Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200757
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200757.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov

senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MK-SBD, s. r. o.,
so sídlom Papiernická 1788/8, Ružomberok, IČO: 46 784 390, práv. zast. Mgr. Martinom Alušicom,
advokátom so sídlom H. X/A, K., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SK/0946/99/2013 z 08.04.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. SK/0946/99/2013 zo dňa 08.04.2014 ako aj rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre

Žilinský kraj č. P/0242/05/2013 zo dňa 31.10.2013

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 209,78 Eur na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. Martina Alušica, advokáta so sídlom v K., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. P/0242/05/2013 zo dňa 31.10.2013 rozhodla Slovenská
obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj tak,
že účastníkovi konania MK-SBD, s. r. o., kontroly boli vykonané v sídle účastníka konania Papiernická
1788/8, Ružomberok, dátumy kontrol 06.08.2013 a 13.08.2013, pre porušenie povinnosti predávajúceho
podľa § 4 ods. 1 písm. h) - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby, je povinný zabezpečiť

poskytovanieslužiebspôsobom,ktorýumožňujeichriadnevykonávanie,keďkontrolamidňa06.08.2013
a 13.08.2013 bolo zistené, že poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov, ktorý
vykonáva správu v bytovom dome na Žilinskej ceste č. 1, bytový dom súp. č. 1631 v Ružomberku, dňa
06.09.2012 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy č. I/2012, podľa
§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v termíne do 31.05.2012 nepredložil
vlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcej
sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení

domu, čo vykonal až dňa 26.06.2013, čím neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne
vykonávanie - zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, uložil účastníkovi konania podľa
§ 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 500,- Eur. V odôvodnení prvostupňový
správny orgán uviedol, že dňa 06.08.2013 a 13.08.2013 v sídle účastníka pri šetrení spotrebiteľského
podnetuvykonaliinšpektoriSOIkontroly,priktorýchbolizistenénedostatky,zaktorézodpovedáúčastník
konania ako predávajúci - poskytovateľ služby - správca bytov a nebytových priestorov. Správca bytov
a nebytových priestorov porušil ustanovenie § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších

predpisov, keď predložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti zapredchádzajúce obdobie, t.j. za rok 2012 týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o
stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu ako aj o iných významných skutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu až na schôdzi vlastníkov dňa 26.06.2013, hoci táto lehota márne

uplynula už dňom 31.05.2013. Týmto konaním neposkytol služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne
vykonávanie. Pod pojmom riadne vykonávanie sa rozumie poskytovanie služieb v súlade s dohodnutými
zmluvnými alebo zákonnými podmienkami. Podľa § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z.z. je
predávajúci, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby a teda zodpovedá za zistené porušenia zákona - MK-
SBD,

s. r. o.. Správny orgán pri výkone svojich kontrol žiadal od účastníka, aby mu preukázateľne dokázal,
že túto svoju povinnosť si voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov splnil. Dňa 06.08.2013
bolo konštatované, že účastník konania vyhotovil takúto správu, ale nepredložil ju v žiadnej podobe
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Domnienky právneho zástupcu účastníka konania
sú z druhej ruky, nemajú dôkaznú silu a útoky na správny orgán, že zneužil a využil „bezbrannosť“
splnomocneného zástupcu účastníka a sľúbil mu „beztrestnosť“ skôr svedčí o neznalosti právneho

zástupcu účastníka o postupe pri výkone kontroly a o právomoci a kompetenciách správneho orgánu.
Právny zástupca účastníka nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, jeho vyjadrenia sú len
domnienky a obviňovanie správneho orgánu a spotrebiteľa. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán
prihliadal na skutočnosť, že služba nebola spotrebiteľovi poskytnutá riadnym spôsobom. Došlo tým k
vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa. Tiež správny orgán prihliadol k tomu, že účel sledovaný Zákonom

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb musí poskytovať tieto
spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom
požadovanej miere a úrovni cieľ dosiahnutý nebol. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť za dodržanie
všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré
spôsobili ich porušenie. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby a správny orgán má za

to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na represívno-výchovnú a preventívnu funkciu pokutou
primeranou.

