Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415201224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. O. XXX/XX, XXX XX O., občianka B. republiky, 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXX/
XX, XXX XX O., zastúpených JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska 14, 831 06 Bratislava, proti
žalovanému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX I. E., zastúpenému JUDr. Gergely
Pšenákom, advokátom so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti právnych úkonov
obsiahnutých v notárskych zápisniciach, o určenie výšky zostatku pôžičky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/46/2015-348 zo dňa 13.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch 1., 2., 3., 4., 5. a 7. p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom 1. výrokom určil, že Zmluva o pôžičke uzavretá
medzi žalobcom 2/ a žalovaným, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky 15.600 eur, spísaná vo
forme notárskej zápisnice dňa 28.05.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr.
Petrom Šulaiom pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, je neplatná v celom
rozsahu. Výrokom č. 2 určil, že právne úkony - Uznanie záväzku žalobcom 2/ a Súhlas žalobcu 2/ ako

dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice na notárskom
úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010,
NCRls 19471/2010 dňa 28.05.2010, sú neplatné v celom rozsahu. Výrokom č. 3. súd určil, že Záložná
zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobkyňou 1/ ako záložcom, žalobcom
2/ ako záložným dlžníkom, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam, a to bytu číslo 2 na prízemí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným č. XXX
stojaceho na parcele reg. ,,C“ č. XXXX a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 9622/44181 a k nebytovému
priestoru číslo 2-2 v suteréne vchodu XX, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 1600/44181, ktoré
nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území O. a sú Okresným úradom Nové Zámky, odbor
katastrálny, vedené na LV č. XXXX, a ktorých spoluvlastníkmi sú žalobkyňa 1/ a žalobca 2/, každý v
podiele 1/2 k celku, ktorá záložná zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 28.05.2010
na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N 198/2010, NZ

19158/2010, NCRls 19471/2010, je neplatná v celom rozsahu. Výrokom č. 4. Súd určil, že právne
úkony nazvané ako ,,dodatok k zmluve o pôžičke uzavretý podľa § 657 Občianskeho zákonníka,
vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou v zmysle § 41 ods. 2
exekučného poriadku a záložnej zmluve uzavretej v zmysle § 552 Občianskeho zákonníka“, uzavretémedzi žalobcom 2/ a žalovaným za účasti žalobkyne 1/ vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa
13.08.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N
198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, sú neplatné v celom rozsahu. Výrokom č. 5. súd určil,

že právny úkon dohoda o urovnaní uzavretá v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou
1/ a žalovaným vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.07.2013 na notárskom úrade v Nových
Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N 601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013,
podľa ktorého mala žalobkyňa 1/ vrátiť žalobcovi namiesto žalobcu 2/ dlžnú sumu 23.000 eur spolu so
zmluvnou pokutou 250 eur za každý mesiac odo dňa 30.07.2013 do zaplatenia s tým, že dlžnú sumu

mala žalobkyňa 1/ vrátiť do 30.07.2014, je neplatný v celom rozsahu. Výrokom č. 6. súd prvej inštancie
žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom č. 7. žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Posledným 8. výrokom súd zamietol návrh na prerušenie konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa po upresnení žaloby domáhali určenia
neplatnosti právnych úkonov spísaných formou notárskych zápisníc z dôvodu, že im nebola poskytnutá

pôžička vo výške deklarovanej v zmluve o pôžičke zo dňa 28.05.2010 a tiež im nebola nikdy poskytnutá
ďalšia pôžička vo výške 7.280 eur obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 13.08.2010. Podľa tvrdení
žalobkyne 1/, táto pristúpila k záväzku pod nátlakom z dôvodu, že sa bála predaja bytu v dražbe.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že notárska zápisnica z 28.05.2010 spísaná na
Notárskom úrade JUDr. Petra Šulaia o právnych úkonoch, ktorých účastníkmi boli žalobca 2/ ako

dlžník, žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa 1/ ako záložca, je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Obsahom tejto zápisnice bolo poskytnutie pôžičky žalovaným žalobcovi 2/ ako aj zriadenie
záložného práva k nehnuteľnosti kvôli zabezpečeniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Účastníkmi
uvedeného právneho úkonu bol žalovaný ako záložný veriteľ a obaja žalobcovia ako záložcovia.
Žalobcovia namietali, že pôžička nebola poskytnutá v rozsahu uvedenom v zmluve o pôžičke a tiež,

že ani ,,ďalšia pôžička“ uvedená v notárskej zápisnici spísanej dňa 13.08.2010 notárom JUDr. Petrom
Šulaiom nebola poskytnutá v ňou uvedenom rozsahu. Tvrdeniami žalobcov bola spochybnená samotná
platnosť právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápisniciach.

