Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212203880.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu :

X. F., K. B. XXX XX J. XXX, Z.. XX.XX.XXXX zastúpený: JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so
sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému v I. rade: K. P., O. XX, XXX XX B., Z..XX.XX.XXXX
zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava a žalovanému
v II. rade: AG International Consulting s.r.o., Letná 5, 076 64 Zemplínska Teplica IČO: 36751286 o
zaplatenie 22.000,-€ s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému v I. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.02.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2012 domáhal
od žalovaných zaplatenia sumy 22.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
03.07.2011 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako aj náhrady trov konania.
Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 02.07.2011 uzavrel so žalovaným v II . rade kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bola kúpa osobného motorového vozidlo zn. B. Y., X.X Q., Č. G., V. Č. F. XXXDX, J. V.
XXXX, M.: Q. XXX C.. Žalobca zaplatil žalovanému v I. rade kúpnu cenu motorového vozidla vo výške
22.000,- €, nakoľko tento zariadil dodanie auta ako aj všetky doklady. Dňa 06.07.2011 bolo príslušníkmi

Policajnéhozborupricestnejkontroleautazistené,žepredmetnémotorovévozidlojekradnutéaztýchto
dôvodov bolo následne zaistené. Žalobcovi bolo vystavené potvrdenie o zaistení vozidla. Motorové
vozidlo bolo vrátené naspäť do Talianska, pričom žalobca žiadal vyplatiť kúpnu cenu naspäť.

2. Žalovaný v I. rade sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 05.09.2012. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že akékoľvek nároky, ktoré si voči nemu uplatňuje žalobca odmieta. Ďalej uviedol, že žalobca v
návrhu neuviedol akým spôsobom malo dôjsť z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. S poukazom

na vyššie uvedené žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

3. Žalovaný v II. rade sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 16C 94/2012-154 zo dňa 16.12.2013 žalobu zamietol a
rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v I. rade náhradu trov konania. Súd prvého stupňa
vychádzal zo zistení, že medzi žalobcom a žalovaným v II. rade nedošlo k riadnemu uzavretiu kúpnej

zmluvy, nakoľko žalobca ako kupujúci mal vedomosť, že subjekt v zmluve označený ako predávajúcu
nie je totožný so subjektom, ktorý bol označený ako vlastník motorového vozidla, ktoré bolo predmetom
kúpy.ČosatýkanárokužalobcuvočižalovanémuvI.radeodktoréhosadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenia, súd vychádzal zo svedeckých výpovedí z ktorých nemal preukázané skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vyhovenie žalobe.

5. Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č.k. 2Co
369/2014-172 zo dňa 29.02.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom
preukázania tvrdenia žalobcu a vypočutých svedkov, že žalobca odovzdal žalovanému v I. rade kúpnu
cenu v čase, keď prevzal motorové vozidlo. Taktiež nadriadený súd uviedol, že bude potrebné vykonať

dostatočné dokazovanie na zistenie zaplatenia sumy 22.000,-€, ktorá mala byť odovzdaná žalobcom
žalovanému v I. rade pri prevzatí vozidla.

6. Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec riadne prejednal, vykonal
dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu ako aj prednesom právneho zástupcu žalovaného
v I. rade, doplnil výsluch svedkov X. F., A. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu

(Potvrdenie o zaistení veci zo dňa 06.07.2011, Kúpna zmluva zo dňa 02.07.2011, Stanovisko OO PZ
v Pezinku zo dňa 11.12.2012, Operatívny spis OR PZ v Pezinku, Výpis z OR SR odporcu v II. rade) a
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z potvrdenia o zaistení veci vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Pezinku dňa

06.07.2011 vyplýva, že žalobcovi bolo zaistené osobné motorové vozidlo zn. B. Y. X.X Q., K. Y., V. Č. N.
XXX XXX. Spolu s vozidlom bolo okrem iného zaistené Osvedčenie o evidencii a 1 ks kľúčov od vozidla.

8. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol oboznámený s
tým, že žalovaný v II. rade je vlastníkom motorového vozidla a z toho dôvodu je ako predávajúci na

kúpnej zmluve uvedený práve žalovaný v II. rade. Žalovaný v I. rade vystupoval ako sprostredkovateľ,
pričom k odovzdaniu auta a kúpnej ceny došlo u žalobcu pred jeho domom. Žalobca ďalej uviedol, že v
čase keď kupoval auto a zistil, že v technickom preukaze je ako vlastník motorového vozidla uvedený
iný subjekt ako je subjekt označený ako predávajúci na kúpnej zmluve mu bol tento rozpor vysvetlený
žalovaným v I. rade tak, že medzi tým subjektom, ktorý je uvedený v dokladoch ako vlastník a žalovaným

v II. rade bola uzavretá nejaká dohoda.

9. Právny zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá ako fiktívny
obchod, pričom k odovzdaniu auta a prevzatiu kúpnej ceny došlo žalovaným v I. rade. Dňa 06.07.2011
bolo auto zaistené políciou, pričom bolo zistené, že auto je kradnuté. Následne došlo k jeho zaisteniu

a vráteniu do Talianska. S poukazom na tieto skutočnosti došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného v I. rade ako aj v II. rade. Ďalej uviedol, že spoločnosť žalovaného v II. rade je spoločnosť,
ktorá je zjavne nefunkčná.

10. Žalovaný v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žalobca uzavrel so

žalovaným v II. rade kúpnu zmluvu, pričom ďalej uviedol, že bol na polícii vypovedať ohľadom krádeže
auta. Potvrdil tvrdenia uvádzané žalobcom, že motorové vozidlo odovzdal žalobcovi pred jeho domom,
pričom o odovzdanie vozidla ho požiadal jeho známy X. Š. .

11. Zo svedeckej výpovede X. Š., ktorý je priateľom žalovaného v I. rade vyplynulo, že bol so žalobcom

v osobnom kontakte ohľadom kúpy motorového vozidla zn. B. Y.. Nakoľko mal pracovné povinnosti
požiadal žalovaného v I. rade, aby predmetné vozidlo odovzdal žalobcovi. Uviedol, že sa pozná s
konateľom žalovaného v II. rade pánom Novákom, pričom on zaslal pánovi Z. údaje o žalobcovi, ktorý
mu späť zaslal kúpnu zmluvu opatrenú pečiatkou a podpisom na strane predávajúceho. Skutočnosť či
došlo k odovzdaniu auta a zároveň k odovzdaniu kúpnej ceny sa vyjadriť nevedel. Svedok ďalej uviedol,

že vlastníkom motorového vozidla mal byť pán Q., ktorý mu dlhoval peniaze a preto mu dal ako záruku
predmetné motorové vozidlo, pričom v technickom preukaze mal byť ako majiteľ uvedený pán Q..

12. Zo svedeckej výpovede T. U., ktorá je susedou žalobcu vyplynulo, že počas prechádzky so psom
videla stáť predmetné motorové vozidlo pred domom žalobcu, kde videla ešte žalovaného v I. rade a

nejakého pána. Taktiež uviedla, že videla ako žalobca odovzdáva žalovanému v I. rade nejaké peniaze.
Peniaze neboli v nijakom obale ani v obálke. Od miesta kde malo dôjsť k odovzdaniu peňazí bola
vzdialená asi 3 metre, pričom nevedela uviesť o aký obnos peňazí išlo nakoľko boli prehnuté.13. Svedok A. Á., ktorý je kamarátom žalobcu uviedol, že bol pri odovzdávaní auta, ktoré doniesol
žalovaný v I. rade žalobcovi a taktiež bol pri tom ako boli žalobcom odovzdávané peniaze. Vo svojej
výpovedi uviedol, že peniaze boli v obálke, pričom pred domom boli peniaze prepočítané, žalovaný v I.

rade dal žalobcovi nejaké papiere a kľúče. Na otázku koľko peňazí bolo v obálke odpovedať nevedel,
nevidel ani ako boli peniaze prepočítané.