Na odvolanie účastníka rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. SK/0946/99/2013 z 08.04.2014
odvolanie účastníka zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že
inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že poskytovateľ služby ako správca bytov a

nebytových priestorov, ktorý vykonáva správu v bytovom dome na Žilinskej ceste 1, súp. č. bytového
domu 1631 v Ružomberku, na základe Zmluvy o výkone správy č. I/2012, podľa § 8a ods. 2 zákona č.
182/1993 Z.z. v termíne do 31.05.2012 nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení
domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, čo vykonal až 26.06.2013, čím

neposkytol služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie. K námietkam uvádzaným v
odvolaní týkajúcich sa ignorovania dôkazov predložených účastníkom konania, a to čestných vyhlásení
a e-mailovej komunikácie ako aj nezdôvodnenia odmietnutia týchto dôkazov zo strany prvostupňového
správneho orgánu, odvolací orgán uviedol, že skutkový stav bol objektívne zistený. Správny orgán
pri rozhodovaní o predložených dôkazoch zo strany účastníka dospel k záveru ako je uvedené v

napadnutom rozhodnutí, že v tomto prípade sa nejedná o vecné dôkazy, ale len o domnienky z druhej
strany, nakoľko čestné prehlásenie vyrobené ex post nemalo pre správny orgán dôkaznú silu. Odvolací
orgán súhlasí s názorom prvostupňového orgánu, nakoľko účastník konania žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal, že by predmetnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok predložil
vlastníkom bytov do 31.05.2013. Čo sa týka výšky pokuty, táto bola uložená odôvodnene, v adekvátnej

výške, s cieľom, aby pôsobila vo vzťahu k účastníkovi konania preventívne.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body
uviedol:

Správca predložil správu o svojej činnosti dňa 31.05.2013, a to spôsobom zverejnenia na verejne
dostupnej nástenka v bytovom dome a tým poskytol službu spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne

vykonanie. Zákon č. 250/2007 Z.z. nedefinuje, čo znamená poskytovanie služieb spôsobom, ktorý
umožňuje ich riadne vykonanie. Pod týmto pojmom treba rozumieť poskytovanie služieb v súlade s
dohodnutými zmluvnými alebo zákonnými podmienkami. Správny orgán sa nevysporiadal vo svojom
rozhodnutí s dôkazom, ktorý preukazoval zaslanie správy o činnosti J. J. a M. J. a taktiež nebral doúvahy ani čestné prehlásenia týchto osôb. V rozpore s § 34 ods. 5 a § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku
správne orgány ani nezdôvodnili, prečo tieto dôkazy nezobrali do úvahy. Napadnuté rozhodnutie je preto
arbitrárne. Pri určení výšky sankcie neprihliadal na charakter, závažnosť a následky porušenia zákona.

Sankcia vo výške 500,- Eur je voči žalobcovi neprimerane vysoká. Nevysporiadal sa tiež s námietkou,
že vyvesenie správy predstavuje formu, ktorú si žalobca zvolil na splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej
z § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže zákon to nevylučuje. Žalovaný
neuviedol a neodôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení predložených dôkazov, t.j. čestných
prehlásení zástupcov vlastníkov. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo 14.07.2014. Uviedol, že správca by mal správu o
svojejčinnostizapredchádzajúcirokpredložiťkaždémuvlastníkovibytuanebytovéhopriestoru,nakoľko
každý vlastník má právo oboznámiť sa s jeho činnosťou a inými významnými skutočnosťami týkajúcimi
sa správy bytovému domu. Pri zachovaní dostatočnej odbornej starostlivosti by si mal dať tú námahu a
predložiť správu o svojej činnosti každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru. Žalobcu žalovaný

nesankcionovalzato,žepredmetnúsprávuzverejnilnaverejnedostupnejnástenkevbytovomdome,ale
bol pokutovaný z dôvodu, že túto skutočnosť nevedel relevantne preukázať. Spotrebiteľ v rámci svojho
podnetutvrdil,žemužiadnasprávaočinnostisprávcunebolapredložená.Vyvesenímpredmetnejsprávy
na nástenke v bytovom dome, verejne dostupnej, môže dôjsť k situácii, že niekto predmetnú správu
odtrhne, resp. inak zničí. Správca by mal zvážiť, akým spôsobom bude predmetnú správu vlastníkom

