Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Andrej Šalata
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106225018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7106225018.5
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu J. B., V. Y., S. XXX, proti žalovanému MANEX spol. s r.o., Košice,
Alvinczyho 12, IČO: 31 684 777, o zaplatenie 7 040,43 € istiny s prísl., za účasti vedľajšej účastníčky
na strane žalovaného Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709
332, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 17C/158/2006-304 z 31.10.2014 Okresného súdu Košice I
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalovaný a vedľajšia účastníčka nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením I. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania 3 169,73 €, pozostávajúce z trov právneho zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou,
Michalovce, Štefánikova 8 720,44 €, z trov právneho zast. Steiner & Associates s.r.o. 2 433,53 € a z
iných trov konania 15,76 €, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v časti 720,44 € na účet advokátky JUDr.
Bajužíkovej a v prevyšujúcej časti, t.j. 2 449,29 € na účet Steiner & Associates s.r.o., všetko do 15 dní
od právoplatnosti uznesenia a II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania
1 872,27 €, pozostávajúce z trov právneho zast., na účet jej zástupcu Mgr. Pavla Horovčáka, do 15 dní
od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, čo žalobca žalobou z 10.10.2006, doručenou mu 11.10.2006,
žiadal, čím svoju žalobu odôvodnil, ako rozhodol vo veci rozsudkom 17C/158/2006-253 z 8.3.2013,
ako rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom 5Co/481/2013-287 z 25.2.2014, kedy nadobudli
právoplatnosť jednotlivé výroky jeho rozsudku a rozsudok odvolacieho súdu, čo vyplýva z odôvodnenia
rozsudku 17C/158/2006-253 z 8.3.2013, akú náhradu trov konania žiadal priznať žalobca vo vyúčtovaní
z 10.4.2014, žalovaný vo vyúčtovaní z 9.4.2014, podanom na ňom 11.4.2014 a vedľajšia účastníčka vo
vyúčtovaní z 9.4.2014. Citujúc znenie § 142 ods.2,3 a § 93 ods.4 O. s. p. uzavrel, že pri rozhodovaní o
trovách konania nemohol postupovať podľa § 142 ods.3 O. s. p. napriek tomu, že predmetom konania
bola náhrada za ušlý zisk, o ktorý žalobca prišiel v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví, jeho
rozhodnutie vo veci totiž nezáviselo ani od znaleckého posudku, ani od jeho úvahy, keďže priznal
žalobcovi náhradu za ušlý zisk, vychádzajúc z predložených dôkazov, na základe ktorých bolo možné
ušlý zisk presne vyčísliť. Z tohto dôvodu v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania uplatnil
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) podľa § 142 ods.2 O. s. p. Vychádzajúc z hodnoty
sporu 7 040,43 € (100 %) považoval za možné skonštatovať, že žalobca mal vo veci úspech iba v časti
2,24 % (158 €) a žalovaný v časti 97,76 % (6 882,43 €), preto žalovanému vzniklo právo na náhradu
trov konania proti žalobcovi, nakoľko mal vo veci väčší úspech a nakoľko vedľajšia účastníčka má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods.4 O. s. p.) a v tomto konaní vystupovala na strane
žalovaného, ktorý mal vo veci väčší úspech než žalobca, aj jej vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi. Z obsahu súdneho spisu a z predložených vyčíslení trov konania zistil, že trovy konania
žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 €, ktorý je povinný zaplatiť na jeho účet na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku z 8.3.2013, ako aj z trov právneho zast. advokátkou JUDr.
