Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110215122
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110215122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti odporcovi: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 192,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 28Cb/73/2010-121 zo dňa 13.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/73/2010-121 zo dňa
13.12.2013 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 192,92 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 192,92 eur od 17.9.2009 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 16,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 16,50 eur, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 29.1.2010 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 192,92 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody. Navrhovateľ' návrh
odôvodnil tým, že dňa 21.12.2007 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: GA 026 BV,

prevádzkovateľom ktorého bol poistenec odporcu. Uvedenou nehodou došlo k poškodeniu majetku
navrhovateľa, a to zábradlia, obrubníka a zvodidiel. Navrhovateľ si listom zo dňa 19.5.2008 uplatnil
voči odporcovi škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sume 2.427,45 eur. Odporca
uhradil v prospech účtu navrhovateľa poistné plnenie znížené o sumu 192,92 eur, ktorá predstavovala
zníženie poistného plnenia z titulu amortizácie. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že vynaložil náklady na
odstránenie poškodenia cestnej komunikácie, pričom časť týchto nákladov v sume 192,92 eur zostala
neoprávnené neuhradená, keďže ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

predstavuje lex specialis k všeobecným ustanoveniam § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na rozhodnutia iných súdov v obdobných prípadoch, z ktorých mu bol nárok priznaný s poukazom na
právny režim zákona č. 135/1961 Zb., ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého
vyplýva povinnosť' škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu.Odporca s návrhom nesúhlasil, keď uviedol, že krátil navrhovateľovi uplatnenú škodu o sumu 192,92
eur (amortizáciu) s poukazom na § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka.

Súd v rozsudku poukázal na ust. § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1 a 2, § 443 Občianskeho zákonníka, § 3d

ods. 5 písm. a), § 9 ods. 1 a 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov, § 4 ods. 2 písm. a), b), c), d), § 5 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Uviedol, že sporné medzi
účastníkmi bolo posúdenie otázky, či bol odporca oprávnený na zníženie vyplatenej náhrady o čiastku
predstavujúcu hodnotu amortizácie zvodidiel. Keďže v danom prípade došlo pri dopravnej nehode

k poškodeniu diaľnice resp. jej súčasti (zvodidlá), navrhovateľ poukazoval na ust. § 9 ods. 6 zák.
č. 135/1961 Zb., podľa ktorého ten, kto poškodenie spôsobil, je povinný uhradiť správcovi (teda
navrhovateľovi) náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Keďže v tomto
prípade poškodenie neodstránil sám škodca, ale navrhovateľ, navrhovateľ zo znenia citovaného

ustanovenia vyvodzoval, že odporca by mu mal uhradiť všetky náklady vynaložené na odstránenie
poškodenia resp. uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, bez ohľadu na vek poškodenej veci.

Súd prvého stupňa však poukázal na to, že navrhovateľ si uplatňuje v konaní náhradu škody nie od
škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, preto rozsah plnenia treba posudzovať podľa zák. č. 381/2001 Z.z.,

predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d) a contrario. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) cit.
zák.totižpoisťovňaniejepovinnánahrádzaťškodunadrámecustanovenýosobitnýmipredpismi,pričom
zákon tu odkazuje na § 442 až 449 Občianskeho zákonníka, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak.

V danom prípade všeobecné poistné podmienky neboli s poistnou zmluvou súdu predložené, preto
nebolo podľa súdu preukázané, že si účastníci poistnej zmluvy dohodli širší rozsah plnenia ako je

upravený v § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.

Rozsah plnenia odporcu je teda podľa súdu potrebné posudzovať podľa ust. § 442 až 449 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že pri určení výšky skutočnej škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri
škode spôsobenej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena,
ktorú mali veci v čase poškodenia, teda nie je možné vychádzať z ceny novej veci. Výška náhrady za

poškodenú vec pri tom nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám
alebo či ostala neopravená. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné
odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako je to pri
výmene starej veci, ktorá bola poškodená, za novú.