bytov a nebytových priestorov predkladať. Nakoľko správca zvolil iný spôsob, a to vyvesením na verejne
dostupnej nástenke v bytovom dome, mal si o splnení svojej povinnosti zaobstarať relevantný doklad,
ktorý by túto skutočnosť potvrdil. Čo sa týka zaslania správy o činnosti J. J. a M. J. prostredníctvom
e-mailovej komunikácie, správca je povinný predmetnú správu o svojej činnosti predložiť všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie iba niektorým, ako to bolo v danom prípade na základe

doloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a dvoma vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Ohľadne nezohľadnenia čestných vyhlásení vyššie uvedených osôb uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil, prečo tieto dôkazy nezohľadnil. Čestné vyhlásenie vyrobené ex
post nemalo pre správny orgán dôkaznú silu a z uvedeného dôvodu naň neprihliadol. Je potrebné uviesť,
že čestné vyhlásenie nie je dôkaz, len pomocný dôkazný prostriedok. Rozhodnúť o jeho pripustení je

výlučným právom správneho orgánu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že trovy znáša
žalobca.

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v
§ 250f ods. 1,2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 20.01.2015.

Krajský súd v Žiline preskúmal vec v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. ako i postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, a to v medziach uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p. ) pričom zistil, že napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z
nasledovných dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.05.2013, správca je povinný
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcejsadomu,najmäofinančnomhospodárenídomu,

ostavespoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca
končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a

odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fonduprevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov
na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.05.2013, predávajúci

je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a
bezpečné použitie.

Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne
záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk;
za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného dostatočným spôsobom
nereaguje na námietky žalobcu uvedené v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. V
odvolaní vyslovil žalobca právny názor, že svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov je možné splniť aj iným spôsobom ako doručením správy všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a to zverejnením na verejne prístupnej nástenke. S týmto

právnym názorom sa žalovaný správny orgán nijako nevysporiadal, pričom až vo vyjadrení k podanej
žalobe uvádza, že podľa jeho názoru je táto povinnosť splnená doručením správy každému vlastníkovi
bytu alebo nebytového priestoru osobitne. Na ďalšiu námietku žalobcu ohľadom ignorovania dôkazov
predložených účastníkom, a to čestných vyhlásení a e-mailovej komunikácie dokazujúcej predloženie
správy spôsobom v dome obvyklým, rovnako žalovaný správny orgán reagoval nedostatočne, keď

uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o vecné dôkazy, ale len o domnienky z druhej strany, nakoľko
čestné prehlásenie vyrobené ex post nemalo pre správny orgán dôkaznú silu. V súvislosti s čestnými
vyhláseniami, ktoré ako inštitút sú zakotvené v § 39 Správneho poriadku, súd uvádza, že čestné
prehlásenie môže byť produkované len účastníkom konania (§ 39 ods. 1 Správneho poriadku). Zároveň
v zmysle ods. 3 tohto ustanovenia správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky

nepravdivého čestného vyhlásenia. V danom prípade žalobca ako účastník správneho konania do
spisu predložil podania nazvané ako „Čestné vyhlásenie E. z 09.09.2013“ a „Čestné vyhlásenie H. J.
z 10.09.2013.“ Keďže z obsahu týchto podaní je zrejmé, že ich neurobil účastník konania, ale tretia
osoba, nejedná sa o čestné prehlásenia, ale o listinné dôkazy všeobecného charakteru, ktoré bolo
potrebné vyhodnotiť ako každý iný listinný dôkaz. Tá skutočnosť, že tieto listinné dôkazy boli vyhotovené

po začatí správneho konania (ako konštatoval druhostupňový správny orgán ex post), však nie je v
rozpore so zákonom, pretože je zrejmé, že osoby, ktoré tieto podania vyhotovili, nemohli tak urobiť
pred začatím správneho konania, keď ešte nemohli ani mať subjektívnu vedomosť o tom, že bude
potrebné, aby sa ku konkrétnej skutočnosti vyjadrovali. Nie je teda možné bez ďalšieho konštatovať,
že sa jedná len o domnienky z druhej strany. E-mailová komunikácia, ktorá taktiež ako dôkaz listinnej

povahy bola predložená zo strany žalobcu, nebola vyhodnotená vôbec. V rozhodnutí teda absentuje
dostatok dôvodov.

