Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115226925.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:B.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L., O. I. XXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ PARTNERS s.r.o., so sídlom
Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., J. XXXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Law Service, s.r.o., so sídlom Zvolen,

Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 25C/483/2015-355 zo dňa 17. januára 2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zastavujúcej časti
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa

nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 2, § 256 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 04.09.2015 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX
m2 v kat. území L., dôvodiac tým, že dňa 03.07.2015 uzavrel so žalovaným zámennú zmluvu, ktorá

bola podaná na Kataster nehnuteľností s návrhom na vklad a zavkladovaná dňa 13.07.2015. Žalovaný
od zmluvy odstúpil dňa 21.08.2015 i keď považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu, že si zmluvu nemal
čas prečítať, zmluva je úžernícka a v rozpore s dobrými mravmi. Predmetnú žalobu súd prvej inštancie
zamietol, keď nepripustil zmenu žaloby. Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil,
ako aj uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, pretože okresný súd mal pripustiť zmenu žaloby a vo
veci konať. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu o späťvzatí žaloby z č. l. 327, v zmysle cit. zák. ust. súd

konanie zastavil. Ďalej uviedol, že žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, pretože rozhodnutie vo veci má
preňho význam z dôvodu úschovy náhrady za vyvlastnenie predmetnej parcely. Vo veci sa koná už dlhé
časové obdobie. Súd prvej inštancie tieto dôvody neakceptoval pretože medzitým bola podaná žaloba
žalobcom voči žalovanému o určenie, že v čase vyvlastnenia bol vlastníkom žalobca, alternatívne, že
finančná náhrada za vyvlastnenie patrí žalobcovi, pričom toto konanie sa vedie na OS Nitra pod sp. zn.
19C/26/2019. Okresný súd predmetnej žalobe vyhovel, avšak vo veci je podané odvolanie. V konaní

25C/483/2015 žalobca navrhoval zmenu žaloby, ktorá je predmetom konania 19C/26/2019. Súd prvej
inštancie mal za to, že by tak z procesného hľadiska ani nemohol zmenu žaloby pripustiť. Uviedol, žeje nadbytočne a procesne nemožné aby sa viedli dve rovnaké konania, pretože z konania 19C/26/2019
bude jasné komu sa má náhrada vyplatiť. Nesúhlas žalovaného so zastavením tak nebol dôvodný. Ani
dĺžka konania nie je dôvod pre nezastavenie, pretože súd o navrhovanom znení žaloby vôbec nekonal a

nevykonal k zmene žaloby žiadne dokazovanie. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257
CSP,pričomskúmalprocesnézavineniestrán.Konštatoval,žežalobcapodalžalobu.Vpriebehukonania
prišlo k procesnej zmene (bod 5). Žalovaný procesne podľa § 256 ods. 2 CSP nezavinil zastavenie
konania, neurobil žiaden procesný úkon, nebol dôvod pre priznanie trov konania žalobcovi. Bol tak
dôvod pre posudzovanie rozhodnutia o trovách podľa § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na predmet žaloby

a skutočnosti ktoré mu predchádzali ako aj skutočnosti ktoré nastali počas konania súd vyhodnotil ako
dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov žalovanému podľa § 257 CSP. Konkrétne v čase
z uzavretia zámennej zmluvy medzi stranami bola schválená významná investícia a vzniklo predkupné
právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť bola vyvlastnená a mala byť vyplatená náhrada.
Žalobca aj z ďalších dôvodov považoval zámennú zmluvu za neplatnú. V čase podania žaloby žalobca
nemalinúmožnosťakosadomáhaťsvojichpráv,jespornékomusamánáhradazavyvlastnenievyplatiť,

preto bola žaloba podaná dôvodne. Medzitým prišlo k podaniu novej žaloby v znení navrhovanej zmeny
petitu. Žalobca sa tak naďalej domáha svojich práv súdnou cestou. V tomto konaní si náhradu trov
konania neuplatňoval. Z procesného hľadiska už nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu žaloby.

