Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511899875
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1511899875.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa:

VOLKSBANK Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, so sídlom Vysoká 9, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, proti odporcom: 1) OZI, s.r.o.,
IČO: 36 044 814, so sídlom Námestie SNP 16, Zvolen, 2) X.. K. D., narodený X.X.XXXX, bytom J. XX, U.
a 3) X.. T. J., narodená X.X.XXXX, bytom M. W. XX, D. D., odporcovia zastúpení spoločnosťou Právny
dom - advokáti, s.r.o., Kynceľová 77, Banská Bystrica, o zaplatenie 38.429,49 eur s príslušenstvom a
odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. X Zm XXX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2010, v znení opravného uznesenia

č. k. X P. XX/XX-XXX, sa proti odporcom v 1. a 2. rade ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi na účet advokátskej
kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. náhradu trov konania o námietkach 5.635,72 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. X Zm XXX/XX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 26.10.2010, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 38.429,49
eur s úrokom 17 % ročne z nej od 20.3.2010 do zaplatenia, odmenu 128,10 eur a trovy konania 3.519,14
eur.

Všetci traja odporcovia podali námietky, každý síce samostatne, ale v podstate s rovnakým

odôvodnením. Uviedli, že navrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli 11.9.2006 zmluvu o kontokorentnom
úvere, ktorej súčasťou bola blankozmenka s vyplňovacím právom pre navrhovateľa, pri dojednávaní
úverovej zmluvy im navrhovateľ neumožnil prizvať právnika, neupozornil ich na právne dôležité aspekty
zmlúv, na otázky o blankozmenke tvrdil, že ide o prejav solidarity a nebude vyplnená. Zmenkovú sumu
považovali za uvedenú nesprávne, ku 20.3.2010 viedol odporca v 1. rade vo svojom účtovníctve dlh
34.266,73 eur, evidentne navrhovateľ nezaúčtoval dve platby spolu vo výške 572,81 eur, ktoré boli
uhradené v septembri 2009. Neprimerane vysoké sú podľa nich nie len trovy právneho zastupovania,

ale aj zmenkový úrok 17 % ročne, úrokovú doložku v zmluve o použití zmenky označili za neurčitú a z
hľadiska výpočtu úroku namietali aj deň, kedy bola zmenka vyplnená, nakoľko tento deň nie je možné
objektívne určiť. Pre nedodržanie postupu uvedeného v článku II. ods. 1 zmluvy o použití zmenky, ktorý
ukladá navrhovateľovi povinnosť predložiť zmenku po doplnení chýbajúcich údajov dlžníkovi na platenie,
mali za to, že navrhovateľovi nevzniklo právo zmenku vyplniť, nakoľko zmenku nepredložil ani jednému
z nich. Aj z tohto dôvodu navrhovateľ podľa nich konal pri nadobúdaní zmenky zlomyseľne, hrubou
nedbanlivosťou sa previnil tiež tým, že im neumožnil pri dojednávaní úverovej zmluvy prizvať právnika,

oni sami právnické vzdelanie nemajú, ak by poznali následky jednotlivých jej ustanovení, do zmluvného
vzťahu s navrhovateľom by nevstúpili, čím na nich navrhovateľ v podstate urobil nátlak. Ďalej spochybnilisplatnosť úveru, lebo podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neboli dané a pred uplynutím
lehoty konečnej splatnosti písomne navrhovateľa požiadali o prolongáciu, takže konečná splatnosť sa
automaticky predĺžila. Mali za to, že navrhovateľ zneužil vyplňovacie oprávnenie, ktoré mu umožňovalo

do zmenky dopísať ako menu len slovenskú korunu a nie euro. Nakoniec súdu vytkli, že nesprávne zistil
skutkový stav a zmenkový platobný rozkaz vydal na základe sporných skutočností.

Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. X P. XX/XX.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že chýbajúce údaje do
zmenky doplnil v súlade s udeleným oprávnením, odporcovia zjavne nebrali do úvahy, že istina úveru sa

zvyšovala o nezaplatené sankčné úroky a odporca v 1. rade bol povinný, okrem úverovej pohľadávky a
jej príslušenstva, platiť aj poplatky za vedenie bežného účtu, za upomienky, za poskytnutie a navýšenie
úveru, za vydanie platobnej karty a iné, ktoré pohľadávky boli tiež zmenkou zabezpečené. Ku dňu
19.3.2010 bola dlžná istina úveru 34.828,55 eur, úroky 84,93 eur, úroky z omeškania 3.505,02 eur a
poplatky 10,99 eur a ich súčet doplnil do zmenky ako zmenkovú sumu. Mal za to, že ak odporcovia
namietajú excesné vyplnenie zmenky, musia svoje tvrdenie preukázať a nepresúvať dôkazné bremeno

naňho. Za nedôvodné považoval aj námietky proti výške úroku a neurčitosti úrokovej doložky dojednanej
v zmluve o použití zmenky, absolútna určitosť doložky neprichádza, vzhľadom na účel, ktorému
blankozmenka slúži a vývoj kauzálneho vzťahu, do úvahy, úrok bol do zmenky doplnený ako súčet
úrokovej sadzby 8 % p.a. v zmysle bodu 2.3.2. a sadzby úroku z omeškania 9 % p.a. v zmysle bodu
6.8. úverovej zmluvy. Po doplnení chýbajúcich údajov do blankozmenky odporcov písomne vyzval, aby

sa v deň splatnosti dostavili do platobného miesta, kde bola zmenka predložená na platenie. Vylúčil
akýkoľvek nátlak na odporcov pri podpisovaní zmlúv alebo zmenky, nesúhlasil ani s ich tvrdením, že sa
konečná splatnosť úveru automaticky posunula podaním žiadosti o prolongáciu, keďže zmluva o úvere
mohla byť zmenená len formou písomných dodatkov, a poukazom na čl. III. § 9a ods. 1 a 2 zmenkového
a šekového zákona zdôvodnil vyznačenie meny na zmenke.

Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, založených v súdnom spise.

Z prvopisu zmenky, vystavenej vo Zvolene dňa 11.9.2006, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako jej
vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad ĽUDOVEJ BANKY, a.s., pod ktorým obchodným názvom v tom čase

navrhovateľ podnikal, zmenkovú sumu 38.429,49 eur spolu s úrokom 17 % p.a. zo zmenkovej sumy
do zaplatenia. Per aval zmenku podpísali odporcovia v 2. a 3. rade. Zmenka mala byť zaplatená pri
predložení s tým, že na platenie musela byť predložená najneskôr do 10 rokov od dátumu vystavenia.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), okrem údaju splatnosti. Podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového

zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

Navrhovateľ ako prílohu k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pripojil list z 2.3.2010,
ktorým odporcu v 1. rade vyzval na zaplatenie zmenky, ktorú predloží na platenie 19.3.2010 v mieste
svojho sídla.

Zmenka sa tým stala splatnou 19.3.2010 aj keď sa odporca v 1. rade do miesta platenie nedostavil.

Povinnosť predkladať zmenku na platenie ručiteľom zo zmenkového zákona nevyplýva. Potrebné je
tiež uviesť, že samotné uplatnenie zmenky na súde sa všeobecne uznáva za prezentáciu zmenky, a
keďže zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, musia v zmysle druhej vety čl. I. § 46 ods. 2
zmenkového zákona odporcovia preukázať, že lehoty neboli dodržané.

K námietke, že neboli splnené podmienky pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, lebo výška

a nárok peňažného plnenia sú sporné a právo nebolo zo strany navrhovateľa dostatočne a dôvodne
preukázané, súd poukazuje na ustanovenie § 175 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd vydá na návrh
navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz, ak predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva. Navrhovateľ tieto povinnosti splnil, preto boli
podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu splnené.Nedôvodná je aj námietka proti výške trov právneho zastupovania. Odporcovia boli zmenkovým
platobným rozkazom zaviazaní na náhradu trov konania 3.519,14 eur. Z tejto sumy bola náhrada za
súdny poplatok 2.313 eur, na náhradu trov právneho zastupovania pripadá suma 1.206,14 eur, ktorá

zodpovedá základnej sadzbe tarifnej odmeny po 499,57 eur za úkon, paušálnej náhrade výdavkov po
7,21 eur a dani z pridanej hodnoty, poskytnuté boli dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava
právneho zastupovania a spísanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka zabezpečovala pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o
úvere č. XXX XXX XXXX, ktorú 11.9.2006 uzavrel s odporcom v 1. rade. Zmenka bola vystavená vedome

neúplná, bez uvedenia sumy, meny a úrokovej doložky, o podmienkach a spôsobe jej doplnenia uzavreli
účastníci v ten istý deň zmluvu o použití zmenky. Navrhovateľ bol oprávnený chýbajúce údaje doplniť v
prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením zabezpečovanej pohľadávky po dobu 10 dní.