Okrem toho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný na jednom mieste uvádza, že správca
nepredložil správu o svojej činnosti v termíne do 31.05.2012 (strana 2, odsek 3) a ďalej už uvádza,
že správca nepreukázal, že správu predložil do 31.05.2013 (str. 2, ods. 7). Odôvodnenie je tak ak

nezrozumiteľné práve v podstatnej otázke, dokedy mal skutočne správca správu predložiť.

Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30)

29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

30) § 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd teda v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že odôvodnenie napadnutého správneho rozhodnutia
nebolo vyhotovené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení absentuje, akými

úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a taktiež aj samotné právne posúdenie veci vo vzťahu k možnému splneniu
povinnosti zakotvenej v § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov formou, ako to
tvrdí žalobca, t.j. vyvesením na verejne dostupnej nástenke v bytovom dome, čo spôsobuje nedostatok
dôvodov. Napadnuté rozhodnutie je taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z týchto dôvodov

súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

Čo sa týka prvostupňového správneho rozhodnutia, toto taktiež súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. Pred vydaním tohto rozhodnutia žalobca ako účastník správneho konania súdu predložil
listinné dôkazy nazvané ako „Čestné vyhlásenie E. J.“ a „Čestného vyhlásenia H. J.“ a tiež e-mailovú

komunikáciu týchto osôb s H. F.. Napriek tomu, že na správne konanie sa v zmysle § 27 zákona č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov použije Správny poriadok, a teda aj ustanovenie § 47 ods.
3 Správneho poriadku, ani prvostupňový správny orgán sa riadne nevysporiadal s návrhmi účastníkov
konania, a to najmä predloženými listinnými dôkazmi, ktoré vôbec nevyhodnotil, t.j. neuviedol úvahy,
ktorými bol vedený pri ich hodnotení. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že

právny zástupca účastníka konania nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, jeho vyjadrenie sú len
domnienky a obviňovanie správneho orgánu a spotrebiteľa. Tiež konštatoval, že domnienky právneho
zástupcu sú z druhej ruky, nemajú dôkaznú silu a jedná sa o útoky na správny orgán. Tieto konštatovania
ohľadne prednesov právneho zástupcu účastníka však nenahrádzajú úvahu správneho orgánu o tom,
prečo konkrétne správny orgán I. stupňa mal za to, že listinné dôkazy, a to vyjadrenia fyzických osôb J. a

J. neakceptoval ako právne relevantné dôkazy. Z rozhodnutia nie je ani zrejmé, aký dôkaz prvostupňový
správny orgán zobral za hodnoverný, ktorý by preukazoval tú skutočnosť, že správa správcu domu
v stanovenej lehote nebola doručená. Ak by týmto dôkazom bol samotný podnet G. H. na vykonanie
kontroly zo dňa 16.07.2013, v takom prípade sa taktiež jedná o listinný dôkaz. Tieto úvahy pri hodnotení
dôkazov teda chýbajú aj v prvostupňovom správnom rozhodnutí. V rozhodnutí teda absentuje dostatok

dôvodov.

Prvostupňové rozhodnutie okrem toho vo svojom výroku obsahuje dátum, do ktorého správca
nepredložil svoju správu, a to 31.05.2012. V odôvodnení však správny orgán už uvádza, že túto
povinnosť mal splniť do 31.05.2013 (str. 3, ods. 3). Výrok rozhodnutia je teda v rozpore s jeho
odôvodnením, čo je dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Preto

bolo nevyhnutné zrušiť aj prvostupňové správne rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní
úspešný a preto má právo na náhradu trov konania na súde. Tieto si uplatnil prostredníctvom jeho
právneho zástupcu podaním zo dňa 27.06.2014 za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur a za dva úkony

právnej pomoci advokáta, a to prevzatie a príprava zastúpenia - 61,85 Eur a podanie žaloby na súd -
61,85 Eur + z týchto úkonov 2 režijné paušály po 8,04 Eur. Súd preskúmal účelnosť uplatnených trov
ako aj ich výšku v zmysle § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a žalobcovi v zmysle jeho
návrhu priznal náhradu trov konania v celkovo uplatnenej výške 209,78 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.