Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212516
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8712212516.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. E., J.. X.X.XXXX, Y. G. O. XX, E., právne
zast. JUDr. Michal Petrík, advokát, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad, v konaní o zaplatenie 3 899,16
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne

vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 4.013,22 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že so žalovanou uzatvoril Úverovú zmluvu č. 88081-10134010/4900 (ďalej len „Úverová
zmluva“) dňa 17.12.2014 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 12.8.2005, Dodatkom č. 2 zo dňa 2.5.2007,
Dodatkom č. 3 zo dňa 20.1.2009 a Dodatkom č. 4 zo dňa 5.5.2009, na základe čoho poskytol

žalovanej peňažné prostriedky vo výške 150.000,- Sk (4.979,08 eur). Nakoľko žalovaná poskytnutý
úver nesplácala riadne a včas a dlh nezaplatila ani po tom, ako jej bola doručená Posledná výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 14.2.2011, žalobca svojím Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
11.4.2011 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 10.4.2011 a vyzval žalovanú na jeho zaplatenie.
Celková dlžná suma z úveru je presne špecifikovaná podľa jednotlivých položiek tak ako to vyplýva z
interného výpisu Č. pre číslo úverového účtu XXXXXXXXXX. Žalovaná svoj dlh nesplatila ani po tom,
ako bola na splatenie dlhu vyzvaná právnym zástupcom žalobcu v Poslednom pokuse o zmier zo dňa

1.8.2012. Istina úveru vo výške 2.917,90 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 230,90 eur a poplatkami
vo výške 126,41 eur predstavuje ku dňu 18.7.2012 sumu 4.013,22 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú
sumu bez ďalších úrokov z omeškania.

2. Súd vo veci vydal dňa 14.12.2012 platobný rozkaz č. k. 12Ro/947/2012-48, voči ktorému podala
žalovaná odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že nemá finančné prostriedky v hotovosti, ani inak
uložené v hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, dlhodobo je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny, príjem má z prác na dohodu alebo dočasného zamestnania v zahraničí a tieto jej umožňujú len
financovanie nákladov spojených s bývaním, kúpou jedla a splácaním ešte ďalšieho dlhu voči Č., M..N...
Neustále si hľadá možnosti zamestnania. Zároveň uviedla, že nesúhlasí s výškou nesplatenej istiny
uvedenej v žalobe, nakoľko úver bol čiastočne splácaný a nesúhlasí ani s výškou úroku z omeškania,nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, mali byť vyčíslené podľa Občianskeho zákonníka. Taktiež namieta
výšku trov právneho zastúpenia.

3.Žalobcasavyjadrilkpodanémuodporužalovanoupodanímdoručenýmsúdu28.5.2013,kdepoukázal
na to, že žalovaná vo svojom odpore nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že medzi ňou a
žalobcom bola uzatvorená Úverová zmluva a ani nespochybňuje samotnú výšku žalobcom uplatneného
nároku, naopak výšku uplatneného nároku uznáva. Zároveň uviedol, že nakoľko žalovaná nepredložila
nijaké tvrdenia, ktoré by spochybňovali žalovanú sumu, má za to, že odpor žalovanej nie je odôvodnený

a žiadal, aby súd odpor žalovanej odmietol.

4. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril k výške poplatkov, ktoré boli žalovanej účtované v súhrne vo
výške 126,41 eur, a to za obdobie jún 2010 až december 2010 a pozostávajú zo správy úveru 6 x 1,99
eur, zaslaných upomienok 2 x 8,30 eur, 1 x 28,21 eur a 2 x 35,- eur za výzvy. Úrok z omeškania si
uplatňujú z nezaplatenej istiny vo výške 2.917,90 eur a z nezaplatených úrokov z úveru a poplatkov vo

výške 864,42 eur. Nárok na úroky z omeškania z úrokov z úveru a poplatkov opiera žalobca o zákonné
ustanovenie ObZ, a to konkr. § 369 účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 17.12.2004. Žalobou
uplatnený nárok sa posudzuje podľa ustanovení ObZ, avšak samotný žalobcom uplatnený nárok na
úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že úroky sú súčasťou
peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania z ich platením je zo zákona vyplývajúca