V zmysle bodu 2.4.2. úverovej zmluvy, v znení jej dodatku č. 3, bola konečná splatnosť úveru dohodnutá
na 11.9.2009.

Odporcovia nepopreli, že dlžník, t.j. odporca v 1. rade, úverový rámec ku dňu konečnej splatnosti

nevyrovnal. Tvrdili však, že sa doručením žiadosti o prolongáciu automaticky splatnosť predĺžila. Podľa
bodu 8.4. zmluvy sa pre jej zmeny alebo doplnky vyžadovala forma písomných dodatkov, obojstranne
podpísaných. Preto námietka, že sa úver nestal splatným, je nedôvodná a námietky, popierajúce právo
navrhovateľa stanoviť predčasnú splatnosť úveru, sú bezpredmetné. Odporcovia vedeli, že samotné
doručenie žiadosti nie je pre predĺženie konečnej splatnosti úveru postačujúce, keďže v minulosti

bola na ich žiadosť splatnosť predlžovaná celkovo tri krát a vždy sa tak stalo na základe obojstranne
podpísaného dodatku ku zmluve.

Podľa odporcov na nich navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy robil nátlak tým, že im neumožnil k jej
dojednávaniu prizvať právnika. Na pojednávaní odporcovia v 2. a 3. rade tvrdili, že v čase podpisovania
zmenky nevedeli, že na jej základe majú ručiť súkromným majetkom, ak by to vedeli, zmluvu

by nepodpísali. K uzavretiu zmluvy o úvere došlo asi po dvojtýždňovom jednaní, navrhovateľ ich
ubezpečoval, že ide o štandardný prípad a oni mu dôverovali, zmluvu síce nemuseli podpísať okamžite,
ale k dispozícii ju dostali až po jej uzavretí, preto ju až potom mohol ich právnik posúdiť. Napriek tomu,
že ich právnik upozornil, že je zmluva nevýhodná, neodstúpili od nej, úverové prostriedky potrebovali
na prípravu stavebného projektu, všetko už bolo na výstavbu prichystané, chýbalo len stavebné

povolenie, na stavbu mali prisľúbený investičný úver 50 miliónov Sk, z ktorého mienili kontokorent splatiť.
Nakoniec navrhovateľ zastavil financovanie nových projektov a investičný úver im neposkytol, výstavba
sa nezrealizovala a kontokorentný uver nemali z čoho vyrovnať.

Konanie pod nátlakom, ak má mať účinky uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), vyžaduje
taképôsobenienakonajúceho,čiužvoformefyzickéhonásiliaalebobezprávnejvyhrážky,ktorévylučuje

slobodu vôle, t.j. že namiesto svojej skutočnej vôle pod nátlakom prejaví vôľu donucujúceho.

Z výpovedí odporcov nevyplynulo, že by ich navrhovateľ nútil zmluvu a zmenku podpísať, neprizvať
právnika k jej dojednávaniu sa rozhodli odporcovia sami po ubezpečení navrhovateľa, že ide o
štandardnú zmluvu. Navrhovateľ sa im nevyhrážal, ani iným spôsobom sa nesnažil ovplyvniť slobodu
ich vôle a primäť ich k podpísaniu zmluvy, či zmenky. Súd preto považoval vykonanie dôkazu výsluchom

svedkýň - bývalých zamestnankýň navrhovateľa, ktoré odporcovia žiadali vypočuť na preukázanie
nátlaku pri uzatváraní zmluvy, za nadbytočné.