Bajužíkovou a Steiner & Associates s.r.o., ktorí zastupovali žalovaného v tomto konaní po sebe. Pri
rozhodovaní o výške trov právneho zast. žalovaného vychádzal z § 10 ods.1,§ 14,§ 15,§ 16 ods.3,4,§
17 ods.1 a § 19 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, § 27 ods.1,§ 85j
ods.1 zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku
dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, § 1 ods.2 písm. a),§ 7 ods.1,2 zák.č.283/02
Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny SR č.632/08 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách. Zistil, za aké úkony právnej služby si mohol žalovaný, na
základe cit. právnej úpravy a predložených vyčíslení trov právneho zast., v tomto konaní uplatniť náhradu
trov právneho zast. JUDr. Bajužíkovou vrátane cestovných náhrad a náhrady za stratu času a Steiner
& Associates s.r.o., ako aj akú náhradu trov právneho zast. Mgr. Horovčákom si mohla v tomto konaní
uplatniť vedľajšia účastníčka. Nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zast. za zastúpenie Steiner
& Associates s.r.o. za úkon právnej služby uplatnený ako písomné podanie na súd týkajúce sa veci
samej - doloženie dokladov 26.11.2012 na jeho výzvu, a to z dôvodu, že samotné podanie neobsahuje
žiadne vyjadrenie vo veci, je iba akýmsi sprievodným listom k zasielaným prílohám, preto toto podanie
nemožno považovať za podanie na súd týkajúce sa veci samej, a teda nemožno ho považovať za
samostatný úkon právnej služby. Dospel k záveru, že z uvedených skutočností a cit. právnej úpravy
vyplýva, že účelne vynaložené trovy konania žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 €,
ktorý bol povinný zaplatiť na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku z 8.3.2013, ďalej z trov
právneho zast. advokátkou JUDr. Bajužíkovou 754,23 € a z trov právneho zast. zástupcom Steiner &
Associates s.r.o. 2 547,66 € vrátane DPH, a teda všetky účelne vynaložené trovy konania žalovaného
v tomto konaní spolu 3 318,39 €. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu)
podľa § 142 ods.2 O. s. p. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 95,52 % (vypočítaný ako
jeho úspech 97,76 % mínus úspech žalobcu 2,24 %). Vedľajšej účastníčke takisto priznal pomernú časť
náhrady trov konania v rozsahu 95,52 %. Preto priznal žalovanému pomernú časť náhrady trov konania
vypočítanú ako 95,52 % z účelných trov konania 3 318,39 € v zodpovedajúcej sume 3 169,73 €, ktorú
- na základe jeho návrhu, uvedeného vo vyčíslení trov konania z 9.4.2014 - rozdelil na 2 časti tak, že
náhradu trov konania v časti 720,44 € je žalobca povinný uhradiť na účet JUDr. Bajužíkovej (vypočítané
ako 95,52 % z trov právneho zast. JUDr. Bajužíkovou 754,23 €) a v prevyšujúcej časti, t.j. v časti 2 449,29
€ (vypočítané ako 95,52 % z trov právneho zast. Steiner & Associates s.r.o. 2 547,66 € vrátane DPH
+ 95,52 % zo súdneho poplatku 16,50 €). Vedľajšej účastníčke priznal náhradu trov konania v rozsahu
95,52 % z trov konania 1 960,08 € v zodpovedajúcej výške 1 872,27 €. O povinnosti žalobcu nahradiť
trovy konania žalovaného a trovy konania vedľajšej účastníčky na účet ich zástupcov, rozhodol v súlade
s § 149 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval).
Proti predmetnému uzneseniu vo všetkých jeho výrokoch, žalobca podal v zákonnej lehote z odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., teda preto, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalovanému a
vedľajšej účastníčke sa náhrada trov konania neprizná; alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil najmä nasledujúcimi okolnosťami:
Namieta nesprávne právne posúdenie súdu vo vzťahu k výrokom o povinnosti nahradiť žalovanému a
vedľajšej účastníčke trovy konania a má za to, že v predmetnom prípade je naviac zrejmá existencia
výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p. zakladajúcich zákonný
dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ako aj vedľajšej účastníčke, v prípade ich
úspechu vo veci. Výnimočnosť týchto dôvodov je daná špecifickými okolnosťami danej veci, ako aj
sociálnymi, zdravotnými a zárobkovými okolnosťami na jeho strane ako účastníka konania. Citoval
znenie § 150 ods.1 O. s. p. Aplikácia tohto ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce formálne
naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť týchto
dôvodov môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania a ich existencia spôsobuje zánik práva na náhradu trov konania u úspešného účastníka
sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom a aby neodporovalo dobrým mravom. V konaní
si uplatnil náhradu škody v dôsledku ním nezavinenej dopravnej nehody 212 000 Sk (7 037,11 €),
ktorá bola vypočítaná na základe násobku počtu dní jeho práceneschopnosti (505 kalendárnych dní)
a sumy 420 € predstavujúcej jeho denný vymeriavací základ oficiálne vystavený a potvrdený jeho
vtedajším zamestnávateľom Q. T. (viď Potvrdenie o strate na zárobku počas PN z 30.6.2005). Pri
uvedenej dopravnej nehode utrpel rozsiahle mnohopočetné zranenia, ktoré spôsobili jeho dlhodobú
práceneschopnosť (obdobie od 25.10.2004 do 30.06.2005 (249 dní) a obdobie od 19.10.2005 do
01.7.2006 (256 dní) a opakované operácie. Počas dlhodobej práceneschopnosti a ani po jej ukončení
nemal a nemá žiadny príjem (ani mzdu, ani nemocenské, ani žiadne sociálne dávky) a pre dlhodobo
trvajúcu práceneschopnosť a zlý zdravotný stav v dôsledku zranení spôsobených dopravnou nehodou,
ani žiadny príjem objektívne dosiahnuť nemohol. Po absolvovaní operácie a ukončení druhej dočasnej
pracovnej neschopnosti mu jeho zdravotný stav už nedovoľoval pre značnú fyzickú náročnosť vykonávať
profesiu lodného kapitána, na ktorú má štátne skúšky a ktorú v minulosti vykonával viac ako 28 rokov.
