Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Andrea Zolotová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204344
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814204344.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zastúpený Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanej:S.S.,F..XX.XX.XXXX,T.J.X.E.XXXX/X,R.F.Q.ozaplatenie1.378,42eurspríslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.040,- eur od 12.09.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 349,48 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.

r. o a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 21.05.2014 podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 1.378,42 eur a úrok z omeškania vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 1.378,42 eur
od 12.09.2013 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské financovanie v Slovenskej republike. Žalobca ponúka širokú škálu úverových
produktov, medzi ktoré patrí aj „telefónna pôžička“. Ide o produkt, pri ktorom prebieha vybavenie úveru

telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky Home Creditu, ktorá je dostupná v pracovných
dňoch od 8:00 do 20:00 h. Potom, čo je klientovi úver schválený a dôjde k podpisu úverovej zmluvy
(vybavuje sa korešpondenčne, zásielkami prepravovanými Slovenskou poštou), sú mu peniaze zaslané
na bežný účet a zaslaná platobná karta. Medzi prednosti telefónnej pôžičky patria nulové poplatky za
vybavenie i predčasné splatenie úver. V zmysle vyššie uvedeného žalovaná, pod menom I. S., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. R. F. Q., J. O.. Č.. XXXX/X, uzatvorila dňa 27.09.2012 telefonicky so spoločnosťou

HomeCredit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX s revolvingovým rámcom 1.070,00 Eur a mesačnou splátkou 4 % z dlhu,
načo jej následne bola kuriérom zaslaná karta č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú si dňa 05.11.2012
telefonicky aktivovala. Keďže údajný klient nesplácal úver podľa dohodnutého splátkového kalendára
(neuhradil ani jednu splátku), navrhovateľ dňa 11.09.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, v čoho
dôsledku bol klient povinný zaplatiť svoj dlh jednorazovo. Tento postup navrhovateľa bol v súlade s ÚZ

a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka.
Dodatočným šetrením navrhovateľ zistil, že bol v predmetnej veci uvedený do omylu a boli zneužité
doklady I. S. a na základe trestného oznámenia navrhovateľa bolo orgánmi činnými v trestnom konaní
zistené a Okresným súdom R. F. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2013 právoplatne rozhodnuté,že odporca (odsúdený) viackrát od iného vylákala úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, čím spáchal pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1) Trestného zákona a to v konaní vedenom pod č. k.: 2T111/2013-378. Uvedený rozsudok
Okresného súdu R. F. Q. č. k..: 2T111/2013-378 zo dňa 31.07.2013 sa stal právoplatným a vykonateľným
dňa 31.07.2013. Predmetným rozsudkom bol žalobca (poškodený) so svojim nárokom na náhradu
škody voči odsúdenému (žalovanej) v celom rozsahu odkázaný na občianske súdne konanie. Podľa
§ 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti si žalobca uplatňuje na základe
splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané

zavinenie).

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom.

U žalovanej je porušením právnej povinnosti také konanie, ktorým od iného vylákala úver tým, že
ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili škodu vo výške
minimálne 1070 €.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

i.) Za skutočnú škodu sa pokladá ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného.

ii.) Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť
zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť naisto určené, že pri pravidelnom priebehu
vecí - nebyť protiprávneho konania škodcu mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo
konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený
prišiel. Vychádza sa zo sumy, ktorú by v predmetnom období za normálnych okolností poškodený získal,
s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku. (Ro NS ČR z 23.04.2008, sp. zn.:
25 Cdo 87/0/2006).

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť
isté, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol

poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
škodcu (škodnej udalosti - spáchanie trestného činu) (uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, z
28.04.2010).

V tomto prípade ušlý zisk je suma zmluvného úroku, ktorú nazývame vopred dohodnutú odplatu za
užívanie istiny, keďže úver je odplatný právny úkon, pričom odplata je vyjadrovaná zmluvne dohodnutým

úrokom. Úroky predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí.Pokiaľ ide o platenie úrokov z poskytnutého úveru, podľa ekonomického slovníku, existuje niekoľko
foriem takejto úhrady. Jednou z nich je aj splácanie úveru v splátkach, kedy splátka je pravidelná platba
za poskytnutý úver, ktorú platí dlžník (klient) veriteľovi v stanovených (zväčša mesačných) intervaloch.

