.2013 bola trestná vec proti obvinenému Q. Z. - prečin ublíženie
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená

Obvodnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy na tom základe, že dňa 12.07.2012 asi
o 17:45 hod. na záhrade rodinného domu č. XXX v obci Y. bezdôvodne fyzicky napadol svoju bývalú
manželku U. W., ktorá v tom čase mala slovný a taktiež fyzický konflikt s A. Z. tak, že ju udrel päsťou
do oblasti hlavy do spánkovej časti, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, čím jej svojím konaním
podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva spôsobil pomliaždenie hlavy v spánkovo-

temennej oblasti vľavo, ktoré zranenie si v bežnej praxi vyžaduje dobu PN v trvaní 5 - 6 dní, lebo
výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť priestupkom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.08.2013. Spis
bol dňa 26.08.2013 postúpený Obvodnému úradu v Žiline.

Predvolaním zo dňa 25.9.2013 prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu, poškodenú U. W.,

svedkyňu A. Z., svedkyňu J. Z. na prejednanie priestupkovej veci na deň 23.10.2013 o 9 15 hod..
Toto predvolanie žalobca riadne prevzal dňa 4.10.2013. Správny orgán opätovne predvolal na ústne
pojednávanie na deň 18.12.2013 žalobcu ako obvineného z priestupku, poškodenú U. W., svedkyňu A.
Z., predvolanie riadne prevzali.

Z výpovede svedka J. Z., ktorá bola vypočutá pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 23.10.2013

vyplynulo, že dňa 12.07.2012 v čase po 17:00 hod. bola vo svojej záhrade rodinného domu Y. č. XXX
a komunikovala s U. W., pri nej bol aj jej nebohý manžel, ktorý všetko videl tak, ako ona. Pani W. sa jej
sťažovala, že má na svojej záhrade nahádzaných opäť množstvo špakov a sťažovala sa na rodinu Z..
Bola vzdialená od U. W. cca 5 až 10 metrov, videla na ňu jasne a zrozumiteľne s tým, že nepotrebuje
okuliare na diaľku, len na čítanie, preto na ňu zreteľne videla a následne ako prišla pani A. Z. sa pokúsila

napadnúť pani U. W.. Videla ako boli obe na zemi, v tom z humna vyšiel, dá sa povedať vyletel Q. Z.,
kričal na obe „vy sa mi tu nebudete biť“ a chytil A. Z. a odtrhol od U. W.. U. W. sa práve dvíhala zo zeme,
pokúsila sa vstať a vtedy počula Q. Z. povedať na adresu W. „a Teba zabijem“ a päsťou pravej ruky ju
udrel do ľavej časti hlavy do oblasti spánku, následkom čoho U. W. spadla späť na zem a keďže sa zdalo,že zamdlela, pretože ležala nepohnute na zemi, sa zľakla a zavolala linku 112, nevie odhadnúť čas,
koľko ležala na zemi bez pohnutia. Zhodne vypovedala pred správnym orgánom aj dňa 26.03.2014.

Z výpovede svedka U. W. - poškodenej vyplynul rovnaký záver a tvrdenie ako vypovedala J. Z., vyplýva

to z výpovede zo dňa 23.10.2013 a 26.3.2014.

Svedkyňa A. Z. vo svojej výpovedi zo dňa 18.12.2013 uviedla, že dňa 12.07.2012 bola doma na adrese
Y. XXX a cez otvorené okno počula nejaký šuchot, keď sa pozrela z okna videla rozhádzané cigaretové
ohorky. Manželovi povedala, že ich ide pozbierať, na mieste stretla U. W., ktorá tam niečo plevala, keď
k nej prišla, povedala som jej, či by sa jej páčilo, keby jej niekto takéto niečo vysypal na pozemok. K
incidentu došlo medzi nimi dvoma. Uviedla, že jej vulgárne nadávala, hádzala do nej trávu a vzájomne

sa búchali s kýbľami, ktoré mali v rukách. Následne sa sádzali a padali na zem. Potom sa postavili, keď
prišiel manžel k nim, odtrhol ich od seba, pretože sa bili. Ona potom odišla do humna, nevedela či U. W.
stála alebo bola na zemi, až potom sa otočila a videla ju ako kráča do domu. Jej manžel Q. Z. nikoho
neudrel, povedal, že robia susedom divadlo a obidve by si zaslúžili po papuli, ale skôr v tom zmysle,
že by si obidve zaslúžili.

Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 18.12.2013 bolo ďalej zistené, že správny orgán predložil
právnemu zástupcovi obvineného- žalobcu výpovede svedkýň J. Z. a U. W., pričom právny zástupca
žalobcu uviedol, že z jeho strany nie je potrebné, aby svedkyne boli prítomné na pojednávaní. On na
pojednávaní tvrdil, že výpovede nie sú pravdivé a zároveň zotrval na tom, že svedkyňa J. Z. nemohla
incident vidieť, k čomu predložia dôkazové materiály na tomto pojednávaní.

Aj Krajský súd v Žiline mal za to, že celý skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti a aj uznanie
viny vo vzťahu k žalobcovi je zistený v súlade so zákonom o priestupkoch, zákonom č. 372/1990
Zb.. Podľa názoru súdu vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na zistený skutkový stav boli
správne aplikované právne predpisy, teda zákona o priestupkoch Zb.. Nepochybne bolo preukázané,
že žalobca sa svojím konaním úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to

drobným ublížením na zdraví vo vzťahu k poškodenej U. W. takým popisom skutku a spôsobom,
ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Správne orgány vychádzali jednak z
výpovede svedkýň a to samotnej poškodenej U. W., svedkyne J. Z. a na podporu tohto tvrdenia bol
v rámci konania zaobstaraný znalecký posudok MUDr. V. O. č. 2/2013, ktorý dotvrdil skutočnosť, že
predmetnýpriestupok,resp.skutokspáchalprávežalobca.Nebolosporné,žemedziU.W.aA.Z.došlok

incidentu a že sa medzi sebou bili tzv. kýbľami, pričom zo znaleckého posudku č. 2/2013 znalca v odbore
zdravotníctva a farmácie MUDr. V. O. zo dňa 28.03.2013 vyplynulo, že U. W. utrpela pomliaždenie hlavy
v spánkovo-temennej oblasti vľavo s následnými bolesťami hlavy. Mechanizmus zranenia je silný náraz
tupým predmetom na postihnutú časť tváre a takýto úraz môže byť spôsobený plastovým kýbľom, ak sa
jedná o tento mechanizmus, tak potom to musí byť silný švih. Druhá osoba, v tomto prípade A. Z. by sa

musela zahnať kýbľom spoza chrbta a trafiť postihnutú na toto miesto. Nejedná sa o slabé buchnutie,
ako by tomu bolo iba pri pohybe kýbľa z úrovne tela dopredu. Takýto mechanizmus nemusí zanechať
poškodenie kože v zmysle odreniny, pokiaľ kýbeľ iba narazil a nešúchal sa po tvári. Mechanizmus úrazu
zodpovedá aj silnému úderu zatvorenou päsťou pravej ruky spredu, nakoľko je poškodená poranená
na tvári vľavo. Tieto skutočnosti ako vyplýva z obsahu spisového materiálu potvrdili jednak samotná

poškodená U. W. a svedkyňa J. Z., že teda tento úrazový dej bol spôsobený práve žalobcom tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko svedkyne vypovedali vo vzájomnej zhode ako
konštatovali oba správne orgány.

Podľa názoru súdu v danom prípade bolo rozhodnutie prvostupňového a aj druhostupňového
žalovaného správneho orgánu dostatočne odôvodnené, žalovaný sa vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu podstatnými v
prejednávanej veci. Krajský súd v Žiline nemal za to, že by rozhodnutie žalovaného, resp.
prvostupňového správneho orgánu trpelo nedostatkom dôvodov z dôvodu toho, že sa správne orgány
nevysporiadali s námietkami žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky už v rámci svojej judikatúry
vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (i práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je umožniť každému reálny prístup súdu, pričom tomuto základnému právuzodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II.ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné
garancievsúdnomkonaní.Obdobnečl.6ods.1Dohovoruzahŕňaprávonasúd,toznamenáprávozačať
konanie na súde v občianskoprávnych veciach, ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky

ustanovené čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Ústavný
súd Slovenskej republiky tiež judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu
ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník
konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov
a rozhodovať podľa nich (III.ÚS 369/2010-12). Podľa doterajšej judikatúry Ústavy súdu SR z ústavy
ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom a teda aj správnym orgánom sa musia
zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre
svoju argumentáciu. Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia
Ruizv.Španielskokonštatoval,žepodľaštandardnejjudikatúrysúdureflektujúcejprincípriadnehochodu