3. Súd zistil, že podľa notárskej zápisnice z 28.05.2010 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi

2/ pôžičku vo výške 15.600 eur s lehotou splatnosti do 28.06.2010. Pre prípad omeškania dlžníka
si zmluvné strany zmluvy o pôžičke dohodli poplatok z omeškania vo výške 600 eur mesačne. Z
vykonaného dokazovania však vyplynulo, že predmetom pôžičky nebola v zmluve deklarovaná suma
15.600 eur, ale len suma 15.000 eur, ktorá bola dlžníkovi reálne poskytnutá. Túto skutočnosť počas
celého konania tvrdili žalobcovia a súd ju mal za preukázanú aj listinným dôkazom zabezpečeným

z Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Nové Zámky, t. j. zápisnicou z výsluchu
žalovaného (č. l. 194 spisu). Žalovaný pri výsluchu vtedy uviedol, že zvyšok sumy 600 eur mal
predstavovať úrok, ktorý však vychádzajúc z obsahu zmluvy o pôžičke dohodnutý vôbec nebol.
Z uvedenej zápisnice o výsluchu žalovaného súd tiež zistil, že ani v notárskej zápisnici zo dňa
13.08.2010 uvedená suma 7.280 eur, ktorá mala byť poskytnutá ako ,,ďalšia pôžička“, reálne poskytnutá

v danej výške nebola. Z výsluchu žalovaného pred policajným orgánom je zrejmé, že aj v tomto
prípade bola reálne poskytnutá len suma 7.000 eur, pričom suma 280 eur mala predstavovať úrok,
ktorý však podľa obsahu notárskej zápisnice dohodnutý vôbec nebol. Vychádzajúc z obsahu oboch
uvedených notárskych zápisníc, zmluvnými stranami žiadne úroky z pôžičky podľa § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka dohodnuté neboli. Podľa obsahu notárskej zápisnice z 28.05.2010, mala byť

pôžička poskytnutá dňa 28.05.2010, a to na obdobie do 28.06.2010, t. j. na 1 mesiac. Je teda zrejmé,
že reálne bola žalobcovi 2/ poskytnutá pôžička v nižšej sume, než je uvedené v zmluve. Rozdiel medzi
reálne poskytnutou pôžičkou a v zmluve uvedenou sumou mal podľa žalovaného predstavovať úrok
z pôžičky vo výške 4 %. Takýto právny úkon, podľa ktorého mal byť už v sume poskytnutej pôžičky
zahrnutý aj úrok z pôžičky, ktorý však vôbec dohodnutý nebol, súd vyhodnotil ako právny úkon, ktorým

sa obchádza zákon. Poukázal aj na fakt, že pri pôžičke poskytnutej v sume 15.000 eur na dobu jeden
mesiac, predstavuje žalovaným tvrdený úrok vyčíslený vo výške 600 eur za 1 mesiac, ročný úrok vo
výške 48 %. Pri takto uzavretej zmluve, so skrytým, 48% ročným úrokom z pôžičky, ktorý ani dohodnutý
nebol, skonštatoval súd rozpor s dobrými mravmi. Ak by tento právny úkon obsiahnutý v notárskej
zápisnici nebol podrobený súdnemu prieskumu, pričom notárska zápisnica mala slúžiť aj ako exekučný

titul, mohlo by dôjsť k výkonu záložného práva na uspokojenie aj pohľadávky dohodnutej v rozpore so
zákonom, a to nedohodnutého úroku a aj poplatku z omeškania. Poplatok z omeškania bol podľa názoru
súdu s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutý v rozpore so zákonom,pretože pri omeškaní s plnením zo zmluvy o pôžičke poplatok z omeškania dohodnúť nemožno. Aj pri
tomto dojednaní súd konštatoval jeho neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka

4. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke spísanú vo forme
notárskej zápisnice pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.05.2010 za
absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že obchádza zákon (v sume
pôžičky bol zakomponovaný - skrytý, aj úrok z pôžičky, ktorý v zmluve dohodnutý nebol), je v rozpore
so zákonom (dohodnutý nezákonný poplatok z omeškania) a je v rozpore s dobrými mravmi (skrytý

neprimerane vysoký úrok z pôžičky, ktorý dohodnutý nebol).