Tvrdenie odporcov, že ich navrhovateľ neupozornil na právne dôležité aspekty zmlúv a bagatelizoval
význam blankozmenky, resp. dodatočné tvrdenie odporcov v 2. a 3. rade, že zmluvu by nepodpísali,
ak by tušili, aký dopad môže mať avalovanie zmenky na ich súkromný majetok, či naznačená súvislosť

kontokorentného úveru s investičným úverom, bez prísľubu ktorého by odporca v 1. rade zmluvu
neuzavrel, mohlo byť, pri splnení podmienok uvedených v § 49a OZ, považované za konanie v omyle.
Právnyúkonurobenývomylesavšakpovažujezaplatný,pokiaľsaten,ktojeprávnymúkonomdotknutý,
neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ). Odporcovia sa dodnes voči navrhovateľovi neplatnosti právneho úkonu
nedovolali, len samotným opísaním skutočností, ktoré by prípadne mohli o konaní v omyle nasvedčovať,

v námietkach nie je možné výslovné dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu nahradiť. Pre rozhodnutie
o námietkach je rozhodujúci stav ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu (§ 154 ods. 1 OSP),preto by sa museli odporcovia neplatnosti právneho úkonu voči navrhovateľovi výslovne dovolať už pred
jeho vydaním.

Zmenkovú sumu považovali odporcovia za nesprávne určenú jednak preto, že odporca v 1. rade ku

20.3.2010 viedol vo svojom účtovníctve dlh 34.266,73 eur, a jednak preto, že navrhovateľ podľa nich
nezaúčtoval dve platby, ktoré uhradili v septembri 2009.

Navrhovateľ prehľadom obratov na bežnom a technickom účte preukázal, že sumu 242,81 eur, ktorú
odporcovia uhradili 8.9.2009, započítal na splatné úroky, a zo sumy 330 eur, ktorú odporcovia uhradili
17.9.2009, použil časť 244,82 eur na pokrytie splatných úrokov, časť 2,19 eur na poplatky a časť 82,99

eur na zníženie istiny. Odporcovia nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci, že by kauzálna pohľadávka
navrhovateľa bola v deň splatnosti zmenky nižšia, než zmenková suma. Ku dňu 11.9.2009, ktorý bol
dňom konečnej splatnosti úveru, bola dlžná suma (istina, úrok a úrok z omeškania) 35.475,91 eur, po
tomto dni došlo k jednej úhrade 330 eur, inak sa dlh len zvyšoval, jednak o poplatky a jednak o úroky z
omeškania, ktoré podľa bodu 5.3. úverovej zmluvy mohli byť pripočítané k istine.

Dodatočne odporcovia spochybnili správnosť výpočtu úroku z omeškania od splatnosti úveru do

splatnosti zmenky, v lehote na podanie námietok však tento výpočet nenamietali, ide preto o novú
skutočnosť, ku ktorej súd nemôže prihliadať.

Výšku zmenkového úroku 17 % ročne označili odporcovia za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a tým za neplatnú. Mali za to, že i keď je dlžníkom právnická osoba, nemal dlžník možnosť,
keďže bol v postavení slabšieho subjektu, ovplyvniť dojednanie o úroku a má byť chránený rovnako

ako spotrebiteľ. Úroková doložka v zmluve o použití zmenky je podľa nich vyjadrená neurčito, preto je
neplatná, a deň, kedy bola zmenka vyplnená, nie je z hľadiska výpočtu úroku, možné objektívne určiť.

Podľa ustanovenia čl. I. § 5 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, ktoré v zmysle § 77 ods. 2 platí aj pre vlastné
zmenky, v zmenke splatnej na videnie môže vystaviteľ ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Úrokovú
mieru je treba v zmenke uviesť, ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, jej určenie teda ponecháva na vystaviteľa zmenky,
ale neprimerane vysoké úroky sa môžu dostať do rozporu s dobrými mravmi, alebo so zásadami
poctivého obchodného styku. Zmluvu o použití zmenky, v ktorej je úroková doložka dojednaná, uzavreli
navrhovateľ a odporca v 1. rade dňa 11.9.2006 ako tzv. nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Zmluva nie je spotrebiteľská a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve

nie je možné na tento vzťah použiť ani analogicky. Pre oblasť obchodno-právnych záväzkových vzťahov
je stanovené pravidlo zakazujúce zneužitie práva, ktoré je, okrem iného, vyjadrené aj tým, že sa právna
ochrana neposkytne takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Nevyváženosť
postavenia účastníkov záväzkového vzťahu, proti ktorému odporcovia namietajú, by teda bolo možné
považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nemá síce za následok

neplatnosť právneho úkonu, ale výkonu práva sa neposkytne právna ochrana (§ 265 Obchodného
zákonníka). O rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho
vzťahupripresadzovanísvojichzáujmovzneužívasvojeprávanaúkordruhéhoúčastníka,akvýkonjeho
práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie.