povinnosť platiť úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať
z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Žalobca za účelom súdneho vymáhania vyčíslil svoj
dlh ku dňu 18.7.2012 a obsahuje aj vyčíslené úroky z úveru do 18.7.2012 vo výške 738,01 eur aj
vyčíslené úroky z omeškania do 18.7.2012 vo výške 230,90 eur. Žalobca má však nárok na úroky z
úveru a úroky z omeškania až do zaplatenia celého dlhu. Nárokuje si aj na nevyčíslenú časť úrokov

odo dňa nasledujúceho po vyčíslení, t. j. od 19.12.2012. Zároveň týmto podaním upravil výšku úroku z
omeškania, a to na 5 % ročne.

5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom 17.10.2014 uviedol, že namieta žalovanú istinu v

sume 2.917,90 eur ako aj úrok z omeškania a taktiež úrok z úveru. V zmysle Úverovej zmluvy a Dodatku
č. 1 čl. 4 bod 4 - Podmienky splácania úveru sa uvádza, že tento úver je splatný ku dňu 10.11.2014.
Ďalej sa v podmienkach uvádza, že počas čerpania úveru je splátka úveru členený na úrok zo skutočne
čerpanej čiastky, po ukončení čerpania úveru je splátka v členení anuitná splátka, istina + úrok, preto nie
je zrejmé akým spôsobom rozdeľoval žalobca jednotlivé splátky a kedy ktorá časť sa vzťahuje pre ktoré

obdobie. Zároveň namietal premlčanie, vzhľadom na to, že každá splátka, keďže došlo k zosplatneniu
úveru, má samostatný režim premlčania, teda jednotlivej splátky, a preto mal za to, že nárok žalobcu
je premlčaný do 18.9.2009. Do tohto dátumu 18.9.2009 žalovaná zaplatila sumu 2.783,71 eur. Keďže
žalobca požaduje na istinu 2 917,90 eur vychádza to, že žalovaná je v pluse 134,19 eur. Namietal taktiež
poplatky v sume 126,41 eur, vzhľadom na to, že žalobca nemá nárok na poplatok za vedenie účtu, keďže

spravuje účet vo svoj prospech a taktiež výzvy a upomienky a ich sumy, ktoré sú uvedené v sadzobníku
súveľmivysokéanemožnospotrebiteľasankcionovaťzaporušeniepovinnostiviacnásobnýmsankčným
postihom, a to úrokom, úrokom z omeškania a poplatkami. Žiadal, aby sa žalobca vyjadril, či úrok v sume
738,01 eur je vypočítaný za obdobie od uzavretia zmluvy o úvere, resp. nech uvedie za aké obdobie
presne je vypočítaný tento riadny úrok. Ďalej nech uvedie z čoho bol vypočítaný úrok z omeškania, teda

či bol vypočítaný z istiny a riadneho úroku a postup akým bola započítaná platba žalovanej na istinu,
úroky, poplatky.

6. Písomným podaním doručeným 4.6.2015 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k výške úroku z úveru,
za aké obdobie je vypočítaný a zároveň aj k výške úroku z omeškania, ktorý bol vypočítaný pri úrokovej

sadzbe 5 % z istiny, ročného úroku a poplatkov. Zároveň súdu doručil prehľadnú tabuľku splácania
úveru zo strany žalovanej až do obdobia podania žaloby na súd. Následne bolo doplnené jeho podanie
v súvislosti s uplatnenou výškou poplatkov, kedy upresnil časové rozmedzie, v ktorom boli jednotlivé
poplatkyvyúčtované,atozaobdobieodjúna2010domarca2011,niedodecembra2010akonesprávne
uviedol vo svojom predchádzajúcom podaní.