spravodlivostimusiasúdnerozhodnutia(rozumejajrozhodnutiasprávnychorgánov)vdostatočnejmiere
obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná
v takom slova zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozsudku tohto
súdu vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia
(zamietnutia odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Vzhľadom na to, že v rámci správneho konania, v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané
a náležite vyhodnotené vykonané dokazovanie a v hodnotení dôkazov neboli zistené nejaké právne
pochybenia, ani logické nesprávnosti a ani taká vada konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia obidvoch správnych orgánov súd považuje za rozhodnutia
vydané v súlade so zákonom. Ani podľa názoru súdu nie je podstatná námietka, že svedkyňa J. Z. (spolu

s nebohým manželom) nemohla vidieť priebeh skutku, keď táto jednoznačne uviedla vo svojej svedeckej
výpovedi, že videla ako žalobca poškodenú Annu Sekáčovú udrel päsťou takým spôsobom, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Irelevantné sú aj podľa názoru súdu tvrdenia o zarastení plotu
fazuľou, nakoľko tvrdenie svedkyne J. Z. vychádzalo z tvrdenia, že sa postavila na stupienok rebríka, s
tým,žeajsúdsastotožnilsnázoromsprávnychorgánov,ženiejemožnéužvrámcitohtopriestupkového

konania hodnotiť či je to slušné, neslušné, v rozpore s bežnými zásadami ľudskej slušnosti, dokonca,
že by malo ísť o porušovanie práva na osobnú ochranu a súkromie vo vzťahu k žalobcovi. Je tiež
logické, že svedkyňa A. Z., ktorá je manželkou žalobcu ďalšie skutočnosti, ktoré by boli v neprospech jej
manžela vo svojej výpovedi už neuvádza. Podľa názoru súdu bezpochyby bolo preukázané, že žalobca
svojím konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením

na zdraví tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.
Je potrebné poukázať aj na bezprostredný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č.
372/1990 Zb. zo dňa 15.08.2012 pred OO PZ Žilina okolie, kde svedkyňa J. Z. vypovedala ako videla Q.
Z. - žalobcu, ako udrel päsťou U. W. do oblasti hlavy a poškodená U. W. zostala ležať prednou časťou
na tráve, pričom následne volala na 112. Rovnako vypovedala aj samotná poškodená U. W.. Takisto je

potrebné poukázať aj na bezprostrednú výpoveď, resp. záznam o podaní oznámenia zo dňa 16.07.2012,
ktorú realizovala samotná poškodená U. W.. Tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania
vykonanéhopredprvostupňovýmorgánomjednakzosvedeckýchvýpovedívspojenísvyššieuvedeným
znaleckým posudkom.

Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, uviedol,

prečo mal za to, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, je jasné z akých
dôkazov vychádzal, keď uviedol, že s poukazom na predložený znalecký posudok MUDr. V. O. zranenie
poškodenej nemohlo byť spôsobené útokom kýbľom zo strany A. Z.. Bolo preukázané výpoveďou
svedkyne J. Z., že táto jednoznačne priebeh skutku a teda to, že zranenie - drobné ublíženie na zdraví -
pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu bolo spôsobené poškodenej U. W. práve žalobcom. Podľa názoru

súdu výpovede jednak poškodenej U. W. a svedkyne J. Z. v zhode vypovedali o vzniku a priebehu
spáchaného priestupku od samého začiatku, tieto boli konzistentné, vzájomne do seba zapadali, tieto
teda správne orgány vyhodnotili s podporou ďalších dôkazov špecifikovaných v rozhodnutiach, že teda
spáchanie uvedeného priestupku bolo žalobcovi preukázané. To, že žalobca ako obvinený z priestupku
vypovedal inak (že neudrel poškodenú, že zranenie bolo privodené bitkou kýbľami medzi poškodenou

a jeho ženou J. Z. a že on ich len odtrhol od seba a vynadal im) a na podporu svojho tvrdenia chcelpoužiť výpoveď svedkyne, svojej manželky je logické, ale je zrejmé prečo, z akých dôvodov sa správne
orgány priklonili k výpovediam svedkyne J. Z. a poškodenej U. W.. Žalobcove námietky súd teda v celom
rozsahuvyhodnotilakonedôvodné,tedanespôsobiléprivodiťzrušenierozhodnutíuvedenýchsprávnych

orgánov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii ust. § 250j ods.
1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol
úspešným účastníkom konania, preto právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.