Svoju žalobu podal v dobrej viere a až potom, ako mu jej podanie bolo výslovne doporučené zo
strany Česká poisťovňa, a.s., teda zo strany právneho predchodcu vedľajšej účastníčky (viď List Českej
poisťovne, a.s., č.: 6400500995/364 z 24.1.2006). Uvedené okolnosti, ktoré boli súdu známe a sú
doložené a preukázané listinnými dôkazmi pripojenými k jeho žalobe a sú obsiahnutými v súdnom
spise, samé osobe zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovaného a vedľajšej účastníčky. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I.US188/08 pri skúmaní, či sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho,
kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä
majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania ďalšie. Priznanie akejkoľvek náhrady trov
konania žalovanému a vedľajšej účastníčke v prípade jeho úspechu vo veci by vzhľadom na okolnosti
prípadu (konanie ohľadom náhrady škody v dôsledku nemožnosti dosahovať príjem dosahovaný pred
vznikom škody, špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, vedľajšia účastníčka pribratá do konania
na návrh žalovaného) a jeho pomery (dlhodobá práceneschopnosť, opakované operácie a následná
nemožnosť pre zhoršený zdravotný stav zamestnať sa, zlá finančná a sociálna situácia), by bolo
preňho neprimerane tvrdé a vzhľadom na výšku uplatnených trov konania, naviac ohrozujúce jeho
schopnosť zabezpečovať výživu svoju a na neho výživou odkázaných osôb. Relevantným dôvodom pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a vedľajšej účastníčke je aj skutočnosť, že predmetnú
žalobu podal na výslovné doporučenie právneho predchodcu vedľajšej účastníčky. Na druhej strane, v
prípade žalovaného ide o obchodnú spoločnosť s viac ako 20 ročným stabilným a úspešným pôsobením
na trhu a nepriznanie náhrady trov konania, by preto neznamenalo žiadny zásah do jeho majetkových
a sociálnych pomerov. Rovnaká konštatácia bezpochyby platí aj pre Generáli Slovensko poisťovňu,
a.s. ako vedľajšiu účastníčku. V neposlednom rade poukazal na skutočnosť, že pôvodná zástupkyňa
žalovaného JUDr. Bajužíková mala pobočku advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Štúrova 33,
čo zakladá dôvod pre nepriznanie jej cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Priznanie trov
právneho zast. súdom za cestovné náhrady a náhradu za stratu času pri existencii pobočky v mieste
sídla súdu prejednávaného danú vec, je nedôvodné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Existencia košickej pobočky pôvodnej zástupkyne žalovaného vyplýva, o. i., aj z jej kontaktných
údajov na internete. S poukazom na všetky opísané skutočnosti preto navrhol rozhodnúť v súlade s
petitom jeho odvolania, teda aby napadnuté uznesenie bolo zmenené tak, že žalovanému a vedľajšej
účastníčke sa náhrada trov konania neprizná; alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie.
I. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v napadnutom uznesení súd, v súlade s § 142 ods.2
O. s. p., uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu a vedľajšej účastníčke trovy súdneho konania, to
všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, že žalobca vo svojom odvolaní však navrhuje napadnuté
uznesenie o trovách súdneho konania zmeniť tak, že sa mu a vedľajšej účastníčke náhrada trov súdneho
konania neprizná; alternatívne navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie,
že žalobca toto svoje odvolanie odôvodňuje tým, že v tomto prípade sú dané výnimočné dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré v zmysle § 150 ods.1 O. s. p. odôvodňujú nepriznanie mu a vedľajšej
účastníčke náhrady trov súdneho konania a tieto výnimočné dôvody vidí: a) v okolnostiach daného
prípadu (konanie ohľadom náhrady škody v dôsledku nemožnosti dosahovať príjem dosahovaný pred
vznikom škody, špecifické okolnosti prípadu, vedľajšia účastníčka pribratá do konania na jeho návrh); b)
v pomeroch jeho samotného (dlhodobá práceneschopnosť, opakované operácie a následná nemožnosť
pre zhoršený zdravotný stav zamestnať sa, zlá finančná a sociálna situácia); c) v skutočnosti, že mal
žalobu v tejto právnej veci podať na základe výslovného doporučenia právneho predchodcu vedľajšej
účastníčky, že však má za to, že v tomto súdnom konaní nie je daný žiadny dôvod na postup podľa
§ 150 ods.1 O. s. p., v zmysle ktorého by mu a vedľajšej účastníčke nemala byť priznaná náhrada
trov súdneho konania. II. Čo sa týka výnimočných dôvodov týkajúcich sa okolností tohto prípadu,
tak v tejto súvislosti má za to, že žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňoval nárok na náhradu
škody v oveľa väčšom rozsahu, než mu v zmysle platných právnych predpisov prináležalo. Žalobca
v čase pred vznikom škody nebol trvalé zamestnaný a vykonával prácu iba na základe dohody o
vykonaní práce uzatvorenej s Q.. T.. Predmetom tejto dohody o vykonaní práce bol záväzok žalobcu
vykonávať zámočnícke práce na 2 montážnych akciách realizovaných Q.. T. preňho, pričom obidve
tieto montážne akcie boli ukončené ešte v decembri 2004. Z uvedeného dôvodu, podľa vtedy platných
právnych predpisov, žalobca nebol nemocensky poistený, a teda mu nevznikol nárok na náhradu straty
na zárobku počas trvania jeho pracovnej neschopnosti podľa § 446 O. z. Žalobca si však v tomto
súdnom konaní voči nemu uplatňoval nárok v sume 212 000 Sk vypočítanej podľa pravidiel pre určenie
výšky náhrady straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti (§§ 85-87 zák.č.461/03 Z. z.
o sociálnom poistení v nadväznosti na § 446 O. z.). Žalobca takto postupoval napriek tomu, že na
takúto náhradu nemal v zmysle platných právnych predpisov žiadne právo. Žalobca vo svojej žalobe z
10.10.2006 najmä vôbec nešpecifikoval z akého konkrétneho titulu predmetnú sumu požaduje, pričom
len uviedol, že táto suma má predstavovať náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
a to bez akýchkoľvek ďalších podrobností. Má v tejto súvislosti za to, že žalobcova žaloba v tejto
právnej veci bola od začiatku neopodstatnená a neodôvodnená, pričom jeho cieľom bolo iba získať
neoprávnené obohatenie na jeho úkor. Následne až v priebehu tohto súdneho konania žalobca upresnil,
že jeho cieľom je vlastne získať náhradu ušlého zisku v uvedenej sume. Avšak k tomuto upresneniu
zo strany žalobcu došlo až pod vplyvom jeho argumentácie prezentovanej v tomto súdnom konaní, v
dôsledku ktorej sa dovtedajšia právna argumentácia žalobcu stávala neudržateľnou. V dôsledku toho, že
žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žalobu tak konajúci súd musel vykonať v tejto právnej veci veľmi
rozsiahle dokazovanie zamerané na posúdenie odôvodnenosti žalobcových nárokov. Z uvedeného
dôvodu, vzhľadom na postoj žalobcu v tomto súdnom konaní, musel konajúci súd opakovane odročovať
pojednávanie v tejto právnej veci, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu celkových trov tohto
súdneho konania. Za toto navýšenie - podľa jeho názoru - priamo zodpovedá žalobca (vzhľadom na
nejednoznačnosť jeho tvrdení). V tejto súvislosti ešte poukázal na skutočnosť, že žalobca inicioval toto