V konaní podľa súdu nebolo sporné, že v danom prípade boli poškodené staršie zvodidlá, preto podľa

názoru sudu odporca postupoval správne, keď pri náhrade škody z ceny novej veci odpočítal tzv.
amortizáciu (ktorej výpočet navrhovateľ nespochybňoval), teda opotrebenie, a to bez ohľadu na to,
že navrhovateľ argumentoval tým, že zvodidlá musia byť stále v 100%-nom technickom stave. Takýto
postup odporcu bol podľa súdu v súlade s citovanými právnymi predpismi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že sa nestotožňuje
s výkladom súdu k ust. § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa jeho názoru toto ustanovenie
nie je na daný prípad aplikovateľné, keďže sa v tomto prípade nejedná o škodu, ktorú poistený uhradil
alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného

rozhodnutia súdu o náhrade škody. Ak by však aj o takýto prípad šlo, navrhovateľ by bol stále tohonázoru, že Občiansky zákonník by bolo možné použiť len v prípade absencie lex specialis. V danom
prípade, kde existuje cestný zákon ako lex specialis k Občianskemu zákonníku, má použitie tohto
predpisu prednosť a je potrebné postupovať podľa tohto zákona.

K tvrdeniu súdu, že výška náhrady škody nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si
ju opravil sám alebo či ostala neopravená, navrhovateľ uviedol, že nemal možnosť voľby, či si nechá vec
opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. vzniknuté poškodenie odstrániť.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi dlžnú sumu 192,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy

od 17.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaným
v konaní, nakoľko navrhovateľ odvodzuje procesné postavenie odporcu podľa § 9 ods. 6 zákona č.
135/1961 Zb. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený z titulu amortizácie

žalovať výlučne toho, kto poškodenie spôsobil, teda škodcu, ktorý bol u odporcu poistený. Odporca
tvrdí, že jeho procesné postavenie v spore je dané zákonom č. 381/2001 Z.z. Tento právny predpis
upravuje problematiku náhrady škody a je spätý s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré riešia
náhradu skutočnej škody (§ 442 a § 443). Odporca tiež poukázal na to, že amortizácia je hodnota, ktorú
poisťovateľ odpočíta pri poškodení akejkoľvek veci, ktorá v čase poškodenia nebola úplne nová, nakoľko

plnenie za poisteného poškodenému je z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.
Nie je podľa neho daný právny titul na to, aby navrhovateľ dostal novú vec za pôvodne opotrebovanú,
nakoľko by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu poukázal na to, že odporca nenamieta aplikáciu § 9
ods. 6 Cestného zákona ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 až 449 Občianskeho

zákonníka, ako ustanoveniam lex generalis. Odporca namieta iba zodpovednosť za náhradu škody za
škodcu s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý obsahuje odkaz
na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý by mal vylučovať povinnosť odporcu nahradiť škodu
uplatňovanú v režime iného zákona ako Občiansky zákonník. Navrhovateľ k tomu opäť poukázal na
aktuálnu judikatúru ohľadne aplikácie náhrady škody v režime Cestného zákona.

Navrhovateľ sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že na uznanie náhrady škody v plnej výške by
musel navrhovateľ preukázať, že zvodidlá boli „úplne čerstvo osadené“. Zákonodarca nemal slovným
spojením „pôvodný stav“ na mysli stav presne zodpovedajúci stavu v čase, kedy k poškodeniu
došlo. Aplikáciou takéhoto zužujúceho výkladu by bolo možné dôjsť k záverom, že navrhovateľ v
rámci plnenia svojich zákonných povinností by mal poškodené zvodidlá nahrádzať zvodidlami rovnako

starými ako boli poškodené zvodidlá. Takáto náhrada podľa navrhovateľa ani nie je riadne možná,
nakoľko nie je možné zohnať ani kúpiť takto staré zvodidlá. Všetky zvodidlá sú osádzané ako nové.
Nie je možné tak porušením povinnosti tretej osoby vnútiť navrhovateľovi niesť zvýšené náklady za
plnenie svojich zákonných povinností, keďže navrhovateľ má v zmysle § 9 ods. 1 cestného zákona
povinnosť závady v zjazdnosti ihneď odstraňovať. Pôvodným stavom sa podľa navrhovateľa má na mysli