5. Keďže súd hlavný záväzkový vzťah - zmluvu o pôžičke zo dňa 28.05.2010 - vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, neplatné sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj vedľajšie dojednania
týkajúce sa tohto neplatného právneho úkonu, a to uznanie záväzku žalobcom 2/ a súhlas žalobcu 2/
ako dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou. Ide o právne úkony, ktoré boli tiež spísané formou notárskej

zápisnice notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010
dňa 28.05.2010.

6. Vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici č. N
198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 zo dňa 28.05.2010 vyhodnotil súd aj tento právny úkon

ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je totiž plne závislá od hlavného
záväzkového vzťahu a nemôže platne vzniknúť bez platného hlavného záväzkového vzťahu, plnenie
ktorého má zabezpečovať. Ak je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie hlavného záväzku, ktorým
je zmluva o pôžičke, nemohlo platne vzniknúť ani zabezpečenie plnenia tohto záväzkového vzťahu. Súd
preto posúdil súd aj záložnú zmluvu ako neplatnú.

7. Neplatnosť hlavného záväzkové vzťahu (zmluvy o pôžičke) spôsobuje aj neplatnosť akýchkoľvek
dodatkov k takémuto neplatnému právnemu úkonu. Preto sú neplatné aj právne úkony spísané vo
forme notárskej zápisnice dňa 13.08.2010. Aj v notárskej zápisnici uvedená ,,ďalšia pôžička“ nebola
vôbec poskytnutá vo výške 7.280 eur. Aj táto v sebe zahŕňala skrytý úrok z pôžičky 280 eur, ktorý však

dohodnutý podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol a tiež bol v rámci tohto právneho úkonu,
v rozpore so zákonom, dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 880 eur mesačne. Vychádzajúc z
obsahu tejto notárskej zápisnice zo dňa 13.08.2010 mal súd zato, že práve úkony v nej obsiahnuté sú
zmätočné, nejasné a neurčité. Notárska zápisnica zo dňa 13.08.2010 bola spísaná pod tým istým číslom
ako notárska zápisnica z 28.05.2010. V rámci nej mal byť spísaný právny úkon - dodatok k zmluve o

pôžičke. Podľa slov vypočutého notára, malo ísť o pokračovanie zápisnice z 28.05.2010, no z jej obsahu
to podľa záveru súdu vôbec nevyplýva.

8. Ďalej súd posudzoval aj platnosť právneho úkonu spísaného vo forme tretej notárskej zápisnice
zo dňa 30.07.2013, ktorým bola dohoda o urovnaní uzavretá podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Táto

dohoda o urovnaní sa mala týkať zmluvy o pôžičke zo dňa 28.05.2010. Dohoda však nebola uzatvorená
medzi pôvodnými zmluvnými stranami zo zmluvy o pôžičke, ktorými boli žalovaný a žalobca 2/. Dohodu
o urovnaní pritom podľa § 585 Občianskeho zákonníka uzatvárajú len strany právneho úkonu, v danom
prípade strany, ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa 1/ pritom účastníčkou zmluvy o pôžičke
vôbec nebola. Podľa dohody veriteľ (žalovaný) dohodol so žalobkyňou 1/ zmluvnú pokutu 250 eur

mesačne, ale táto nebola dohodnutá v rámci zmluvného vzťahu, ktorý zrejme chcel žalovaný urovnať.
Vzhľadom na uvedené súd posúdil aj tento právny úkon uzavretý medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným
vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.07.2013 notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N
601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013, ako neplatný v celom rozsahu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

9. V časti určenia výšky zostatku pôžičky súd žalobu z dôvodu neosvedčenia naliehavého právneho
záujmu na takomto určení zamietol.