Dňa 24.4.2017 bol súdu doručený návrh na zmenu sporovej strany v konaní na strane žalobcu z dôvodu,
že došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2016 a pohľadávka súvisiaca s týmto
konaním spolu s príslušenstvom bola postúpená na spoločnosť terajšieho žalobcu. Uznesením zo dňa
5.5.2017 súd pripustil vstup terajšieho žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu.Na výzvu súdu doručil súčasný žalobca odpoveď, v ktorej presným spôsobom opísal, ako dospel k výške
úroku z omeškania 230,90 eur, ktorý si uplatňuje v konaní a následne podaním doručeným 12.6.2017
sa vyjadril k zostatku omeškanej pohľadávky za obdobie od 28.12.2004 do 20.2.2010 vyplývajúcej z

priloženého výpisu vo výške 314,03 eur, ktorá predstavovala nezaplatenú istinu za dané obdobie.

7. Na pojednávaní konanom dňa 11.7.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca si v
predmetnom konaní uplatňuje nárok titulom postúpenej pohľadávky, pričom právnym predchodcom -
F. bola uzatvorená úverová zmluva so žalovanou dňa 17.12.2004, kde bol poskytnutý úver vo výške

70.000,- Sk a v na to nadväzujúcich Dodatkoch 1 - 4, konkr. v Dodatku č. 1 bol tento úver navýšený
na sumu 150.000,- Sk. Žalobca vo svojich podaniach špecifikoval výšku uplatňovanej pohľadávky, ktorá
je vyčíslená k 18.7.2012, a to v sume 4.013,22 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 2.917,90
eur, úrokov z úveru vo výške 738,01 eur, úrokov z omeškania vo výške 230,90 eur a poplatkov vo výške
126,41 eur. Okrem istiny si žalobca v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 15.10.2013 uplatňuje
aj príslušenstvo pohľadávky, a to 12 % ročný úrok zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, 5 %

ročný úrok z omeškania zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 864,42 eur od 19.7.2012 do zaplatenia. Žalobca má za to, že preukázal existenciu pohľadávky
aj jej postúpenie. Čo sa týka výšky úveru, bola vysvetlená jednotlivými prehľadmi delikvencií účtu a
jednotlivými písomnými podaniami žalobcu, kde je uvedený aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania vo
vzťahu k odpovedi na výzvu súdu zo dňa 3.5.2017. K výhradám právneho zástupcu žalovanej na tomto

pojednávaní uviedla, že konečná splatnosť úveru je uvedená v čl. IV. bod 1 úverovej zmluvy. V dodatku
č. 1 je uvedené navýšenie pôvodnej sumy úveru na novú výšku. Bola tam uvedená aj aktuálna ročná
úroková sadzba. RPMN vyplýva tiež z úverovej zmluvy a je vo výške 1,10 %. Tento úver bol žalovanej
poskytnutý ako zamestnanecký a aj z toho vyplýva výhodnosť úveru pre žalovanú a výška RPMN. V
čl. IV. bode 1 Úverovej zmluvy bola uvedená aj splatnosť jednotlivých splátok - k 10. dňu kal. mesiaca.

Výška splátky bola určená v čl. IV . bod 1 max. sumou 773,- Sk, pričom konečná výška anuitnej splátky
mala byť stanovená až po dočerpaní úveru a Istrobanka ju dlžníkovi písomne oznámila. Už v priebehu
tohto úverového vzťahu mala žalovaná problém so splácaním splátok a žiadala o odklad splátok úveru.
Po podaní žaloby na súd bola žalovanej poskytnutá možnosť splácať úver v splátkach vo výške 200,-
eur, na čo nereagovala, zrejme pre ňu táto výška nebola prijateľná. Nič jej nebránilo uhrádzať splátky

podľa svojich možností, čo neurobila. Preto mala za to, že povolenie splátok vzhľadom na jej situáciu
nie je dôvodné, nakoľko táto by nemohla pravidelne uhrádzať stanovené splátky. Čo sa týka variability
úrokovej sadzby poukázala na čl. II bod 2 Úverovej zmluvy. Podľa nej je žalobcov nárok opodstatnený
čo do dôvodu aj výšky, a preto navrhla súdu žalobe vyhovieť.

8. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nepopiera, že si požičala finančné prostriedky, ale v
tomtozmluvnomvzťahuvystupuježalovanáakospotrebiteľanejdeoobchodnýzmluvnývzťah.Aktuálna
výška dlžnej istiny je 2.917,40 eur. Žalovaná namieta príslušenstvo pohľadávky - úroky a poplatky z
dôvodu, že v zmluve neboli dodržané náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkr.
§ 4 ods. 2 písm. e), f), g), h), i), j) a k), kde v zmysle § 4 ods. 3 ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva podľa
neho neobsahuje ani náležitosti ust. písm. f), h) keď neobsahuje podmienky zmeny variabilnej úrokovej
sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu a neobsahuje ani celkovú výšku nákladov spojených s
úverom podľa písm. j). Poukázal na to, že žalovaná sa v súčasnosti nachádza v zlej sociálnej situácii,
nie je zamestnaná a jej príjem tvorí iba dávka v hmotnej núdzi, a preto aj v tejto súvislosti navrhol, ak

súd žalovanú zaviaže na úhradu dlžnej sumy, aby jej dlh povolil splácať v splátkach zodpovedajúcich
jej príjmu, ktorý je 69,- eur mesačne o čom predložil rozhodnutie ÚPSVaR SNV ako aj potvrdenie o
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná má aj ďalšie dlhy, avšak v akej výške a ako ich spláca,
právny zástupca nevedel uviesť. Opakovane zdôraznil, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, kde
žalovaná je spotrebiteľ a nárok žalobcu je dôvodné len v sume 2.917,70 eur, teda v časti istiny.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Úverová
zmluva č. 88081-10134010/4900 zo dňa 17.12.2004, Dodatky č. 1 až 4 k predmetnej zmluve, Obchodné
podmienky F., M..N.. pre poskytovanie spotrebných úverov (ďalej len „OP“), Posledná výzva na
zaplatenie dlžnej čiastky zo 14.2.2011, Oznámenie o zosplatnení úveru z 11.4.2011, Zmluva o postúpení

pohľadávokč.3-284/2005z12.9.2016,Prílohač.1kZmluveopostúpenípohľadávok,prehľadnátabuľka
o čerpaní a splácaní úveru žalovanou, výňatok zo Sadzobníka poplatkov Č., M..N.. a ďalšie listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:10. Spoločnosť F., M..N.. uzavrela dňa 17.12.2004 so žalovanou Úverovú zmluvu č.
88081-10134010/4900. V zmysle tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.323,57 eur
(70.000,- Sk) na základe písomnej žiadosti dlžníka zo dňa 17.12.2004, a to ako úver poskytnutý

zamestnancovi Istrobanky, a.s., ktorý bol poskytnutý ako bezúčelový. Žalovaná mala splácať úver v
mesačných splátkach v súlade s článkom IV. bod 1 úverovej zmluvy, kde bolo uvedené, že počas
čerpania úveru je splátka úveru v členení: úrok zo skutočne čerpanej čiastky; po ukončení čerpania
úveru je splátka úveru v členení: anuitná splátka (istina + úrok), ktorej predpokladaná výška je max.
25,66 eur (773,- Sk). Konečná výška anuitnej splátky bude stanovená až po dočerpaní tohto úveru a

Istrobanka ju dlžníkovi oznámi písomne. Aktuálna úroková sadzba bola stanovená v článku II. bod 3
úverovej zmluvy na 5,75 % p. a., pričom v článku II. bode 2 bol uvedený spôsobom, akým sa stanovuje
dvakrát ročne úroková sadzba Istrobanky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výške
1,10 %. Žalovaná bola oprávnená čerpať úver v lehote do 31.12.2004 s tým, že sa zaviazala splácať
ho pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 10. dňu každého kalendárneho mesiaca na základe
vypracovaného splátkového plánu a úver bol splatný ku dňu 10.11.2014. Dňa 12.8.2005 bol vypracovaný