súdne konanie aj napriek tomu, že právny predchodca vedľajšej účastníčky tieto jeho nároky odmietol
uspokojiť s odôvodnením, že platná právna úprava neumožňuje tieto nároky vyčísliť a usporiadať. Už na
podklade tohto stanoviska právneho predchodcu vedľajšej účastníčky bol preukázateľne oboznámený
so skutočnosťou, že jeho nároky sú neopodstatnené. Čo sa týka skutočnosti, že konajúci súd, na základe
jeho návrhu, pribral do tohto súdneho konania vedľajšiu účastníčku, tak táto skutočnosť rovnako nemôže
byť považovaná za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p. Vzhľadom
na skutočnosť, že v zmysle zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov by práve vedľajšia účastníčka
bola povinná žalobcovi vyplatiť prípadnú náhradu škody namiesto neho, tak je nepochybné, že vedľajšia
účastníčka mala záujem na výsledku tohto súdneho konania. On len využil svoje procesné právo podľa
§ 93 O. s. p. navrhol. Vedľajšia účastníčka so svojím vstupom do tohto súdneho konania súhlasila
a vstup tejto vedľajšej účastníčky do súdneho konania v konečnom dôsledku povolil aj konajúci súd
svojím uznesením z 24.10.2011. Táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže ísť na jeho ťarchu alebo
ťarchu vedľajšej účastníčky. III. V súvislosti s dôvodmi, ktoré spočívajú v pomeroch samotného žalobcu,
tak v žiadnom prípade nespochybňuje skutočnosť, že žalobca bol dlhodobo pracovne neschopný, čo
mu sťažilo jeho zárobkové možnosti, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na nasledujúce
skutočnosti: 1. žalobca v čase pred dopravnou nehodou nemal trvalé zamestnanie a prácu vykonával len
na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej s Q.. T., pričom táto dohoda bola časovo obmedzená;
2. okrem uvedenej dohody o vykonaní práce nemal žalobca uzatvorený žiadny iný pracovnoprávne vzťah
s iným zamestnávateľom; 3. 29.6.2005, po ukončení svojej pracovnej neschopnosti, žalobca uzatvoril
Pracovnú zmluvu s TAJBA, a.s., ktorá bola predčasne ukončená dohodou 20.9.2005; 4. žalobca po
ukončení svojej pracovnej neschopnosti nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z
čoho vyplýva že si ani prácu aktívne nehľadal. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v
tomto súdnom konaní bol zastúpený advokátom, pričom sa však nejednalo o bezplatnú právnu pomoc
prostredníctvom Centra právnej pomoci. Žalobca si v tomto súdnom konaní rovnako uplatňoval nárok
na náhradu trov súdneho konania, ktorými vzhľadom na charakter tohto prípadu mohli byť iba trovy
právneho zast. Ďalej nakoľko žalobca bol v tomto súdnom konaní zastúpený advokátom, tak si musel byť
vedomý aj následkov spojených s možným neúspechom v tomto súdnom konaní. Rovnako tak žalobca
žiadnym spôsobom v tomto súdnom konaní nepreukázal, že jeho majetkové pomery sú také zlé, že
by mu bránili v povinnosti nahradiť mu a vedľajšej účastníčke trovy konania v zmysle napadnutého
uznesenia. Na základe uvedených skutočností má za to, že ani pomery samotného žalobcu nemožno
považovať za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p. IV. Čo sa týka
tvrdenia, že žalobca mal žalobu v tejto právnej veci podať na základe výslovného doporučenia právneho
predchodcu vedľajšej účastníčky, tak toto tvrdenie - podľa jeho názoru - nie je relevantné pri rozhodovaní
o trovách súdneho konania. Právny predchodca vedľajšej účastníčky len informoval žalobcu o jeho
ďalších právnych možnostiach, a to pre prípad, ak nesúhlasil so spôsobom, akým právny predchodca
vedľajšej účastníčky rozhodol o jeho nárokoch. Žalobca toto súdne konanie vôbec nemusel iniciovať
a to, že tak urobil opätovne nemôže ísť na jeho ťarchu alebo vedľajšej účastníčky. V. Žalobca vo
svojom odvolaní voči napadnutému uzneseniu ďalej uvádza, že jeho predchádzajúca zástupkyňa
(JUDr. Bajužíková) mala pobočku advokátskej kancelárie v Košiciach, čo zakladá dôvod na nepriznanie
jej cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Podľa informácií uvedených v Zozname advokátov
vedenom Slovenskou advokátskou komorou JUDr. Bajužíková mala a aj v súčasnosti má svoje sídlo v
Michalovciach, na ul. Štefánikova 8. Žiadne iné sídlo tejto advokátky nie je v tomto zozname uvedené.
