Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/555/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204935
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Britaňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514204935.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: U. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX o
vymoženie 2 945,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice zo
dňa 17.9.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.

EX 976/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2 945,43 eur s prísl.
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súd
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn. 504/03/14 zo
dňa 13.5.2014. Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 24.1.2013 Zmluvu o revolvingovom úveru č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený schválil úver vo výške 1 500,- eur. Povinný mal úver splatiť
v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, t.j. celkom sumu 3 375,54 eur. Keďže povinný bol v omeškaní
s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Slovenský arbitrážny súd na základe rozhodcovskej

zmluvy uzatvorenej medzi oboma stranami, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 2 970,43 eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Rozhodca návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku okrem iného vyplýva, že právomoc
rozhodcovského súdu bola dohodnutá na základe Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.1.2013 uzavretej s
povinným. Rozhodcovský súd mal na základe tejto rozhodcovskej zmluvy za to, že je riadne daná jeho
právomoc prejednať spor.

Podľa bodu 1 rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s

uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy.

Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto.rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka

o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy jemožnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník
uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu

byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením,
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44130481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu

Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľabodu7rozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbezuvedeniadôvodu
do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba ZoRK), súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom..Podľa § 45 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch)
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy.medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k

ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva
na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola

podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžadujestanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť dobrovoľne
neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom bol

vydaný exekučný titul. V tomto konaní sa takpovediac mení aj postavenie účastníkov na oprávneného
a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní
neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v
rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom .z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez

rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva
záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života.
Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez

ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z
hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu

na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,
zrozumiteľnostiapresnostioznačeniasubjektovprávapovinnostíavyjadreniauloženejpovinnosti,ktorá

sa má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť
exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku má navyše exekučný súd v § 45 ZoRK zakotvené zákonné

zmocnenie na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, pri ktorom je oprávnený naň hľadieť tak, akoby
materiálne nebol právoplatný - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z
hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zastavenie uvedené § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)
ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.V danom prípade oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Je však nepochybné, že povinný v danom prípade
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako

spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský
charakter, pričom zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o typovú (adhéznu, formulárovú)
zmluvu, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Podobne i rozhodcovská zmluva má povahu
formulárovej zmluvy, ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej

podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila konanie pred
rozhodcovským súdom berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). . Znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
tohto konania (citované vyššie) sa na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie

sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber
jednej z alternatív je na žalobcovi. V tejto zmluve je dokonca uvedené, že podpis rozhodcovskej
doložky nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo aj odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej
zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej

zmluvy zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto
rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak preto, že
nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu
rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že táto nebola
individuálne dojednaná. Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva
bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy,
avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,

resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a
teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v

rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je poučenie o
tom, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné spory v rozhodcovskom
konaní a je v nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v nej však akékoľvek
informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú
potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti

rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle
dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie
súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný
prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa
riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe

rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní.
Je len ťažké predstaviť si rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej
obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ tak síce
bol formálne poučený o určitých okolnostiach týkajúcich sa rozhodcovského konania, avšak tento
nebol jednoznačne poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním

na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so
súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv, či doložiek
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné

praktiky, pričom na tomto.nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek -
t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnejrozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera, ani skutočnosť, že je spotrebiteľovi
umožnené v určitej krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd
uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Súd ďalej preskúmal aj procesného postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku
rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke www.slas.sk/_Podklady/
Rokovaci_poriadok.pdf .

Podľa § 6 ods. 8 rokovacieho poriadku (ďalej len „RP“) Ak nie je možné doručiť písomnosť na
adresu známu alebo zistenú rozhodcovským súdom v zmysle rokovacieho poriadku, považuje sa takáto
písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba

oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta
o tom nedozvie.

Podľa § 13 ods. 1 RP žalovaný je oprávnený vyjadriť sa k žalobe v žalobnej odpovedi, ktorú je povinný
doručiť rozhodcovskému súdu a žalobcovi najneskôr do 10 dní od doručenia žaloby. Rozhodcovský súd
je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci.

Podľa § 25 ods. 10 RP rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia žalovaného vydať rozhodcovský
rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností
uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka alebo šek. Rozhodcovský súd je v
takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.

Podľa § 30 ods. 10 RP ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods.

10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol že
uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský
súd pokračuje ďalej v konaní.

Procesný postup pri rozhodnutí veci teda v zmysle citovaných ustanovení RP umožňuje vydať rozsudok
aj bez prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. fikciou doručenia, čo v

konečnom dôsledku môže znamenať, že sa žalovaná strana nemusí o prebiehajúcom rozhodcovskom
konaní a vydanom rozhodcovskom rozsudku ani dozvedieť. Na podanie žalobnej odpovede má dlžník
lehotu iba 10 dní. Uvedený postup je možné prirovnať k postupu súdu pri vydávaní platobného rozkazu
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak s tým rozdielom, že platobný rozkaz musí byť
odporcovi doručený do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia (t.j. bez možnosti doručenia

fikciou doručenia; ide o ochranu žalovanej strany), platobný rozkaz neobsahuje žiadne odôvodnenie
a odporca má možnosť podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. V prípade nedoručenia
platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. Čo sa
týka odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, tak v prípade, že bol rozhodcovský rozsudok vydaný bez
prejednania a bez vyjadrenia žalovanej strany a následne doručený žalovanej strane spolu so žalobou,

takrozhodcomkonštruovanéodôvodnenienárokužalobcuaprávnaargumentácia,ktorávyslovujesúlad
s právnymi predpismi, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa, môže vyvolávať u spotrebiteľa pocit,
že .predmet žaloby bol preverený a potvrdený osobou s právnickým vzdelaním, a preto spotrebiteľ už
nemá viac čo namietať. V RP upravený postup rozhodcovského súdu spôsobuje vzhľadom na uvedené
skutočnosti značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho

obrane v rozhodcovskom konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní.

Všetky uvedené okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s
presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný),
sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a

nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti
jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského
charakteru. Takéto dojednanie podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej

podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ak teda nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,

ktonatonemalprávomoc.Išlobyoakceptáciu„rozhodnutia“nevykonateľného,majúcehoúčinkypaaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.