Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204019
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415204019.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS
s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému : P.
P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/XX, O., o vymoženie 1.500,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného

protiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarokzodňa01.10.2015,č.k.5Er/296/2015-16jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora U.. P. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie svojej pohľadávky
vo výške 1.500,- Eur, na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa

19.03.2014, sp. zn. IA-C/1213/0856.

3. Následne súd citoval § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní; § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“);
§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka; § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a uviedol,

že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia
nemožno vyhovieť a to hlavne z dôvodu, že vyššie citované ustanovenia dávajú exekučnému súdu
možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul.

4. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo

dňa 10.08.2011 ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzavretý medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom, na ktorý je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

5. Uviedol, že citovaná norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo

k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou zamestnanec banky najprv poučil povinného
a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Konštatoval skutočnosť, že rozhodcovská doložkaupravená vo všeobecných obchodných podmienkach síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie

vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou
a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na

základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch nedovolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

6. Z dôvodu nesporných vád rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu so zákonom a pre
neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Obsah odvolania oprávneného.

7.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Súd zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a súd prvej inštancie má rozhodovať len ako
tzv. exekučný súd, nie ako súd vyššej inštancie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že

súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom.
Poukázal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozsudku ako všeobecného tak
rozhodcovského súdu. Poukázal na porušenie zákazu princípu retroaktivity, resiudicata, porušenie
právnej istoty a legitímnych očakávaní, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom

a nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ. Navrhol vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, alternatívne zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu

nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) a § 243h ods.
1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadisproti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne
preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.15. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvej inštancie správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,

pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s..
16. Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie § 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva,
že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú.

17. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je
nepochybné aj to, že v obchodných podmienkach pre úver Poštovej banky a.s. v článku 12 bod 12.2
spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami bola uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou SLOVENSKÁ, ARBITRÁŹNA A MEDIAČNÁ, a.s.. S prihliadnutím na
uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto
začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž
rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní.

18. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto

neplatnú. Nemôže preto obstáť ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje povinnosť
bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto
povinnosť ich nezbavuje konania v súlade so spotrebiteľským právom.

19. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere z obsahu ktorej vyplýva, že

povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili
v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru
potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod

písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007
Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

21. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený
len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou

Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o

plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi.“

23. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).