Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/197/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319200347
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319200347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: W. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y. XX/XXXX B., o zaplatenie sumy 881,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu B. zo dňa 15. júla 2019 č.k. 14Csp/4/2019-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanámánároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%,ovýškektorých

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
1.2. Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia 881,08 eura s príslušenstvom,
pozostávajúcim z dlžných úrokov z istiny vo výške 870,85 eura, zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne
zo sumy 881,08 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 881,08 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 eura
a tiež žiadal náhradu trov konania.

1.3. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, z ktorého mal za preukázané, že dňa 25. 09. 2012
žalovaná a právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s. (ďalej „pôvodný veriteľ“), uzavreli zmluvu o
úverevovýške1000eursdobousplácaniašesťrokov,výškoumesačnejsplátky28eur,celkovouvýškou
nákladov 862,74 eura, dátum konečnej splatnosti dňa 14. 09. 2018, úroková sadzba 25,5% ročne,
počet mesačných splátok 72, priemerná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 27,07%,
RPMN 28,70%. Dňa 14. 01. 2016 pôvodný veriteľ zaslal žalovanej výzvu na splatenie dlžnej časti úveru
a upozornil ju, že ku dňu 14. 01. 2016 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo

výške 164,15 eura. Zároveň ju upozornil, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, je banka oprávnená
využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Odoslanie
výzvy preukázal podacím hárkom. Dňa 10. 02. 2016 pôvodný veriteľ zosplatnil nezaplatenú časť úveru
s tým, že úverová pohľadávka stala predčasne splatnou k tomuto dňu. Dlžná suma predstavovala sumu
881,08 eura istiny, úrok 77,01 eura, poplatky za upomienky 39,65 eura. Zásielka sa veriteľovi vrátila
ako neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy, pričom bola doručovaná na adresu, ktorú žalovaná
uviedla v zmluve o úvere ako korešpondenčnú adresu.

1.4. Pôvodný veriteľ dňa 06. 08. 2018 ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom zmluvu o
postúpení pohľadávok, ktorej prílohou bola identifikácia dlžnej pohľadávky voči žalovanej.
1.5. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách prespotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 6, ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122 ods.
2, § 565 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.6. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluva spotrebiteľská, ktorú je potrebné
posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania, na ktorú aplikoval ustanovenie § 103 občianskeho zákonníka,
druhá veta, podľa ktorej, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie neviaže začiatok

premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu tak, ako namietal žalobca, ale
na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Uvedený
právny názor zaujal Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 19Co/42/2017 a tiež Krajský súd
v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 23Co/35/2015, ktorý tiež uviedol, že ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci
si svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohol tak urobiť najneskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, § 103 Občianskeho zákonníka stanovil, že ak
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Opačný výklad, tak ako ho uvádzal žalobca, je podľa súdu v rozpore s
textom príslušných zákonných ustanovení a tiež v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože
dodávateľ by mal dlhšiu ako trojročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy, čo

je neprípustné a najmä v rozpore s princípom právnej istoty.
1.7. Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 14. 10. 2015. Poslednú úhradu síce
žalovaná vykonala dňa 10. 10. 2015, avšak táto bola v plnom rozsahu započítaná na splátku zročnú
dňa 14. 09. 2015. Vyplývalo to z podania zo dňa 14. 10. 2016, v rámci ktorého pôvodný veriteľ uviedol
žalovanej, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Z listinných dôkazov teda jednoznačne

vyplynulo, že pôvodný veriteľ dodržal pri zosplatnení úveru postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a tiež skutočnosť, že splatnosť najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využil veriteľ právo na
zosplatnenie, bola splatná dňa 14. 10. 2015. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 28. 01. 2019, podal ju po
uplynutí zákonnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 14. 10. 2018.
1.8. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie následne zmluvu nepodrobil súdnemu

prieskumuatiežneskúmalnáležitostizmluvy,čizmluvnépodmienkyzhľadiskaichprijateľnosti.Záverom
poznamenal, že jeho pozornosti neušla skutočnosť, že celková výška úveru nekorešpondovala s
matematickým výpočtom mesačnej splátky (28 eur) a počtu splátok (72), čo malo predstavovať sumu 2
016 eur. Dodal, že žalovaná nepreukázala úhradu sumy vo výške 204 eura tiež aj neprijateľné zmluvné
podmienky.