Je to teda peňažná čiastka, časť úveru spolu s príslušnými úrokmi a poplatkami, ktorú klient pravidelne
poukazuje veriteľovi, a tak spláca úver. Splátka sa skladá potom z dvoch časti, zo splátky istiny a
zo splátky úroku a dohodnutých poplatkov. Súhrn všetkých splátok tvorí celkovú výšku požičaných
prostriedkov a úrokov zaplatených za poskytnutie úveru.

V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že na základe UZ navrhovateľ poskytol klientovi úver, ktorý sa

údajný klient zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok.

Podľa príslušných legislatívnych úprav je žalovaný povinný ako dlžník platiť úroky z poskytnutého
úveru od doby, kedy mu bol úver poskytnutý až do jeho úplného zaplatenia. Podľa štandardného
výkladu podávaného súdnou praxou úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v
nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie

(istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa
môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním
dlžníka.

Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí)

aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky (t.j. úroky vyúčtované
spolu s istinou v deň zosplatnenia) a ušlý zisk je suma časti zmluvného úroku.

Občiansko-právna úprava náhrady škody vychádza z prezumpcie zavinenia, čo znamená, že zavinenie
sa predpokladá. Ide o všeobecnú zodpovednosť. Škodca sa síce môže zbaviť zodpovednosti
(exkulpovať sa), avšak len tak, že jednoznačne preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt,
postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Vzťah medzi protiprávnym úkonom odporcu
a vzniknutou škodou, je nutné považovať s ohľadom na citované znenie § 135 ods. 1 OSP nepochybne
zavzťahpríčinyanásledku,pretožetotoboloodporcovi(odsúdenému)preukázanéužvtrestnomkonaní

vedenom na Okresnom súde R. F. Q. pod č.k. : 2T111/2013-378. Z rozsudku, ktorým je súd viazaný,
ktorý bol vydaný v predmetnom konaní zároveň vyplýva, že zavinenie odporcu bolo riadne dokázané a
bol uznaný vinný z vyššie uvedeného trestného činu. Uplatnil si aj úrok z omeškania.

Žalovaná so žalobu súhlasila. Všetko čo uviedol žalobca urobila, bolo to kvôli tomu, že bola vo finančnej
tiesni.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to pripojeným spisom Q..
súdu sp.zn. 2T/111/2013, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX vrátane úverových podmienok, výpisom z
obchodného registra žalobcu, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.06.2014, oznámením o vstupe vedľajšieho
účastníka, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový
stav vecí:

Dňa 27.09.2012 bola uzavretá zmluva č.XXXXXXXXXX na základ ktorej bol poskytnutý úver vo výške
1.070 eur. Ako dlžník bola uvedená osoba I. S., F.. XX.XX.XXXX. Išlo o bezúčelový revolvingový úver.
V spodnej časti je podpis S..

Z obsahu trestného spisu 2T/111/2013 a to z rozsudku zo dňa 31.07.2013 vyplýva, že žalovaná I.
S., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. F. Q., J. O.. Č.. XXXX/X,bola uznaná za vinnú okrem iných vecí za

to, že uzatvorila dňa 27.09.2012 telefonicky so spoločnosťou HomeCredit Slovakia, a.s., so sídlomTeplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, s revolvingovým
rámcom 1.070,00 Eur a mesačnou splátkou 4% z dlhu, načo jej následne bola kuriérom zaslaná karta č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú si dňa 05.11.2012 telefonicky aktivovala a prostredníctvom nej následne

vyčerpala 1.040,00 Eur, kde doposiaľ neuhradila žiadnu splátku úveru, pričom pri uzatváraní zmluvy
uviedla nepravdivé údaje ohľadom svojich osobných údajov a tým spoločnosť Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a jeho splácanie a spôsobila jej škodu vo výške 1.089,45 Eur, teda viackrát od
iného vylákala úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, čím

