Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202163
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114202163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: E. V., R.. X.X.XXXX,

D. N., K. R. X, zastúpená: JUDr, Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sov. Hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35805731,
zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Mateja Bela 6, o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 472878985 zo dňa 11.12.2010
uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej je uvedený administratívny poplatok vo výške 143 Eur je n e p
r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi účastníkmi

dňa 11.12.2010 v bodoch 1.1 a 1.2 v znení: „Poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu
podľa ods. 2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí
peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý zákazníkovi
na základe zmluvy č. 472878985 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom a v jej bezodkladnom
použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zákazník sa zaväzuje, že sa poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo
výške 515 Eur je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v y l u č u j ena samostatné konanie, v ktorom bude

rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 28.1.2014 sa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok v
úverovej zmluve zo dňa 11.12.2010 č. 472878985 a to tej časti, kde je uvedený administratívny poplatok
a v zmluve o zabezpečení splátok úveru týkajúcej sa odmeny za hotovostný výber splátok podľa tej istej
úverovej zmluvy. Zároveň uplatnila nárok aj na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 281 Eur, o
ktorú sumu úver v dôsledku neplatných zmluvných podmienok preplatila.

Administratívny poplatok a odmenu za výber splátok považovala za neprimerane vysoké, v dôsledku
čoho za poskytnutý úver má zaplatiť celkovo viac ako 76%. Poukázala aj na neurčitosť predmetu

administratívneho poplatku a naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnilazáujmom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v
súdnom konaní.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôrazňoval primeranosť úrokovej sadzby (23,80% p.a.) a RPMN

(69,34%), do ktorej bol zahrnutý aj administratívny poplatok. Ten slúži na správu a riadenie
spotrebiteľského úveru. Právna úprava výslovne počíta pri spotrebiteľskom úvere aj s poplatkami (§ 2
písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a navyše poplatky za správu úveru boli zakázané až od 10.6.2013
podľa § 9 ods. 10 zákona č. 132/2013 Z.z., čo znamená, že dovtedy boli povolené. Zdôraznil, že presná
výška poplatku je zákazníkovi známa už pred podpísaním zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) neprijateľná podmienka musí spôsobovať značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo splnené nebolo. Žalobkyňa poznala
pred uzavretím zmluvy výšku poplatku, išlo o jediný poplatok v konečnej výške. Žalovaný ďalej pri
oboch žalovaných zmluvných podmienkach poukázal na to, že ich prieskum je vylúčený v zmysle §
53 ods. 1 OZ, keďže ide o cenu plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je doplnkovou službou
a predstavuje samostatnú inominátnu spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je podmienkou získania úveru.

V zmluve bolo pre spotrebiteľa zrozumiteľne a určito uvedené aké sú vzájomné záväzky účastníkov a
navyše jej uzavretie bolo dobrovoľné.

V priebehu konania žalovaný na pojednávaní žiadal o prerušenie tohto súdneho konania do ukončenia
sporu vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 86/2013, ktorý podal návrh na
prejudiciálne konanie na ESD ohľadom otázok, ktoré síce nevedel konkretizovať, ale rozhodnutie o

ktorých podľa jeho tvrdenia bude mať význam aj pre toto konanie. V záverečnom prednese právny
zástupca žalovaného spochybnil výšku žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia s
tým, že žalobkyňa nepreukázala či preplatila istinu úveru.

V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že administratívny poplatok je o 35 Eur vyšší
nežskapitalizovanýúrok23,80%,čozjavnesledujecieľoptickéhozníženiapercentuálnejhodnotyročnej

úrokovej sadzby. Navyše podľa jej informácií výška administratívneho poplatku a odmena za výber
splátok priamo súvisí s výškou poskytnutého úveru, čo len potvrdzuje jej záver o dôvodnosti žaloby.
Celkové náklady na úver predstavujú 2/3 z poskytnutej istiny, čo považuje za rozpor s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne Valérie Riečickej, zmluvou o stavebnom
úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.12.2010, zmluvnou o zabezpečení splátok úveru,

kartou splátok, zákazníckou kartou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa s manželom dňa 29.12.2008 uzavreli zmluvu o stavebnom úvere s ČSOB stavebnou
sporiteľnou, ktorou im bol poskytnutý medziúver 5.950.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať mesačne po
836,82 Eur. Vyplýva to z doloženej zmluvy.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že tento úver nedokázali splácať, preto boli nútení s

manželom brať rôzne iné úvery a to od nebankových spoločností až sa dostali do úverového reťazca,
keď nasledujúcim úverom uhrádzali ten predchádzajúci. Stavebný úver totiž bol zabezpečený záložnou
zmluvou na ich rodinný dom a hrozilo, že dôjde k realizácii záložného práva. Z toho dôvodu žalobkyňa
uzavrela so žalovaným dňa 11.12.2010 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 472878985.
Uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000 Eur s úrokovou sadzbou 23,80%

p.a. a za administratívny poplatok vo výške 143 Eur. V zmluve je uvedené RPMN 69,34% a priemerná
hodnota RPMN 42,46%. Žalobkyňa sa zaviazala dlžnú sumu uhradiť v 45 týždenných splátkach po 27,82
Eur, poslednú splátku 27,40 Eur s termínom splatnosti 7. deň v týždni po dni uzavretia zmluvy.