Dojednanie zmenkového úroku 17 % ročne nemá podľa názoru súdu povahu zneužitia práva na úkor

slabšieho partnera. Primeranosť výšky úroku je potrebné v tomto prípade hodnotiť podľa konkrétnych
okolností. V článku II. ods. 2 zmluvy o použití zmenky bola úroková doložka vyjadrená tak, že pôjde
o súčet úrokových sadzieb percentuálne určeného ročného príslušenstva zabezpečovanej pohľadávky,
na ktoré bude mať navrhovateľ nárok v deň vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke. Ako príklad
príslušenstva pohľadávky je tu uvedený najmä úrok, sankčný úrok, rámcová provízia a pod. Z toho je

zrejmé, že výšku zmenkového úroku tvorí súčet príslušenstva úveru, dohodnutého v úverovej zmluve
percentuálnou sadzbou. V úverovej zmluve bol percentuálnou sadzbou dohodnutý úrok z úveru 8,5 %
p.a. (bod 2.3.2) a úrok z omeškania 9 % p.a. (bod 6.8.). Zmenkový úrok 17 % ročne plní teda nie len
úlohu odplaty za poskytnuté úverové prostriedky, ktorá je vyjadrená v úroku z úveru, ale je zároveň aj
sankciou za omeškanie s ich vrátením. Vzhľadom na to nie je jeho výška neprimeraná.

Ani námietku neplatnosti úrokovej doložky pre neurčitosť jej obsahu nepovažuje súd za dôvodnú.
Navrhovateľsprávnepoukázalnato,ževzhľadomnavývojkauzálnejpohľadávkyneprichádzaabsolútnaurčitosťdoúvahy.Ustanoveniečl.II.ods.2zmluvyopoužitízmenkydáva,vspojenísúverovouzmluvou,
na ktorú výslovne odkazuje, dostatočnú možnosť odporcom, aby správnosť výpočtu overili. Problémom
by nemalo byť ani identifikovanie dňa vyplnenia zmenky, keďže zmenku bol navrhovateľ oprávnený

vyplniť v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením najmenej 10 dní. V tomto prípade deň vyplnenia
zmenky vyplýva z výzvy na zaplatenie, vyhotovenej 2.3.2010.

Za odporujúcu zmluve o použití zmenky odporcovia považovali vyplnenie zmenkovej sumy v eurách.
Podľa čl. II. ods. 2 tejto zmluvy mala byť mena na zmenke rovnaká, ako mena, v ktorej vznikla
zabezpečovaná pohľadávka. Konečná splatnosť úveru nastala v čase, kedy bolo zákonnou menou euro,

preto zabezpečovaná pohľadávka vznikla v eurách.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by povinnosť
odporcov poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach celkom
alebo sčasti zanikla, nebolo namieste zmenkový platobný rozkaz zrušiť ani čiastočne.

Na majetok odporkyne v 3. rade bol v priebehu súdneho konania dňa 27.1.2012 vyhlásený konkurz,
konanie proti nej je podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušené, preto súd zmenkový platobný

rozkaz ponechal v platnosti len proti odporcom v 1. a 2. rade.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi
trovy vznikli právnym zastupovaním. Ich výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len
vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej
služby 499,57 eur. Advokát vo vyčíslení trov požadoval odmenu za 10 úkonov právnej služby: písomné

vyjadrenie zo 14.3.2011 k námietkam, písomné vyjadrenia vo veci samej z 9.1.2012, z 23.3.2012 a z
3.5.2012 a účasť na pojednávaniach 3.5.2011, 10.10.2011, 6.12.2011, 20.2.2012, 23.4.2012 a 5.6.2012.
Za 9 úkonov právnej služby patrí odmena v plnej výške, za účasť na pojednávaní 3.5.2011, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci, len vo výške jednej štvrtiny 124,89 eur (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky),
čo je spolu 4.621,02 eur. Paušálna náhrada výdavkov za 4 úkony poskytnuté v roku 2011 prislúcha

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,41 eur a za 6 úkonov z roku 2012 po 7,63 eur, spolu 75,42 eur.
Súčet odmeny a náhrady (4.696,44 eur) sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 939,28 eur,
zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 5.635,72 eur, zaplatia odporcovia
v 1. a 2. rade navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch

vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci

sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a

datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..