a podpísaný Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, kde sa okrem iného veriteľ zaviazal navýšiť žalovanej
ako dlžníčke pôvodný úver vo výške 70.000,- Sk na 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Zároveň sa zmenila
aktuálna úroková sadzba, a to na 4,25 % p. a., ročná percentuálna miera nákladov na výšku 2,52 % a
čerpanie úveru bolo dohodnuté v lehote do 31.8.2005 a upravené podmienky jeho čerpania. Zároveň sa
zmenila výška anuitnej splátky, ktorej predpokladaná výška bola 1.711,- Sk (56,79 eur). Dňa 2.5.2007

bol vypracovaný a podpísaný Dodatok č. 2 k úverovej zmluve, v ktorom došlo k zmene niektorých
ustanovení pôvodnej úverovej zmluvy, okrem iného došlo k zmene aktuálnej úrokovej sadzby na 12
% ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov na 13,44 % a predpokladaná výška mesačnej splátky
bola 68,74 eur (2.071,- Sk), pričom konečnú výšku anuitnej splátky oznámi banka písomne dlžníčke.
Dodatkom č. 3, ktorý bol podpísaný 20.1.2009 došlo k zmene článku úverovej zmluvy súvisiaceho so

zabezpečením úveru a následne 5.5.2009 bol podpísaný Dodatok č. 4, kde okrem iného bol dohodnutý
odklad splátok istiny na dobu 3 mesiacov, t. j. do 10.7.2009 a žalovaná mala začať splácať úver počnúc
dňom 10.8.2009. Dňa 14.2.2011 žalovanej bola zasielaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá v tej
dobe predstavovala 734,92 eur (22.142,01 Sk). Následne banka vyhlásila celú svoju pohľadávky z úveru
dňom 10.4.2011 za splatnú a vyzvala žalovanú k jej úhrade do 22.4.2011. Oznámenie o zosplatnení

úveru bolo žalovanej zasielané poštou dňa 13.4.2011, o čom svedčí podací hárok Č., M..N...
Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia F., M..N.. zo dňa 23.4.2009 a Zmluvy o zlúčení spísanej
vo forme notárskej zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009, NCR 1s13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou
Floriánovou zo dňa 23.4.2009 sa Č., M..N.. stala právnym nástupcom Istrobanky, a.s. a prebrala všetky
jej práva a záväzky.

Dňa 7.9.2016 uzatvorila Č., M..N.., ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok bola Príloha č. 1,
kde bolo uvedené, že poskytnutý úverový rámec predstavoval sumu 4.979,09 eur, istina bola vo výške
2.890,89 eur, úroky z úveru 1.915,78 eur, úroky z omeškania 943,91 eur a poplatky vo výške 126,41 eur.

11.V predmetnom spore súd rozhodol rozsudkom 11.8.2017 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 3.899,16 eur spolu s úrokom vo výške 12 % ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.7.2012 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,95 eur od 19.7.2012 do zaplatenia. Žalobu v
časti o zaplatenie sumy 114,06 eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania

prevyšujúceho 5 % ročne zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 94,32 % účelne vynaložených trov konania.

12.Proti výrokom I a IV rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie. Navrhla
odvolaním napadnuté výroky zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Žalovaná namietala nesprávny

postup súdu pri výpočte istiny. Má za to, že súd sa nevyrovnal so vznesenou námietkou premlčania a
zároveň súd prvej inštancie nemal postupovať správne, ak predmetný úver neposúdil ako bezúročný a
bezpoplatkový. Taktiež nepovažovala za správne priznanie úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 2 917,90
eur od 19.7.2012 do zaplatenia. Žalovaná namietala aj neumožnenie zaplatenia dlhu v splátkach.