Zo zmluvy vyplývajú dve možnosti poskytnutia úveru - v hotovosti alebo bezhotovostnom režime, v tomto
prípadebolvyznačenýhotovostnýrežim.Podkolónkouhotovostnýrežimjeuvedené,žezákazníkspláca

splátky osobne v ktorejkoľvek banke vkladom na účet žalovaného. V zmluve nie je uvedený dátum
konečnej splatnosti úveru a chýba aj údaj týkajúci sa rozlíšenia splátok úveru na istinu, úrok a a poplatky.Účastníkmi bola v ten istý deň uzavretá osobitná zmluva o zabezpečení splátok úveru. Jej obsahom
bola dohoda o službe spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky príslušného
úveru za odmenu 515 Eur, ktorú žalobkyňa sa zaviazala splácať takisto 45 týždennými splátkami po

11,44 Eur (poslednú splátku 11,64 Eur).

K uvedeným zmluvám bola vypracovaná aj karta splátok, v ktorej je uvedená výška pôžičky 1.000 Eur,
súhrnný poplatok 766,48 Eur (zahŕňa úrok, administratívny poplatok a odmenu za službu zabezpečenia
splátok úveru) a celková splatná suma 1.766,48 Eur. Uvedené sú aj týždenné splátky po 39,26 Eur.
Na druhej strane tejto karty splátok je záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 1.766,48 Eur,
pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej splátky, sumy a

zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený v súčasnosti vo výške 377 Eur. Pri jednotlivých platbách
sú podpisy príslušného obchodného zástupcu, je pravdou, že posledný podpis je pri dátume 29.7., ale
od toho dátumu ešte nasleduje 10 dátumov s úhradami po 5 Eur, kde však už tieto podpisy chýbajú.

Pred uzavretím uvedených zmlúv bola v domácnosti žalobkyne vypísaná obchodnou zástupkyňou
žalovaného Valériou Riečickou zákaznícka karta, ktorá obsahuje údaje o sociálnych pomeroch

žalobkyne. V nej sú uvedené príjmy žalobkyne vo výške 915 Eur a výdavky vo výške 304 Eur mesačne.
Túto zákaznícku kartu podpísala aj žalobkyňa a vyplýva z nej aj ten údaj, že nemá úver v inej spoločnosti.

Svedkyňa Valéria Riečická pracovala pre žalovaného ako jeho obchodná zástupkyňa 9 rokov. Vo svojej
výpovediviackrátzdôraznila,žepokiaľzákazníkžiadalhotovostnýúver,čoboladrviváväčšinaprípadov,
iná možnosť jeho splácania ako osobným výberom týždenných splátok nebola. Potvrdila preto, že aj

žalobkyňa nemohla úver splácať inak, či už poštou alebo vkladom v banke. Uviedla aj to, že obchodný
zástupca z každého týždenného výberu dostával províziu v rozsahu asi 5%. Zdôraznila, že pokiaľ by
zákazník odmietol uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, potom rozhodne by mu úver žalovaná
spoločnosť neposkytla.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V danom prípade žalobkyni bol poskytnutý úver 1.000 Eur so splatnosťou 45 týždňov (necelý rok)

s administratívnym poplatkom 143 Eur. Zo zmluvy však nevyplýva, čo tento poplatok zahŕňa. Vo
všeobecnosti možno administratívny poplatok vnímať ako poplatok za správu úveru. Súdu je však z jeho
činnosti známe z iných súdnych konaní a v tomto prípade možno poukázať aj na rozsudky iných súdov,
ktoré sa nachádzajú v tomto spise, že tak výška administratívneho poplatku ako aj výška odmeny za
zabezpečenie splátok úveru sa odvíjala od výšky poskytnutého úveru. Možno to vyvodiť zo zisteného

skutkového stavu v rozsudkoch Okresného súdu v Prešove 13C/6/2013, 17C/178/2011, 14C/92/2013,
ale aj Okresného súdu v Nitre 16C/70/2011, Okresného súdu vo Vranove nad Topľou 3C/169/2011 a
Okresného súdu v Košice II. 36C/69/2011. Vo všetkých týchto prípadoch, ktoré boli z rokov 2009 až
2012 pri tej istej splatnosti 60 týždňov pri úvere 600 Eur bol stanovený administratívny poplatok 120,68
Eur a odmena 309 Eur; pri úvere 800 Eur bol administratívny poplatok 160,80 Eur a odmena 412 Eur;pri úvere 1.000 Eur sa administratívny poplatok stanovil vo výške 201 Eur a odmena vo výške 515 Eur;
pri úvere 1.200 Eur bol administratívny poplatok 241,20 Eur a odmena 618 Eur a pri úvere 1.500 Eur
administratívny poplatok bol vo výške 301,50 Eur a odmena 772,50 Eur.