2. Vyššie citované uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalovaný z dôvodov uvedených v

ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; domáhajúc sa, aby odvolací súd, uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nárok
žalobcu považuje od začiatku za neopodstatnený, pretože pozemok nadobudol na základe riadne

uzatvorenej zmluvy, ktorá bola riadne zavkladovaná správnym orgánom. Z rozhodnutia o vyvlastnení
vyplýva, že náhrada za vyvlastnenie nebola vyplatená z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a bola
zložená do úschovy Slovenského pozemkového fondu, pretože v čase vyvlastnenia sporného pozemku
nebolo zrejmé, kto je jeho vlastníkom. V rozhodnutí o vyvlastnení sa výslovne uvádza konanie o určenie
vlastníckeho práva vedené pod. sp. zn. 25C/483/2015. Sporná medzi stranami bola platnosť zmluvy na

základe, ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný zastal názor, že určovacia žaloba v tomto
prípade môže vytvoriť právny základ medzi účastníkmi sporného zmluvného vzťahu a tak môže zabrániť
ďalším sporom. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v konaní už ubehlo značné časové obdobie, pričom
bolo nevyhnuté, aby na bránenie svojich práv vynaložil trovy právneho zastúpenia, avšak súd prvej
inštancie mu ich náhradu nepriznal. Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie, že v tomto konaní

nemôže pripustiť zmenu žaloby, pretože už bola podaná žaloba s takýmto petitom, nemôže obstáť,
pretože toto konanie začalo skôr a druhé konanie malo byť zastavené z dôvodu prekážky litispendencie.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/77/2009. Taktiež žalovaný
považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že časové hľadisko je nesprávne, pretože nemôže
byť posudzované na úkor žalovaného, to že došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie krajským

súdom. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že nedošlo k dokazovaniu považoval za účelovú, keďže k
dokazovaniu nedošlo práve v dôsledku nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že vo veci nie je daný
naliehavý právny záujem. Túto skutočnosť žalovaný nemohol nijako ovplyvniť, pretože aj krajský súd
označil záver súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu za nepreskúmateľný v nadväznosti na
nepripustenie zmeny žaloby. Namietal, že žalobca sa snaží späťvzatím zmariť vydanie očakávaného, a

pre neho nepriaznivého rozhodnutia, a v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov,
z takéhoto konania nemusí niesť ani zodpovednosť. Ďalej uviedol, že sudca sa vôbec nevysporiadal s
argumentácioužalovanéhovuvedenomspäťvzatínávrhuvtomsmere,žejejehorozhodnutiearbitrárne.
Poukázal na to, že žalobca v späťvzatí uvádzal argumenty od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu
trov zo stavebného konania, pričom poukazoval na protest prokurátora v dôsledku ktorého došlo k

zvráteniu rozhodnutia o vklade. Žalovaný však uviedol, že nebol podaný protest prokurátora a nikdy
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade a nález Ústavného súdu, na ktorý poukázal žalobca, z dôvodu
odlišnosti skutkového stavu, preto nemá v tomto prípade žiadnu relevanciu. Záverom namietal že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne porušenia zákonnej povinnosti
žalobcu vyplývajúcej z predkupného práva a zároveň dospel k záveru ktorý je arbitrárny.

3. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k
záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zastavujúcej časti podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne a v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím CSP, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava
princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava
sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený

právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

04.09.2015 (teda za účinnosti OSP) domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., okres G., evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradnom G., katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere
XXXX m2. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.06.2016 (č. l. 65) sa domáhal pripustenia
zmenyžalobnéhonávrhutak,žesúdurčí,žezámennázmluvauzatvorenámedzižalovanýmažalobcom,

ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností žalobcu - pozemku evidovanom na katastrálnej mape ako
parcela reg „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v tom čase zapísanom na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., obec L., okres G., za
spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na nehnuteľnosti žalovaného - pozemok registra „E“ č. XXX/X, orná
pôda o výmere X XXX m2, v tom čase zapísanom na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v kat. úz. M.,

obec M., okres A., a ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu A., katastrálny odbor, zo
dňa 13.07.2015, č. XXXX, je neplatná. Uznesením č. k. 25C/483/2015-149 súd prvej inštancie návrh na
zmenu žaloby zamietol. Na č. l. 150 sa v súdnom spise nachádza založený návrh na pripustenie žaloby
zo dňa 21.04.2017, pričom žalobca žiadal o pripustenie alternatívneho žalobného návrhu v znení:

„Súd určuje, že náhrada za vyvlastnenie pozemku parcely CKN s par. č. XXXX o výmere XXXX m2
nachádzajúcej sa v kar. úz. L., o ktorej bolo rozhodované rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č.
XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/To v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu G., odbor výstavby
a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016, č. OU-NR-U patrí B. Z., alebo alternatívne, súd určuje, že B.