13. Krajský súd Prešov uznesením z 30.8.2018 rozhodol tak, že zrušil rozsudok vo výroku I a IV a v
rozsahu zrušenia sa vec vrátila súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo zaoberať sa otázkou posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej legitimácie žalobcu v
naznačených intenciách Krajským súdom Prešov.14. Podaním z 12.11.2008 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby doručil výzvu adresovanú
žalovanej a preukázal jej doručenie žalovanej tak, ako je to uvedené v rozhodnutí Krajského súdu Prešov

v bode 15 uznesenia. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným 28.11.2018 uviedol, že súčasťou
žaloby boli aj dôkazy a to posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 14.2.2011, oznámenie o
zosplatnení úveru z 11.4.2018, posledný pokus o zmier zo dňa 1.8.2012. Splnenie povinnosti v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách je preukázané výzvou zo 14.2.2011, avšak žalobca poukazuje aj na
nezanedbateľnú časť súdneho konania od žaloby pôvodného veriteľa zo dňa 5.9.2012 do uznesenia

Okresného súdu Poprad zo dňa 5.5.2017 počas ktorej boli žalovanej doručované všetky listinné dôkazy
a žalovaná sa zjavne oboznámila s existenciou svojej pohľadávky. Aktívnu legitimáciu žalobcu považuje
za preukázanú.

15. Pojednávania dňa 12.12.2018 sa žalovaná ani jej právny zástupca nezúčastnili napriek riadne
vykázanému doručeniu predvolania pre právneho zástupcu žalovanej. Svoju neúčasť neospravedlnil .

Doručil súdu podanie datované dňa 11.12.2018 v ktorom sa vyjadril, že žalobca nesplnil podmienky pre
postúpenie bankovej pohľadávky a nenadobudol tak platne bankovú pohľadávku, ktorá je predmetom
sporu. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Súd pojednával v
súlade s § 180 CSP v jeho neprítomnosti.

16. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 12.12.2018 uviedla, že žalobca preukázal svoju aktívnu
legitimáciu v konaní a to podľa zákona o bankách, kde predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu
pred zosplatnením celého úveru poskytnutej žalovanej a následne vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Zároveň žalobca preukázal aj splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a to predložením zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj oznámenie postúpenia

pohľadávky žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca toho názoru, že je vecne aktívne
legitimovaný a dôkazmi to aj preukázal. Čo sa týka samotnej pohľadávky, jej výšky a dôvodu uplatnenia
v plnom rozsahu poukázala na doterajšie písomné vyjadrenia a podania založené v spise. Žalobca je
toho názoru, že uplatnená pohľadávka je dôvodná a preto žiada súd, aby žalobe vyhovel.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 528 ods. 2 OZ, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky

potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.17.Posudzovaný právny vzťah medzi sporovými stranami je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a je nevyhnutné ho posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako aj právnych

predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere je tzv. absolútnych obchod a zároveň právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vystupoval ako podnikateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

18.V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala zostatok
nesplatenéhoúveruposkytnutéhožalovanejprávnympredchodcomžalobcu.Právnyzástupcažalovanej
v spore namietal, že úverová zmluva nemá náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, namietal aj
premlčanie nároku žalobcu do 18.9.2009 a výšku uplatňovaných poplatkov a následne po rozhodnutí
odvolacieho súdu pripojil aj námietku neexistencie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ktorou sa súd

zaoberal ako námietkou prioritnou.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

19.Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku, v danom prípade
Československejobchodnejbanky,namiestodoterajšiehoveriteľavstúpinovýveriteľ(navrhovateľ).Čiže

dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinnosti dlžníka vyplývajúcich
pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas
dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky
nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa zachovávajú všetky námietky
voči postúpenej pohľadávke, rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné

pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý
stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa
na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so
všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje
Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky

nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné
zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, ale v dôsledku nesplanenia povinností dlžníkom sa stáva splatný
celýdlhvyhlásenímjehozosplatnenia.Tietoskutočnostivšaknemajúžiadenvplyvnavýškudlhudlžníka,
týkajú sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisia výlučne na vôli veriteľa.