Poplatok, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to
vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať
dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok
odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 143 Eur predstavuje 14%
z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá o niečo menej ako na jeden rok, to znamená, že

v skutočnosti úroková sadzba by činila 37,80% p.a., čo by päťnásobne prevýšilo priemernú úrokovú
sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v decembri 2010 pri
spotrebiteľskom úvere do jedného roka činila priemerná úroková sadzba 7,56% p.a. Išlo by nepochybne
o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s
poukazomna §39a3ods.1OZ.Zrejmetobolomotívomprežalovanéhovyhnúťsatakémutoposúdeniu
cez stanovenie administratívneho poplatku. Súd zdôrazňuje, že to, že poplatky za správu úveru boli

zakázané až od 10.6.2013 neznamená, že dovtedy mohli byť v neprimeranej výške tak, ako je tomu v
danom prípade. Spotrebiteľ nemá možnosť zo zmluvy zistiť aké konkrétne plnenie sa mu dostane za
spomínaný poplatok. Ten je preto neurčitý a je teda daný dôvod na vyhlásenie jeho neprijateľnosti. V tejto
súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U192/2010
z 3.5.2010, ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti podstatne nižšieho administratívneho poplatku v

rozsahu 2% z úveru za posudzovanie bonity klienta s tým, že nie je to v záujme spotrebiteľa, ale veriteľa.

Spotrebiteľ teda by mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej

kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497
Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito (nie je zrejmé za čo sa platí) a rozhodne nebol
individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale

z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať
logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú
zmluvu naväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie
súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ

by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali
samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná
podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto
výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.

Zmluvu o zabezpečení splátok nemožno posudzovať samostatne aj s poukazom na výpoveď svedkyne

Riečickej - obchodnej zástupkyne žalovaného, ktorá uviedla, že pri hotovostnom úvere musela byť
uzavretá aj táto zmluva. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena
podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského
úverupatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere,akspotrebiteľ

musel navyše zmluvu o doplnkovej službe uzavrieť, aby získal úver. Údaj o RPMN je najdôležitejším
údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru.
Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku
klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a tiež pri nekalých obchodných praktikách

v zmysle §§ 7,8 už citovaného zák. č. 250/2007 Z.z.Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú Obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a
klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných
praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k

a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,

b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,

príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,

akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,

d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a

majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo

g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú
obchodnúpraktiku,ktorájezozákonazakázanáapretoajztohodôvodujepotrebnéžalobeovyslovenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovieť.

Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých
obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne

dojednané.Odmenazavýbersplátokpredstavujeviacako50%poskytnutéhoúveruavýraznepresahuje
dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľky, pretože takúto službu si nevymienila a nanútil ju jej žalovaný, pričom
výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd
poukazuje na závery ako pri administratívnom poplatku o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto

odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru. Pri tom len 5% z každej inkasovanej týždňovej
splátkypredstavovalreálnenákladyžalovanéhosrealizáciouvýberovvoformeprovíziepreobchodného
zástupcu. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o vyslovenie neprijateľných zmluvných
podmienok vyhovieť.Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. v aktuálnom znení súd uvedie vo výroku rozsudku znenie zmluvnej podmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle tohto ustanovenia súd preto vo výroku rozsudku
uviedolvdoslovnomznenírelevantnéčastizmluvnejpodmienkyzozmluvyozabezpečenísplátokúveru.

Rozhodne nejedná sa o rozhodnutie ultra petitum, keďže je zachovaná podstata žaloby, len v dôsledku
novely O.s.p. zákonom č. 106/2014 Z.z. došlo k doplneniu formulácie. Pri administratívnom poplatku
však vzhľadom na formuláciu vety, v ktorej sa poplatok uvádza (že tvorí spolu s úrokovou sadzbou
celkové náklady) nebolo možné aplikovať citované ustanovenie, pretože inak by nebolo zrejmé, čoho
sa neprijateľnosť týka.

Ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanéhovzáverečnomprednese,ktorýmspochybnilzostatok dlhužalobkynepodľaúdajovvžalobev
rozsahu 377 Eur, bude potrebné ešte doplniť dokazovanie a preto tento nárok súd vylúčil na samostatné
konanie s poukazom na § 112 O.s.p.

Žalovaný podal návrh na prerušenie konania, ktorý však dostatočne nekonkretizoval, len všeobecne
uviedol, že Krajský súd v Prešove v konkrétnej veci podal návrh na prejudiciálne konanie v obdobnej

veci. Neuviedol ani zákonné ustanovenie, na základe ktorého tento návrh uplatňuje, zrejme by malo
ísť o § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia súd má právo, nie však povinnosť
konanie prerušiť a v tomto konkrétnom prípade bol toho názoru, že podľa platnej právnej úpravy je dôvod
na vyhovenie žalobe a preto je zbytočné súdne konanie predlžovať jeho prerušením. Súd vníma tento
procesný návrh ako snahu žalovaného o oddialenie rozsudku, podobne ako aj jeho návrh na doplnenie

dokazovania vyžiadaním správy z NBS o výške odplaty za úvery v predmetnom čase. Tento dôkaz pre
právne posúdenie je irelevantný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie, do
15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.