Citoval znenie § 15 písm. a) a § 17 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ust. má každý
advokát nárok na náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času v prípade, ak právne služby
poskytuje v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Predchádzajúca jeho zástupkyňa vykonávala v tejto právnej
veci niektoré úkony právnej služby v Košiciach, pričom jej sídlo sa nachádzalo v Michalovciach, a teda
- podľa neho - jej vznikol nárok na náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času v takom
rozsahu, v akom boli určené napadnutým uznesením. Na uvedenom závere by nič nemenila ani tá
skutočnosť, keby JUDr. Bajužíková mala v užívaní nejaké kancelárske priestory v Košiciach. VI. Na
záver ešte poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 2MCdo 17/2009 (citoval z jeho odôvodnenia).
Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti má za to, že na aplikáciu § 150 ods.1 O. s. p. v tomto
súdnom konaní nie sú dané žiadne dôvody. VII. Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností
týmto navrhol napadnuté Uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Vedľajšia účastníčka si touto cestou dovolila predložiť svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu proti
uzneseniu, ktoré podal žalobca. Uviedla, že žalobca podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie, pričom
v tomto svojom odvolaní navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalovanému a jej sa náhrada
trov konania neprizná; alternatívne navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody - podľa jej názoru - nie sú opodstatnené, že domnieva
sa, že súd riadne vykonal v rámci prvostupňového konania potrebné posúdenie a vyhodnotenie
procesného stavu a aktuálnej situácie, a všetkých súvisiacich okolností predmetného súdneho sporu,
že na základe takto vykonaného posúdenia a vyhodnotenia aktuálnej procesnej situácie - podľa jej
názoru - náležite zistil skutkový a procesný stav veci, na ktorý následne správne aplikoval príslušné
ust. procesného práva, že súd na základe takto zisteného skutkového a procesného stavu, a právneho
posúdenia celej veci rozhodol 31.10.2014 uznesením, ktoré je - podľa jej názoru - v celom rozsahu vecne
správne, že podané odvolanie žalobcu obsahuje jeho vyjadrenie v tom smere, že v predmetnej veci
neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bola žalovanému a jej priznaná náhrada trov
konania; pričom žalobca sa domnieva, že v danom prípade bolo namieste žalovanému a jej náhradu
trov konania nepriznať a, že tento svoj názor v ďalšom texte svojho odvolania odôvodňuje s poukázaním
na samotný priebeh meritórneho konania, ako aj s poukázaním na ním tvrdenú svoju bezmajetnosť. K
týmto tvrdeniam a vyjadreniam žalobcu si dovolila touto cestou súdu predložiť nasledovné vyjadrenie
žalovaného: Súd - podľa jej názoru - správne aplikoval v tomto prípade § 142 ods.2 prvá časť vety
O. s. p. (teda vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok - zásady úspechu); a to pokiaľ ide o
dôvodnosť priznania samotného základu jej nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd - podľa
jej názoru - v tomto prípade správne aplikoval aj príslušné ust. vyhl.č.655/04 Z. z.; a to pokiaľ ide o výšku
priznanej sumy náhrady trov konania. Poukázala na dôležitú skutočnosť, že žalovaný (a spolu sním aj
ona) dosiahli mieru úspechu v meritórnom konaní vo výške 97,76 %, miera ich neúspechu bola vo výške
2,24 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si v meritórnom súdnom konaní v tejto veci uplatňoval svoj
nárok na náhradu škody v mnohokrát väčšom rozsahu, než na aký mu vznikol reálny právny nárok.