stav rovnakej prevádzkyschopnosti zodpovedajúci účelu zvodidiel, teda stav zabezpečujúci bezpečné
užívanie komunikácie. Navrhovateľ tiež doplnil, že nepoužil na odstránenie závady žiadne náhradné
diely, ktorých hodnota by nezodpovedala pôvodným dielom. V náhradných dieloch neboli použité žiadne
drahšie ani nepotrebné materiály, ani náhradné diely obsahujúce akékoľvek súčasti navyše, o ktoré by
hodnota náhradných dielov oproti pôvodným dielom mohla byť navýšená.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 21.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa, s vyjadrením odporcu k odvolaniu a s vyjadrením
navrhovateľa k uvedenému vyjadreniu odporcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti s výškou náhrady škody a výškou

poistného plnenia poukazoval na § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí
alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu,
pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Navrhovateľovi vznikli

náklady spojené s odstránením poškodenia vo výške 2 427,45 eur, pričom navrhovateľovi bola uhradená
len časť náhrady škody a časť náhrady škody vo výške 192,92 eur zostala navrhovateľovi neuhradená.
Odporca odôvodnil neuhradenie tejto časti náhrady škody odpočítaním amortizačnej zrážky s odkazom
na ustanovenia § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, čo navrhovateľ jednoznačne odmietol s
poukazom na vzťah ust. § 9 ods. 6 cestného zákona ako lex specialis k ust. § 443 Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že v posudzovanom prípade má
prednosť aplikácia špeciálnej právnej úpravy cestného zákona oproti ustanoveniam § 442 až 449
Občianskeho zákonníka, ktoré majú postavenie lex generalis. V identických veciach sa rozhodovacia
prax odvolacíchsúdov prikláňa k aplikácii zásady špeciality cestného zákona k Občianskemu zákonníku,
vrátane priznania amortizácie zo strany poisťovní.

Nemožnosúhlasiťsnázoromsúduprvéhostupňa,žeaksinavrhovateľuplatňujevtomtokonanínáhradu
škody nie od škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsah plnenia treba posudzovať podľa zák. č.
381/2001 Zb., predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d) a contrario, podľa ktorého
poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon

tu odkazuje na § 442 až 449 OZ, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak. Náhrada škody sa totiž
v tomto prípade neuplatňuje v režime § 442 až 449 Občianskeho zákonníka, ale v režime § 9 ods. 6
cestného zákona.

Citované ustanovenie cestného zákona je úpravou lex specialis a nevyplýva z neho žiadne obmedzenie,
resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom žiaden limit pri náhrade nákladov spojených s odstránením

poškodenia a uvedenia komunikácie do pôvodného stavu. Nepochybne ten, kto zodpovedá za škodu,
je povinný nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, v tomto prípade
zvodidiel.

Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu
nebolo možné inak, len za použitia nových zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže podľa

vyhlášky č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene
použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným
spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou týchto zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre
poškodeného, keďže výmena zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia a
uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu

následkov škodovej udalosti, preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi.

K argumentácii odporcu, ktorou dáva do pozornosti súdu judikát R 27/1977, v ktorom sa uvádza, „že
pri škode, spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach, postupujú súdy
správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia a keď sa neuspokojujú

s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov“, treba uviesť, že
ide o starší judikát, ktorý rieši náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa prikláňa k
rozhodovacej praxi súdov v súčasnosti, ktorých výklad vedie k aplikácii špeciálnej právnej úpravy podľa
cestného zákona a ktoré priznávajú náhradu nákladov bez obmedzenia, resp. odpočítania amortizácie.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom deklarovaným v Náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 19 3.2008 sp,
zn. II US 2221/07, ktorý vo svojom náleze uvádza, že: „Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu
nie je možné inak, len za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala

len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nemôže byť prenášaná povinnosť k úhrade nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým ho neodôvodnene znevýhodňovať oproti
škodcovi“.

Ako už bolo uvedené, zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu
škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmenil,pretoženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie(§219),aninajehozrušenie(§221ods.1).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Trovy odvolacieho konania navrhovateľa spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo

výške 16,50 eura.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.