1.9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo
160/20105 Z.z.), tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy
konania nevznikli a to i napriek tomu, že bola v spore v plnom rozsahu úspešná.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalobca. Dôvodil, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Odvolateľ dôvodí, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní, nakoľko podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia
doba od zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku čo do

termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru. Žalovaná bola od vyhlásenia predčasnej splatnosti
povinná uhradiť celý dlh naraz. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
29Cdp 2906/2000, Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/161/2014, Krajského súdu Trnava, sp.zn.
24Co/945/2015, Okresného súdu Trnava, sp.zn. 27Csp/3/2019.
2.2. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, alebo podľa § 388 CSP zmeniť a žalobe

žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, žeodvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobca písomne podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.
01. 2019, domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume sumy 881,08 eura s príslušenstvom, ktoré
tvorili dlžné úroky z istiny vo výške 870,85 eura, zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy
881,08 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 881,08 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 eura a tiež

žiadal náhradu trov konania. Dôvodil tým, že pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) na základe zmluvy o
úvere postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1 000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť
postupcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov.
Žalovaná však peňažné prostriedky nevrátila a v dôsledku omeškania postupca vyhlásil dňa 10. 02.
2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu z úveru
neuhradila, a to ani len sčasti. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok, predmetnú

pohľadávku voči žalovanej, postúpil na žalobcu.
5.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku a vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovanej. Aplikujúc ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,
že premlčaciu dobu je potrebné počítať od splatnosti poslednej nezaplatenej splátky, t.j. od 14. 10.
2015, premlčacia trojročná doba uplynula dňa 14. 10. 2018 a žalobca sa svojho nároku domáha žalobou

doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 01. 2019.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca. V podanom odvolaní namietal, že
premlčacia doba začala plynúť od zosplatnenia úveru, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti
predstavuje zmenu záväzku čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na
ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd iba dodáva, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka
predstavuje osobitnú úpravu, podľa ktorej je začiatok plynutia premlčacej doby upravený odlišne od
všeobecnej úpravy v ustanovení k § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba pre prípad ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, teda nie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Preto v prípade ak sa pre

nesplnenie niektorej splátky stane splatný celý dlh, začína premlčacia doba vo vzťahu k predčasne
splatnému dlhu plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného vyplýva, že ak veriteľ
nevyužije právo na predčasné zosplatnenie splatného dlhu, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne
odo dňa ich splatnosti každej z nich. Ale v prípade, že veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu,pretaktozosplatnenýdlhzačínaplynúťpremlčacialehotaodsplatnostitejnesplnenejsplátky,vdôsledku
ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti došlo. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa
ktorého ustanovenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že v prípade

ak veriteľ účinne využije svoje právo a vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej
veriteľ právo na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil, za splnenia
podmienok stanovených v 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch.

10. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle zisteného skutkového stavu a citovaných
zákonných ustanovení dospel k záveru, že k predčasnému zosplatneniu došlo v dôsledku nezaplatenia
splátky splatnej dňa 14. 10. 2015. Aplikujúc citované ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho
zákonníka,odtohtodňa(ododňasplatnostinesplnenejsplátky)začalaplynúťtrojročnápremlčaciadoba,
ktorá uplynula dňa 14. 10. 2018. Za situácie, že žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou podanou na súd
prvej inštancie dňa 28. 01. 2019, je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby

a námietka premlčania uplatnená žalovanou, bola podaná dôvodne.
11.1. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s názorom žalobcu o nesprávnej
aplikácii tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 103), nakoľko znenie tohto
ustanovenia je jednoznačné a nespochybniteľné a neumožňuje iný výklad ustanovenia, ako ho vyložil
súd prvej inštancie, s ktorým výkladom sa odvolací súd už mohol iba stotožniť.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu, podľa § 387 ods. 2 CSP
na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje.

13. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní.
13.1. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta v podstate iba nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 103
Občianskeho zákonníka tvrdiac, že premlčacia doba začala plynúť od zosplatnenia úveru.
13.1.1. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia, vyhodnotil

predmetnú námietku ako účelovú, nemajúcu opodstatnenie v zákonných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka. K tejto námietke iba poukazuje na už uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia.
13.2. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní iba poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
KrajskéhosúduvTrnaveaOkresnéhosúduvTrnave.Odvolacísúdktejtočastiodôvodneniaibadodáva,
že odvolateľom citované rozhodnutia súdov Slovenskej republiky sú záväzné iba pre tie konania, v

ktorýchbolivyhlásené,preďalšiekonaniazáväznéniesú,keďžeprávnuzáväznosťmajúibarozhodnutia
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu citované rozhodnutia nemajú právny
dopad na danú, odvolacím súdom, prejednávanú vec.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).