Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223260
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1512223260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci

navrhovateľky X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U., O. na A. most 3, proti odporkyni H.. S. F., Exekútorský
úrad, R. XX, U., zastúpenej JUDr. Danielom Sadákom, advokátom, Židovská 5, Bratislava, o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 16.953,-€, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 1.033,71€, na
účet právneho zástupcu odporkyne, vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 21.9.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni zaplatenia
finančnej kompenzácie vo výške 16.953,-€ z dôvodu problémov, ktoré jej boli spôsobené neodborným
konaním odporkyne ako súdnej exekútorky pri výkone svojej činnosti. Svoj nárok odôvodnila tým, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.10.2004, č.k. 21C 270/04-62, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.1.2005 jej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej J. X., miesto podnikania R. 2,
U. istinu vo výške 34.280,60Sk spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Vo veci vymáhania
priznanej pohľadávky odporkyňa v exekučnom konaní č. Ex 96/05 dňa 13.6.2005 vydala upovedomenie

o začatí exekúcie, v rovnaký deň vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, dňa 6.7.2005 vydala upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 7.7.2005
vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Odporkyňa zablokovala navrhovateľke príjem v
mzdovej učtárni tak, aby nedostávala ani existenčné minimum prináležiace jej zo zákona a zablokovala
účet v banke tak, aby neboli zaplatené platby spojené s užívaním bytu. Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.10.2005, č.k. 4Er 420/ 2005, Ex 96/05 súd povolil odklad exekúcie na dobu
do právoplatného skončenia konania o odvolaní povinnej v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 21C 270/04, uvedenú skutočnosť odporkyňa nerešpektovala, svojím konaním
priviedla navrhovateľku ku strate zamestnania, nakoľko navrhovateľka bola nútená požiadať mzdovú
učtáreň zamestnávateľa o vyplácanie existenčného minima cez pokladňu, zamestnávateľ túto situáciu
vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny a rozviazal s navrhovateľkou pracovný pomer. Odporkyňa
spôsobila navrhovateľke škodu vo výške 16.953,-€, pozostávajúcu z finančnej ujmy súvisiacej so stratou
zamestnania vo výške 11.666,-€, navyšovaných úrokov vo výške 2.000,-€, súdnych poplatkov vo výške
17,-€, poštovných poplatkov vo výške 70,.-€ a nevyplateného existenčného minima vo výške 3.200,-€.

Návrhvovecisamej,vychádzajúczjehoobsahu,súdvsúladesust.§41ods.2O.s.p.posúdilakožalobu
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, za ktoré navrhovateľka považovala exekučnépríkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave a zrážkami zo mzdy,
vydané exekútorským úradom v exekučnom konaní č. Ex 96/05.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení žiadala návrh v plnom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žiadnu
škodu navrhovateľke nespôsobila, poukázala na skutočnosť, že súdny exekútor zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku, v zmysle ktorého vo veci náhrady škody
spôsobenej orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škoda vznikla pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného

predpisu. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody v danom prípade je postup
podľa zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pasívne
právne legitimovaným subjektom nie je súdny exekútor, ale Ministerstvo spravodlivosti SR, ku dňu
podania návrhu na súd musí byť splnená podmienka - povinnosť poškodeného prerokovať nárok na
náhradu škody s príslušným orgánom štátnej správy.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa domáha zaplatenia škody, ktorú jej spôsobila odporkyňa
ako exekútorka, konajúca mimo rámec, ktorý stanovuje zákon o exekúcii, nikde sa v uvedenom zákone
nenachádza ustanovenie, že exekútor má povinného zlikvidovať. Na príkaz odporkyne jej bývalý
zamestnávateľ v roku 2005 poukazoval výplatu na depozitný účet do banky, bez vydaného príkazu
na vyplácanie existenčného minima. Následne prišla o zamestnanie, pretože si vybavovala vyplácanie

existenčného minima, čo zamestnávateľ považoval za porušenie pracovnej disciplíny a výpovedný
dôvod na ukončenie pracovného pomeru. So svojím nárokom na náhradu škody sa neobrátila na
Ministerstvo spravodlivosti SR, podala len sťažnosti na konanie exekútorky.

Odporkyňa vo svojej výpovedi poukázala na nedostatok pasívnej právnej legitimácie, uviedla, že sa

necíti byť zodpovedná za škodu, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť, absentujú zákonné predpoklady
zodpovednosti za škodu.