Z., bol vlastníkom pozemku evidovanom na katastrálnej mape ako parcela reg. „C“ č. XXXX, orná
pôda o výmere XXXX m2 v tom čase zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom G.,
katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., obec L., okres G., ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnejstavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/To o vyvlastnení pozemku v
spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016,
č. OU-NR-U

12. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 súd prvej inštancie návrh na zmenu žaloby zo dňa 21.04.2017
zamietol a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh vo veci samej zmietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

13. Vzhľadom na podané odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
02.05.2017 vec prejednal odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 8Co/350/2017 o podaných odvolaniach
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.05.2017
o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd sa nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom na konanie o zmenenej žalobe a s jej následným nepripustením, keďže z obsahu spisu
vyplýva, že v čase zmeny žiadne dokazovanie vo veci nebolo vykonané. Odvolací súd dospel k záveru
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vo veci samej, má vadu, ktorá vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže
práve v dôsledku nepripustenia zmeny žaloby bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie založený

najmä na nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a na nedostatku naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie,
aby v ďalšom konaní po pripustení zmeny žaloby posúdil otázku danosti naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení.

14. Dňa 11.11.2019 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby a návrhu na zmenu žaloby zo
dňa 21.04.2017 v celom rozsahu, z dôvodu zamietnutia prvého aj druhého návrhu na zmenu žaloby a na
základe pokynu uvedeného v uznesení súdu prvej inštancie č. k. 25C/483/2015-179 zo dňa 02.05.2017.
Uviedol, že na základe týchto dôvodov podal dňa 10.04.2019 žalobu na Okresnom súde Nitra, na
ktorom je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a iné pod sp. zn. 19C/26/2019.

V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia, že v čase vydania rozhodnutia Okresného úradu
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-U bol na LV č. XXXX zapísaný ako vlastník. Vo vzťahu
k rozhodnutiu o náhrade trov konania navrhol, aby súd prvej inštancie stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznal s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019.
Skutkovo argumentoval tým, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak skutočnosť, že do katastrálneho

konania vstúpil prokurátor a na základe jeho protestu bude pôvodnému žalobcovi vlastnícke právo k
pozemkom vrátené, a tým odpadne predmet konania, nemohol predpokladať, ani sa na to nemohol
spoliehať.

15. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril nesúhlas, pretože mal za to, že v uznesení č. k.

25C/483/2015-179 zo dňa 02.05.2017 sa pokyn na späťvzatie žaloby nenachádza, žalovaný má záujem
na prejednaní veci a jej meritórnom rozhodnutí, nakoľko kým súd vo veci nerozhodne, postavenie
žalovaného je neisté, pretože od rozhodnutia vo veci samej závisí otázka, komu bude vyplatená náhrada
za vyvlastnenie, ktorá bola uložená do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu. Taktiež poukázal
na skutočnosť, že konanie prebieha už dlhšiu dobu počas ktorej vynakladal náklady na trovy právneho

zastúpenia, namietal, že v prejednávanej veci nebol podaný protest prokurátora a nikdy nedošlo k
zrušeniu rozhodnutia o vklade. Uviedol tiež, že neskôr začaté konania malo byť zastavené pre prekážku
litispendencie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol nepripustiť späťvzatie žaloby a pre prípad, že
súd späťvzatie žaloby pripustí a konanie zastaví, žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

16. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
17. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
18. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo zprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
19. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného je úlohou odvolacieho súdu

preskúmať, či na základe skutkových zistení a právneho posúdenia súdu prvej inštancie bolo zastavenie
konania dôvodné.
21. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju
vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca § 144 CSP týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne

niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby
pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti
zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo
jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa ods. 1 CSP alebo absencia § 146 súhlasu
žalovaného podľa ods. 2 CSP. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje v rámci sporového konania

jeho predmetom a konaním samotným, nie je prípadný záujem žalovaného na prejedaní a meritórnom
rozhodnutí veci paušálne § 145 CSP bez právneho významu. Za určitých podmienok môže kvalifikovaný
nesúhlas žalovaného viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení späťvzatia žaloby, pričom konania podľa
146 ods. 2 CSP môžu byť zastavené iba so súhlasom žalovaného. Žalovaný môže negovať účinky
späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného

musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejedania sporu alebo pojednávania a
musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so
späťvzatím žaloby posúdi súd ad hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pri tom povinný
zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné
dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť

ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby
nemusia mať nevyhnutne právny základ. Môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod.,
pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú
pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby
musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie

zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol
opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné
subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie
späťvzatia nepostačuje. Ak súd na základe nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby po začatí
predbežného prejednania sporu alebo pojednávania zistí, že sú dané vážne dôvody na tento nesúhlas,

uznesením rozhodne o nepripustení späťvzatia žaloby alebo jej časti. Inak konanie uznesením zastaví;
v prípade späťvzatia časti žaloby zastaví príslušnú časť konania v rozhodnutí vo veci samej ( § 145
ods. 2 CSP).
25. Súd prvej inštancie prijal právny názor, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je dôvodný,
pretože sa o návrhu, ktorý bol predmetom druhého návrhu na zmenu žaloby zo dňa 21.04.2017

vedie konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/26/2019. V tomto konaní súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, avšak rozhodnutie nie je do dnešného dňa právoplatné, pretože na základe odvolania
žalovaného bude o veci rozhodovať odvolací súd pod sp. zn. 12Co/41/2020. Súd prvej inštancie mal za
to, že by vzhľadom na ďalšie prebiehajúce konanie ani nemohol pripustiť zmenu žaloby.26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 77/2009, na ktoré
v odvolaní poukázal žalovaný, prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje
ustanovenie § 83 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu § 159 CSP). Táto prekážka zabraňuje, aby na súde

prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v
Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde
o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového
základu či skutkového deja.

27. V predmetnej veci začalo konanie dňa 04.09.2015, návrh na zmenu žaloby (o ktorom do dnešného
dňa nebolo právoplatne rozhodnuté) bol doručený súdu prvej inštancie dňa 02.05.2017. Žaloba na
Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 bola datovaná dňa 10.04.2019. Obe
konanie prebiehajú medzi tými istými účastníkmi na rovnakom skutkovom základe, avšak obe konania
majú rôzne predmety konania, pretože predmetom konania vedenom pod sp. zn. 25C/483/2015
je žaloba o určenie vlastníckeho práva zo dňa 04.09.2015, nakoľko k dnešnému dňu nedošlo k

právoplatnému pripusteniu zmeny žaloby. V konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 je predmetom
konania je žaloba, ktorou sa žalobca domá určenia, že bol vlastníkom sporného pozemku v čase vydania
rozhodnutia o vyvlastnení, alebo alternatívne, že finančná náhrada za vyvlastnenie patrí žalobcovi.
28. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že predmety týchto konaní sú rôzne a preto, námietka
žalobcu, že konanie vedené pod sp. zn. 25C/483/2015 tvorí prekážku listispendencie pre konanie

vedené pod sp. zn. 19C/26/2019 nie je dôvodná. Teda súd prvej inštancie správne ustálil, že nemohol
pripustiť zmenu žaloby a ďalej v konaní konať, pretože už bola podaná nová žaloba a preto späťvzatie
žaloby bolo dôvodné.
29. Žalovaný trval aj na prejednaní veci, nakoľko rozhodnutie o určení vlastníckeho práva má vplyv
na vyriešenie otázky, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnený pozemok, ktorá bola uložená