14. Štatutárny zástupca žalovaného v II. rade V.J. Z. bol dňa 30.07.2013 vypočutý dožiadaným
Okresným súdom v Prešove, nakoľko sa t.č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS

Prešov. Pred samotným výsluchom mu bol predlžený návrh na začatie konania spolu s prílohami ako aj
vyjadrenie žalovaného v I. rade. Vo výpovedi uviedol, že od 24.03.2011 bol vzatý do väzby a hneď aj
do výkonu trestu, pričom z listín ktoré mu boli predložené vyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa
02.07.2011. Taktiež uviedol, že účastníka zmluvy t.j. žalobcu vôbec nepozná a žiadnu kúpnu zmluvu
so žalobcom ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. B. Y. neuzavrel. Na otázku kto zabezpečil
odovzdanie motorového vozidla uviedol, že nevie nakoľko sa nachádzal vo väzbe. Osoby X. Š. a pána

Q. taktiež nepozná. Zároveň uviedol, že nikomu neudelil plnú moc na právne úkony ohľadom úkonov
firmy.

15. Svedok X. F., ktorý je otcom žalobcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že v čase keď mal žalobca
kupovať predmetné motorové vozidlo bol s manželkou v Chorvátsku na dovolenke. Syn t.j. žalobca mu

telefonoval, že chce kúpiť auto a chýba mu 4.000,-€. Keďže na platobnej karte mal denný limit 1.000,-
€ vyberal žalobca 4 dni po sebe po 1.000,-€. Keď prišli domov žalobca už auto nemal, nakoľko bolo
zadržané políciou. Svedok taktiež uviedol, že predpokladá, že zvyšnú časť kúpnej ceny mal žalobca z
predaja predchádzajúceho auta.

16. Svedok A. U., ktorý je sused žalobcu pred súdom uviedol, že býva na rovnakej ulici ako žalobca.
Denne sa pohybuje na ulici na ktorej býva, nakoľko tam má skládku stavebného materiálu. Žalobcu videl
ešte s nejakým mladým chlapcom, rozprávali sa o niečom a niečo si vymieňali. Či to bola obálka alebo
doklady uviesť nevedel, keďže bol ďaleko. Na ulici videl auto.

17.Podľa§451ods.1)Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2) OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech vydaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať

a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

18. Kúpnu zmluvu môže platne uzavrieť iba vlastník veci, lebo iba ten je oprávnený s vecou disponovať.

19. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, ďalej plnenie na základe neplatného právneho úkonu ( absolútne i relatívne neplatného),
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. V danom prípade by prichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie, ktoré mohol získať žalovaný v
I. rade plnením bez právneho dôvodu a žalovaný v II. rade plnením z neplatného právneho úkonu.

21. O prípad plnenia z neplatného právneho úkonu ide vtedy, ak právny úkon zakladajúci právo na
plnenie z neplatného právneho úkonu síce existoval, avšak bol neplatný. Ak však nie je dôvod na plnenie( absolútne neplatná zmluva alebo právny dôvod od počiatku neexistoval), je pre výšku obohatenia
rozhodujúca spravidla doba plnenia.

22. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

23. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej

na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na
predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
v II. rade nedošlo dňa 02.07.2011 k riadnemu uzavretiu Kúpnej zmluvy. I napriek tomu , že predmetná

kúpna zmluva je opatrená pečiatkou žalovaného v II. rade, ktorý vystupuje ako predávajúci subjekt,
nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko sám žalobca v čase podpísania zmluvy
vedel, že subjekt uvedený v zmluve ako vlastník motorového vozidla ( žalovaný v II. rade) , ktoré bolo
predmetom kúpy nie je totožný so subjektom uvedeným v technickom preukaze. Táto skutočnosť medzi
stranami sporu sporná nebola. Štatutárny zástupca žalovaného v II. vo výpovedi pred dožiadaným

súdom uviedol, že kúpnu zmluvu so žalobcom dňa 02.07.2011 uzavrieť nemohol, nakoľko od 24.03.2011
bol vo väzbe a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
na strane žalovaného v II. rade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko jemu kúpna cena
za motorové vozidlo odovzdaná nebola a ani nemohla byť nakoľko sa nachádzal vo väzbe.