10. Návrh žalobcov na prerušenie konania do ukončenia daňovej kontroly žalovaného súd zamietol,
pretože bol toho názoru, že rozhodnutie veci nie je závislé od výsledku daňovej kontroly. Vyhodnotenie

platnosti právnych úkonov bolo možné uskutočniť na základe vykonaného dokazovania. Keďže v
danej veci nebol splnený ani jeden predpoklad pre prerušenie konania, súd návrh žalobcov zamietol.
Rozhodnutie vo veci samej súd oprel o ustanovenia § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 657, § 658 ods. 1, § 151a, §
151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151j ods. 1, § 517 ods. 2, § 697, § 585 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskehozákonníka, § 162 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016(ďalejlen„CSP“).Výrokotrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolsohľadomnaúspech
v spore s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 01.2009 sp. zn. 3Cdo/143/2008, v
zmysle ktorého „Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu

funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým
právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku,
že dlh v čase jeho uznania existoval. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená
domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.“ Preto podľa
neho neobstojí záver súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi žalobkyňou

1/ a ním vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.07.2013. Súd sa nemal zaoberať otázkou
platnosti právnych úkonov č. N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, pretože samotné uznanie
záväzku vo forme notárskej zápisnice č. N 601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013 spísanej
dňa 30.07.2013 je predpokladom, že dlh existoval. Súd sa mal zaoberať pôvodným žalobným petitom
na určenie výšky dlhu, tiež otázkou vzniku dlhu žalobkyne 1/, ďalej tým, či bol dlh splnený alebo či

inak zanikol. Tvrdenia žalobcov o výške poskytnutých pôžičiek považuje za zmätočné, pretože sami
žalobcovia najskôr požičané sumy uznali a neskôr svoje tvrdenia účelovo zmenili. Tvrdenie súdu o
poskytnutí pôžičky reálne len vo výške 7.000 eur je podľa neho v rozpore s tým, čo uviedol v zápisnici
o výsluchu na OR PZ, kde na strane 2 (č. l. 190 spisu) uviedol, že žalobcovi 2/ požičal 7.280 eur.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
správne posúdil aj po právnej stráne. Poukázali na to, že pôžičku v sume 7.000 eur žalovaný žalobcovi
2/ nikdy neposkytol, a aj na nevyhnutnosť formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti notárskej
zápisnice. V danom prípade notárske zápisnice nespĺňali formálnu a ani materiálnu vykonateľnosť, preto
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedol, že žalobcovia svojím vyjadrením spochybňujú
dôveryhodnosť výpovede žalobcu a tým aj dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby. Žalobu navrhol
zamietnuť.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a
po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výrokoch 1.,
2., 3., 4., 5. a 7. vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Ostatné výroky rozsudku č. 6. a 8. nadobudli v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
Keďže konanie v tejto veci bolo začaté ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku,účinnéhodo30.06.2016,odvolacísúdvovecipostupovalvsúladesustanovením§470ods.1,
2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

16. Súd prvej inštancie na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny
právny záver o neplatnosti jednotlivých právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápisniciach. Pri
posudzovaní neplatnosti právnych úkonov vychádzal z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon,
ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom

nie je dovolený. Nedovolenosť je daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, ak obsah
alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, alebo ak sa právny úkon prieči dobrým mravom (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č. 1/1993 Z. z.
o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon; v tomto prípade je to Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium

nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený.
Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne
následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom
na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči

každému a súd ju skúma z úradnej povinnosti.

17. S ohľadom na námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd konštatoval, že je potrebné
rozlišovať medzi právnymi úkonmi uznania dlhu (558 Občianskeho zákonníka) a dohody o urovnaní (§
585 Občianskeho zákonníka). Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi,

ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh v skutočnosti
nevznikol, aby svoje tvrdenie preukázal. Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového vzťahu, ktorou
odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahrádzajú
ich novými záväzkami. Podstatné je to, že túto dohodu môžu uzatvoriť len účastníci pôvodného
záväzkového vzťahu a nie tretie osoby, ktoré neboli účastníkom pôvodného záväzku.

18. Odvolateľ v tomto prípade namietal, že súd prvej inštancie sa zbytočne zaoberal otázkou
platnosti právnych úkonov č. N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, keďže samotné uznanie
záväzku vo forme notárskej zápisnice č. N 601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013 spísanej
dňa 30.07.2013 je predpokladom, že dlh existoval. Odvolací súd pritom konštatoval, že predmetom

notárskej zápisnice zo dňa 30.07.2013 nebolo uznanie dlhu, ale dohoda o urovnaní v zmysle §
585 Občianskeho zákonníka, uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou 1/, ktorá nebola účastníčkou
pôvodného záväzkového vzťahu obsiahnutého v notárskej zápisnici zo dňa 28.05.2010. Uvedené
konštatoval aj súd prvej inštancie (bod 11. odôvodnenia rozsudku) a vyvodil tak záver o neplatnosti tohto
právneho úkonu.

19. Vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápisniciach zo
dňa 28.05.2010 a 13.08.2010 odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne námietky, preto
odvolací súd vzhľadom na viazanosť odvolacími dôvodmi nepovažoval za potrebné sa neplatnosťou
týchto právnych úkonov ďalej zaoberať. Súd prvej inštancie príslušné výroky o neplatnosti týchto

právnych úkonov rozsudku odôvodnil podrobne a vyčerpávajúco, preto odvolací súd na jeho
odôvodnenie v tomto smere odkazuje.

20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj to, že záver súdu prvej inštancie o poskytnutí pôžičky vo
výške 7.000 eur je v rozpore s tým, čo uviedol v zápisnici o výsluchu na OR PZ. K tomu je však potrebné

uviesť, že súd prvej inštancie pri výške reálne poskytnutej pôžičky oprel svoje zistenia o zápisnicu OR PZ
z 28.04.2015, kde je uvedené, že „suma 600 eur bola pripočítaná k sume 15.000 eur a suma 280 eur bola
pripočítaná k 7.000 eur, boli vypočítané 4 % úroky, a tak sa to hneď do zmluvy zaznačilo“ (č. l. 194 spisu).
V zápisnici, na ktorú poukazuje žalovaný, je uvedené, že „nie je pravda, že tých 7.280 eur by boli úroky,
bola to opätovná pôžička“ (č. l. 190 spisu). Z oboch výpovedí, ktoré sa uskutočnili s rozdielom len 19 dní

je zrejmé, že žalovaný si v nich odporuje jednak vo výške pôžičky ako aj v tom, či je v sume 7.280 eur
zahrnutý už aj úrok 280 eur. Aj z výpovede syna žalovaného G. N. ml. na OR PZ zo dňa 27.04.2015 (č.
l. 199 spisu) skôr vyplýva, že jeho otec „v skutočnosti požičal 15.000 eur, ale do zápisnice sa dala suma
15.600 eur, čo bolo navýšenie o úrok, za ktorý mu otec požičal peniaze. A pri sume 7.280 eur to mohlo
byť podobne. Tieto navýšenia predstavujú cca 4 %, čo mohol byť úrok“. Žalobcovia poskytnutie pôžičky

v sume 7.280 eur popierali od začiatku vedenia sporu, preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by
žalobcovia uznali poskytnutie tejto pôžičky. Vzhľadom na rozpor vo výpovediach žalovaného odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobcovi 2/ bola poskytnutá pôžička v
sume 7.280 eur.21. Podstatnou pre určenie neplatnosti právneho úkonu pôžičky spísaného formou notárskej zápisnice
dňa 13.08.2010 je aj tá skutočnosť, že ide o dodatok k zmluve o pôžičke z 28.05.2010. Tak, ako uviedol

súd prvej inštancie, neplatnosť hlavného záväzkového vzťahu spôsobuje aj neplatnosť akýchkoľvek
dodatkov naň nadväzujúcich. Keďže súd určil neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 28.05.2010, neplatný
je potom aj dodatok k nej zo dňa 13.08.2010.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v

konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolací súd konštatoval, že tento rozsudok dáva odpoveď na všetky podstatné námietky
žalovaného opísané v odvolaní a že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v
ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd toto rozhodnutie nezhodnotil ako
arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a s ohľadom na to odvolanie žalovaného posúdil ako
neopodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

23. Vo výroku 6., ktorým bol zamietnutý zvyšok žaloby týkajúci sa určenia výšky zostatku pohľadávky
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nadobudol rozsudok pre absenciu odvolania žalobcami,
právoplatnosť. Neobstojí preto námietka žalovaného, že súd sa mal zaoberať pôvodným žalobným

petitomnaurčenievýškydlhu,akoajotázkouvznikudlhužalobkyne1/,atiežtým,čiboldlhsplnenýalebo
čizanikolinak.Žalobcoviasútotižtí,ktoríurčujúpredmetžalobyavtomtoprípadenazákladevýzvysúdu
doplnili svoje podanie zo dňa 20.01.2015 tak, že žiadali určiť neplatnosť právnych úkonov spísaných
formou notárskych zápisníc. Súd bol viazaný žalobným návrhom, a preto nemal dôvod skúmať, či a
ako dlh zanikol. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobcovia sú stále jeho dlžníkmi, mohol sa ako žalobca

domáhať svojich práv voči nim samostatnou žalobou. Rovnako predmetom odvolacieho konania nebol
ani výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keďže voči nemu odvolanie podané nebolo.

24. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/, 2/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).