Pokiaľ ide o otázku namietanej bezmajetnosti žalobcu - k tomu uviedla, že okrem samotného jeho
tvrdenia o týchto skutočnostiach nepredložil žiadne relevantné dôkazy - resp. jej neboli takéto prípadné
dôkazy doručené. Preto sa domnieva, že v tomto prípade - podľa jej názoru - nie je daný a preukázaný
dôvod na postup súdu podľa § 150 ods.1 O. s. p.; v zmysle ktorého by žalovanému a jej nemala
byť priznaná náhrady trov tohto súdneho konania. Podľa jej názoru v tomto prípade neboli zo strany
žalobcu hodnoverným, preskúmateľným a overiteľným spôsobom preukázané také zvláštne, výnimočné,
a osobité skutočnosti, ktoré by boli dôvodným predpokladom na aplikáciu § 150 ods.1 O. s. p. Zároveň v
tejto súvislosti uviedla, že ona, ako aj samotný žalovaný sa v priebehu súdneho konania bránili stabilnou
právnou argumentáciou, podloženou aktuálne platnou judikatúrou. Ďalej poukázala na skutočnosť, že
žalobca až v priebehu samotného konania postupne doplňoval a upresňoval, čoho sa vlastne domáha
a na základe akých skutkových okolností odôvodňuje svoj žalobný návrh. Najmä z tohto dôvodu
došlo k tomu, že súd musel vykonať v tejto právnej veci tak rozsiahle a časovo náročné dokazovanie
zamerané na rozhodovanie o dôvodnosti žalobcom tvrdených a uplatňovaných nárokov. Zároveň je
z jej pohľadu potrebné zvýrazniť aj skutočnosť, že zo strany žalovaného, ani z jej strany, nedošlo v
priebehu súdneho konania k žiadnej obštrukcii; práve naopak, aktívnym prístupom žalovaného (a jej)
bolo umožnené racionalizovať už aj tak pomerne rozsiahle a časovo náročné dokazovanie pred súdom.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že „svoju žalobu podal v dobrej viere a až potom, ako mu jeho podanie
bolo výslovne doporučené zo strany Českej poisťovne, a.s.“; toto jeho tvrdenie považuje za nekorektné.
Česká poisťovňa, a.s. (ako jej právny predchodca) žalobcom spomínaným listom ho len informovala o
jeho prípadných ďalších právnych možnostiach, a to pre prípad, ak by nesúhlasil so spôsobom, akým
jej právny predchodca rozhodol o jeho uplatnených nárokoch. Podľa jej názoru žalobca toto predmetné
súdne konanie vôbec nemusel iniciovať, a už vôbec nie v takom rozsahu, ako to urobil v podanej žalobe.
A keďže žalobca bol počas tohto súdneho konania zastúpený kvalifikovaným zástupcom, nemôžu byť
tieto skutočnosti - podľa jej názoru - počítané v neprospech žalovaného a nej. Preto v žiadnom prípade
nemôže súhlasiť s vysloveným názorom žalobcu, že predmetnú žalobu podal na výslovné doporučenie
jej právneho predchodcu. Toto tvrdenie z uvedených dôvodov považuje za účelové a zavádzajúce.
Zároveň oznámila súdu, že sa oboznámila s vyjadrením žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu,
a toto vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu a vo všetkých jeho dôvodoch podporuje. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti preto záverom navrhla napadnuté uznesenie v zmysle § 219 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správne potvrdiť; a zároveň uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho
konania v celkovej výške 49,06 €, špecifikované nasledovne: 1 úkon právnej služby (vyhl.č.655/04 Z. z.):
vyjadrenie k podanému odvolaniu 40,67 € + 8,39 € režijný paušál. Pri vyčíslení požadovanej náhrady trov
odvolacieho konania vychádzala zo skutočnosti, že predmetom odvolacieho konania je len náhrada trov
prvostupňového konania 1 872,27 €; a zároveň je potrebné aplikovať § 13a ods.2 písm. b) predmetnej
vyhl., keďže ide o vyjadrenie k odvolaniu, ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie uznesenia
(§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221), preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil.
Podľa § 150 ods.1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho
majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na
náhradu trov konania.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní a najmä so zreteľom na okolnosť, že nepriznaním náhrady
trov konania žalovanému a vedľajšej účastníčke, ich majetková sféra nebude tak výrazne negatívne
dotknutá, ako by to bolo v prípade žalobcu, ak by mu bola uložená povinnosť nahradiť im trovy konania,
bol urobený záver, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré im náhradu trov konania
nemožno priznať.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté so zreteľom na to, že žalovaný a vedľajšia účastníčka
v ňom nemali úspech a žalobca žiadne trovy neuplatnil.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.