25. K nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje od žalovaného v I. rade súd uvádza, že pri svojom rozhodnutí
vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí, ktoré ešte doplnil o výsluch svedkov, ktorí boli navrhnutý
žalobcom a to otec žalobcu X. F. a sused žalobcu A. U.. Podľa názoru súdu je nesporné, že žalovaný
v I. rade nebol v žiadnom právnom vzťahu ani so žalobcom a ani so žalovaným v II. rade. Opätovne
súd zdôrazňuje, že z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v II. rade jednoznačne vyplynulo,

že žalovaného v I. rade nepozná, taktiež nepozná osoby, ktoré mali byť splnomocnené na odovzdanie
predmetného motorového vozidla resp. splnomocnené na konanie v mene spoločnosti žalovaného v II.
rade. Čo sa týka preukázania odovzdania kúpnej ceny vo výške 22.000,-€ súd zastáva názor, že ani
z jednej svedeckej výpovede jednoznačne nevyplynulo, že by žalobca odovzdal žalovanému v I. rade
sumu 22.000,-€ ako kúpnu cenu vozidla, ktoré mal žalovaný v I. rade žalobcovi odovzdať. Svedkyňa T.J.

U. ako aj svedok A. Á. vo výpovedi pred súdom uviedli, že videli žalobcu odovzdávať žalovanému v I.
rade nejaké peniaze, avšak ani jeden nevedel uviesť o akú sumu išlo resp. peniaze mali byť v obálke.

26. Súd zastáva názor, že svedecké výpovede, ktoré mali v konaní preukázať odovzdanie kúpnej ceny
priamo žalovanému v I. rade nemožno považovať za dôveryhodné, nakoľko sú veľmi rozporuplné a

protichodné. Kým svedkyňa U. uviedla, že videla peniaze odovzdávať priamo žalovanému v I. rade a
vedela že ide o peniaze lebo boli iba prehnuté, svedok Á. uviedol, že peniaze boli v obálke. Ani jeden zo
svedkov nevedel bližšie uviesť o aký obnos išlo a za akým účelom boli peniaze žalobcom odovzdávané.
Svedok X. F. uviedol, že syn potreboval požičať sumu 4.000,-€ za účelom kúpy vozidla a preto si žalobca
4dniposebevybralskreditnejkartypo1.000,-€.AkodôkazpredložilvýpistransakciínaúčteF.H..Podľa

názorusúduvšakžiadnazožalobcomtvrdenýchskutočnostíanímpredloženýchdôkazovneodôvodňuje
záver, ktorý by mal za následok vyhovenie žalobe.

27. Stranám sporu v civilnom sporovom konaní vyplývajú základné práva a povinnosti súdneho konania,
medzi ktoré patrí povinnosť označiť skutkové okolnosti, z ktorých strana sporu odvodzuje svoje právo

alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce strana sporu preukázať pravdivosť tvrdených
skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou strany sporu, a to najmä
žalobcu. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto
povinnosti nie je možné od strany sporu vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky

pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v
spore. Predmet dôkazného bremena, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od
hmotného práva.28. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca v konaní podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi
žalovaným v I. rade ako aj svoje tvrdenia , že priamo žalovanému v I. rade bola reálne suma 22.000,-

€ odovzdaná. Pre rozhodnutie súdu významnou je taktiež tvrdenie žalovaného v II. rade, ktorý uviedol,
že žalovaného v I. rade nepozná, pričom dôkazná núdza na vyvrátení týchto tvrdení bola na žalobcovi.
Záverom je len potrebné uviesť, že za podstatnú považoval súd najmä skutočnosť, že žalobca uzatváral
kúpnu zmluvu s vedomím, že nie je podpísaná vlastníkom motorového vozidla, pričom takýmto konaním
sa sám vystavil možnému riziku spojenému nakoniec so zaistením motorového vozidla políciou.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v I. rade mal vo veci plný úspech,
a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).