Listom zo dňa 31.10.2011 Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo navrhovateľke, že jej sťažnosť na
postup súdneho exekútora JUDr. F. v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Ex 96/05 považuje

za nedôvodnú. Skutočnosti zistené v rámci dohľadovej činnosti nad súdnymi exekútormi neumožnili
ministerstvu prijať záver, že by súdny exekútor JUDr. Lýdia Hladíková v exekučnom konaní Ex 96/05
porušil povinnosti, ktoré mu ukladá Exekučný poriadok ani súvisiace právne predpisy.

Slovenská komora exekútorov listom zo dňa 10.1.2011 zaujala stanovisko k sťažnosti navrhovateľky

č. 162-6032/2010, v ktorej namietala postup súdnej exekútorky JUDr. S. F. v exekučnom konaní Ex
96/05 pri zablokovaní účtu v Poštovej banke. SKE po zaoberaní sa podaním a posúdení skutkového
stavu konštatovala, že súdne exekútorka pri vykonávaní exekúcie postupovala v súlade s ust. zákona
č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými
predpismi, sťažnosť preto považuje za neopodstatnenú a prešetrovanie za ukončené.

Podľa §2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí /exekučnej činnosti/.

Exekúciu ako nútený výkon súdneho rozhodnutia, nasledujúci po márnom uplynutí stanovenej lehoty
na splnenie uloženej povinnosti vykonateľným rozhodnutím, ktorú povinný subjekt nedodržal, vykoná v
zásade ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd /§29 Ex.por./. Exekútor je pri výkone svojej činnosti viazaný výlučne Ústavou Slovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a5 Ústavy SR, zákonmi,

inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu
vydanom v exekučnom konaní /§3 Ex.por./. Hoci exekúciu vykonáva súdny exekútor, koná tak na
základe splnomocnenia štátom, ktorým je v konkrétnej veci poverenie príslušného exekučného súdu na
vykonanie exekúcie. Toto poverenie, bez ktorého by súdna exekúcia nemala zákonný základ a bola by
absolútne neprípustná, potvrdzuje, že súdny exekútor koná a rozhoduje v mene súdnej moci /čl. 142

ods. 1 Ústavy SR/. Exekútor teda nekoná svojvoľne, ale výlučne na základe zákona, pričom za jeho
činnosť mu opäť zákon priznáva nárok na náhradu trov, spočívajúcich v odmene, náhrade hotových
výdavkov a náhrade za stratu času pri vykonaní exekúcie.Navrhovateľka sa v predmetnej veci domáhala náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nezákonným
postupom a rozhodnutím súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia
súdu podľa Exekučného poriadku, za ktoré považovala vydanie exekučných príkazov na vykonanie

exekučných zrážok zo mzdy, resp. predajom nehnuteľnosti a prikázaním pohľadávky u účtu v banke.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Uvedeného práva sa však podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto
ustanovenie vykonáva, v Slovenskej republike je ním zákon č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Podľa §3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, rozhodnutím o treste, nesprávnym úradným postupom.

Podľa §4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Zb. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škodu spôsobil
súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, rozhodnutím o treste, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa §4.

Podľa §16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia by za splnenia ostatných zákonných podmienok,

vyžadovaných pri zodpovednosti na náhradu škody, prichádzalo do úvahy, aby si navrhovateľka
uplatňovala voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
svoj nárok na náhradu škody spôsobenej eventuálnym nezákonným rozhodnutím súdneho exekútora
v zmysle §5 a §6 zákona č. 514/2003 Zb. Avšak aj podaniu takejto žaloby na súde musí
predchádzať predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku s príslušným orgánom, ktoré je zákonným

predpokladom uplatnenia a prípadnej úspešnosti uplatnenia nároku na súde.

Pokiaľ navrhovateľka označila ako odporcu súdnu exekútorku, súd musel návrh v plnom rozsahu
zamietnuť pre nedostatok pasívnej právnej legitimácie, nakoľko predmetom konania bola náhrada
škody spôsobená navrhovateľke tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami, za ktoré by však, v prípade

dôvodnosti, v plnom rozsahu zodpovedal štát, ktorý určil a splnomocnil v konaní označenú odporkyňu
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie odporkyne, ktorá skutočnosť sama o sebe musí vždy
viesť k zamietnutiu žaloby, nebolo pre rozhodnutie súdu vo veci potrebné skúmať zákonnosť, resp.

nezákonnosť namietaných rozhodnutí súdnej exekútorky.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi v
konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnej pomoci /prevzatie a príprave veci, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní

12.12.2012/ po á 336,94€ + režijný paušál trikrát 7,63€ podľa §13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010Zb.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporkyne súd rozhodol podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných
vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.
3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.