do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu. Ani tento dôvod na nesúhlas so späťvzatím žaloby
odvolací súd nepovažuje za vážny, pretože otázka, ktorú žalovaný požaduje vyriešiť môže byť rovnako
právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 a na základe tohto rozhodnutia
môže byť zrejmé, komu má byť náhrada za vyvlastnenie sporného pozemku poskytnutá.
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
32. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).
34. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.35. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2
M Cdo 17/2009).
36. V danej veci súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom na daný právny
vzťah aplikoval § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa rozhodol inak
oprávnenému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať, vzhliadol v predmete žaloby; v
skutočnostiach, ktoré konaniu predchádzali a v skutočnostiach ktoré nastali počas konania. Bližšie
uviedol, že v čase uzatvorenia zámennej zmluvy medzi stranami bola schválená významná investícia a
vzniklo predkupné právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť, pričom táto nehnuteľnosť bola vyvlastnená

a mala byť za ňu vyplatená náhrada. Žalobca považoval predmetnú zámennú zmluvu za neplatnú, ďalej
konštatujúc, že žaloba bola podaná dôvodne, keď v čase podania žaloby žalobca nemal inú možnosť
ako sa domáhať svojich práv.
37. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. 59/2010 uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia,
v ktorom je ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. odvolacieho súdu § 257 CSP)

aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne
preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované.
38. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie, že dôvodom na aplikáciu §
257 CSP bol predmet žaloby (okolnosti danej veci); skutočnosti, ktoré žalobe predchádzali a skutočnosti,
ktoré nastali počas konania, a to z nasledovných dôvodov.

39. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci nemôžu bez ďalšieho
spočívať v okolnostiach danej veci.

40. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že dôvod aplikácie § 257 CSP
zakladajúskutočnosti,ktorékonaniupredchádzali,t.j.včaseuzavretiazámennejzmluvymedzistranami

bola schválená významná investícia a vzniklo predkupné právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetný záver súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho skutkového zistenia, pretože z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že spornú
zámennú zmluvu uzatvorili sporové strany dňa 03.07.2015, pričom Vláda SR uznesením č. 401/2015
dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií na realizáciu výstavby s

názvom Vybudovanie strategického parku. Z uvedeného je zrejmé, že k schváleniu významnej investície
došlo až po uzatvorení zámennej zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy mohlo byť žalovanému známe
schválenie návrhu legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov
o významných investíciách uznesením č. 290/2015 zo dňa 27.05.2015, pričom odvolací súd je toho

názoru, že ani predmetná skutočnosť nezakladá dôvod na aplikáciu § 257 CSP a taktiež, ani okolnosť,
ktorá nastala v priebehu konania, t. j. že došlo k vyvlastneniu sporného pozemku, nezakladá dôvod na
aplikáciu § 257 CSP. Je tomu tak preto, lebo dôvod pre ktorý v danej veci žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť, bol ten, že podal vo veci novú žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019, teda
je zrejmé, že žalobca nemal objektívny dôvod, pre ktorý zobral žalobu späť a to najmä s poukazom na

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/235/2017-298 zo dňa 5. septembra 2019, ktorým odvolací
súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.05.2017 o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a v ktorom odvolací súd vyslovil
právny názor, že súd prvej inštancie mal návrh na zmenu žaloby pripustiť (pozn. odvolacieho súdu,
tento návrh je premetom konania vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019) a vo veci skúmať naliehavý právny

záujem. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že konanie vo veci samej mohlo pokračovať a iba
zo subjektívnej vôle žalobcu došlo k zastaveniu konania, t. j. späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Za
týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že nie je možné skutočnosti spočívajúce v tom, že v
čase uzatvorenia zámennej zmluvy bolo žalovanému známe schválenie návrhu legislatívneho zámeru
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií v znení neskorších predpisov o významných investíciách uznesením č. 290/2015
zodňa27.05.2015aževpriebehukonaniadošlokvyvlastneniuspornéhopozemku,pričítaťžalovanému
za vinu a preto mu nepriznať nárok na náhradu trov konania pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom.41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal odvolací súd bezpečne preukázané skutočnosti,
ktoré v danej veci viedli súd prvej inštancie k aplikácii § 257 CPS (a ani iné skutočnosti), a preto odvolací
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže úspech strán bol v zásade
rovnaký, t. j. žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti o zastavení konania, pretože odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zastavení konania potvrdil a žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný v časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, keď odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie.
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).