20.Žalovaná uzavrela s F., M..N.. ( následne Č. Q. G., M.. N.. ) zmluvu vrátane dodatkov, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver, ktorý mala dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácať, čo však
porušila. V čase postúpenia bola s plnením svojich povinností zo zmluvy dlhodobo v omeškaní. Tak,
ako Občiansky zákonník, aj Zákon o bankách nevyžadoval súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky.
Relevantné nemôže byť to, že postupník je subjektom nespĺňajúcim definíciu § 3 ods. 2 Zákona o

bankách. V zmysle tohto ustanovenia bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a
pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti z návratných peňažných
prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis nestanovuje inak.
V konkrétnom prípade však úver už poskytnutý bol bankou, postupník žiadne peňažné prostriedkyneposkytuje, rieši sa len návratnosť poskytnutého úveru. Vymáhanie pohľadávky tak môže realizovať
subjekt nemajúci oprávnenie na podnikanie v bankovom sektore.

21.S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom
č. 616/2004 Z.z., súd konštatuje, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 09. 02. 2005 je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov
špeciálnej úpravy najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o ochrane spotrebiteľa.

22.Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva
účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktorá je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na
strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie

aktívnej znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je,
resp.nepreukážesúduvkonaní,žejenositeľomhmotnéhooprávnenia,ktoréjepredmetomkonkrétneho
súdneho sporu.

23.Predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový úver, ktorý na rozdiel od

úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona o
bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka
Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty,
poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu,

poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,
z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať
platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti (§ 3 Zákona o bankách).

24.V prípade bankových úverov § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu
pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, teda pred tým ako
postúpi úver inému veriteľovi. Teda v zmysle citovaného ustanovenia sa vyžaduje písomná výzva banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časťou svojho
peňažného záväzku.

Súd dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už
splatné ako dospelé splátky. Predtým ako Č. Q. G. postúpila pohľadávku bola povinná doručiť písomnú
výzvu klientovi banky, ktorá sa považuje za hmotnoprávny úkon na nastúpenie účinkov, ktorého sa
vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny

účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta) a následne predčasne vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého úveru.

25.Žalobca súdu nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že právny predchodca žalobcu,
Československá obchodná banka a.s., poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky datovanú 14.2.2011

doručila žalovanej. Žalobca nedoručil a nepreukázal, že žalovanej bola takáto výzva, ktorá sa síce
nachádza v súdnom spise viď čl. 30 dostala aj do dispozičnej sféry žalovanej. Tak ako uvádza
Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí v ktorom rozhodoval o odvolaní žalovaného v tomto spore
aplikáciu tohto kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou,
preto bez doručenia písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovanej nemohli byť splnené

podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko nevedel preukázať doručenie výzvy zo 14.2.2011 žalovanej. Žalobca nepreukázal,
že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu potom, čo bola 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca teda
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným

veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu bola tak
neexistujúca pohľadávka, preto toto postúpenie je neplatné. V zmysle zásady ,,nemo plus iuris,, nemôže
byť platnou ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky. Takýmto konaním by došlo k obchádzaniu
zákona o bankách čo je v neprospech spotrebiteľa. Nepreukázaním doručenia výzvy žalovanej nazaplateniedlhumalsúdzato,žežalobcanepreukázalsplnenieprocesnejpodmienky,aktívnulegitimáciu
na podanie žaloby, keďže zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným právnym úkonom v
zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

26.Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Táto
otázka posúdenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt
bez bankového oprávnenia nie je otázkou, ktorá by bola odlišným spôsobom riešená v rozhodnutiach

súdov. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, sú zákonnými predpokladmi pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto
skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že
žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, lebo nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok

NajvyššiehosúduSRz28.3.2018sp.zn.:7Cdo/26/2017vktoromjekonštatované,žepodmienkypodľa§
92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu sú z povahy veci podmienkami bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom ( § 39 O.z.).

27.S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
V predmetnom spore mala na základe toho rozhodnutia úspech žalovaná, keďže súd žalobu voči nej

zamietol a taktiež v súvislosti s prvým rozhodnutím prvoinštančného súdu čiastočné zastavenie konania
zavinil žalobca a pokiaľ bola žalobca v rámci prvého rozhodnutia čiastočne zamietnutá táto skutočnosť
tiež len preukazuje neúspech žalobcu. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej vo výške
100 % účelne vynaložených trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.