spáchala pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1) Trestného zákona. Za to bola odsúdená
podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa §
51 ods. 1 Trestného zákona, spojený s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia
slobody bol podmienečne odložený s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona,

jej bola ustanovená skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného
zákona, jej súd ukladá aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným spoločnostiam spôsobenú
škodu podľa svojich schopnosti a možnosti. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených
Poštovú banku a.s., Bratislava, Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, Home Credit Slovakia a.s.,
Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že vyčerpaný bol úver vo výške 1.040 eur a to výbermi dňa 17.12.2012
vo výške 80 eur, dňa 10.12.2012 vo výške 160 eur, dňa 03.12.2012 vo výške 160 eur, dňa 26.11.2012
vo výške 160 eur, dňa 19.11.2012 vo výške 160 eur, dňa 12.11.2012 vo výške 160 eur, dňa 05.11.2012
vo výške 160 eur.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou súhlasí, všetko čo uviedol žalobca je pravda. Dôvodom

tohto, že to urobila bolo to, že bola vo finančnej tiesni.

Podľa ust. § 420 ods. ,1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá

Podľa ust. § 42 OZ ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé
tri predpoklady majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník uvádza

ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená na
preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej
povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie
je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené

protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej
strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon,
t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo
právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo
výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré

nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých
prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle
človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho
charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je
protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom

zákonníku to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§373), ako aj o porušenie
povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757). Obchodný zákonník na viacerých miestach
ustanovuje obdobnú platnosť §373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok
porušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia
povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí zásada, že

bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus náhrady
škody (§373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu nemá
zodpovednostný charakter.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum

cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter
skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej

strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo
možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.

Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.

Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým
spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len
na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O
nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie
danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia
záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti.

V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť
oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah
protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný
k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť

dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila
záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za
osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k
záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý
nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať

aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok
plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a
preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho
modifikovať.

Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na vykonané dôkazy

súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne čo do sumy 1.040 eur.

V konaní bolo preukázané, že žalovaná pod menom I. S., osoby ktorá bola označená vo vyššie uvedenej
zmluve ako dlžník uzatvoril dňa 27.09.2012 telefonicky so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v úverovým rámcom 1.070 eur a mesačnou splátkou
4% z dlhu a túto vyčerpala vo výške 1.040 eur, čím spôsobila žalobcovi škodu. Za tento pokračovací

zločin úverového podvodu. Bola právoplatne uznaná súdom vinnou a odsúdená na trest odňatia slobody
v trvaní tri roky s podmienečným odkladom.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá

Podľa ust. § 42 OZ ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Ďalej bolo v konaní a to z obsahu trestného spisu, popisu samotného skutku preukázané, že I.

S. v zmluve označená osoba ako dlžník vlastnoručne uvedenú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX
nepodpísala, ale za ňu ju podpísala žalovaná, ktorá aj peniaze čerpala. V zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení je preto úverová zmluva, ktorá nebola dlžníkom vlastnoručne podpísaná
absolútne neplatná. Keďže je neplatná nemôžu z nej vzniknúť práva a povinnosti zmluvných strán.
Podľa ust. § 42 OZ ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľaustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje škodu vo výške
1.378,42 eur, ktorá má pozostávať zo sumy výberov 1.040 eur, sumy 221,34 eur ako zmluvného úroku
od 06.11.2012 do 11.09.2013, sumy 96,08 eur ako zmluvného úroku a sumy 21 eur ako poplatkov za

výbery.

Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo preukázané, že dlžník zmluvu vlastnoručne nepodpísal, táto
je absolútne neplatnou. Preto neprichádza do úvahy zo strany žalobcu žiaden nárok na poplatky a úroky,
ktorémalibyťdohodnutévzmluveatoaniakoušléhozmluvnéhoúrokuaziskuapoplatkovktoréžalobca
odvíja od predmetnej zmluvy, keďže je absolútne neplatná, pretože absolútne neplatná zmluva zakladá

znaky bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalovaná vyčerpala, vybrala z účtu
sumu 1.040 eur, preto len toto môže predstavovať vzniknutú škodu, len u tejto sumy sú splnené všetky
predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody. Preto a v zmysle vyššie uvedeného mal súd za
to, že žaloba z titulu náhrady škody je dôvodná len v tejto časti, nakoľko len ohľadom tejto sumy boli
splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody. Prvým predpokladom je škoda a jej
výška, výbery v sume 1.040 eur boli bezpochyby preukázané. Ďalej ide o protiprávne konanie, žalovaná

bola právoplatne odsúdená za spáchaný skutok. Taktiež je daná aj príčinná súvislosť, táto je taktiež
nepochybne logicky daná medzi spáchaným skutkom a vzniknutou škodu. Taktiež bolo preukázané aj
zavinenie žalovanou, ktorá sa ku všetkému priznala.

Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku. Ušlý zisk podľa zákona ust. § 442 ods. 1
OZ predstavuje to čo poškodenému ušlo dôsledku spôsobenia škody, inak povedané v dôsledku

spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu , rozmnoženiu majetku poškodeného , hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť peňažným plnením.

Súd má za to, že tento nárok v konaní žalobcom preukázaný nebol. Je otázne, či by tento nárok žalobca
dosiahol vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver. Tento je závislý od toho, či by bol dobrovoľne
uhradený alebo nie alebo či by bola podaná žalobca, kde je súd povinnosti skúmať všetky náležitosti

zmluvy, vrátane úroku a poplatkov, tieto by priznané v celom rozsahu nemuseli byť. Tento nárok žalobca
nepreukázal.

Na základe vyššie uvedeného a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel
ako dôvodnej len čo do sumy 1.040 eur a zvyšok nároku žalobcu čo do istiny preto ako nedôvodný z
dôvodov tak ako sú vyššie uvedené zamietol.

Žalobca si ďalej v konaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 12.09.2013 do
zaplatenia. Súd má za to, že žalovaná sa dostal do omeškania s náhradou škody no až od nadobudnutia
právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bola uznaná za vinnú. Tento nadobudol právoplatnosť dňa
03.07.2013 ako to vyplýva z doložky právoplatnosti. Teda ku dňu 12.09.2013 bol v omeškaní a preto
súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 ročne no len zo sumy, ktorú považoval

za dôvodnú a zvyšok nároku žaloby na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci podľa pomeru neúspechu bol úspešnejší žalobca vo výške 75%, ktorý by tak mal
právo na náhradu trov konania. Žalovaná bola úspešná vo výške 25%.

Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (75% - 25%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania vo výške 50 % z jeho celkových priznaných trov konania.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlen,,vyhláška“), ktorésúvyčíslenénižšie:

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 71,37 eur

- účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015..................................................................... 71,37 eur

Spolu...........................................................................................................................142,74 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - 2 x 8,39 eur spolu 16,78 eur.

Spolu 159,52 eur, DPH z tohto je 31,90 eur, spolu je to 191,42 eur.

K trovám patrí ďalej cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 08.04.2015 za cestu vykonanú

na trase Trenčín -Vranov n/T a späť, 694 km, motorovým vozidlom zn. F. X. L. Q. XXX C..

Základná náhrada je 127 eur, t.j. 0,183 x 698km, + DPH 25,40 eur, spolu je to 152,40 eur

Náhrad za PHM je 69, 88 eur, 694km , spotreba 7,8l/100km, cena 1,291 eur za liter.

K trovám patrí aj podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky náhrada za stratu času v sume 16,78 eur s DPH,
t.j. 236,13 eur + DPH 47,226v, spolu 285,26 eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu sú tak 698,96 eur (191,42 eur + 152,40 eur +69,88 eur + 285,26 eur )

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej, žalobcovi vznikol nárok na náhradu
celkových trov konania vo výške 50 % zo sumy 698,96 eur, t.j. v sume 349,48 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.